Návrh uznesenia - B8-0896/2016Návrh uznesenia
B8-0896/2016

NÁVRH UZNESENIA o pracovnom programe Komisie na rok 2017

4.7.2016 - (2016/2773(RSP))

predložený na základe vyhlásenia Komisie
v súlade s článkom 37 ods. 3 rokovacieho poriadku a rámcovou dohodou o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou

Vicky Ford v mene skupiny ECR

Postup : 2016/2773(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B8-0896/2016
Predkladané texty :
B8-0896/2016
Prijaté texty :

B8-0896/2016

Uznesenie Európskeho parlamentu o pracovnom programe Komisie na rok 2017

(2016/2773(RSP))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na vyhlásenie Európskej komisie o mechanizme vykonávania subsidiarity a mechanizme znižovania zaťaženia z 19. februára 2016,

–  so zreteľom na vyhlásenie Európskej rady o konkurencieschopnosti z 19. februára 2016,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva,

–  so zreteľom na záverečnú správu z 24. júla 2014 skupiny na vysokej úrovni pre oblasť administratívnej záťaže s názvom Znižovanie byrokracie v Európe – dedičstvo a výhľad do budúcnosti,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2016 o ceste k zlepšeniu právnej úpravy týkajúcej sa jednotného trhu[1],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2016 k výročným správam za roky 2012 – 2013 o subsidiarite a proporcionalite[2],

–  so zreteľom na článok 37 ods. 3 rokovacieho poriadku,

A.  keďže členské štáty Európskej únie budú v nadchádzajúcich desaťročiach čeliť závažným hospodárskym výzvam v rýchlo sa meniacom a čoraz náročnejšom globálnom trhu;

B.  keďže len konkurencieschopné hospodárstva budú schopné vytvárať pracovné miesta a prinášať prosperitu, čím sa zvýši životná úroveň ich občanov, financovať budúce investície, ponúknuť kvalitné vzdelávanie a príležitosti pre mladých ľudí, zlepšiť zdravotnú starostlivosť a dôchodkového zabezpečenie a zabezpečiť kvalitnejšie verejné služby;

C.  keďže členské štáty Európskej únie potrebujú zvýšiť úrovne produktivity a inovácie s cieľom riešiť hospodárske výzvy, ktorým čelia;

D.  keďže členské štáty Európskej únie by mali znížiť verejný a súkromný dlh s cieľom poskytnúť pevný základ pre dlhodobý udržateľný hospodársky rast;

E.  keďže verejná mienka je čoraz obozretnejšia, pokiaľ ide o Európsku úniu, ktorá, zdá sa, berie na seba právomoci a povinnosti, ktoré by bolo lepšie vykonávať na úrovni členských štátov alebo ich regionálnych a miestnych orgánov, či samotnými občanmi;

F.  keďže občania Európskej únie sa jasne dožadujú Únie, ktorá uľahčuje spoluprácu medzi členskými štátmi v oblastiach, kde to môže priniesť pridanú hodnotu, ale predovšetkým rešpektuje základné zásady subsidiarity a proporcionality;

1.  vyzýva Komisiu, aby sa v roku 2017 prioritne venovala opatreniam, ktoré budú priaznivé pre dlhodobý udržateľný rast, vytvárať pracovné miesta a prosperitu;

2.  schvaľuje vyhlásenie Európskej komisie z 19. februára 2016 o mechanizme vykonávania subsidiarity a mechanizme znižovania zaťaženia, v ktorej sa uvádza, že „Komisia ustanoví mechanizmus na preskúmanie súboru platných právnych predpisov EÚ v súvislosti s dodržiavaním zásady subsidiarity a proporcionality“; naliehavo vyzýva Komisiu, aby v plnej miere vykonávala odporúčania uvedené v uznesení Parlamentu z 12. apríla 2016 o výročných správach za roky 2012 – 2013 o subsidiarite a proporcionalite,

3.  vyzýva Komisiu, aby ambiciózne implementovala Medziinštitucionálnu dohodu o lepšej tvorbe práva, a najmä oddiely týkajúce sa MSP a testov konkurencieschopnosti v rámci posúdení vplyvu, stanovenie cieľov pre znižovanie zaťaženia, ročný prieskum zaťaženia, a prácu Výboru pre kontrolu regulácie; žiada Komisiu, aby zabezpečila, aby boli mikropodniky čo najviac oslobodené od všetkých legislatívnych návrhov s cieľom podporiť nové začínajúce podniky a podnikateľov; žiada Komisiu, aby zabezpečila, aby sa v rámci jej pracovného programu vykonávali odporúčania stanovené v uznesení Parlamentu z 12. apríla 2016 s názvom Smerom k lepšej právnej úprave jednotného trhu;

4.  zdôrazňuje, že uzatváranie nových obchodných dohôd je nevyhnutné ako súčasť tohto programu rastu na vytvorenie otvoreného, konkurencieschopného európskeho hospodárskeho rámca, ktorý je schopný poskytovať konkrétne výhody a nižšie ceny pre spotrebiteľov a vytvárať nové pracovné miesta;

5.  vyzýva Komisiu, aby sa zamerala na vytvorenie modernizovaného a účinného rozpočtu; berie na vedomie, že účty EÚ boli opakovane podpisované s tým, že poskytujú pravdivý a verný obraz financií Európskej únie, pretrvávajú však obavy o účinnosti výdavkov, a preto vyzýva Komisiu, aby opätovne dôkladne stanovila priority svojho prístupu k rozpočtovej kontrole v oblastiach s nedostačujúcim pokrokom s cieľom vyriešiť otázku kľúčového významu pre verejnú mienku v Európe; zdôrazňuje potrebu účinnejšieho využívania peňazí daňových poplatníkov, čo vyžaduje, aby sa členské štáty v plnej miere zúčastňovali na riešení obáv zo zlého hospodárenia a podvodov; požaduje, aby sa platné politiky pravidelné hodnotili, skúmali a v prípade potreby upravovali s cieľom zabezpečiť uspokojovanie potrieb budúcnosti a rýchlo sa meniaceho technologického a hospodárskeho prostredia; zdôrazňuje význam toho, aby takéto hodnotenia vykonávali úplne nezávislé a objektívne orgány;

ČASŤ 2: KONKRÉTNE NÁVRHY PRE PRACOVNÝ PROGRAM

Ďalšie posilnenie zamestnanosti, rastu a investícií

Mechanizmus vykonávania subsidiarity a proporcionality a mechanizmus vykonávania znižovania záťaže

6.  domnieva sa, že dva nové mechanizmy vykonávania subsidiarity a proporcionality a znižovania záťaže (mechanizmy SPBR), ktoré Komisia stanovila vo svojom vyhlásení z 19. februára 2016, posilnia platformu programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT) a prispejú k hospodárskemu rastu, tvorbe pracovných miest a zvýšeniu blahobytu;

7.  konštatuje, že Európska rada vo svojom vyhlásení o konkurencieschopnosti z 19. februára 2016 takisto vyzýva na podporu cieľov pre znižovanie záťaže v kľúčových odvetviach; žiada, aby Komisia v súlade s týmito vyhláseniami postavila zníženie záťaže do centra plánu („Letter of Intent“) pracovného programu na rok 2017 s cieľom zostaviť pozitívny plán reforiem pre samotný pracovný program a očakávané spoločné vyhlásenie o výročných inštitucionálnych programoch;

8.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zahrnula tieto body medzi priority „pracovného programu“ pre mechanizmy SPBR:

–  nariadenie (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia,

–  smernicu 2003/88/ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času,

–  smernicu 2008/104/ES o dočasnej agentúrnej práci,

–  smernicu 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb,

–  smernicu 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti,

–  nariadenie (ES) č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, schvaľovaní a obmedzovaní chemikálií (REACH),

–  nariadenie (EÚ) č. 528/2012 o umiestňovaní na trh a používaní biocídnych výrobkov,

–  nariadenie (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh,

–  nariadenie (ES) č. 396/2005 o maximálnych hladinách rezíduí pesticídov v alebo na potravinách a krmivách rastlinného a živočíšneho pôvodu,

–  smernicu Rady 91/676/EHS o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov,

–  nariadenie (ES) č. 1967/2006 o riadiacich opatreniach pre trvalo udržateľné využívanie zdrojov rybného hospodárstva v Stredozemnom mori,

–  iniciatívu „Small Business Act“,

–  nariadenie (EÚ) č. 165/2014 o tachografoch v cestnej doprave,

–  smernicu 2014/95/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie nefinančných informácií a informácií týkajúcich sa rozmanitosti niektorými veľkými podnikmi a skupinami,

–  vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 815/2012, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o osobitné úpravy pre neusadené zdaniteľné osoby, ktoré poskytujú telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania alebo elektronické služby nezdaniteľným osobám,

9.  vyzýva Komisiu, aby stiahla návrh právneho predpisu o zlepšení rodovej vyváženosti medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi spoločností kótovaných na burze,

10.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala návrh o cielenom preskúmaní kvalifikačnej smernice 2013/32/EÚ o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany;

11.  žiada, aby sa priority pracovného programu navrhli do konca roka 2016 v rámci nového mechanizmu subsidiarity a proporcionality a mechanizmu znižovania záťaže, ktoré sa majú zahrnúť do pracovného programu na rok 2017;

Lepšia tvorba práva

12.  berie na vedomie, že Komisia sa dohodla na stanovení konečného cieľa, pokiaľ ide o zníženie hospodárskych nákladov, ktoré súvisia s regulačnými záťažami pre podniky; žiada, aby sa tento cieľ stanovil na 25 % do roku 2020 v súlade s predchádzajúcimi ambíciami, pričom dlhodobejším cieľom by bolo zníženie záťaže vyplývajúcej z platných predpisov EÚ do roku 2030 na polovicu, a to v spolupráci s parlamentmi členských štátov; zdôrazňuje, že celkový cieľ by mal takisto zahŕňať náklady na dodržiavanie predpisov, v súvislosti s ktorými by sa malo vyvinúť značné úsilie; žiada, aby každá nová Komisia stanovila priebežné ciele po porade s Parlamentom a Európskou radou; zastáva názor, že program REFIT predstavuje významný prvý krok smerom k zjednodušeniu právnych predpisov, zníženiu administratívnej záťaže vyplývajúcej z regulácie pre podniky a odstráneniu prekážok brániacich rastu a tvorbe pracovných miest; dôrazne vyzýva Komisiu, aby podľa možnosti uplatňovala vzorec „každým vytvorením nového štandardu sa zrušia dva staré štandardy“, a to zvážením výhod zavedenia regulačnej kompenzácie, pričom nové pravidlá, ktoré zvyšujú administratívnu a regulačnú záťaž, možno uložiť, len ak ich sprevádza príslušný dvojnásobný škrt existujúcich záťaží;

