NÁVRH UZNESENIA o strategických prioritách v súvislosti s pracovným programom Komisie na rok 2017
4.7.2016 - (2016/2773(RSP))
v súlade s článkom 37 ods. 3 rokovacieho poriadku a rámcovou dohodou o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou
Bas Eickhout v mene skupiny Verts/ALE
B8-0894/2016
Uznesenie Európskeho parlamentu o strategických prioritách v súvislosti s pracovným programom Komisie na rok 2017
Európsky parlament,
– so zreteľom na politické usmernenia pre Európsku komisiu s názvom „Nový začiatok pre Európu: Moja agenda pre zamestnanosť, rast, spravodlivosť a demokratickú zmenu“, ktorú predstavil Jean-Claud Juncker 15. júla 2014,
– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Pracovný program Komisie na rok 2016 – Bežný prístup už nestačí (COM(2015)0610) a jeho prílohy 1 až 6,
– so zreteľom na súhrnnú správu Konferencie predsedov výborov, ktorá obsahuje doplňujúce informácie k tomuto uzneseniu z hľadiska parlamentných výborov a ktorú by Komisia mala náležite zohľadniť pri navrhovaní a prijímaní svojho pracovného programu na rok 2017,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 28. júna 2016 o rozhodnutí vystúpiť z EÚ vyplývajúcom z referenda v Spojenom kráľovstve[1],
– so zreteľom na závery zasadnutia Európskej rady z 28. – 29. júna 2016,
– so zreteľom na príspevok Výboru regiónov k pracovnému programu Komisie na rok 2017,
– so zreteľom na článok 37 ods. 3 rokovacieho poriadku,
Úvod
A. keďže európsky integračný proces priniesol mier a po desaťročia prispieva k bezpečnosti a prosperite v Európe; keďže výsledky tohto ostatného desaťročia demokratických konzultácií treba vnímať ako príležitosť zamyslieť sa nad naším spoločným európskym projektom, jeho skutočným prínosom, súčasnými nedostatkami a obnoveným účelom;
B. keďže následky globalizácie čoraz viac prebúdzajú obavy a euroskepticizmus medzi občanmi EÚ; keďže EÚ by mala poskytnúť záruky a ochranu pred takýmito dôsledkami;
C. keďže už nie je možné obmedziť európsku integráciu na čisto hospodársky projekt a musia sa naliehavo podniknúť kroky, ako znovu získať srdcia Európanov v prospech európskeho projektu, pričom je samozrejmosťou zásadná zmena v politikách EÚ;
D. keďže napriek svojim vlastným nedostatkom má Parlament osobitnú zodpovednosť za vymedzenie nášho spoločného európskeho záujmu a mal by prispieť k prekonaniu súčasných rozdielnych názorov v Rade, ktorej práca je často blokovaná národnými rokovaniami a mentalitou „hry s nulovým súčtom“;
E. keďže všeobecný záujem Európanov by mal vždy mať prednosť pred hájením národných alebo podnikových záujmov;
F. keďže ako Európania sme si vybrali spoločnú budúcnosť ako skutočné spoločenstvo založené na spoločných hodnotách a cieľoch; keďže miestne, regionálne a národné identity sa navzájom nevylučujú a prispievajú k našej širšej európskej identite;
G. keďže súčasná nahromadená kríza si vyžaduje skutočné európske riešenia; keďže chceme, aby Európa zohrávala svoju úlohu a plnila svoje úlohy na medzinárodnej scéne, zaviazala sa k solidarite, multilateralizmu a našim externým partnerstvám a podporovala celosvetové zbližovanie smerom k vyššej úrovni; keďže chceme zaručiť náš spoločný projekt spoločného mieru, prosperity a demokracie s cieľom vytvoriť príťažlivú budúcnosť pre všetky generácie;
Zlepšovanie pracovných a životných podmienok európskych občanov
1. pripomína, že súčasné európske hospodárske oživenie je pomalé a nerovnomerné, pričom v mnohých regiónoch Únie sa stále vyskytujú neprijateľné úrovne nezamestnanosti, chudoby, nerovnosti a závažného nedostatku vyhliadok pre mladšie generácie; trvá preto na tom, že jadrom hospodárskej a sociálnej agendy EÚ musia byť opatrenia zamerané na znižovanie sociálnych nerovností a podporu rovnosť medzi ženami a mužmi a kvalitných pracovných miest pre všetkých a zároveň na zvýšenie investícií do systému vzdelávania;
2. vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívne návrhy na podloženie iniciatívy za pilier sociálnych práv a vyzýva ju, aby v tejto súvislosti pracovala na „minime sociálnej ochrany“ s cieľom zabezpečiť, aby európski občania mohli využívať primeranú minimálnu úroveň sociálnej ochrany a sociálnych služieb všeobecného záujmu vrátane verejných služieb, aby ľudia mohli žiť dôstojne a aktívne sa zúčastňovať na živote spoločnosti počas celého života (to by malo zahŕňať prístup k dostupnému bývaniu, prístup k primeranej zdravotnej starostlivosti, právo na starostlivosť o deti, minimálne normy pre bezpečnosť príjmov vrátane dôchodkov alebo ekvivalentnú minimálnu sociálnu ochranu);
3. požaduje zavedenie „práva na sociálne veto“ alebo akéhokoľvek mechanizmu, ktorý by umožnil zabrániť, aby nadobudli účinnosť právne predpisy EÚ, ktorých dôsledky pravdepodobne poškodia najchudobnejšie vrstvy spoločnosti, zvýšia sociálne a rodové nerovnosti alebo obmedzia sociálne práva;
4. vyzýva Komisiu, aby konkrétne splnila svoj opakovaný sľub zavedenia „sociálnej Európy“, predovšetkým prostredníctvom reformy HMÚ a ďalšími iniciatívami zameranými na:
– rozvíjanie a podporu sociálnych investícií do primeraných systémov sociálnej ochrany a do prístupných, cenovo dostupných a vhodne umiestnených a kvalitných možností vzdelávania a sociálnych, zdravotníckych a opatrovateľských služieb s cieľom znížiť sociálnu nerovnosť a bojovať proti chudobe, a najmä znížiť mieru chudoby detí;
– odstránenie nedostatku zručností a zabezpečenie prístupu ku kvalitnému vzdelaniu, odbornej príprave a celoživotnému vzdelávaniu pre všetkých;
– podporu kvalitných pracovných miest pre všetkých, s osobitným dôrazom na mladých ľudí a dlhodobo nezamestnaných;
– podporu zdravia a bezpečnosti na pracovisku prostredníctvom prebiehajúcej revízie príslušných smerníc;
– dodržiavanie zásady nediskriminácie pre všetkých pracovníkov vrátane mobilných a vyslaných pracovníkov a na zabezpečenie toho, aby títo pracovníci dostávali primeranú odmenu, aby mohli viesť dôstojný život v mieste svojho bydliska;
– riešenie rodových rozdielov v odmeňovaní a dôchodkoch a otázky rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, a to aj prostredníctvom prijatia ambiciózneho súboru návrhov týkajúcich sa smernice o materskej dovolenke a smernice o dovolenke pre opatrovateľov a prostredníctvom poskytovania celodennej predškolskej výchovy a vzdelania, najmä s cieľom zabezpečiť, aby ženy a muži boli rovnocenní opatrovatelia i zárobkovo činní a zvýšiť účasť žien na trhu práce;
5. vyzýva Komisiu, aby monitorovala, podnecovala a podporovala členské štáty v efektívnom a účinnom vynakladaní prostriedkov na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a na podporu zamestnanosti mladých ľudí a tvorbu kvalitných pracovných miest, najmä v regiónoch s vysokou úrovňou nezamestnanosti, prostredníctvom programov financovaných z iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí (YEI), európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF), Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) a EIB;
Oživenie hospodárstva a dlhodobej konkurencieschopnosti s cieľom vytvárať pracovné miesta, zvyšovať životnú úroveň a vytvárať prosperitu
6. domnieva sa, že hospodárske modely založené výlučne na raste HDP a nepretržitom nadmernom využívaní prírodných zdrojov a financializácie dosiahli svoje hranice; domnieva sa, že odteraz je potrebné, aby EÚ stanovila udržateľnosť ako základ hospodárskej politiky orientovanej na budúcnosť a na riešenie kríz; považuje obranu získaného trhového postavenia za potenciálnu prekážku na ceste k novému hospodárskemu modelu;
7. vyzýva Komisiu, aby vypracovala zastrešujúcu stratégiu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a konkrétny plán vykonávania; domnieva sa, že EÚ musí zabezpečiť, aby si nevyberala najjednoduchšie alebo prioritné ciele, a musí zájsť za hranice zvyčajnej politiky zameraním sa na čo najvyššej úrovne ambícií v rámci všetkých cieľov a tým, že zabezpečí, aby sa na nikoho nezabudlo a aby sa v plnej miere dodržiavali obmedzenia našej Zeme; na tento účel považuje za potrebné, aby sa zabránilo ďalšej degradácii a strate biodiverzity a aby sa dosiahla obnova zdegradovaných ekosystémov;
8. žiada Komisiu, aby vypracovala novú ambicióznu a komplexnú sociálne a environmentálne udržateľnú priemyselnú stratégiu ako doplnok balíka opatrení zameraného na obehové hospodárstvo; domnieva sa, že sú potrebné ďalšie verejné a súkromné investície, ktoré sa musia zameriavať na prechod na iné zdroje energie, ekologicky inovatívne MSP, výskum a vzdelávanie;
