Návrh uznesenia - B8-0893/2016Návrh uznesenia
B8-0893/2016

NÁVRH UZNESENIA o strategických prioritách v súvislosti s pracovným programom Komisie na rok 2017

4.7.2016 - (2016/2773(RSP))

predložený na základe vyhlásenia Komisie
v súlade s článkom 37 ods. 3 rokovacieho poriadku a rámcovou dohodou o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou

Enrique Guerrero Salom, Maria João Rodrigues v mene skupiny S&D

Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0885/2016

Postup : 2016/2773(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B8-0893/2016

B8-0893/2016

Uznesenie Európskeho parlamentu o strategických prioritách v súvislosti s pracovným programom Komisie na rok 2017

(2016/2773(RSP))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na politické usmernenia pre Európsku komisiu s názvom „Nový začiatok pre Európu: Moja agenda pre zamestnanosť, rast, spravodlivosť a demokratickú zmenu“, ktorú predstavil Jean-Claud Juncker 15. júla 2014,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Pracovný program Komisie na rok 2016 – Bežný prístup už nestačí (COM(2015)0610) a jeho prílohy 1 až 6,

–  so zreteľom na medziinštitucionálnu dohodu o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016,

–  so zreteľom na súhrnnú správu Konferencie predsedov výborov, ktorá obsahuje doplňujúce informácie k tomuto uzneseniu z hľadiska parlamentných výborov a ktorú by Komisia mala náležite zohľadniť pri navrhovaní a prijímaní svojho pracovného programu na rok 2017,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. júna 2016 o rozhodnutí vystúpiť z EÚ vyplývajúcom z referenda v Spojenom kráľovstve[1],

–  so zreteľom na závery zasadnutia Európskej rady z 28. – 29. júna 2016,

–  so zreteľom na príspevok Výboru regiónov k pracovnému programu Komisie na rok 2017,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2016 o pracovnom programe Komisie na rok 2017,

–  so zreteľom na článok 37 ods. 3 rokovacieho poriadku,

A.  keďže európsky integračný proces priniesol mier a po desaťročia prispieva k bezpečnosti a prosperite v Európe;

B.  keďže Európa dnes čelí mnohým spoločným a globálnym výzvam, ale aj rastúcej frustrácii a nedôvere medzi mnohými občanmi vyplývajúcich z neistých životných vyhliadok a nedostatku príležitostí, v súvislosti s ktorými občania očakávajú reakciu politických činiteľov; keďže ak má byť Európska integrácia úspešná, nemôže sa obmedziť iba na hospodársky projekt; keďže je naliehavo potrebné opäť získať srdcia Európanov pre európsky projekt a posilniť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť;

C.  keďže prekrývajúce sa krízy EÚ si vyžadujú účinné európske riešenia pevne ukotvené v demokratickejšom procese prostredníctvom metódy Spoločenstva a za plnej účasti Európskeho parlamentu a národných parlamentov;

D.  keďže EÚ je naším spoločným domom a svojim občanom musí ponúkať bezpečný domov a stabilné hospodárske prostredie so skutočnou rovnosťou príležitostí; keďže udržateľnosť a hospodársky rast sú zlučiteľné a môžu sa navzájom posilňovať; keďže je dôležité, aby EÚ vystúpila z dlhotrvajúcej hospodárskej krízy a priniesla sociálny pokrok posilnením udržateľných investícií, znižovaním nerovností a vytváraním lepších politík, najmä prehlbovaním vnútorného trhu a dokončením hospodárskej a menovej únie;

E.  keďže sme sa rozhodli usilovať sa o spoločnú budúcnosť ako spoločenstvo založené na spoločných hodnotách a ceniace si bohatstvo a rôznorodosť našich tradícií a histórie; keďže chceme, aby Európa zohrávala svoju úlohu a prijala svoju zodpovednosť vo svete, zaviazala sa k solidarite, multilateralizmu, našim externým partnerstvám a podporovala zbližovanie smerom k lepším normám; keďže chceme zaručiť náš spoločný projekt spoločného mieru, prosperity a demokracie s cieľom vytvoriť príťažlivú budúcnosť pre všetky generácie;