13.  v súlade s príslušnými ustanoveniami novej medziinštitucionálnej dohody (IIA), vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila návrhy stanovujúce ciele pre znižovanie záťaže v kľúčových odvetviach, a to čo najskôr; vyzýva Komisiu, aby predložila metódu, ktorú plánuje použiť na určenie kľúčových sektorov, pre ktoré sa stanovia ciele znižovania záťaže;

14.  zdôrazňuje význam dohodnutého ročného prieskumu záťaže (ABS), ktorý je súčasťou medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva a dôležitým nástrojom na identifikáciu a monitorovanie, jasným a transparentným spôsobom, výsledkov úsilia Únie predísť nadmernej regulácii a administratívnej záťaži a obmedziť tieto javy, a mal by obsahovať osobitný zoznam týkajúci sa MSP; domnieva sa, že prieskum ABS sa musí použiť na identifikáciu záťaží vyplývajúcich z jednotlivých legislatívnych návrhov a aktov Komisie a jednotlivých členských štátov;

15.  berie na vedomie, že dodržiavanie zásad subsidiarity a proporcionality je v súčasnosti hodnotené iba na začiatku legislatívneho procesu; zdôrazňuje preto potrebu zavedenia kontroly subsidiarity a proporcionality pri ukončení legislatívneho procesu a pred prijatím konečného znenia, čo napomôže zabezpečiť dodržiavanie týchto zásad počas legislatívneho procesu; naliehavo vyzýva Komisiu, aby využila „čas na rozmyslenie“ vždy, keď je to možné, a to po ukončení trialógových rokovaní na účely dokončenia posudzovania vplyvu a kontroly subsidiarity, ako aj v záujme transparentnosti;

16.  vyzýva Komisiu, aby uznala, že program lepšej právnej regulácie má miestny/regionálny rozmer, ktorý nie je nevyhnutne riešený v rámci subsidiarity, a žiada Komisiu, aby rozšírila svoje procesy posudzovania vplyvu regulácie (iné ako „posudzovanie územného vplyvu“) na preskúmanie finančného a administratívneho vplyvu existujúcich i nových noriem na miestne/regionálne samosprávy;

17.  vyzýva Komisiu, aby bezodkladne preskúmala iniciatívu Small Business Act s cieľom zistiť, ako by fungovala efektívnejšie súbežne s programom lepšej právnej regulácie;

18.  navrhuje, aby sa Komisia v rámci svojho programu lepšej právnej regulácie zamerala na inovatívne spôsoby, ako dosiahnuť politické výsledky bez právnych predpisov, napríklad využitím behaviorálnej ekonómie na účely skúmania a ovplyvňovania správania;

19.  vyzýva Komisiu, aby uskutočnila konzultácie so zainteresovanými stranami vo všetkých štádiách legislatívneho procesu vrátane najskoršieho štádia s cieľom zabrániť nežiaducim dôsledkom;

20.  žiada Komisiu, aby prehodnotila fungovanie platformy REFIT s cieľom zabezpečiť, aby bola transparentná a užívateľsky ústretová; vyzýva, aby sa jej účinnosť a dosiahnuté výsledky prehodnotili v roku 2017;

21.  žiada Komisiu, aby v roku 2017 vypracovala hodnotenie nezávislosti výboru pre kontrolu regulácie pri plnení jeho úlohy dohľadu a poskytovania objektívneho poradenstva týkajúceho sa príslušných posúdení vplyvu, a uviesť, aké následné opatrenia môžu byť potrebné;

22.  v súvislosti s článkom 155 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) vyzýva sociálnych partnerov v kontexte súčasných a budúcich rámcových dohôd vrátane rámcovej dohody z roku 2012 v odvetví kaderníckych služieb, aby prijali lepšie regulačné nástroje, zvýšili využívanie posudzovaní vplyvu pri rokovaniach a predkladali dohody s návrhom legislatívnych opatrení na výbor Komisie pre kontrolu regulácie;

23.  vyzýva Komisiu, aby identifikovala pokrok a dosiahnuté výsledky v oblastiach, ktoré boli zaradené medzi desať najviac zaťažujúcich právnych predpisov pre MSP vrátane smerníc o pracovnom čase a agentúrach dočasného zamestnávania, a aby prioritne konala v týchto oblastiach;

24.  zdôrazňuje nedávny trend spoločností vracať výrobu a služby do Európy a príležitosti na vytváranie pracovných miest, ktoré to prináša; vyzýva Komisiu, aby posúdila, ako EÚ môže pomáhať podnikom pri využívaní výhod, ktoré návrat výroby a služieb zo zahraničia prináša;

25.  vyzýva Komisiu, aby v kontexte preskúmania acquis v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti, prijala zásady lepšej právnej regulácie s cieľom zabezpečiť, aby bol tento nový rámec naďalej primeraný a schopný prispôsobiť sa meniacim sa podmienkam na pracovisku; domnieva sa, že by sa napríklad v rámci smernice o hodnotení mali vypracovať ustanovenia, na základe ktorých by sa hodnotenie vykonávalo každých desať rokov;

26.  vyzýva Komisiu, aby posilnila účasť národných parlamentov a aby ich pri zvažovaní preskúmania a zrušenia právnych predpisov EÚ vo veľkej miere konzultovala; požaduje automatickú doložku o ukončení platnosti pre všetky právne predpisy EÚ, čo by podnietilo cielené nezávislé hodnotenie vplyvu, ktoré vzápätí môže viesť k úprave alebo zrušeniu právnych predpisov; zdôrazňuje, že v rámci posúdenia vplyvu sa môžu okrem iného takisto preskúmať prvky ako súlad so subsidiaritou a proporcionalitou, záťaže pre členské štáty, podniky, najmä MSP, ako aj zainteresované strany a posúdenie potenciálu repatriácie do kompetencie EÚ; konštatuje, že ak posúdenie vplyvu preukáže pretrvávajúci význam právnych predpisov na úrovni EÚ, malo by to za následok automatický predpoklad zrušenia;

27.  vyjadruje sklamanie nad odpoveďou Komisie národným parlamentom v situáciách, keď sa uplatnili žlté karty; domnieva sa, že je potrebné, aby Komisia vykonala odporúčania uvedené v uznesení Parlamentu z 12. apríla 2016 o výročných správach za roky 2012 – 2013 o subsidiarite a proporcionalite, zintenzívnila dialóg s národnými parlamentmi a zrozumiteľne reagovala na ich obavy v zverejnených stanoviskách; domnieva sa, že je takisto potrebné, aby Komisia vystúpila pred príslušným výborom alebo výbormi Parlamentu a podrobne vysvetlila svoju pozíciu, pokiaľ ide o stanoviská týkajúce sa subsidiarity;

28.  naliehavo žiada Komisiu, aby zintenzívnila politický a legislatívny dialóg s národnými a prípadne regionálnymi parlamentmi koordinovaným spôsobom s cieľom plne zhodnotiť súlad potenciálnych a existujúcich návrhov EÚ s právomocami a zásadami subsidiarity a proporcionality; konštatuje, že tento postup by mal prebiehať počas konzultačného a prípravného štádia legislatívneho plánovania pred zverejnením návrhov EÚ a mal by sa priebežne monitorovať, aby sa zabezpečilo pravidelné posudzovanie existujúcich právnych predpisov; konštatuje, že pri spolupráci s kolegami z iných členských štátov majú národné parlamenty v tejto súvislosti k dispozícii viacero nástrojov, na základe ktorých bude Komisia musieť vyvinúť značné úsilie a riešiť výzvy od národných parlamentov, vrátane práva na záväznú legislatívnu iniciatívu („zelená karta“) podľa návrhu COSAC-u, „červenej karty“ na základe zásady subsidiarity, ktorá umožňuje 16 členským štátom zabrzdiť vývoj právneho predpisu Únie, užšieho zapojenia do kontroly delegovaných a vykonávacích aktov, a práva iniciovať parlamentné vyšetrovanie európskych záležitostí vrátane finančnej transparentnosti;

29.  vyzýva Komisiu, aby pomohla uľahčiť vykonávanie a ratifikáciu Marakéšskej zmluvy o uľahčení prístupu k uverejneným dielam pre osoby nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania;

30.  odmieta navrhované právne predpisy týkajúce sa „rodovej vyváženosti medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi spoločností kótovaných na burze“, ktoré nerešpektujú zásady subsidiarity a proporcionality; zdôrazňuje, že členské štáty najlepšie dokážu poskytnúť riešenia, ktoré sú vhodné pre ich špecifické kultúrne a podnikateľské prostredie, skôr než čeliť kontraproduktívnemu prístupu univerzálnej kvóty pre všetky členské štáty;

Finančné služby

31.  vyzýva, aby sa vyvinulo úsilie urýchliť a stanoviť za prioritu dobudovanie únie kapitálových trhov (CMU) vzhľadom na jej úlohu pri stimulácii rastu a globálnej konkurencieschopnosti; zdôrazňuje význam vykonávania kumulatívne hodnotenie vplyvu hospodárskych právnych predpisov s cieľom identifikovať legislatívne nezrovnalosti, ktoré by pôsobili ako prekážky pre úniu kapitálových trhov;

32.  požaduje silnejšie zameranie na globálnu konkurencieschopnosť finančných sektorov EÚ pri tvorbe politík; ďalej poukazuje na potrebu zvýšenej koordinácie európskych orgánov dohľadu (ESA) a Komisie s medzinárodnými orgánmi s cieľom presadzovať záujmy EÚ;

33.  vyzýva Komisiu, aby pravidelne monitorovala vykonávanie finančných právnych predpisov s cieľom posúdiť problémy pri vykonávaní, ako aj neželané následky a prvky, ktoré možno reformovať, aktualizovať alebo odstrániť; zdôrazňuje úlohu, ktorú ESA a jednotný mechanizmus dohľadu (SSM) musia zohrávať pri dosahovaní cieľov lepšej právnej regulácie; v tejto súvislosti poznamenáva, že orgány dohľadu by mali úzko spolupracovať s národnými expertmi a zainteresovanými stranami pri vypracúvaní technických noriem, aby sa predišlo nežiaducim následkom;

34.  zdôrazňuje, že akékoľvek návrhy na ďalšie právne predpisy by mali byť predmetom dôkladného posúdenia vplyvu a analýzy nákladov a prínosov zo strany Komisie v súlade so jej programom lepšej právnej regulácie, aby sa zaistilo, že návrhy sa predkladajú len vtedy, ak zamýšľané účinky nie je možné dosiahnuť nelegislatívnymi prostriedkami; vyzýva Komisiu, aby splnila svoj záväzok k revízii hlavnej časti nariadenia o rozpočtových pravidlách EÚ a zásad subsidiarity a proporcionality a so záujmom očakáva výsledky v oblasti finančných služieb; konštatuje tiež, že je dôležité zabezpečiť primeranú deľbu právomocí medzi EÚ a vnútroštátnou úrovňou, pričom sa zohľadnia odborné znalosti a vedomosti vnútroštátnych orgánov dohľadu týkajúce sa ich miestneho trhu;