9. zdôrazňuje, že v kontexte nebezpečnej globálnej súťaže o zdroje sa musí európske hospodárstvo stať udržateľné a „digitalizovať sa“, aby zostalo konkurencieschopné; žiada, aby sa stratégia Európa 2020 stala stredobodom hospodárskych rozhodnutí EÚ;
10. žiada Komisiu, aby monitorovala, povzbudzovala a podporovala činnosť členských štátov, aby sa zaručilo, aby hospodárska súťaž bola spravodlivá, a aby z nej občania, spotrebitelia a pracovníci mali prospech;
11. žiada, aby udržateľnosť, verejné zdravie, ochrana spotrebiteľa a dobré životné podmienky pracovníkov boli stredobodom akejkoľvek ďalšej hospodárskej reformy, najmä pokiaľ ide o spoločnú poľnohospodársku politiku, ktorá by sa mala stať komplexným programom pre „potraviny a udržateľné vidiecke životné prostredie“;
12. vyzýva Komisiu, aby navrhla ďalšie opatrenia na podporu výskumu a vývoja, inovácií, kultúrnej rozmanitosti a tvorivosti ako centrálnych hnacích síl tvorby pracovných miest a aby zohľadnila skutočnosť, že prístup spoločností, a najmä prístup MSP, ku kapitálu je nevyhnutným prostriedkom podpory rozvoja a výroby nových produktov a služieb v tradičných i novovznikajúcich odvetviach;
13. pripomína Komisii, že základné ekonomické a technologické možnosti, ako napríklad genetická modifikácia, nanotechnológie a jadrová energia, musia dodržiavať zásadu predbežnej opatrnosti a musia podliehať úplnej demokratickej a transparentnej kontrole a procesu, ako bolo prisľúbené predsedom Komisie pri problematike GMO a ako to očakávajú občania;
Reakcia na zmenu klímy a zaručovanie energetickej bezpečnosti
14. pripomína, že treba vystupňovať úsilie o dosiahnutie energetickej únie, ktorá zaručí energetickú bezpečnosť a cenovo dostupnú a udržateľnú energiu pre všetkých občanov a podniky;
15. poukazuje na ľudské a hospodárske dôsledky prírodných katastrof v Európe a na celom svete; zdôrazňuje, že je dôležité pokračovať v riešení hlavných príčin zmeny klímy, najmä v odvetví dopravy, a zároveň zaisťovať konkurencieschopnosť nášho priemyslu ambicióznou stratégiou v oblasti klímy vrátane energetickej účinnosti;
16. vyzýva na ambicióznejšie ciele stanovené na úrovni EÚ v oblasti obmedzovania emisií skleníkových plynov, obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti na obdobie po roku 2020 podľa parížskej dohody COP 21;
17. žiada Komisiu, aby vypracovala spoločnú stratégiu pre diplomaciu v oblasti energetiky a klímy, ktorá bude riešiť globálne otázky, a aby EÚ mohla zohrávať aktívnejšiu úlohu pri celosvetovej podpore využívania obnoviteľnej energie ako kľúčového prostriedku na boj proti zmene klímy;
18. naliehavo vyzýva Komisiu, aby zastavila dotovanie fosílnych palív z fondov EÚ a koordinovala úsilie členských štátov o rýchle ukončenie vnútroštátnych dotácií fosílnych palív; žiada Komisiu, aby tiež zabezpečila, aby sa na financovanie nových jadrových reaktorov nevyužívali žiadne vnútroštátne ani európske dotácie, a aby naliehala na členské štáty, aby upustili od plánov na predlžovanie životnosti jadrových elektrární;
Zabezpečovanie konzistentnej reakcie na zvýšený prílev utečencov
19. zastáva názor, že EÚ musí nájsť konkrétne riešenia prílevu utečencov, najmä prostredníctvom riešenia jeho hlavných príčin, celostnými politickými reakciami, ktoré budú zahŕňať súdržnosť politík pre rozvoj, obchod, klímu a investičné politiky, pričom by sa mal zabezpečiť bezpečný a zákonný prístup pre osoby hľadajúce medzinárodnú ochranu;
20. vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom solidarity medzi členskými štátmi v reakcii na zvýšený prílev utečencov; vyzýva na urýchlené vykonanie rozhodnutia o premiestnení 160 000 utečencov z Grécka a Talianska do iných členských štátov a na zriadenie európskych pátracích a záchranných programov; vyjadruje vážne znepokojenie nad zákonnosťou, vhodnosťou a zlučiteľnosťou s ľudskými právami, pokiaľ ide o neformálne medzinárodné dohody uzavreté s tretími krajinami s cieľom dosiahnuť, aby rozvojová spolupráca bola podmienená politikou v oblasti bezpečnosti a kontroly hraníc, ktorých výsledkom je kriminalizácia a stigmatizácia utečencov a migrantov;