Zlepšovanie pracovných a životných podmienok európskych občanov

1.  pripomína, že európske hospodárske oživenie je pomalé a nerovnomerné, pričom v mnohých regiónoch Únie sa stále vyskytujú neprijateľné úrovne nezamestnanosti, chudoby, nerovnosti a závažného nedostatku vyhliadok pre mladšie generácie; zdôrazňuje, že EÚ sa preto musí usilovať o dynamický a inkluzívny trh práce začlenený do európskeho modelu sociálneho trhového hospodárstva, ktorý povedie k zlepšeniu životných a pracovných podmienok občanov na ich mieste pôvodu a umožní spravodlivú mobilitu, pričom sa v každom členskom štáte bude rešpektovať základná európska zásada voľného pohybu pracovníkov; vyjadruje presvedčenie, že všetci občania EÚ musia počítať so základným súborom spravodlivých pracovných podmienok, úplným dodržiavaním európskych noriem v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, ako aj s prístupom ku kvalitnému vzdelaniu, sociálnej ochrane a k základným službám, ktoré umožňujú zosúladenie pracovného a súkromného života;

2.  vyzýva Komisiu, aby v záujme naplnenia tohto cieľa nadviazala na prebiehajúcu verejnú konzultáciu a nadchádzajúcu správu Parlamentu tým, že v súlade s cieľmi Zmluvy a Chartou základných práv predloží ambiciózny návrh európskeho piliera sociálnych práv, ktorý by sa pretransformoval na konkrétne iniciatívy, najmä:

  –  podporovať prístupnosti, cenovej dostupnosti a kvality predškolského vzdelávania, starostlivosti o deti a zdravotnej starostlivosti, ktoré sú dôležité pre zabezpečenie toho, aby žiadne dieťa nezaostávalo; Komisia by preto mala zvážiť ďalšie kroky v oblasti rozvoja sociálnych investícií, a to najmä pokiaľ ide o zníženie miery chudoby detí prostredníctvom prijatia záruky EÚ pre deti;

  –  odstrániť nedostatok zručností a zabezpečiť prístup ku kvalitnému vzdelaniu, odbornej príprave a celoživotnému vzdelávaniu pre všetkých;

  –  znížiť sociálne nerovnosti a podporovať kvalitné pracovné miesta, najmä pre mladých ľudí a dlhodobo nezamestnaných;

  –  riešiť otázky týkajúce sa zosúladenia pracovného a súkromného života a rodových rozdielov v odmeňovaní a dôchodkoch, okrem iného prostredníctvom nových legislatívnych návrhov týkajúcich sa smernice o materskej dovolenke a smernice o dovolenke pre opatrovateľov, a otcovskej dovolenky;

3.  zdôrazňuje, že Komisia by mala monitorovať, podnecovať a podporovať členské štáty v efektívnom a účinnom vynakladaní prostriedkov na podporu zamestnanosti mladých ľudí a tvorbu kvalitných pracovných miest, najmä v regiónoch s vysokou úrovňou nezamestnanosti, prostredníctvom programov financovaných prostredníctvom iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, európskych štrukturálnych a investičných fondov, Európskeho fondu pre strategické investície a Európskej investičnej banky;

4.  zdôrazňuje, že Komisia v spolupráci s členskými štátmi a sociálnymi partnermi by mal takisto posilniť európsky sociálny dialóg s cieľom lepšie zosúladiť pracovné trhy a systémy sociálnej ochrany, aby bolo možné riešiť sociálne nerovnosti a nové výzvy vyplývajúce z globalizácie a digitalizácie;

5.  podčiarkuje, že Komisia by mala zabezpečiť uplatňovanie zásady nediskriminácie a rovnakej odmeny za rovnakú prácu na rovnakom mieste pre všetkých zamestnancov nezávisle od základnej zmluvy vrátane mobilných a vyslaných pracovníkov;

Oživenie hospodárstva a dlhodobej konkurencieschopnosti s cieľom vytvárať pracovné miesta, zvyšovať životnú úroveň a vytvárať prosperitu