35.  víta prácu Komisie a členských štátov v oblasti aktívnej podpory boja proti daňovým podvodom, daňovým únikom, agresívnemu daňovému plánovaniu a využívaniu daňových rajov; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva Komisiu, aby vzala do úvahy globálny charakter daňových podvodov, daňových únikov, agresívneho daňového plánovania a využívania daňových rajov a zabezpečila, aby všetky prijaté opatrenia chránili konkurencieschopnosť európskych podnikov, pričom sa zaistí dostatočná transparentnosť, s cieľom zvýšiť dôveru spotrebiteľov v spravodlivosť daňových systémov členských štátov EÚ;

36.  požaduje včasné vykonávanie existujúcich právnych predpisov týkajúcich sa bankovej únie a posilnenie dialógu s odborníkmi z odvetvia s cieľom vyhodnotiť vplyv a účinnosť prijatých právnych predpisov; pripomína, že niektoré členské štáty ešte stále netransponovalo predpisy záchrany pomocou vnútorných zdrojov a preto nalieha na Komisiu, aby zabezpečila urýchlenú a úplnú transpozíciu smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk (BRRD); naliehavo žiada Komisiu, aby vykonala dôkladné posúdenie rizík v súvislosti s návrhom európskeho systému ochrany vkladov (EDIS); v tejto súvislosti upozorňuje, že toto posúdenie by malo zahŕňať komplexný prehľad o stave príslušnej infraštruktúry a financovania národných systémov ochrany vkladov; uvádza, že aj záujmy členských štátov, ktoré nepatria do bankovej únie alebo eurozóny, sa tiež musia rešpektovať;

37.  žiada primeranejšie opatrenia pre malé banky s cieľom prispôsobiť požiadavky na podávanie správ veľkosti bánk, a tým zabrániť, aby malé banky podávali viac informácii, než orgán dohľadu potrebuje na pochopenie rizikového profilu banky a možného vplyvu na finančnú stabilitu; okrem toho konštatuje, že budúci pomer čistého stabilného financovania by mohol byť prispôsobený podľa obchodných modelov bánk tak, aby menšie banky, ktoré nie sú až tak závislé od medzibankového financovania, mohli byť vyňaté;

38.  žiada Komisiu, aby zvážila iné spôsoby na dokončenie Európskej menovej a hospodárskej únie (HMÚ), ako sú uvedené v správe piatich predsedov; odmieta vytvorenie rozpočtovej kapacity pre eurozónu; navrhuje, že presvedčivý záväzok k zásade žiadnej záchrany pomocou vonkajších zdrojov („no bailout“) podľa článku 125 ZFEÚ by posilnil suverenitu a zodpovednosť členských štátov, pokiaľ ide o sociálnu, hospodársku a fiškálnu politiku;

Prepojený jednotný digitálny trh

39.  podporuje Komisiu v jej uprednostňovaní jednotného digitálneho trhu vzhľadom na príležitosti, ktoré môžu digitálne činnosti vytvoriť, pokiaľ ide o vytváranie pracovných miest, vznik nových a rozvíjajúcich sa podnikov, rast a inováciu; uznáva, že digitálna transformácia priemyslu EÚ zohráva významnú úlohu pri tvorbe pracovných miest, zvyšovaní produktivity a posilňovaní konkurencieschopnosti, a teda tvorbe rastu; zdôrazňuje, že rok 2017 bude rokom výsledkov, keďže legislatívne návrhy sa budú musieť dokončiť a vykonávacie práce v členských štátoch implementovať;

40.  Odporúča, aby pred tým, ako sa začnú predkladať legislatívne návrhy v oblasti digitálnych technológií by Komisia mala preskúmať osvedčené postupy v členských štátoch a na medzinárodnej úrovni podnietiť opatrenia riadené priemyslom, zameranie sa na vykonávaní existujúcich právnych predpisov a modernizáciu existujúcich vnútroštátnych a európskych právnych predpisov tam, kde je to vhodné, a že by mala iniciovať nové právne predpisy, len ak je to absolútne nevyhnutné;

41.  vyzýva Komisiu, aby odstránila byrokraciu a neodôvodnené alebo neprimerané regulačné alebo neregulačné prekážky v záujme plného využitia potenciálu digitálnej transformácie priemyslu a cezhraničného elektronického obchodu; zdôrazňuje, že opatrenia by nemali byť protekcionistické, ale mali by byť navrhnuté tak, aby zatraktívnili digitálne prostredie nielen pre európske podniky na účely vývoja, ale aj pre spoločnosti, ktoré sa snažia usadiť sa a obchodovať v Európe, spotrebiteľov a iných používateľov;

42.  vyjadruje poľutovanie nad závažnými problémami týkajúcimi sa daňových opatrení v digitálnom hospodárstve, najmä daň z pridanej hodnoty (DPH), ktoré neboli vyriešené zo strany Komisie; opätovne vyzýva, aby sa navrhlo zavedenie spoločného celoeurópskeho zjednodušujúceho opatrenia (prah DPH) s cieľom pomôcť malému elektronickému obchodu; zdôrazňuje naliehavú potrebu riešiť tento problém; v tejto súvislosti pripomína, že daňová politika patrí do právomoci členských štátov;

43.  žiada Komisiu, aby podporila pevný režim duševného vlastníctva a lepšie presadzovanie práv duševného vlastníctva, čo by stimulovalo konkurencieschopnosť a podporilo inovatívne podniky, odmenilo tvorcov, a prinieslo úžitok pre používateľov diel chránených autorským právom; víta prístup sledovania toku peňazí a zdôrazňuje, že Komisia by spolu s členskými štátmi mala podporovať informovanosť a náležitú starostlivosť v dodávateľskom reťazci a mala by nabádať na výmenu informácií a najlepších postupov s cieľom bojovať proti porušovaniu práv duševného vlastníctva v komerčnom rozsahu, ako aj na posilnenú spoluprácu medzi verejným a súkromným sektorom;

Odolná energetická únia a progresívna politika v oblasti zmeny klímy

44.  Dôrazne podporuje závery oznámenia Komisie (COM(2016)0062) obsahujúce posúdenie dôsledkov parížskej dohody, v ktorej sú zachované hlavné ciele Európskej rady a štruktúra pre rámec v oblasti klímy a energetiky do roku 2030; varuje však pred akoukoľvek budúcou úpravou záväzkov zníženia emisií EÚ do roku 2030 v rámci prvého globálneho hodnotenia UNFCCC v roku 2023, ktorá by mohla negatívne ovplyvniť istotu, že spoločnosti a investori musia byť hybnou silou prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo; je presvedčený, že je nevyhnutné zachovať ustanovenia na ochranu priemyselných odvetví, ktoré sú ohrozené únikom uhlíka;

45.  vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom svojej budúcej koncepcie trhu s elektrickou energiou zabezpečila skutočne rovnaké podmienky pre všetky zdroje energie, ktoré prispievajú k zníženiu emisií skleníkových plynov v EÚ;

46.  vyzýva Komisiu, aby predložila podrobné posúdenie vplyvu zamerané na sociálne a ekonomické dôsledky novej koncepcie trhu s elektrickou energiou, najmä v regióne strednej a východnej Európy, ktorý bude pravdepodobne znášať vyššie náklady na transformáciu energetiky ako iné členské štáty EÚ;

47.  je presvedčený, že v budúcej koncepcii trhu s elektrinou sa musia zohľadniť rôzne zložky, aby sa vytvoril plne funkčný systém; v tejto súvislosti uznáva, že je dôležité maximalizovať možnosti uskladňovania energie v Európe, a vyzýva Komisiu, aby podporovala nediskriminačný, pre investície priaznivý rámec pre rôzne druhy technológií uskladňovania elektrickej energie;

48.  vyjadruje obavy v súvislosti s vykonávaním smernice o energetickej efektívnosti a vyzýva Komisiu, aby na základe jednotných usmernení spolupracovala s členskými štátmi na zabezpečení účinného vykonávania; podporuje zásadu „prvoradosti energetickej efektívnosti“ v náležitých prípadoch a domnieva sa, že ciele by mali byť primerané a realistické; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že samotné právne predpisy EÚ týkajúce sa oblasti klímy a energetiky budú skôr efektívne a primerané, a nie protichodné a nebudú sa prekrývať;

49.  pripomína, že emisie skleníkových plynov z leteckej dopravy boli 1. januára 2012 začlenené do systému EU ETS, čím sa od všetkých prevádzkovateľov lietadiel v rámci ETS vyžaduje získanie emisných kvót uhlíka; berie na vedomie prijatie dvoch rozhodnutí o „odložení účinnosti“ v rokoch 2013 a 2014, ktorými sa dočasne obmedzil rozsah pôsobnosti EU ETS tak, aby boli vylúčené medzinárodné lety, s cieľom poskytnúť Medzinárodnej organizácii civilného letectva (ICAO) čas na vypracovanie globálneho trhového opatrenia na zníženie emisií z medzinárodnej leteckej dopravy; pripomína, že platnosť tejto výnimky sa skončí v roku 2017; vyzýva Komisiu, aby v dostatočnom predstihu vypracovala správu a odporúčania, aby bolo možné preskúmať rozhodnutie, ktoré bolo prijaté na 39. zhromaždení ICAO v septembri/októbri 2016, o globálnom trhovom opatrení a prispôsobiť požiadavky smernice prostredníctvom nového legislatívneho návrhu;

Prepracovanejší a spravodlivejší vnútorný trh s posilnenou priemyselnou základňou

50.  podporuje záväzok, uvedený v stratégii pre jednotný trh, zabezpečiť, aby si Európa zachovala popredné svetové postavenie pri vytváraní noriem; podporuje normalizáciu, ktorá je zlučiteľná s medzinárodným prístupom a ktorá sa dosiahne či už tvorbou globálnych medzinárodných noriem, alebo v prípade potreby uznávaním rovnocenných medzinárodných noriem; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že spoločná iniciatíva sa bude naďalej opierať o potrebu identifikovanú v odvetví a založenú na prístupe zdola nahor a že bude vytvárať normy s preukázaným významom pre trh;

51.  domnieva sa, že je potrebné vykonať viac práce, aby sa zabezpečilo, že na stanovovanie noriem sa vzťahuje dostatočne známe a dostupné odvolacie konanie; vyzýva Komisiu, aby spolu s národnými a európskymi normalizačnými orgánmi stavala na osvedčených postupoch s cieľom zlepšiť mechanizmy odvolania;

52.  vyzýva Komisiu, aby predložila ročný prehľad necolných prekážok, ktoré vnútorne ovplyvňujú jednotný trh, a analýzu prostriedkov na ich odstránenie s cieľom uvoľniť ešte nevyužitý potenciál jednotného trhu;