21. zastáva názor, že presídlenie by sa malo zachovať ako jedno z trvalých riešení vysídľovania utečencov a ako nepodmienený nástroj medzinárodnej solidarity; požaduje vytvorenie zvýšených možností presídlenia s cieľom umožniť presídlenie najmenej 500 000 utečencov ročne z krajín pôvodu a tranzitu, ktoré, ak by boli riadne rozdelené, by viedli k plne zvládnuteľným čísla pre EÚ;
22. požaduje reformu súčasného dublinského azylového systému, pričom nový systém by bol založený na spravodlivom rozdelení žiadateľov o azyl medzi členské štáty s objektívnymi kritériami a postavený na existujúcich väzbách žiadateľov o azyl a ich preferenciách pre určitý členský štát; domnieva sa, že tento systém by mal byť záväzný pre všetky členské štáty a byť založený na stimuloch a nie na donucovacích opatreniach;
23. požaduje vytvorenie legálnych migračných kanálov, ktoré by mali mať v súlade s odporúčaniami agentúry Európskej únie pre základné práva, prijímanie z humanitárnych dôvodov vrátane klimatických utečencov a obhajcov ľudských práv, dočasnú ochranu, zlúčenia rodín, hospodárske návštevy na rôznych úrovniach kvalifikácií vrátane pracovníkov v odvetví s nízkymi mzdami a uchádzačov o zamestnanie, mobilitu študentov a lekársku evakuáciu;
24. požaduje, aby sa v rámci EÚ vytvorili podmienky na dobré zvládnutie prijímania žiadateľov o azyl, ktoré zaručia ich bezpečnosť a humánne a dôstojné zaobchádzanie s osobitným dôrazom na potreby žien, dievčat, osôb LGBTI a iných zraniteľných skupín; poukazuje zároveň na to, že musia byť zabezpečené dostatočné zdroje na vzdelávanie a začlenenie na trhu práce a sociálne začlenenie utečencov a migrantov;
25. vyzýva Komisiu, aby vytvorila vízový režim pre obhajcov ľudských práv, ktorým hrozí v tretích krajinách nebezpečenstvo;
Riešenie bezpečnostných obáv občanov
26. pripomína, že zavedenie zväčša symbolických, represívnych opatrení masového sledovania a ochrany hraníc, ktoré ohrozujú občianske slobody, základné práva a zásadu voľného pohybu, nie je správnym riešením;
27. varuje pred urýchleným prijímaním zákonov o terorizme, ako pred emocionálnou reakciou, ktorá môže mať nepriaznivý vplyv na slobody a základné práva podozrivých a nevinných občanov; vyzýva Komisiu, aby predložila podrobné posúdenie vplyvu pre každé opatrenie, ktoré by potenciálne mohlo narušiť práva občanov a obyvateľov EÚ;
28. zdôrazňuje, že vnútorná a vonkajšia bezpečnosť sú čoraz viac prepojené; pripomína, že by to nemalo viesť k uplatneniu nástrojov zahraničnej politiky v kontexte vnútornej bezpečnosti; opakovane zdôrazňuje, že vnútorné bezpečnostné a protiteroristické opatrenia a trestné stíhanie osôb podozrivých z terorizmu sú vo výhradnej právomoci a zodpovednosti policajných a justičných orgánov a musia prebiehať v plnom súlade s prísnymi procesnými zárukami a ustanoveniami trestného práva;
29. pripomína význam Schengenského priestoru voľného pohybu; zdôrazňuje potrebu účinného riadenia vonkajších hraníc, založeného na ľudských právach a úplnom dodržiavaní medzinárodného práva a práva EÚ;
30. vyzýva Komisiu, aby s cieľom riešiť hrozby terorizmu a násilného extrémizmu pozorne sledovala transpozíciu a implementáciu európskych noriem trestného poriadku a opatrenia na boj proti terorizmu zahŕňajúce vzdelávanie a prevenciu, účinnú policajnú a súdnu spoluprácu, včasnú výmenu informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi, ako aj prostredníctvom Europolu a Eurojustu a opatrenia na riešenie vznikajúcich trendov vo financovaní terorizmu; opätovne zdôrazňuje potrebu lepšieho vybavenia a financovania spoločných vyšetrovacích tímov v rámci Europolu a Eurojustu;
31. vyzýva Komisiu, aby predstavila bielu knihu o koncepcii „európskej vnútornej bezpečnosti“ ako právny základ pre akékoľvek budúce bezpečnostné opatrenie, zohľadňujúc pritom slobodu pohybu a zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach, ktorá bude oddelená od koncepcie „národnej bezpečnosti“, ktorej sa členské štáty dovolávajú v rámci boja proti trestnej činnosti a terorizmu; požaduje jasnú definíciu „národnej bezpečnosti“ a toho, čo nespadá do jej pôsobnosti; odmieta využívanie národnej bezpečnosti „štátnych tajomstiev“ ako zámienky na obchádzanie základných práv, ako je dôvernosť medzi advokátom a klientom;