6.  vyjadruje presvedčenie, že EÚ môže zaujať vedúce postavenie vo svete tým, že uplatní plný potenciál jednotného trhu a podporí podnikanie a spravodlivú hospodársku súťaž, a investíciami do inovácií;

7.  vyzýva na opätovné naštartovanie stratégie udržateľného rastu a zamestnanosti Európa 2020 so skutočnou ambíciou do budúcnosti, najmä pokiaľ ide o zlepšenie nášho sociálneho modelu trhového hospodárstva a vytvorenie širokej spoločnej prosperity; vyjadruje presvedčenie, že podpora zamestnanosti zostáva najvyššou prioritou a že EÚ v záujme reindustrializácie Európy na urýchlenie prechodu na inovatívne, zdrojovo efektívne a digitálne hospodárstvo potrebuje cielené investície;

8.  žiada Komisiu, aby vypracovala novú ambicióznu priemyselnú stratégiu, ktorá bude vychádzať z balíka opatrení zameraného na obehové hospodárstvo a bude ho dopĺňať; poukazuje na to, že na energetickú transformáciu, ekologicky inovatívne MSP, výskum a vzdelávanie sú potrebné ďalšie verejné a súkromné investície;

9.  vyzýva Komisiu, aby navrhla ďalšie opatrenia na podporu výskumu a vývoja, inovácií, kultúrnej rozmanitosti a tvorivosti ako centrálnych hnacích síl tvorby pracovných miest, a aby zároveň zohľadnila skutočnosť, že prístup spoločností, a najmä prístup MSP, ku kapitálu je nevyhnutný na podporu rozvoja a výroby nových výrobkov a služieb v tradičných i novovznikajúcich odvetviach a účinnú ochranu práv duševného vlastníctva;

10.  domnieva sa, že jednotný trh sa musí ďalej integrovať najmä v oblasti digitálnych technológií, čo povedie k vytvoreniu spravodlivých podmienok pre spotrebiteľov a malé a stredné podniky a odstráneniu neopodstatnených prekážok; vyjadruje hlboké presvedčenie, že globálne konkurencieschopný, inovatívny a na občanov zameraný jednotný digitálny trh je možným riešením na zvládnutie výziev 21. storočia; domnieva sa, že hospodársky rast v EÚ je možné ďalej rozvíjať úplným využitím potenciálu sektoru cestovania a cestovného ruchu a zdôrazňuje, že Komisia musí zohrávať hlavnú úlohu pri zabezpečovaní toho, aby všetky priority týkajúce sa konkurencieschopnosti, digitalizácia, dobrej správy vecí verejných, zručností a kvalifikácií, udržateľnosti a prepojenosti v odvetví cestovného ruchu boli zohľadnené vo všetkých politických rámcoch;

11.  očakáva, že Komisia zmobilizuje všetky svoje právomoci a kompetencie na podporu prechodu na lepší model rastu v súlade so zásadami trvalo udržateľného rozvoja, ktorý má s hospodársky, sociálny a environmentálny rozmer.

Reakcia na zmenu klímy a zaistenie energetickej bezpečnosti

12.  pripomína, že v záujme zaručenia energetickej bezpečnosti a cenovo dostupnej a udržateľnej energiu pre všetkých občanov a podniky treba vystupňovať úsilie o dosiahnutie energetickej únie a mimoriadne pritom dbať na riešenie otázky energetickej chudoby;

13.  berie na vedomie ľudské a hospodárske dôsledky prírodných katastrof v Európe; zdôrazňuje, že je dôležité pokračovať v riešení hlavných príčin zmeny klímy ambicióznou stratégiou v oblasti klímy zahŕňajúcej energetickú účinnosť;

14.  žiada, aby sa na úrovni EÚ stanovili ambicióznejšie ciele v oblasti obmedzovania emisií skleníkových plynov, obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti na obdobie po roku 2020 v kontexte parížskej konferencie OSN o zmene klímy (COP 21);

15.  žiada Komisiu, aby vypracovala spoločnú stratégiu pre diplomaciu v oblasti energetiky a klímy, v ktorej by sa riešili tieto globálne problémy;

16.  žiada Komisiu, aby koordinovala snahu o postupné ukončovanie poskytovania dotácií na fosílne palivá.