53.  poukazuje na to, že právne predpisy, ktoré ukladajú obmedzenia týkajúce sa maloobchodnej a veľkoobchodnej činnosti, ktoré sú v rozpore s právom EÚ a sú neprimerané, môžu vytvárať značné prekážky brániace vstupu na trh, čo vedie k menšiemu počtu nových predajní, narúša hospodársku súťaž a zvyšuje ceny pre spotrebiteľov; vyzýva Komisiu, aby uskutočnila dôkladnú analýzu prevádzkových obmedzení maloobchodného a veľkoobchodného predaja na jednotnom trhu;

54.  vyzýva Komisiu, aby podnikla rozhodné kroky na zlepšenie uplatňovania vzájomného uznávania; v tejto súvislosti očakáva plán Komisie na zvýšenie informovanosti príslušných orgánov a na revíziu nariadenia o vzájomnom uznávaní a sprievodných usmernení s cieľom vyriešiť otázky spojené s vykonávaním alebo uplatňovaním zásady vzájomného uznávania, pričom sa zohľadní potreba zabezpečiť ochranu spotrebiteľov;

55.  zdôrazňuje, že budúce opatrenia, ako napríklad navrhovaný pas služieb, by nemali viesť k ďalšej administratívnej záťaži, ale riešeniu necolných prekážok a pokroku vo vzájomnom uznávaní;

56.  vyzýva Komisiu, aby navrhla nástroj na analýzu údajov v rámci stratégie pre jednotný trh, ktorý by mohol zlepšiť monitorovanie transpozície právnych predpisov týkajúcich sa jednotného trhu;

57.  vyzýva Komisiu, aby do svojej pripravovanej revízie telekomunikačného rámca začlenila tieto zásady:

a.  právne predpisy musia byť naďalej založené na zásadách, byť pružnejšie a odolné voči budúcim zmenám, a nie sa snažiť predurčiť smerovanie technologického vývoja v odvetví;

b.  hospodárska súťaž by nemala narúšať, ale stimulovať investície; NRO si musia zachovať schopnosť podporovať rôzne modely hospodárskej súťaže podľa svojich vnútroštátnych trhov, najmä so zreteľom na geografické oblasti;

c.  pre komunikačné trhy budú aj naďalej typické systematicky a historicky odlišné vnútroštátné trhy, a preto rovnaké riešenia nemusia byť vždy vhodné pre každý trh;

d.  efektívnosť frekvenčného spektra by sa mala maximalizovať, ale harmonizácia je skôr prostriedkom, a nie cieľom samým o sebe; preto by sa mali zabezpečiť podmienky na podporovanie nepretržitého a odvetvím vedeného vývoja vo využívaní spektra namiesto snahy vopred určiť jeho podobu;

58.  očakáva návrhy na zriadenie Európskej rady pre inovácie, ktoré musí sprevádzať dôkladné posúdenie vplyvu a ktoré bude možné financovať v rámci súčasných stropov VFR; berie na vedomie prvé výsledky programu Horizont 2020 a naliehavo vyzýva Komisiu, aby vo svojom strednodobom preskúmaní vyvodila primerané závery opierajúce sa o dôkazy a založené na výsledkoch, najmä pokiaľ ide o mieru úspešnosti, proces poskytovania grantov a nákladový model;

59.  vyzýva Komisiu, aby vykonávala vesmírnu stratégiu pre Európu, a tak riešila potrebu globálne konkurencieschopného vesmírneho priemyslu EÚ; zdôrazňuje, že prijatie programov Galileo a Copernicus na trhu je príležitosť využiť potenciál európskych začínajúcich podnikov a iných podnikov pri vývoji vesmírnych služieb a aplikácií so zreteľom na inovácie, rast a zamestnanosť;

Rozumná a vyvážená dohoda o voľnom obchode

60.  žiada, aby Komisia pokračovala v činnosti, ktorá jej bola zverená v súvislosti s otvorenými otázkami, ktoré treba vyriešiť v nadväznosti na výsledok 10. ministerskej konferencie v Nairobi; konštatuje však, že Svetová obchodná organizácia (WTO) musí naďalej predstavovať pružný a dynamický priestor na rokovania medzi členskými štátmi WTO v záujme ďalšej obchodnej integrácie medzi krajinami prejavujúcimi záujem; podporuje úsilie WTO o zvýšenie jej účinnosti a zodpovednosti; žiada, aby po období úvah EÚ začala pracovať na tom, aby rokovania v Ženeve boli doplnené o osobitné nové otázky, medzi ktorými by boli napríklad, ale nie výhradne, investície, štátne podniky a služby;

61.  žiada formálne začatie rokovaní o ambicióznych, vyvážených dohodách o obchode a investíciách s Austráliou a Novým Zélandom s vysokou úrovňou hospodárskej integrácie, ktoré by sa mali uzavrieť v ambicióznom časovom rámci nielen vzhľadom na spoločné záujmy a hodnoty EÚ a Nového Zélandu a Austrálie, ale aj na podobné normy týkajúce sa pracovných a sociálnych práv a ochrany životného prostredia;

62.  vyzýva Komisiu, aby využila súčasnú dynamiku v krajinách Mercosuru, konkrétne v Argentíne, na odblokovanie obchodných rokovaní medzi EÚ a Mercosurom s cieľom dosiahnuť komplexnú a ambicióznu dohodu; podporuje modernizáciu dohôd EÚ s Mexikom a Čile ako krajinami, ktoré majú kľúčové vzťahy s regiónom Latinskej Ameriky, najmä ako členovia a dynamická regionálna skupina Tichomorskej aliancie; žiada, aby po ukončení týchto rokovaní Komisia zvážila možnosť medziregionálnej dohody medzi EÚ a Tichomorskou alianciou;

63.  uznáva význam rastúcich obchodných a investičných vzťahov s novoindustrializovanými ázijskými krajinami, ako sú India, Malajzia, Taiwan a Čína, a poveruje Komisiu, aby vyvinula maximálne úsilie o to, aby sa rokovaniami s týmito krajinami dohodli kvalitné obchodné a investičné dohody; ďalej žiada, aby Komisia po tom, ako Európsky súdny dvor vydá svoje stanovisko k dohode o voľnom obchode so Singapurom, zabezpečila, že dohoda bude čo najskôr doručená členským štátom a Európskemu parlamentu;

64.  uznáva prínos systému VSP+ k upozorňovaniu na problematiku ľudských práv a pracovných noriem a zvýšeniu príležitosti pre investície EÚ v prijímajúcich krajinách; trvá na tom, že VSP+ ako nástroj, ktorý môže podporovať ľudské práva, bude účinný len vtedy, ak sa bude riadne uplatňovať; žiada Komisiu, aby splnila svoje povinnosti podľa nariadenia (EÚ) č. 978/2012 a do konca roku 2017 poskytla komplexné preskúmanie zahŕňajúce v prípade potreby aj odvetné opatrenia, ak si príjemca neplní povinnosti v rámci VSP+; so záujmom očakáva prípadnú úspešnú žiadosť Srí Lanky o udelenie štatútu GSP + za predpokladu, že splní potrebné kritériá;

65.  berie na vedomie pretrvávajúci problém dlhého obdobia, ktoré v porovnaní s ostatnými dohodami na celom svete Komisia potrebuje na dolaďovanie a preklad právnych textov po ukončení rokovaní; domnieva sa, že vzhľadom na rýchlo sa vyvíjajúce svetové obchodné prostredie a naliehavú potrebu ešte viac otvoriť trhy pre podniky a spotrebiteľov EÚ je potrebné, aby predmetom ďalších úvah, ako predtým požadoval Parlament, bolo zlepšenie a zefektívnenie procesu právneho dolaďovania a prekladu s cieľom zabezpečiť, že všetky právne texty budú predložené členským štátom a Parlamentu na podpis a ratifikáciu v čo najkratšom čase; žiada Komisiu, aby najneskôr do 31. marca 2017 Parlament informovala o konkrétnych návrhoch v tejto oblasti;

66.  podporuje trvalé úsilie Komisie, ktorú podporujú členské štáty a Parlament, o to, aby všetky prebiehajúce rokovania o dohodách o voľnom obchode obsahovali osobitné kapitoly, ktorých cieľom bude stanoviť osobitné právne a technické opatrenia na zlepšenie schopnosti malých a stredných podnikov podieľať sa na obchode a investiciách, pretože to má zásadný význam vzhľadom na rozširovanie integrovaných globálnych dodávateľských reťazcov v usporiadaní svetového obchodu;

67.  zdôrazňuje nepretržitý význam vnútorných a vonkajších investícií do hospodárstva EÚ a potrebu plne chrániť podniky EÚ, bez ohľadu na veľkosť a formu, pri investovaní na trhoch tretích krajín; zdôrazňuje, že ochrana investícií je nevyhnutným prvkom obchodnej politiky EÚ, pričom sa uznáva zásada práva na reguláciu, potreba transparentnosti v konaniach a systém založený na jasne vymedzených pravidlách; žiada, aby Komisia naďalej zabezpečovala ochranu investícií pre investorov EÚ počas budúcich rokovaní;

68.  uznáva, že dohody o voľnom obchode by sa mali monitorovať a riadne presadzovať na základe ich uplatnenia aj mimo neho s cieľom zabezpečiť nielen riadnu analýzu a hodnotenie ich vplyvu na obchod, ale aj riadne dodržiavanie dohodnutých pravidiel, metód a opatrení; berie na vedomie, že Komisia sa v súčasnosti nedostatočne zameriava na vykonávanie obchodných dohôd, a zdôrazňuje, že je veľmi dôležité zabezpečiť, aby obchodní partneri plnili prísľuby obsiahnuté v obchodných dohodách; vyzýva Komisiu, aby zapojila Európsky parlament do celého tohto procesu;

69.  je presvedčený, že pokiaľ obchodní partneri EÚ nesplnia všetkých päť kritérií vyžadovaných na získanie statusu trhové hospodárstvo, EÚ by mala využiť neštandardnú metódu v úplnom súlade s právom WTO s cieľom zachovať konkurencieschopnosť európskych podnikov a pokračovať v našom boji proti všetkým formám nekalej hospodárskej súťaže;

70.  vyzýva Komisiu, aby rozšírila svoje ofenzívne obchodné opatrenia v súvislosti s otvorením a udržaním nových trhov a zamerala sa na colné aj necolné otázky; poznamenáva, že prísne normy EÚ v oblasti bezpečnosti potravín, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, ktoré sú kľúčové pre zabezpečenie dôvery spotrebiteľov EÚ, by nemali byť ohrozené alebo by sa o nich nemalo rokovať osobitne;

71.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila rovnaké podmienky v rámci obchodných dohôd, ktoré sa EÚ usiluje uzatvárať s tretími krajinami, a zostavila podrobný zoznam výrobkov, ktoré môžu z mnohých dôvodov podľahnúť nadmernému tlaku; požaduje, aby sa takýmto výrobkom, ktoré môžu byť citlivé na liberalizáciu, v obchodných dohodách venoval zodpovedajúci osobitný a diferencovaný prístup;