32. vyzýva Komisiu na mobilizáciu odborných znalostí a technických a finančných zdrojov, aby sa zabezpečila koordinácia na úrovni EÚ a výmena osvedčených postupov v boji proti násilnému extrémizmu a teroristickej propagande, radikálnym sieťam a náboru teroristickými organizáciami; zdôrazňuje, že represívne opatrenia môžu byť účinné len vtedy, ak sú spojené s dlhodobou prevenciou, integráciou a reintegráciou, ako aj nediskriminačnými politickými stratégiami;
33. naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vykonali úplné preskúmanie všetkých bezpečnostných právnych predpisov, ktoré už boli prijaté, a aby na základe toho zabezpečili ich primerané stiahnutie alebo vykonávanie; opäť vyzýva na hĺbkové hodnotenie protiteroristickej stratégie EÚ, ktorá by mala posúdiť uplatňovanie prijatých opatrení, ich nákladov a efektívnosti; očakáva, že bude nevyhnutné, aby Komisia aktualizovala bezpečnostný program vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o účinný boj proti organizovanej trestnej činnosti a terorizmu;
34. vyzýva Komisiu, aby predložila avizované návrhy na vhodný právny základ pre Európske centrum pre boj proti terorizmu v rámci Europolu, jeho návrhy na zlepšenie a rozvoj existujúcich informačných systémov so zreteľom na interoperabilitu, efektivitu a proporcionalitu, riešenie problému nedostatku informácií a posun smerom k interoperabilite, a svoje návrhy na povinnú výmenu informácií na úrovni EÚ o podozreniach a rizikách v tejto oblasti medzi členskými štátmi, sprevádzané prísnymi a konzistentnými zárukami ochrany údajov vo všetkých policajných a justičných sieťach;
35. vyzýva Komisiu, aby navrhla legislatívnu iniciatívu na boj proti všetkým formám násilia páchaného na ženách a násilia založeného na rodovej príslušnosti; vyzýva Komisiu, aby urýchlene ukončila postup pristúpenia EÚ k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor), ako to opakovane žiadal Parlament;
Zavedenie ambiciózneho programu vonkajšej činnosti: o susedných krajinách a o globálnom systéme
36. požaduje ambiciózne vykonávanie novej globálnej stratégie EÚ, vymedzenie postavenia EÚ ako účinného podporovateľa základných hodnôt, zásad a noriem v rýchlo sa meniacom svete a očakáva, že Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť mobilizujú všetky nástroje vonkajšej činnosti EÚ jednotným spôsobom, aby sa dosiahlo lepšie svetové riadenie, široká konvergencia o zlepšení noriem, trvalý mier, zvýšená bezpečnosť a väčšie dodržiavanie ľudských práv, demokracie, zásad právneho štátu a základných slobôd vo svete; zdôrazňuje, že na tento účel ba sa na začiatok bodov programu EÚ v oblasti vonkajších vzťahov mali presunúť tieto kľúčové prvky:
– žiadať, aby EÚ a členské štáty zvrátili súčasnú tendenciu zámeny noriem ľudských práv za krátkodobé obchodné, bezpečnostné a energetické záujmy;
– podporovať stabilitu a prosperitu v susedstve EÚ prostredníctvom iniciatív podporujúcich rozvoj, demokraciu, kultúrnu spoluprácu, dobrú správu vecí verejných a právny štát, zlepšovaním civilného predchádzania konfliktom a zmierovania, opatreniami na posilnenie transparentnosti, zodpovednosti a demokratickej kontroly, parlamentným dohľadom nad bezpečnostným sektorom, ako aj pomocou podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) a členským štátom v ich zachovávaní a presadzovaní mierového úsilia v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky;
– pomáhať PK/VP a členským štátom pri zaručovaní toho, aby sa spoločná bezpečnostná a obranná politika stala účinnejšiu politikou, ktorá bude súdržná a konzistentná s ostatnými vonkajšími politikami EÚ, ako je rozvojová pomoc, civilné predchádzanie konfliktom v rámci nástroja na podporu stability a mieru a ktorá bude zaisťovať bezpečnosť, mier, stabilitu, demokraciu a ľudské práva a posilňovať dodržiavanie zásad Charty OSN; zabezpečovať, aby sa štruktúry, mechanizmy alebo nástroje, ktoré už existujú, stali bežnou realitou;
– naliehať na Komisiu a PK/VP, aby zintenzívnili dodržiavanie spoločnej pozície EÚ k vývozu zbraní zo strany členských štátov a zabezpečovať, aby právne predpisy upravujúce vývoz technológií dvojakého použitia bránili prenosu technológií sledovania masového dohľadu do nedemokratických krajín;