Zabezpečovanie konzistentnej reakcie na zvýšený prílev utečencov

17.  zastáva názor, že Európska únia musí vypracovať konkrétne riešenia utečeneckej krízy v súlade s medzinárodným právom, najmä riešením jej základných príčin, a to posilnením spolupráce s krajinami tranzitu a pôvodu migračných tokov s využitím všetkých dostupných politík a nástrojov na zabezpečenie stabilizácie, obnovy a rozvoja týchto krajín;

18.  vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi realizovala nevyhnutnú humanitárnu pomoc a zabezpečila slušné podmienky na život v utečeneckých táboroch, a to aj v kombinácii s dlhodobými rozvojovými programami, predovšetkým v oblasti vzdelávania;

19.  poukazuje na to, že azylová a prisťahovalecká politika EÚ nezodpovedá svojmu účelu a je potrebné jej zásadné prehodnotenie na základe článku 80 ZFEÚ; zastáva názor, že žiadna reforma spoločného európskeho azylového systému by nemala viesť k zníženiu súčasnej úrovne ochrany v azylovom práve EÚ; vyzýva Komisiu, aby podporila spravodlivé rozdeľovanie žiadateľov o azyl medzi členské štáty a nahradila tak súčasný dublinský systém, ktorý je zastaraný;

20.  požaduje systematické a vynútiteľné programy na priame presídlenie a premiestnenie žiadateľov o azyl;

21.  požaduje, aby sa v rámci EÚ vytvorili podmienky na dobré zvládnutie prijímania žiadateľov o azyl, ktoré by zaručili ich bezpečnosť a humánne zaobchádzanie so zreteľom na rod s osobitným dôrazom na potreby zraniteľných skupín; zároveň zdôrazňuje, že musia byť zaručené dostatočné zdroje na zabezpečenie integrácie na trhu práce a sociálne začlenenie utečencov, prostredníctvom ktorého sa zabezpečí prístup k vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti a sociálnej bezpečnosti; v tomto kontexte zdôrazňuje potrebu navýšenia financovania Európskeho sociálneho fondu a Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD) ako súčasť revízie viacročného finančného rámca v polovici uplatňovania;

22.  žiada Komisiu, aby predložila návrhy na vytvorenie riadnej politiky hospodárskej a legálnej migrácie založenej na existujúcich nástrojoch pre študentov a výskumníkov a vysokokvalifikovaných pracovníkov, a v dlhodobejšom horizonte na vytvorenie všeobecnejších pravidiel založených na rovnakom zaobchádzaní pokiaľ ide o vstup a pobyt tých štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí hľadajú zamestnanie v Únii, s cieľom vyplniť medzery zistené na trhu práce Únie;

23.  domnieva sa, že keďže medzinárodná migrácia je celosvetovým fenoménom, ktorý rastie v rozsahu, zložitosti a vplyve, EÚ a celé medzinárodné spoločenstvo musia prevziať zodpovednosť v tejto oblasti;

Riešenie bezpečnostných obáv občanov

24.  zdôrazňuje, že vnútorná a vonkajšia bezpečnosť sú čoraz viac prepojené;

25.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby po prijatí návrhu zriadiť európsku pohraničnú a pobrežnú stráž zabezpečila rýchly začiatok jej fungovania a pridelenie potrebných ľudských a logistických kapacít s cieľom zabezpečiť ochranu EÚ a dokončenie schengenského priestoru s pristúpením všetkých členských štátov, ktoré sa chcú pripojiť;

26.  vyzýva Komisiu, aby s cieľom riešiť hrozby terorizmu a násilného extrémizmu pozorne sledovala transpozíciu a implementáciu opatrení EÚ na boj proti terorizmu zahŕňajúcich účinnú policajnú a súdnu spoluprácu, včasnú výmenu informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi, ako aj prostredníctvom Europolu a Eurojustu a opatrenia na riešenie vznikajúcich trendov vo financovaní terorizmu; okrem toho zdôrazňuje, že Komisia by mala začať konanie o porušení povinnosti proti členským štátom, ktoré nedodržiavajú právne predpisy EÚ v tejto oblasti, najmä pokiaľ ide o efektívnu výmenu informácií;