Priestor spravodlivosti a základných práv založený na vzájomnej dôvere

72.  vyzýva Komisiu, aby prehodnotila súčasnú legislatívu v oblasti počítačovej kriminality a predložila návrh, ktorým sa vytvorí jasný právny rámec vzťahov medzi súkromnými spoločnosťami a orgánmi presadzovania práva v boji proti organizovanej trestnej činnosti a radikalizácii na internete;

73.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrh o cezhraničnej spolupráci, pokiaľ ide o výmenu informácií na sledovanie financovania terorizmu;

74.  vyzýva na rýchle prijatie revidovaného návrhu o inteligentných hraniciach s cieľom pomôcť pri zavádzaní účinných kontrol na vonkajších hraniciach EÚ;

Na ceste k novej migračnej politike

75.  trvá na tom, aby hlavnými aspektmi migračnej politiky bolo zabezpečenie dôvery verejnosti, zachovanie integrity schengenského priestoru a udržiavanie vnútornej bezpečnosti,

76.  vyzýva Komisiu, aby posúdila súčasné nariadenia a smernice v oblasti migrácie, najmä smernicu o zlúčení rodiny, smernicu o konaní o azyle a smernicu o oprávnení, ktoré predstavujú nechcené faktory atraktívnosti pre žiadateľov o azyl v EÚ;

77.  zdôrazňuje, že pri revízii nariadenia Dublin III sa musia zachovať hlavné zásady nariadenia, a žiada Komisiu, aby predložila osobitné a konkrétne návrhy s cieľom bojovať proti druhotnému pohybu žiadateľov o azyl;

78.  zdôrazňuje, že všetky budúce návrhy týkajúce sa ekonomickej migrácie z krajín mimo EÚ/EHP by mali primárne patriť do kompetencie členských štátov a mali by sa tiež usilovať o reguláciu objemu a kvality ekonomickej migrácie z krajín mimo EÚ/EHP;

79.  vyzýva Komisiu, aby pozorne sledovala vykonávanie dohody medzi EÚ a Tureckom zo strany Turecka;

80.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla monitorovacie a vykonávacie správy o úhradách a vnútroštátnych výdavkoch z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (ASIF) a Fondu pre vnútornú bezpečnosť (ISF) a aby v plnej miere monitorovala a pravidelne vyhodnocovala používanie finančných prostriedkov EÚ poskytnutých tretím krajinám v oblasti azylu;

81.  zdôrazňuje, že Komisia by mala pravidelne monitorovať a hodnotiť prípadnú dohodu o liberalizácii vízového režimu s Tureckom s cieľom zabezpečiť, aby nedochádzalo ku prudkému nárastu počtu osôb, ktorých pobyt je dlhší, ako umožňuje vízum, a osôb z Turecka, ktoré žiadajú o medzinárodnú ochranu;

82.  žiada Komisiu, aby plne monitorovala vykonávanie systému pobrežnej a pohraničnej stráže EÚ po jeho zavedení s cieľom zabezpečiť, aby agentúra zohrávala aktívnu úlohu v oblasti návratu a readmisie a v znižovaní celkového počtu neúspešných žiadateľov o azyl s pobytom na území EÚ, a neriadila len príliv na vonkajších hraniciach;

83.  vyzýva Komisiu, aby nadviazala na svoj návrh týkajúci sa cestovného dokladu pre návrat, a to ambicióznymi plánmi na návraty do tretích krajín, ako je Pakistan, Maroko a Alžírsko;

84.  vyzýva Komisiu, aby uskutočnila jasnú analýzu jednotlivých krajín a vypracovala individuálnu stratégiu prístupu k tretím krajinám podľa zásady „viac za viac“ a „menej za menej“, pokiaľ ide o finančnú pomoc EÚ v boji proti nelegálnej migrácii a obchodovaniu s ľuďmi;

Silnejší globálny aktér

85.  vyzýva na pravidelné preskúmanie európskej susedskej politiky (ESP), aby sa zabezpečilo, že bude riešiť neustále sa meniacu situáciu na východných a južných hraniciach EÚ; ďalej trvá na tom, že práca a rozpočet Európskej služby pre vonkajšiu činnosť musia byť riadne kontrolované a musí sa zabezpečiť zodpovednosť za ne; domnieva sa, že toto hodnotenie by sa nemalo zameriavať iba na to, či sa peniaze vynakladajú správne, ale aj či sa dosahujú ciele ESP;

86.  vyzýva Radu a Komisiu, aby vzhľadom na súčasný vývoj nepretržite a kriticky skúmali všetky prístupové rokovania, ich napredovanie a účinnosť a v prípade potreby upravili ich tempo a stratégiu;

87.  uznáva, že presadzovanie ľudských práv patrí medzi ciele zahraničnej politiky EÚ s osobitným dôrazom na oblasti, ako sú sloboda náboženského vyznania, sloboda prejavu, politické slobody, práva žien a detí a práva menšín;

88.  žiada, aby sa naďalej vyvíjal diplomatický tlak, a to aj prostredníctvom cielených sankcií proti osobám, skupinám a ruskej vláde, s cieľom zabezpečiť mierové riešenie konfliktu na Ukrajine; trvá na tom, že je potrebné prísne presadzovať politiku neuznávania Ruskom okupovaného Krymu;

89.  uznáva, že NATO je základným kameňom európskej obrannej a bezpečnostnej politiky;

90.  nabáda k ďalšej medzinárodnej spolupráci v snahe nájsť na rokovaniach založené riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu, ktorého výsledkom bude bezpečný a všeobecne uznávaný Izrael existujúci vedľa suverénneho a životaschopného palestínskeho štátu; podporuje ďalšie úsilie oživiť mierový proces medzi Tureckom a Kurdmi s cieľom vybudovať vzájomnú dôveru medzi oboma stranami a začať s riešením širších regionálnych otázok, ktoré majú dosah na kurdský národ;

Otázky rozvoja

91.  vyzýva Komisiu, aby s členskými štátmi pracovala na dosiahnutí cieľa oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) vo výške 0,7 % HNP;

92.  vyzýva európske inštitúcie, aby vypracovali jasný, štruktúrovaný, transparentný a zodpovedný rámec, ktorým sa budú riadiť partnerstvá a zväzky so súkromným sektorom v rozvojových krajinách; okrem toho žiada, aby sa na úrovni EÚ zriadili mnohostranné platformy pre jednotlivé sektory, ktoré budú združovať súkromný sektor, organizácie občianskej spoločnosti, mimovládne organizácie, expertné skupiny, partnerské vlády, darcov a ďalšie zainteresované strany s cieľom informovať o možnostiach účasti na verejno-súkromných partnerstvách, vymieňať si najlepšie postupy, poskytovať technickú podporu v súvislosti s právnym rámcom a očakávanými výzvami vyplývajúcimi zo zásahov rozvojovej spolupráce;

93.  vyzýva Komisiu, aby predložila inovačné prístupy k pomoci na záchranu života a humanitárnej pomoci a dôslednejšie sa zamerala na predchádzanie krízam a mechanizmy včasného varovania; naliehavo žiada Komisiu, aby zvážila potenciálne partnerstvá so súkromným sektorom s cieľom reagovať na súčasné a budúce humanitárne potreby; zdôrazňuje význam preklenutia medzery medzi núdzovou pomocou a dlhodobou rozvojovou pomocou a zapojenia „nových“ rozvíjajúcich sa ekonomík, ktorých profil, vplyv a kapacity pri rokovaniach o humanitárnej pomoci sú čoraz rozvinutejšie;

94.  žiada rozšírenie súčasného mandátu Európskej investičnej banky (EIB) na poskytovanie zahraničných úverov, aby mala väčšiu úlohu pri dosahovaní trvalo udržateľného rozvoja a aby predovšetkým zohrávala aktívnejšiu úlohu v novej stratégii pre súkromný sektor prostredníctvom kombinovaného financovania, spolufinancovania projektov a rozvoja súkromného sektora na miestnej úrovni; okrem toho žiada väčšiu transparentnosť a zodpovednosť v partnerstvách a projektoch spojených s EIB; vyzýva EIB a ostatné rozvojové finančné inštitúcie členských štátov, aby zabezpečili, aby spoločnosti, ktoré prijímajú ich podporu, nevyužívali daňové úniky;

95.  žiada Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi naďalej podporovala tretie krajiny pri odstraňovaní praktík, ktoré poškodzujú ženy a dievčatá vrátane sobášov detí a nútených sobášov, mrzačenia ženských pohlavných orgánov, vrážd v mene cti, nútenej sterilizácie, znásilňovania v ozbrojených konfliktoch, kameňovania a všetkých ďalších foriem násilia; naliehavo vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) na zlepšení podpory poskytovanej obetiam tohto násilia;

Únia demokratických zmien

Rozpočtové otázky

96.  domnieva sa, že jednou zo základných zásad, ktorými sa riadi Komisia pri vypracovaní odhadov rozpočtu EÚ, by mala byť „pridaná hodnota EÚ“; naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa zamerala na financovanie opatrení, v prípade ktorých má príspevok z rozpočtu EÚ preukázateľne väčší prínos než financovanie od jednotlivých členských štátov; domnieva sa, že rozpočet EÚ zohráva významnú úlohu, pokiaľ ide o úspech alebo neúspech mechanizmu, ktorý navrhla Komisia a ktorý má slúžiť na preskúmanie súboru právnych predpisov EÚ z hľadiska dodržiavania subsidiarity a proporcionality;

97.  poukazuje na to, že je potrebná zmena kultúry v prístupe k výdavkom EÚ, pretože v súčasnosti sa kladie príliš veľký dôraz na čerpanie prostriedkov a dodržiavanie právnych predpisov, a nie na pridanú hodnotu alebo výkonnosť; naliehavo žiada Komisiu, aby sa zaviazala k dôkladnému prehodnoteniu priorít rozpočtu EÚ na základe hodnotení ex post a spoľahlivých ukazovateľov výkonnosti; domnieva sa, že výkonnostné rezervy, ako sú rezervy, ktoré sa v súčasnosti používajú v štrukturálnych fondoch, by sa mali využívať vo väčšej miere a používať v iných oblastiach financovania EÚ; domnieva sa, že v prípade stratégie rozpočtu zameraného na výsledky ide v tomto ohľade o sľubný vývoj, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby prístup zostavovania rozpočtu založený na výkonnosti plne začlenila do ročného rozpočtového postupu;

98.  berie na vedomie prebiehajúce strednodobé preskúmanie nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec (VFR) na roky 2014 – 2020; zdôrazňuje, že s týmto preskúmaním a prípadným legislatívnym návrhom na revíziu VFR by sa malo počkať, kým nebude zmenený záväzok Európskeho parlamentu, pokiaľ ide o finančné stropy stanovené v nariadení z roku 2013 na obdobie trvania súčasného VFR v záujme rozpočtovej predvídateľnosti;