– naliehať na Komisiu, aby vypracovala správu o účinnosti pilotného projektu v oblasti obranného výskumu a jeho spolupráce s Európskou obrannou agentúrou; vyzýva Komisiu, aby stiahla plány na spustenie prípravnej akcie vo výške 80 miliónov EUR na obranný výskum ako následné opatrenie vzhľadom na to, že nedávne údaje Európskej obrannej agentúry takisto potvrdili, že členské štáty sú ochotné a schopné spolupracovať v oblasti obranného výskumu a vývoja; odmieta akékoľvek pokusy využívať rozpočtové prostriedky EÚ na vojenský výskum a rozvoj;
– napredovať oveľa rýchlejšie v rokovaniach o rozšírení, ktoré posilňovaním sociálnej, politickej a hospodárskej stability, udržateľnosti životného prostredia a demokracie v kandidátskych krajinách bez toho, aby sa oslabili základné kritériá pristúpenia;
– zefektívniť politiku rozvojovej spolupráce a zlepšiť jej koordináciu a súdržnosť s ostatnými nástrojmi vonkajšej činnosti EÚ; zabezpečovanie súdržnosti a jednotnosti medzi vývojom, civilným predchádzaním konfliktom a civilnými bezpečnostnými politikami, pretože sú všetky vzájomne prepojené, vzájomne závislé a navzájom sa posilňujú;
– začleniť program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a o súdržnosti politík v záujme rozvoja (PCD) do vonkajších a vnútorných politík EÚ;
– prijať silnejšie, účinnejšie, presvedčivejšie a súdržnejšie iniciatívy, pokiaľ ide o vyriešenie konfliktov v susedstve EÚ a sprístupniť všetky nástroje, ktoré má EÚ k dispozícii;
– zamietnuť komplexná hospodársku a obchodnú dohodu (CETA), dohodu o obchode so službami (TiSA) a Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo (TTIP) a vziať na vedomie, že Parlament a európski občania sú čoraz viac kritickí voči skutočnému vplyvu dohôd o voľnom obchode, pretože môžu mať aj neželaný vplyv na zamestnanosť, konkurencieschopnosť a udržateľný rozvoj EÚ v oblasti ľudských práv a noriem; žiada, aby sa zmodernizovali nástroje na ochranu obchodu Únie a aby obchodné politiky boli navrhnuté v súlade s rozvojovými cieľmi EÚ, cieľmi v oblasti klímy, environmentálnymi prioritami, sociálnymi normami a normami v oblasti ľudských práv;
Spravodlivé daňové politiky pre primerané zdroje
37. zdôrazňuje, že nikdy nebola naliehavejšia potreba zintenzívniť boj proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovej povinnosti, ktoré predstavujú potenciál príjmov pre rozpočty členských štátov až vo výške 1 miliardy EUR; domnieva sa, že tieto zdroje mohli byť použité na investovanie do budúcnosti, podporu zamestnanosti a znižovanie nerovností;
38. vyzýva Komisiu, aby bezodkladne prijala kroky na zabezpečenie toho, aby sa zisky zdaňovali v krajinách, kde sa v Európe vyvíja skutočná hospodárska činnosť a kde sa tvorí hodnota; domnieva sa, že EÚ by sa mala usilovať o povinný spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb (CCCTB), vystupňovať úsilie o vyšetrovanie porušení štátnej pomoci daňovej povahy, uplatňovať spoločné pravidlá týkajúce sa používania a transparentnosti daňových rozhodnutí a uplatňovať spoločný prístup k zrušeniu daňových rajov;
39. vyzýva Komisiu, aby do svojho boja proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam začlenila rodový a vonkajší rozmer, a to aj pokiaľ ide o zisky, ktoré opúšťajú EÚ bez zdanenia;
40. vyzýva na zavedenie dane z finančných transakcií, ktorá prinúti finančný sektor zaplatiť spravodlivý podiel za riešenie krízy, ktorý spôsobil, s cieľom obmedziť neproduktívne krátkodobé špekulatívne činnosti a zvýšiť dodatočné príjmy v reakcii na súčasné sociálne, environmentálne a hospodárske výzvy; vyjadruje poľutovanie nad oslabením pôvodného návrhu Komisie a domnieva sa, že namiesto toho by sa mal rozšíriť na menové transakcie, ako navrhol Parlament, a realizovať najneskôr v polovici roka 2017;
Posilňovanie rozpočtu a finančných nástrojov EÚ
41. zastáva názor, že na to, aby mohla účinne konať, EÚ potrebuje novú finančnú a daňovú stratégiu; domnieva sa, že Komisia by mala na tento účel navrhnúť opatrenia na základe týchto zásad a prvkov:
– urýchlená mobilizácia primeraných zdrojov, pretože nemožno zabrániť potrebe reformy systému financovania EÚ prostredníctvom posilňovania skutočných vlastných zdrojov alebo zavedenia nových zdrojov, aby sa rozpočet Únie stal stabilnejším, udržateľnejším a predvídateľnejším; zároveň je dôležité dodržiavať zásadu univerzálnosti a zlepšovať transparentnosť;
– prioritné začatie uplatňovania zásady rodového rozpočtovania;
– v záujme maximalizácie výsledkov sa rozpočtové nástroje EÚ musia spravovať veľmi pozorne, čo sa týka hospodárnosti a efektívnosti nákladov, a súčasne sa musí zabezpečiť dodržiavanie a ochrana finančných záujmov EÚ;
– EÚ by mala podniknúť kroky s cieľom poskytnúť prostriedky na reagovanie na výzvy, ako sú napríklad vysoká nezamestnanosť mladých ľudí a dlhodobá nezamestnanosť, ako aj na vnútorný a vonkajší rozmer utečeneckej krízy;
– iba po dvoch rokoch vykonávania viacročného finančného rámca (VFR) sú dosiahnuté jeho hranice; okrem toho bez komplexnej revízie viacročného finančného rámca v polovici obdobia rozpočet EÚ nebude schopný riešiť dodatočné finančné potreby a nové politické priority, a nedokáže zabrániť obnoveniu platobnej krízy; musí sa vykonať „komplexná povolebná revízia“ VFR, nie len technické preskúmanie, s cieľom mobilizovať rozpočet EÚ a prispieť tak k oživeniu európskeho hospodárstva pri súčasnom zaistení úspechu stratégie Európa 2020, podpore medzinárodných záväzkov EÚ na obdobie po roku 2015 a štrukturálnom riešení čoraz väčšieho platobného problému;
– EFSI treba reformovať, aby sa umožnilo všetkým členským štátom vykonávať vyššie úrovne strategických investícií, lepšie sa zamerať na oblasti, kde sú investície najviac potrebné a zabezpečiť, aby verejné financovanie investícií prispievalo k prechodu na udržateľné hospodárstvo; malo by sa zvážiť dodatočné financovanie namiesto presunu existujúcich fondov EÚ, ako je Horizont 2020 a Nástroj na prepájanie Európy (NPE), na iné fondy alebo iné investičné nástroje;
– účinné vykonávanie politiky súdržnosti na obdobie rokov 2014 – 2020 by mala sprevádzať príprava jeho fáze po roku 2020, ktorá bude dodržiavať jeho skutočnú povahu, ako je stanovené v zmluvách, jeho význam ako investičný nástroj pre všetky regióny v EÚ a ako prejav európskej solidarity; zdroje z politiky súdržnosti by sa mali ďalej využívať na prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo s cieľom prispieť k dohode z konferencie z Paríža COP 21 a podporiť úsilie v oblasti prijímania utečencov a migrantov vrátane ich začlenenia a akékoľvek zníženie rozpočtu politiky súdržnosti by sa malo zamedziť;
Dobudovanie hospodárskej a menovej únie
42. trvá na rešpektovaní požiadaviek práva Únie týkajúcich sa demokratickej zodpovednosti pri rozhodnutiach v kontexte európskeho hospodárskeho riadenia;
43. trvá na tom, že EÚ sa musí usilovať o vzostupnú konvergenciu, pokiaľ ide o hospodárske a sociálne ukazovatele a ukazovatele zdrojov; domnieva sa, že na tento účel by sa mal zreformovať rámec správy hospodárskych záležitostí;
44. domnieva sa, že EÚ musí zlepšiť dôveryhodnosť, súdržnosť, národné vlastníctvo, demokratickú legitimitu, udržateľnosť, rovnosť príležitostí a sociálny rozmer súčasného rámca správy hospodárskych záležitostí, zavedením jednoduchších, proticyklických a transparentných pravidiel, zabránením morálnemu hazardu, zabezpečením symetrickej úpravy makroekonomických nerovnováh a stimulovaním verejných investícií;
45. vyzýva na užšiu koordináciu hospodárskych politík s cieľom riešiť medzery v investíciách eurozóny a posilniť reformné úsilie, aby sa zvýšila produktivita, efektívnosť zdrojov a aby sa udržal dopyt;
46. domnieva sa, že treba dobudovať bankovú úniu, pričom opatrenia na zmenšenie rizík pôjdu ruka v ruke so zdieľaním rizika;
47. poukazuje na to, že by sa mala naliehavo vypracovať fiškálna kapacita HMÚ, aby HMÚ bola odolná voči symetrickým a asymetrickým šokom a aby sa riešili neprijateľné úrovne nezamestnanosti v mnohých regiónoch HMÚ;
48. žiada Komisiu, aby urýchlene preskúmala spôsoby využívania spoločných finančných nástrojov na riešenie migračnej krízy;
Posilnenie základných práv a demokracie
49. je znepokojený tým, že kumulované krízy nielenže poškodzujú súdržnosť európskych spoločenstiev, ale otriasli aj dôverou európskych občanov v demokratické inštitúcie na úrovni EÚ a v niektorých prípadoch aj na vnútroštátnej úrovni; domnieva sa preto, že posilnenie demokratickej legitímnosti EÚ a obnovenie dôvery v jej schopnosť slúžiť záujmom občanov Európy musí byť najvyššou prioritou;
50. pripomína, že mnohé zo súčasných problémov – od klimatických zmien po azyl a migráciu, od finančných trhov po nadnárodné obchodné spoločnosti a od teroristických sietí až po zlyhávajúce a nevyspytateľné štáty – majú nadnárodný a bezhraničný charakter a vyžadujú si vyváženie a odpovede na tejto úrovni; zastáva názor, že Komisia by mala na tento účel podporovať obnovenú diskusiu o tom, aké výzvy v spoločnosti ľudia považujú za najdôležitejšie na riešenie na európskej úrovni, pričom EÚ by mala vykonávať „európsku zvrchovanosť“;
51. pripomína Komisii, že ako ochrankyňa zmlúv musí podporovať všeobecný záujem Únie (článok 17 Zmluvy o EÚ), najmä mier, svoje hodnoty a blaho svojich národov (článok 3 Zmluvy o EÚ); vyzýva Komisiu, aby prijala návrh nariadenia o otvorenej, efektívnej a nezávislej európskej administratíve; poznamenáva, že Parlament má osobitnú politickú zodpovednosť v tomto zmysle a musí v plnej miere a bez samoľúbosti vykonávať svoju inštitucionálnu úlohu; domnieva sa, že nedávne vytvorenie vyšetrovacích výborov, je pozitívnou známkou toho, že Parlament berie vážnejšie svoju politickú zodpovednosť v oblasti kontroly a rovnováhy;
52. domnieva sa, že tendencia Európskej rady v posledných rokoch uchyľovať sa k riešeniam na medzivládnej úrovni ohrozuje tzv. metódu Spoločenstva a je v rozpore so zmluvami; pripomína, že podľa Lisabonskej zmluvy sa členovia Európskej rady individuálne zodpovedajú vlastným národným parlamentom, ale kolektívne sa zodpovedajú iba sebe samým, národné parlamenty musia mať na zreteli svoju osobitnú politickú zodpovednosť vykonávať úplnú demokratickú kontrolu svojich zástupcov v Európskej rade;
53. keďže netransparentný a jednostranný lobizmus predstavuje výraznú hrozbu pre tvorbu politík a verejný záujem, žiada, aby všetky inštitúcie EÚ vynaložili úsilie s cieľom dosiahnuť čo najprísnejšie normy transparentnosti, zodpovednosti a integrity, a neúnavne bojovali proti tendencii prehliadať konflikty záujmov, ktoré sú na úkor efektívnosti, objektívnosti a spoľahlivosti rozhodovacieho procesu; okrem toho podporuje legislatívny návrh na celoeurópsku ochranu informátorov v súkromnom aj verejnom sektore, a pripomína Komisii, že Európsky parlament o to opakovane žiadal;
54. žiada Komisiu, aby vypracovala komplexnú európsku reakciu na problémy súvisiace so základnými právami vyplývajúcimi z rozsiahlych trestných činov z nenávisti, nenávistných prejavov, sexizmu, homofóbie, transfóbie a ďalších foriem diskriminácie, ako aj zintenzívnila úsilie zamerané na to, aby sa zabezpečilo, aby legislatívne návrhy, ktoré posilnia sociálne práva a základné práva, boli odblokované v Rade, najmä pokiaľ ide o návrh smernice z roku 2008 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu a smernicu o ženách vo vrcholových orgánoch spoločností;
55. žiada Komisiu, aby uskutočnila iniciatívy s cieľom konsolidovať, posilňovať a rozvíjať prostriedky dostupné občanom EÚ na zasahovanie do politického procesu nad rámec volebného cyklu; poukazuje na to, že to predpokladá zvýšenú transparentnosť a prístup verejnosti k dokumentom, ako aj väčšiu podporu a zdroje pre ombudsmana EÚ, petície občanov a reformu nariadenia o európskej iniciatíve občanov;
56. domnieva sa, že Komisia by mala predložiť návrhy na zriadenie mechanizmu na ochranu v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv v Únii, a to nahradením jej rámca zásad právneho štátu účinnejším nástrojom; je presvedčený, že by mala naďalej pracovať aj na pristúpení EÚ k Európskemu dohovoru o ľudských právach (EDĽP) so zreteľom na stanovisko Súdneho dvora v tejto veci a riešiť zostávajúce právne problémy;
57. je odhodlaný využiť všetky svoje nástroje a zdroje, aby pôsobil ako hnacia sila v obnovenom demokratickom procese smerom k reforme Európskej únie;
58. žiada, aby bola Komisia potvrdená ako vyjednávač so Spojeným kráľovstvom o postupe podľa článku 50;
59. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii.
- [1] Prijaté texty, P8_TA(2016)0294.