27.  vyzýva Komisiu na mobilizáciu odborných znalostí a technických a finančných zdrojov, aby sa zabezpečila koordinácia na úrovni EÚ a výmena osvedčených postupov v boji proti násilnému extrémizmu a teroristickej propagande, radikálnym sieťam a náboru teroristickými organizáciami prostredníctvom prostriedkov offline a online, s osobitným zameraním na prevenciu, integračné a reintegračné stratégie;

28.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili plné vykonávanie už prijatých právnych predpisov týkajúcich sa bezpečnosti; opäť vyzýva na hĺbkové hodnotenie protiteroristickej stratégie EÚ, ktorým by sa malo posúdiť uplatňovanie prijatých opatrení a ich efektívnosť; očakáva, že Komisia podľa potreby aktualizuje bezpečnostný program so zreteľom na rozvíjajúcu sa hrozbu terorizmu;

29.  vyzýva Komisiu, aby predložila avizované návrhy na vhodný právny základ pre Európske centrum pre boj proti terorizmu v rámci Europolu, jeho návrhy na zlepšenie a rozvoj existujúcich informačných systémov, riešenie problému nedostatku informácií a posun smerom k interoperabilite, ako aj návrhy na povinnú výmenu informácií na úrovni EÚ sprevádzané nevyhnutnými zárukami ochrany údajov;

Zavedenie ambiciózneho programu vonkajšej činnosti: o susedných krajinách a o globálnom systéme

30.  víta predstavenie globálnej stratégie EÚ, v ktorej EÚ zaujíma úlohu geopolitického aktéra v rýchlo sa meniacom svete, a očakáva, že Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť uceleným spôsobom zmobilizujú všetky nástroje vonkajšej činnosti EÚ cieľom dosiahnuť lepšiu globálnu správu, veľké zbližovanie smerom k lepším normám, zlepšenia bezpečnosti a lepšie dodržiavanie ľudských práv vo svete; zdôrazňuje, že na dosiahnutie tohto cieľa by sa za priority programu EÚ v oblasti vonkajších vzťahov mali považovať tieto kľúčové prvky:

–  podpora stability a prosperity v susedstve EÚ prostredníctvom iniciatív na podporu rozvoja, demokracie, dobrej správy vecí verejných a právneho štátu prostredníctvom posilnenia civilného predchádzania konfliktom a zmierovacích opatrení, dialógu o bezpečnosti, ako aj činností v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky, a to aj prostredníctvom vhodného zapájania NATO, ktorá je pre štáty, ktoré sú jej členmi, základom ich kolektívnej obrany a fórom na jej uskutočňovanie;

–  oživenie spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky, ktorá už nemôže byť najslabším článkom v procese integrácie EÚ, za podpory podpredsedníčky& Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku; zabezpečenie toho, aby sa štruktúry, mechanizmy alebo nástroje, ktoré už existujú, stali bežnou realitou;

–  pokrok v rokovaniach o rozšírení prostredníctvom posilňovania sociálnej, politickej a hospodárskej stability a demokracie v kandidátskych krajinách bez toho, aby sa oslabili kodanské prístupové kritériá;

–  zvýšenie účinnosti politiky rozvojovej spolupráce a jej lepšia koordinácia a koherentnosť s ostatnými nástrojmi vonkajšej činnosti EÚ, pričom sa bude plne rešpektovať ich primárny cieľ, ako sa uvádza v Lisabonskej zmluve, a zabezpečí súdržnosť a súlad medzi politikami rozvoja a bezpečnosti, keďže sú navzájom prepojené, vzájomne závislé a navzájom sa posilňujú;

–  začlenenie programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a súdržnosti politík v záujme rozvoja (PCD) do vonkajších a vnútorných politík EÚ; naliehavo vyzýva Komisiu, aby podala správu o svojom pláne na vykonávanie, monitorovanie, prijatie nadväzujúcich krokov a začlenenie programu pre udržateľný rozvoj do roku 2030 a cieľov udržateľného rozvoja;