99.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby využila preskúmanie VFR v polovici obdobia na presunutie finančných prostriedkov z oblastí politiky s menšou európskou pridanou hodnotou, ako je kultúra, občianstvo a médiá, a namiesto toho nasmerovala rozpočet EÚ viac na vytváranie pracovných miest, rastu a konkurencieschopnosti; konštatuje, že hoci Únia čelí novým a neočakávaným výzvam, rozpočet EÚ nesmie stratiť túto základnú prioritu zo zreteľa; vyzýva Komisiu, aby využila túto príležitosť na zjednodušenie platných pravidiel existujúcich programov v tejto oblasti, ako je program Horizont 2020, v súlade s programom lepšej právnej regulácie;

100.  berie na vedomie, že Komisia plánuje predložiť návrh na ďalší VFR do 1. januára 2018; naliehavo žiada Komisiu, aby rozhodla o prioritách viacročného rozpočtu v súlade so zásadou pridanej hodnoty EÚ pred tým, ako predloží akékoľvek návrhy o výške rozpočtu EÚ; naliehavo žiada Komisiu, aby zosúladila nasledujúci VFR s politickými cyklami Komisie a Parlamentu s cieľom zlepšiť demokratickú zodpovednosť a transparentnosť viacročného rozpočtu;

101.  berie na vedomie, že Komisia preskúma návrhy skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje vrátane akéhokoľvek nového možného návrhu vlastného zdroja; domnieva sa však, že systému vlastných zdrojov hrozí, že povedie k ľahostajnosti občanov EÚ; je preto dôrazne proti zavedeniu akejkoľvek novej formy priamej európskej dane; uprednostňuje namiesto toho vypracovanie jednoduchšieho a transparentnejšieho systému zdrojov založeného na príspevkoch členských štátov odvodených od HND;

102.  žiada Komisiu, aby zaviedla monitorovacie a vykonávacie správy o úhradách a vnútroštátnych výdavkoch z fondov AMIF a ISF;

Otázky životného prostredia

103.  upozorňuje na právny záväzok Komisie podľa článku 117 ods. 4 nariadenia REACH predložiť správu o vykonávaní a fungovaní tohto nariadenia do 1. júna 2017 a poznamenáva, že táto správa bude tiež slúžiť ako hodnotenie REFIT tohto nariadenia; zdôrazňuje, že toto hodnotenie by malo posúdiť účinnosť a efektívnosť právnych predpisov, ich súdržnosť tak interne, ako aj s inými politikami EÚ, skutočnosť, či dosiahli pridanú hodnotu EÚ, ich vplyv na podniky, najmä MSP, a ich schopnosť zaisťovať dlhodobé investovanie, ako aj ich vplyv na priemysel a prípadné premiestňovanie chemickej výroby umiestnenej v EÚ; vyzýva Komisiu, aby predložila vykonávacie nariadenia, ktoré zefektívnia a zjednodušia povoľovacie konanie pre žiadosti týkajúce sa použitia látok v nízkych objemoch (menej ako 10 ton ročne) a starých náhradných dielov;

104.  vyzýva Komisiu, aby vymedzila pojem „málo spracovaná“ potravina, predovšetkým čo sa týka mliečnych výrobkov a mäsových výrobkov, aby preverila možnosť obmedziť rozsah povinného uvádzania krajiny pôvodu na potraviny, pri ktorých sú záujmy spotrebiteľov úmerné nákladom, ako je to v prípade konzumného mlieka a málo spracovaných mliečnych a mäsových výrobkov, a aby vypracovala legislatívne návrhy v tejto oblasti; nalieha na Komisiu, aby zvážila nedávne obavy súvisiace s označovaním a jednotným uplatňovaním právnych predpisov týkajúcich sa potravinového reťazca v EÚ a súčasne využila najnovšie vedecké a technologické poznatky v tejto oblasti; poznamenáva, že označovanie pôvodu sa už vyžaduje a účinne funguje v prípade mnohých iných potravinových výrobkov vrátane nespracovaného mäsa, vajec, ovocia a zeleniny, rýb, medu, extra panenského olivového oleja, panenského olivového oleja, vína a liehovín;

105.  berie na vedomie, že v prípade kľúčových ustanovení nariadenia o biocídnych výrobkoch týkajúcich sa schvaľovania dodávateľov a registrácie aktívnych látok používaných na ošetrené výrobky existujú značné problémy so súladom z dôvodu nízkej informovanosti dotknutých podnikov; naliehavo vyzýva Komisiu, aby začlenila nariadenie do svojho programu REFIT 2017, a to s osobitným zreteľom na finančnú a administratívnu záťaž, ktorej čelia MSP a mikropodniky pri príprave dokumentácie pre schválenie Európskou chemickou agentúrou (ECHA) podľa týchto právnych predpisov;

106.  berie na vedomie finančné a regulačné výzvy, ktorým členské štáty čelia pri dodržiavaní smernice o dusičnanoch (91/676/EHS), ktorá sa často považuje za zlý príklad z účinných právnych predpisov EÚ s množstvom nevyriešených prípadov porušenia právnych predpisov; zdôrazňuje, že je potrebné harmonizovať príslušný cyklus podávania správ s cyklom podávania správ podľa rámcovej smernice o vode s cieľom môcť používať rovnaké monitorovacie údaje pri preskúmaní oboch smerníc a obmedziť a zjednodušiť požiadavky na plánovanie týkajúce sa dusičnanov, ktoré prinášajú zbytočnú byrokratickú záťaž pre odvetvie poľnohospodárstva; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zahrnula systematické preskúmanie smernice o dusičnanoch do svojho programu REFIT 2017 s cieľom zefektívniť obmedzujúce požiadavky a znížiť náklady na dodržiavanie predpisov;

107.  opakuje, že je dôležité investovať do prechodu na obehové hospodárstvo a vytvárať stimuly na tento prechod, čo je kompatibilné s agendou Komisie týkajúcou sa dlhodobých pracovných miest, rastu a konkurencieschopnosti, zníži závislosť EÚ od dovážaných surovín a ponúka potenciál vytvoriť obojstranne prospešnú situáciu pre všetkých zainteresovaných; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila účinné vykonávanie svojho akčného plánu pre obehové hospodárstvo s osobitným zreteľom na ciele stanovené na rok 2017;

108.  opätovne zdôrazňuje význam dosiahnutia cieľov stanovených v stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 a zdôrazňuje strategický význam tejto stratégie aj zo sociálno-hospodárskeho hľadiska; vyjadruje vážne znepokojenie nad pokračujúcou stratou biodiverzity a konštatuje, že ciele plánované na rok 2020 nebude možné dosiahnuť bez značného dodatočného a trvalého úsilia; zdôrazňuje kľúčový význam zvýšenia politickej vôle na najvyššej úrovni na zabezpečenie biodiverzity a zastavenie jej straty; vyzýva Komisiu, aby spolu s príslušnými orgánmi členských štátov a so všetkými zainteresovanými stranami uprednostňovala vykonávanie existujúcich právnych predpisov, presadzovanie a väčšiu integráciu ochrany biodiverzity do ďalších oblastí politiky; pripomína, že smernice o ochrane prírody by sa mali v plnej miere vykonávať, a nie revidovať;

109.  vyzýva Komisiu, aby prijala neodkladné opatrenia na zastavenie nezákonného obchodu so spoločenskými zvieratami; v tejto súvislosti pripomína význam systémov identifikácie a registrácie a pripomína Komisii výslovnú výzvu Parlamentu[3] zvýšiť kompatibilitu týchto systémov v členských štátoch s cieľom zlepšiť dobré životné podmienky zvierat;

110.  upozorňuje na potrebu komplexného posúdenia vykonávania nariadení (ES) č. 1107/2009 a (ES) č. 396/2005 a požaduje, aby Komisia uskutočnila podrobné nezávislé hodnotenie v roku 2017; zastáva názor, že toto posúdenie by malo zobrať do úvahy hlavné prvky oboch nariadení a zároveň sa zamerať na zlepšenie účinnosti a koordinácie medzi oboma právnymi predpismi; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby regulačný rámec pre prípravky na ochranu rastlín bol v súlade so zásadami a s postupmi lepšej právnej regulácie a poskytoval rámec rozhodovania, ktorý je koherentný, účinný, predvídateľný a vedecky podložený;

Spoločná poľnohospodárska politika

111.  vyzýva Komisiu, aby v kontexte strednodobej revízie viacročného finančného rámca (VFR) a neustálych požiadaviek kladených na európskych poľnohospodárov z hľadiska realizácie „viac za menej“, dodržiavania environmentálnych a sociálnych noriem a poskytovania verejných statkov udržiavala poľnohospodárske stropy v okruhu 2;

112.  vyzýva Komisiu, aby v záujme zníženia záťaže pre výrobcov a zlepšenia spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) z hľadiska účinného poskytovania verejných statkov a environmentálnych cieľov uskutočnila úplné preskúmanie SPP v polovici trvania, zaistila prechod na viac trhovo orientovanú politiku s väčším priestorom pre inovácie a konkurencieschopnosť, vyrovnala priame platby medzi členskými štátmi a preskúmala ustanovenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov s cieľom posilniť organizácie výrobcov, podporiť využívanie týchto opatrení a poskytnúť poľnohospodárom nové finančné nástroje a možnosti na riešenie pokračujúcej volatility trhu;

113.  zdôrazňuje význam programu na zjednodušenie spoločnej poľnohospodárskej politiky a vyzýva Komisiu, aby komplexne zhodnotila účinnosť opatrení zameraných na ekologizáciu; víta záväzok Komisie vykonávať priebežné posúdenie oblasti ekologického záujmu, ale zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa toto preskúmanie rozšírilo na všetky tri ekologizačné opatrenia; vyzýva Komisiu, aby ďalej rozvíjala a vykonávala opatrenia na zavedenie proporcionality, pružnosti a väčšej úrovne tolerancie vo vzťahu k riadeniu SPP a aby riešila prenikajúcu „kultúru strachu“, ktorá existuje medzi poľnohospodármi v súvislosti s kontrolami krížového plnenia a s uplatňovaním sankcií;

114.  zdôrazňuje potrebu riešiť nerovnováhu v potravinovom dodávateľskom reťazci, najmä v záujme zabezpečenia spravodlivosti a transparentnosti vo vzťahu medzi prvovýrobcami, spracovateľmi, dodávateľmi a distribútormi, a vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s odvetvím s cieľom riešiť obavy s ohľadom na anonymné oznamovanie a posilnenie postavenia prvovýrobcov;

115.  vyzýva Komisiu, aby podporovala inováciu v poľnohospodárstve zabezpečením regulačnej súdržnosti a plným zohľadnením inovácie pri budúcich revíziách a reformách príslušných právnych predpisov; zdôrazňuje, že Komisia musí uprednostňovať výskum a inováciu v poľnohospodárstve, aby toto odvetvie mohlo ostať konkurencieschopné a spĺňať súčasné a budúce výzvy;