–  podpora obchodu ako dôležitého nástroja na posilnenie rastu, zamestnanosti a konkurencieschopnosti a presadzovanie noriem EÚ týkajúcich sa ľudských práv a udržateľného rozvoja; treba modernizovať a dôsledne uplatňovať ochranné obchodné nástroje Únie a ak je to vhodné, používať neštandardné metodiky;

–  prijímanie riešení na boj proti hybridným hrozbám a posilnenie odolnosti EÚ a členských štátov, ako aj partnerov EÚ, konkrétne v susedstve EÚ;

–  vykonávanie stratégie pre medzinárodné vzťahy v oblasti kultúry, dôležitého nástroja mäkkej diplomacie na zlepšenie vzťahov s partnerskými krajinami EÚ a ne podporu inkluzívneho rastu a tvorby pracovných miest;

Spravodlivé daňové politiky pre primerané zdroje

31.  zdôrazňuje, že nikdy nebola naliehavejšia potreba zintenzívniť boj proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovej povinnosti, ktoré predstavujú potenciál príjmov pre rozpočty členských štátov až vo výške 1 miliardy EUR; domnieva sa, že tieto zdroje mohli byť použité na investovanie do budúcnosti, podporu zamestnanosti a znižovanie nerovností;

32.  zdôrazňuje, že Komisia musí bezodkladne prijať kroky na zabezpečenie toho, aby sa zisky zdaňovali v krajinách, kde sa v Európe vyvíja skutočná hospodárska činnosť a kde sa tvorí hodnota; EÚ by sa mala usilovať o povinný spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb, vystupňovať úsilie o vyšetrovanie porušení štátnej pomoci daňovej povahy, uplatňovať spoločné pravidlá týkajúce sa používania a transparentnosti daňových rozhodnutí a uplatňovať spoločný prístup k zrušeniu daňových rajov;

33.  vyzýva Komisiu, aby do svojho boja proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam začlenila vonkajší rozmer, ktorým sa zabezpečí, aby zisky neodchádzali z EÚ bez zdanenia, a tiež zakročí proti nezákonným kapitálovým tokom z tretích krajín, ktoré brzdia rozvoj a oslabujú boj proti chudobe;

Posilňovanie rozpočtu a finančných nástrojov EÚ

34.  zastáva názor, že na to, aby mohla účinne konať, EÚ potrebuje novú finančnú a daňovú stratégiu; domnieva sa, že Komisia by mala na tento účel navrhnúť opatrenia na základe týchto zásad a prvkov:

–  urýchlená mobilizácia primeraných zdrojov; je nevyhnutné reformovať systém financovania Únie prostredníctvom posilnenia skutočných vlastných zdrojov alebo zavedenia nových, ako napríklad dane z finančných transakcií, reformovaného systému EÚ na obchodovanie s emisiami a zdanenia uhlíka alebo zdanenia nadnárodných korporácií, aby bol rozpočet Únie stabilnejší, udržateľnejší a predvídateľnejší; zároveň je dôležité dodržiavať zásadu univerzálnosti a zlepšovať transparentnosť;

–  v záujme maximalizácie výsledkov sa rozpočtové nástroje EÚ musia spravovať veľmi pozorne, čo sa týka hospodárnosti a efektívnosti nákladov, a súčasne sa musí zabezpečiť dodržiavanie a ochrana finančných záujmov EÚ;

–  EÚ by mala podniknúť kroky s cieľom zlúčiť prostriedky na reakciu na výzvy, ako sú vysoká nezamestnanosť mladých ľudí a dlhodobá nezamestnanosť, chudoba a sociálne vylúčenie, ako aj na vnútorný a vonkajší rozmer utečeneckej krízy;

–  iba po dvoch rokoch vykonávania viacročného finančného rámca (VFR) sú dosiahnuté jeho hranice; okrem toho bez komplexnej revízie VFR v polovici obdobia rozpočet EÚ nebude schopný riešiť dodatočné finančné potreby a nové politické priority, a nedokáže zabrániť obnoveniu platobnej krízy; vyzýva Komisiu, aby do konca roka 2016 predložila preskúmanie fungovania VFR a prijala rázne kroky k revízii stropov VFR smerom nahor a zvýšila jeho flexibilitu s cieľom reagovať na okolnosti, ktoré sa v roku 2013 nepredpokladali;

–  Európsky fond pre strategické investície (EFSI) sa musí riadiť tak, aby sa maximalizovala doplnkovosť, umožnilo všetkým členským štátom realizovať strategické investície na vyššej úrovni a zabezpečilo, aby financovanie investícií prispievalo k prechodu k trvalo udržateľnému hospodárstvu a spoločnosti; riadenie EFSI by sa malo zreformovať tak, aby sa posilnila zodpovednosť a demokratická kontrola tohto nástroja; návrh Komisie na ďalšiu fázu fungovania EFSI by mal byť založený na týchto cieľoch;

–  účinné vykonávanie politiky súdržnosti na obdobie rokov 2014 – 2020 by mala sprevádzať príprava jeho fungovania vo fáze po roku 2020, ktorá bude rešpektovať jeho skutočnú povahu, ako je stanovené v zmluvách, jeho význam pre rozvoj jednotného trhu a jeho potenciál ako investičného nástroja dostupného pre všetky regióny v EÚ; treba sa vyhnúť každému zníženiu prostriedkov rozpočtu politiky súdržnosti a mala by sa posilniť súčinnosť medzi európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, Európskym fondom pre strategické investície (EFSI) a ďalšími finančnými nástrojmi EÚ v záujme urýchlenia inteligentného, ekologického a inkluzívneho rastu, čím sa vytvorí vierohodná rovnováha medzi grantmi a finančnými nástrojmi;

–  vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na zníženie byrokratickej zložitosti SPP pre poľnohospodárov; vyzýva Komisiu, aby navrhla lepšie nástroje na riešenie extrémnej krízy na poľnohospodárskych trhoch; domnieva sa, že na riešenie nekalých obchodných praktík v potravinovom dodávateľskom reťazci sú nevyhnutné rámcové právne predpisy na úrovni EÚ, aby sa zabezpečilo, že európski poľnohospodári a spotrebitelia budú mať spravodlivé podmienky predaja a nákupu;

Dobudovanie hospodárskej a menovej únie

35.  trvá na tom, že sa musí zabezpečiť demokratická zodpovednosť za všetky rozhodnutia prijaté v kontexte európskeho hospodárskeho riadenia;

36.  zastáva názor, že v súlade so stratégiou Európa 2020, pravidlami Paktu stability a rastu a v rámci európskeho semestra správy vecí verejných by EÚ mala pracovať na zvyšovaní hospodárskej a sociálnej konvergencie;

37.  Komisia by mala pokračovať v monitorovaní dlhov, deficitov a makroekonomických nerovnováh a pokúšať sa optimalizovať celkovú fiškálnu orientáciu eurozóny tak, aby sa rešpektoval Pakt stability a rastu a podporoval hospodársky rast a tvorba pracovných miest;

38.  domnieva sa, že EÚ musí zlepšiť dôveryhodnosť, súdržnosť, zodpovednosť na vnútroštátnej úrovni a demokratickú legitimitu európskeho semestra, aby sa mohla usilovať o fiškálnu zodpovednosť a riešiť nerovnosti a nerovnováhu;

39.  vyzýva na užšiu koordináciu hospodárskych politík s cieľom riešiť medzery v investíciách eurozóny a posilniť reformné úsilie, aby sa zvýšila konkurencieschopnosť a tvorba pracovných miest a aby sa udržal dopyt;

40.  domnieva sa, že treba dobudovať bankovú úniu;

41.  žiada Komisiu, aby veľmi pozorne zvážila výsledky prebiehajúcich úvah o vytvorení fiškálnej kapacity hospodárskej a menovej únie;

42.  žiada Komisiu, aby predložila konzistentný a dobre zdôvodnený súboru návrhov týkajúcich sa dobudovania hospodárskej a menovej únie tak, ako sa uvádza v správe piatich predsedov; konštatuje, že tento proces by mal zostať otvorený pre členské štáty, ktoré sa zaviazali prijať euro;