Spoločná rybárska politika

116.  vyzýva Komisiu, aby ako prioritu podporovala hospodársky a spoločenský prínos drobného rybolovu pre miestne ekonomiky s cieľom zabezpečiť udržiavanie pobrežného obyvateľstva a zníženie vysokej miery nezamestnanosti v iných hospodárskych odvetviach;

117.  pripomína, že cieľom spoločnej rybárskej politiky (SRP) je zabezpečiť, aby rybárstvo bolo ekologicky, hospodársky a sociálne udržateľné a aby bolo zdrojom zdravých potravín pre občanov EÚ; pripomína, že všeobecným cieľom SRP je zabrániť nechceným úlovkom, a konštatuje, že kľúčovou prioritou pri vykonávaní povinnosti vylodiť úlovky je obmedzenie neželaných vedľajších úlovkov a zvýšenie životaschopnosti rybárskych podnikov; vyzýva Komisiu, aby vykonávala priebežné hodnotenie a monitorovanie objavovania sa potenciálne blokačných druhov v dôsledku povinnosti vylodiť úlovky, najmä pri zmiešanom rybolove; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v úzkej spolupráci s rybármi a vedeckými pracovníkmi s cieľom identifikovať a predpovedať, kde môže dôjsť k objaveniu sa blokačných druhov, a skúmať riešenia, ako sú napr. inovačné metódy rybolovu;

118.  zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby veda bola stredobodom rybárskej politiky; pripomína Komisii, že je nevyhnutné, aby najmä viacročné plány vychádzali z vedeckých dôkazov; víta záväzok komisára Vellu navrhnúť v roku 2016 viacročný plán pre Stredozemné more; berie na vedomie obavy Komisie o stave populácií rýb v Stredozemnom mori;

119.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia revidovala nariadenie o Stredozemnom mori z roku 2006 s cieľom zabezpečiť, aby používanie rybárskeho výstroja a techník bolo regionálne prispôsobené osobitostiam oblasti Stredozemného mora a rybolovu v ňom, pričom sa zohľadnia najmä hydrografické prvky stredomorskej oblasti; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila revíziu hodnotenia stavov populácií rýb, čo sa týka pobrežného rybolovu, a zdôrazňuje, že treba vypracovať analýzu drobného rybolovu a jeho vplyvu na populácie rýb vzhľadom na to, že druhy, ktoré sa lovia v rámci pobrežného rybolovu, majú mimoriadny sociálno-hospodársky význam, hoci majú len malý podiel na celkových úlovkoch;

120.  zdôrazňuje, že rozvoj akvakultúry a morskej akvakultúry môže zohrávať dôležitú úlohu nielen pri obnovovaní rozmanitosti druhov, ale aj v súvislosti s rastom morského hospodárstva; vyzýva Komisiu, aby podporovala členské štáty pri presadzovaní politík na podporu rybolovu a cestovného ruchu (rybársky cestovný ruch, morská akvakultúra atď.) v súlade so zásadou udržateľnosti;

121.  víta nový rámec technických opatrení rybolovu ako prostriedok na zjednodušenie rybárskej politiky; zdôrazňuje, že univerzálny prístup k rybárskej politike EÚ nie je účinný, a žiada Komisiu, aby podnikla kroky na zabezpečenie toho, aby nový prístup založený na regionalizácii viedol k zvýšenej slobode odvetvia rybolovu a znižoval obmedzujúcu byrokratickú záťaž pre rybárov;

Regionálna rozvojová politika

122.  domnieva sa, že počas obdobia platnosti tohto pracovného programu Komisie by európske štrukturálne a investičné fondy mali pomáhať členským štátom pri vykonávaní náročných, ale nevyhnutných hospodárskych reforiem potrebných na dosiahnutie väčšej konkurencieschopnosti, a zdôrazňuje, že európske štrukturálne a investičné fondy by mali investovať tam, keď dosiahnu najvyššiu pridanú hodnotu; vyzýva v tomto duchu Komisiu, aby využila závery svojho projektu „zaostávajúcich regiónov“ na to, aby identifikovala faktory spojené s pomalým pokrokom pri zvyšovaní nízkej úrovne hospodárskeho rozvoja a vypracovala relevantné akčné plány uvádzajúce podrobné opatrenia na zabezpečenie účinnej investičnej politiky;

123.  konštatuje, že fondy EŠIF sú aj naďalej zložité na to, aby ich bolo možné spravovať, a že pre MSP a skupiny občianskej spoločnosti sú naďalej ťažko prístupné; nalieha na Komisiu, aby naďalej vyvíjala úsilie o zjednodušenie postupov a procesov týkajúcich sa fondov EŠIF pre všetky zainteresované strany v záujme zlepšenia vplyvu, absorpcie a čerpania prostriedkov z týchto fondov a zároveň zabezpečenia účinnej finančnej kontroly a odstránenia nezrovnalostí vrátane podvodov; zdôrazňuje najmä potrebu bojovať proti praktikám tzv. pozlacovania, zjednodušiť prístup k finančným nástrojom a viac prepojiť programy pomoci s hospodárstvom; vyzýva Komisiu, aby v plnej miere zahrnula fondy EŠIF do stratégie EÚ v oblasti lepšej právnej regulácie, najmä s cieľom zmenšiť byrokratickú záťaž kladenú na MSP, a aby znásobila svoje úsilie o fungovanie ako celok, pokiaľ ide o fondy EŠIF, s účinnejšou koordináciou medzi príslušnými generálnymi riaditeľstvami;

124.  zdôrazňuje význam miestneho prístupu a prístupu zdola nahor k regionálnemu rozvoju, čo podporuje stratégie miestneho rozvoja, vytvára pracovné príležitosti a presadzuje trvalo udržateľný rozvoj vidieka a širšie uplatenie posudzovania územného vplyvu; domnieva sa, že nové nástroje územného rozvoja (integrované územné investície, miestny rozvoj riadený spoločenstvom a spoločné akčné plány) majú potenciál účinnejšie reagovať na miestne potreby v mestskom aj vidieckom prostredí; preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby vykonávala nariadenie vzťahujúce sa na ich financovanie z európskych štrukturálnych a investičných fondov ako celku, aby sa tak posilnili synergie, a preskúmala ich obmedzené využívanie;

125.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila väčšiu pružnosť výdavkov v rámci programov fondov EŠIF s cieľom zabezpečiť investície do prioritných oblastí regiónov, pričom bude rešpektovať potrebu zníženia regionálnych rozdielov a dosiahnutia celkového cieľa územnej súdržnosti v záujme zlepšenia konkurencieschopnosti;

126.  zatiaľ čo uznáva, že určité prehodnotenie priorít fondov na programové obdobie 2014 – 2020 by mohlo byť vhodné, aby miestne a regionálne orgány mohli účinne reagovať na potreby na mieste, vyzýva Komisiu, aby zabránila akémukoľvek zostupnému presunu dopredu naprogramovaných finančných prostriedkov s cieľom zmierňovať účinky migrácie; zdôrazňuje, že fondy EŠIF sú určené na podporu stabilného, dlhodobého regionálneho rozvoja s cieľom zvyšovať konkurencieschopnosť, a nie na financovanie núdzových opatrení;

127.  vyzýva Komisiu, aby sa čo najskôr zapojila do diskusie s Parlamentom a členskými štátmi o budúcnosti fondov EŠIF po roku 2020 s jasným zameraním na cielené investície, ktoré znamenajú pridanú hodnotu pre daňovníkov; za prínos považuje nový spôsob myslenia týkajúci sa zamerania na výsledky a integrované nástroje financovania, ktoré kombinujú viaceré programy grantov a pôžičiek EÚ v oblasti územného rozvoja, ako aj zvýšenie administratívnej podpory pre krajiny, ktoré sú čistými príjemcami finančných prostriedkov EŠIF, súbežne s väčšou flexibilitou investícií čistých prispievateľov a menšími zásahmi do týchto investícií;

Otázky dopravy

128.  zdôrazňuje potrebu prioritne napredovať v transeurópskej dopravnej sieti (TEN-T) a koridoroch základnej siete s cieľom prepojiť dopravné siete všetkých regiónov EÚ a vyriešiť také problémy, ako je nedostatok vhodnej infraštruktúry, prístupnosť a nízka interoperabilita medzi východnými a západnými časťami EÚ; zdôrazňuje potrebu synergie medzi finančnými zdrojmi z Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), Nástroja na prepájanie Európy (NPE) a európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) s cieľom zabezpečiť čo najlepšie využitie všetkých dostupných finančných prostriedkov EÚ; domnieva sa, že napriek Bielej knihe o doprave z roku 2011 je prístup EÚ stále rozdrobený, a domnieva sa, že každý druh dopravy je príliš izolovaný; vyzýva Komisiu, aby vypracovala stratégiu pre rozvoj prepojenia rôznych druhov dopravy a multimodálnej dopravy;

129.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby objasnila a zjednodušila existujúce právne predpisy týkajúce sa času jazdy a času odpočinku, najmä nariadenie (ES) č. 561/2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, a nariadenie (EÚ) č. 165/2014 o tachografoch v cestnej doprave, s cieľom zvýšiť právnu jasnosť pre členské štáty a prevádzkovateľov cestnej dopravy a uľahčiť slobodu poskytovania dopravných služieb v rámci EÚ a súčasne zabezpečiť konzistentné a jednotné uplatňovanie pravidiel;

130.  berie na vedomie dohodu, ktorá bola dosiahnutá v súvislosti s nariadením, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1365/2006 o štatistike prepravy tovaru po vnútrozemských vodných cestách, pokiaľ ide o prenesenie delegovaných a vykonávacích právomocí na Komisiu s cieľom prijať určité opatrenia; zdôrazňuje, že tendencia rozšíriť rozsah rôznych štatistických údajov, ktoré sa majú zozbierať (napríklad, ako v tomto prípade, nový systém zberu štatistických údajov o osobnej doprave), prinesie viac byrokracie a neznamená žiadnu pridanú hodnotu;

131.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa usilovala o účinnejšie opatrenia, než sú opatrenia stanovené v nariadení (ES) č. 868/2004 na boj proti nekalej súťaži zo strany štátom subvencovaných dopravcov z leteckých spoločností mimo EÚ na európskom trhu leteckej dopravy, s cieľom zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž a rovnaké podmienky pre všetkých účastníkov trhu;

132.  žiada Komisiu, aby nabádala členské štáty, aby zintenzívnili svoju spoluprácu s organizáciou Euro Contrôle Route s cieľom zabezpečiť účinnejšie vykonávanie existujúcich právnych predpisov EÚ v oblasti podvodov s dokumentáciou a licenciami v odvetví cestnej dopravy;

133.  berie na vedomie obavy verejnosti v súvislosti s hlukom spôsobovaným železničnou nákladnou dopravou ako jedným z vedľajších účinkov železničnej dopravy s vplyvmi na životné prostredie a zdravie; zdôrazňuje však, že hluk je „na základe svojho vymedzenia lokálnou záležitosťou“ a mal by sa riešiť na úrovni členských štátov a že cieľ zníženia hluku musí byť v rovnováhe so zachovaním konkurencieschopnosti železníc a so snahou o zabránenie narúšaniu trhu a znevýhodnenej situácii pre železničné podniky, ktoré by potrebovali obrovské dodatočné zdroje na zmodernizovanie vozňov;

Sociálna politika

134.  berie na vedomie, že päť kľúčových oblastí činnosti uvedených v stratégii Komisie pre rovnosť príležitostí medzi ženami a mužmi na roky 2010 – 2015 bude naďalej prioritou pre funkčné obdobie Junckerovej Komisie (2014 – 2019) a že Komisia uverejnila 40-stranový pracovný dokument svojich útvarov, v ktorom vysvetľuje svoj strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019; žiada Komisiu, aby sa pri riešení otázok politík v oblasti rovnosti príležitostí medzi mužmi a ženami zameriavala na vykonávanie existujúcich právnych predpisov zo strany členských štátov, a zdôrazňuje dôležitosť výmeny najlepších postupov, a to najmä v oblastiach, v ktorých majú členské štáty výlučnú právomoc, predtým, než sa bude zvažovať nutnosť predložiť nové legislatívne návrhy a politické nástroje v oblasti rovnakých príležitostí;

135.  vyzýva Komisiu, aby účinne monitorovala vykonávanie smernice 2014/67/EÚ vo všetkých členských štátoch; je pevne presvedčený, že Komisia musí riadne posúdiť všetky obavy parlamentov 11 členských štátov vyjadrené prostredníctvom postupu žltej karty; naliehavo vyzýva Komisiu, aby počkala na úplné vykonávanie smernice 2014/67/EÚ členskými štátmi predtým, ako postúpi so svojím návrhom na revíziu smernice 96/71/ES;

136.  pripomína Komisii, že v súlade s článkom 153 ZFEÚ je stanovovanie miezd v právomoci členských štátov;

137.  podporuje úsilie Komisie zmeniť a preskúmať nariadenie (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia s cieľom zohľadniť meniace sa prostredie a štrukturálne rozdiely v rámci členských štátov a medzi nimi; zdôrazňuje však, že zavádzanie a riadenie systémov sociálneho zabezpečenia je v právomoci členských štátov, pričom Únia ich koordinuje, ale neharmonizuje;

138.  víta skutočnosť, že Komisia stiahla smernicu o materskej dovolenke (92/85/EHS); zastáva názor, že nedosiahnutie dohody o návrhu poukazuje na ťažkosti pri sprostredkovaní dohôd na úrovni EÚ v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí;

139.  zdôrazňuje, že v súvislosti s plánom Komisie „Nový začiatok riešenia výziev rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, s ktorými sa stretávajú pracujúce rodiny“, musí byť každý nový návrh v plnom súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality;

140.  pripomína Komisii správu piatich predsedov, ktorá v súvislosti so sociálnou konvergenciou uznala, že neexistuje žiadny univerzálne použiteľný model; v tejto súvislosti je presvedčený, že návrh na vytvorenie piliera sociálnych práv EÚ sa musí predovšetkým zamerať na zvýšenie využívania referenčných hodnôt a výmeny osvedčených postupov;

141.  berie na vedomie zámer Komisie preskúmať sociálne acquis; vyzýva Komisiu, aby preskúmala relevantnosť acquis vzhľadom na nové trendy a identifikovala možnosti zjednodušenia a zníženia záťaže, a to aj prostredníctvom stiahnutia či zrušenia právnych predpisov, ak je to vhodné;

142.  uznáva všeobecné ciele záruky pre mladých ľudí, pokiaľ ide o jej potenciálnu hodnotu s cieľom zamerať pozornosť členských štátov na potrebu prijať opatrenia na boj proti nezamestnanosti mládeže; zdôrazňuje, že v súvislosti s osobitnou správou Dvora audítorov č. 3/2015 je dôležité hodnotiť účinnosť výsledkov programu s cieľom vytvoriť viac zacielené politiky a nástroje; zdôrazňuje, že akékoľvek budúce výrazné zvýšenie finančných prostriedkov by sa malo schváliť len vtedy, ak sa zohľadnia závery a odporúčania správy Dvora audítorov o záruke pre mladých ľudí;

143.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby navrhované právne predpisy a programy financovania EÚ boli v súlade s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím; víta prijatie záväzku zabezpečiť dostupnosť tovarov a služieb vrátane budov spolu s účinnými mechanizmami presadzovania a podávania sťažností; vyzýva Komisiu, aby pri vypracúvaní budúcich legislatívnych aktov v relevantných oblastiach, napríklad v súvislosti s digitálnou agendou, zohľadnila skutočnosť, že dostupnosť je rovnako dôležitá vo fyzickom prostredí ako v oblasti IKT;

Politika v oblasti kultúry a vzdelávania

144.  zdôrazňuje príležitosť, ktorú predstavuje preskúmanie VFR na roky v polovici trvania, s cieľom posúdiť účinnosť a pridanú hodnotu kultúrnych a vzdelávacích programov EÚ v súčasnom období financovania a zabezpečiť ich účinné riadenie; predovšetkým vyzýva Komisiu, aby v súlade so zásadou subsidiarity a s programom lepšej právnej regulácie posúdila pridanú hodnotu programov Európa pre občanov a Kreatívna Európa;

145.  víta uplatňovanie programu Komisie REFIT pri preskúmaní smernice o audiovizuálnych mediálnych službách; vyzýva Komisiu, aby pri akejkoľvek revízii tejto smernice aktívne uplatňovala závery procesu REFIT a výsledky konzultácie so zainteresovanými stranami; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť nepretržité investovanie do kreatívneho cyklu a prístup k vysokokvalitnému obsahu pre spotrebiteľov a zároveň zlepšovať ochranu maloletých osôb pred škodlivým obsahom a podporovať výrobu a distribúciu európskych audiovizuálnych mediálnych diel;

146.  pripomína, že strategický rámec pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020) by mal dopĺňať vnútroštátne opatrenia a podporovať členské štáty v ich úsilí o rozvoj systémov vzdelávania a odbornej prípravy; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti zabezpečila, aby členské štáty a prípadne regionálne kompetencie v tejto oblasti a vo všetkých ďalších oblastiach politiky v oblasti kultúry a vzdelávania boli v plnej miere rešpektované a aby sa dodržiavali zásady subsidiarity a proporcionality; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby odborná verejnosť a príslušné zainteresované strany, najmä združenia rodičov, boli dostatočne zapojené do činností v súvislosti s ET 2020;

147.  podporuje úsilie Komisie presadzovať viditeľnosť a transparentnosť vysokoškolského vzdelania prostredníctvom bolonského procesu; žiada, aby sa venovala väčšia pozornosť riešeniu vedľajších účinkov bolonského procesu aj programov mobility a aby sa zabezpečila väčšia flexibilita vzdelávacích zariadení pri organizovaní svojich vzdelávacích programov; požaduje, aby sa väčšia pozornosť venovala spolupráci a výmene najlepších postupov v oblasti ďalšieho vzdelávania a rozvoju prepojení s podnikmi a inštitúciami vyššieho vzdelávania, aby sa tak zabezpečilo, že odborné vzdelávanie a odborná príprava osôb nad 16 rokov v celej EÚ bude rozvíjať zručnosti potrebné pre rast a zamestnanosť;

148.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že európske školy sa nezaoberali obavami, ktoré vyjadril Dvor audítorov; zatiaľ čo víta, že v roku 2014 bolo prijaté nové nariadenie o rozpočtových pravidlách pre európske školy ako prostriedok na zodpovedanie niektorých z nastolených otázok, vyzýva Komisiu, aby v roku 2017 uskutočnila včasné a komplexné preskúmanie správy, riadenia a organizácie systému európskych škôl, keďže 60 % rozpočtu európskych škôl pochádza z rozpočtu EÚ;

Inštitucionálne otázky

149.  vyzýva Komisiu, aby uznala, že demokraticky zvolené regionálne a miestne samosprávy a ich zastupujúce združenia sú v plnej miere začlenené do procesu tvorby európskeho práva, zatiaľ čo „zainteresované strany“ alebo „lobisti“ nie sú; konkrétne žiada, aby boli vyňatí z povinnosti registra transparentnosti, ako je to už v prípade jednotlivých regiónov;

150.  vyzýva Komisiu, aby iniciovala riadny postup revízie zmluvy podľa článku 48 Zmluvy o Európskej únii s cieľom navrhnúť potrebné zmeny článku 341 ZFEÚ a jej protokolu č. 6, aby tak Parlament mohol rozhodovať o mieste svojho sídla a svojej vnútornej organizácii;

151.  vyzýva Komisiu, aby navrhla zmenu štatútu Súdneho dvora tak, aby „každý sudca, ktorý sa zúčastnil na konaní vo veci v komore alebo vo veľkej komore, mohol pripojiť k rozsudku svoje súhlasné alebo nesúhlasné osobitné stanovisko alebo jednoduché vyhlásenie o nesúhlase“;

152.  vyzýva Komisiu, aby sa riadila zásadami prenosu právomocí, subsidiarity a proporcionality a aby rešpektovala existujúce a budúce ustanovenia o výnimkách, odchýlky a právne záruky udelené niektorým členským štátom v zmluvách a v protokoloch a vyhláseniach, ktoré sú k nim pripojené;

153.  vyzýva Komisiu, aby rešpektovala rozsah štátnej zvrchovanosti, a to aj v oblasti hraničných kontrol, selektívneho prisťahovalectva, sociálnych pravidiel a politiky, práva týkajúceho sa štátnej príslušnosti, trestného práva, rodinného práva, volebného práva a politiky v oblasti kultúry a vzdelávania, ako aj všeobecnejšie absolútnu nadradenosť štátnych ústav;

154.  vyzýva Komisiu, aby jasne preukázala, že všetky iniciatívy, ktoré prijíma voči členským štátom, ako je napríklad postup zisťovania situácie v oblasti právneho štátu, majú pevný právny základ a sú založené na riadne podložených faktoch a spoľahlivom diagnostikovaní situácie;

155.  vyzýva Komisiu, aby venovala väčšiu pozornosť dodržiavaniu transparentnosti a rozdelenia právomocí, a to prostredníctvom prísnejšieho dodržiavania ustanovení článku 290 ZFEÚ, a preto nevyužívala delegované akty s cieľom prijímať skutočne legislatívne opatrenia, ktoré by mali byť prijaté v rámci riadneho legislatívneho postupu;

o

o o

156.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade, Európskej rade a vládam a parlamentom členských štátov.