43.  žiada Komisiu, aby splnila sľuby, ktoré dala pri prezentácii únie kapitálových trhov, a urýchlila proces prehĺbenia, vyššej harmonizácie a vytvorenia skutočne cezhraničnej povahy európskych kapitálových trhov prostredníctvom legislatívnych iniciatív, ktoré sa riadia metódou Spoločenstva, vrátane návrhov na súbežnej modernizácie úlohy a poslania príslušných dozorných orgánov;

Posilnenie základných práv a demokracie

44.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že pretrvávajúce krízy nielenže poškodzujú súdržnosť európskych spoločností, ale otriasajú aj dôverou európskych občanov v demokratické inštitúcie na úrovni EÚ a v niektorých prípadoch aj na vnútroštátnej úrovni; domnieva sa preto, že posilnenie demokratickej legitímnosti EÚ a obnovenie dôvery v jej schopnosť slúžiť záujmom občanov Európy musí byť najvyššou prioritou;

45.  pripomína, že mnohé dnešné výzvy od zmeny klímy k azylu a migrácii, od finančných trhov k dodávateľským reťazcom spoločností, od teroristických sietí k zlyhaným a nevyspytateľným štátov, majú nadnárodný charakter a vyžadujú si európske riešenia vymedzené prostredníctvom metódy Spoločenstva, pri plnom zapojení Európskej komisie a Európskeho parlamentu;

46.  pripomína, že ako ochrankyňa zmlúv musí Komisia podporovať všeobecné záujmy Únie (článok 17 ZEÚ), osobitne mier, jej hodnoty a blaho jej národov (článok 3 ZEÚ); poukazuje na to, že Európsky parlament nesie aj osobitnú politickú zodpovednosť pri prekonávaní rozdielov medzi členskými štátmi, v ochrane všeobecných záujmov Európanov a pri zabezpečovaní demokratickej legitimity pri rozhodnutiach prijatých na európskej úrovni; zároveň vyzýva národné parlamenty, aby vykonávali plnú demokratickú kontrolu ich zástupcov v Európskej rade; vyzýva tiež Komisiu, aby zabezpečila, že všetky iniciatívy vrátane iniciatív Európskej rady sa zakladajú na zmluvách;

47.  žiada Komisiu, aby prevzala iniciatívu s cieľom posilniť európske inštitúcie a nabádať občanov EÚ, aby sa viac zapájali do európskeho politického života; žiada všetky inštitúcie EÚ, aby si vytvorili lepšie puto s mladšími generáciami a ich diskusnými platformami; domnieva sa, že je tiež možné podniknúť dôraznejšie kroky k zvýšeniu informovanosti občanov EÚ o ich právach, reforme európskej iniciatívy občanov a posilneniu úlohy Európskeho ombudsmana;

48.  vyzýva Komisiu, aby posilnila spoluprácu s cieľom zabezpečiť mediálnu gramotnosť a na zaistiť pluralitu médií a slobodu tlače;

49.  žiada Komisiu, aby so zreteľom na nadchádzajúcu správu Parlamentu predložila návrhy týkajúce sa demokracie, právneho štátu a základných práv; vyjadruje presvedčenie, že by mala naďalej pracovať aj na pristúpení EÚ k Európskemu dohovoru o ľudských právach (EDĽP) so zreteľom na stanovisko Súdneho dvora v tejto veci a riešiť zostávajúce právne problémy; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby v záujme lepšej ochrany žien a dievčat pred násilím ratifikovali Istanbulský dohovor;

50.  žiada, aby sa všetky inštitúcie EÚ usilovali o dosiahnutie čo najvyšších štandardov v oblasti transparentnosti, zodpovednosti a integrity, a aby bojovali proti konfliktom záujmov, ktoré majú nepriaznivý vplyv na efektívnosť, spravodlivosť a spoľahlivosť zákonov;

51.  žiada Komisiu, aby navrhla právne predpisy na ochranu informátorov na úrovni EÚ, v ktorých sa poskytnú zákonné spôsoby zverejňovania a účinné sankcie;

52.  vyjadruje odhodlanie využiť všetky svoje nástroje a zdroje, aby pôsobil ako hnacia sila v obnovenom demokratickom procese smerom k reforme Európskej únie;

°

°  °

53.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii.