Postup : 2016/2705(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-1042/2016

Predkladané texty :

B8-1042/2016

Rozpravy :

PV 03/10/2016 - 15
CRE 03/10/2016 - 15

Hlasovanie :

PV 05/10/2016 - 8.4
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0375

NÁVRH UZNESENIA
PDF 307kWORD 345k
28.9.2016
PE589.631v01-00
 
B8-1042/2016

predložený na základe otázky na ústne zodpovedanie B8-0717/2016

v súlade s článkom 128 ods. 5 rokovacieho poriadku


o ďalších krokoch zameraných na splnenie globálnych cieľov a záväzkov EÚ v oblasti výživy a potravinovej bezpečnosti vo svete (2016/2705(RSP))


Linda McAvan v mene Výboru pre rozvoj

Uznesenie Európskeho parlamentu o ďalších krokoch zameraných na splnenie globálnych cieľov a záväzkov EÚ v oblasti výživy a potravinovej bezpečnosti vo svete (2016/2705(RSP))  
B8-1042/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948, najmä na jej článok 25, v ktorom sa uvádza, že právo na výživu je súčasťou práva na primeranú životnú úroveň,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, a najmä na jeho článok 11, v ktorom sa uvádza „právo na primeranú životnú úroveň vrátane primeranej výživy“, ako aj „základné právo […] nehladovať“,

–  so zreteľom na Opčný protokol k Medzinárodnému paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach prijatý v roku 2008, na základe ktorého je právo na výživu vymáhateľné na medzinárodnej úrovni,

–  so zreteľom na Rímsku deklaráciu o svetovej potravinovej bezpečnosti, ktorá bola prijatá na svetovom potravinovom samite Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) v Ríme v roku 1996,

–  so zreteľom na usmernenia o práve na výživu prijaté v roku 2004 Organizáciou OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), ktoré obsahujú pokyny pre štáty o tom, ako si plniť povinnosti, pokiaľ ide o právo na výživu,

–  so zreteľom na štúdiu FAO s názvom Celosvetové plytvanie potravinami a potravinový odpad, zverejnenú v roku 2011, v ktorej sa poskytujú presné informácie o plytvaní potravinami a potravinovom odpade za každý rok,

–  so zreteľom na Druhú medzinárodnú konferenciu o výžive v Ríme, ktorá sa uskutočnila 19. až 21. novembra 2014, a jej výsledný dokument, Rímske vyhlásenie o výžive a akčný rámec pre potravinovú bezpečnosť a výživu počas dlhotrvajúcich kríz,

–  so zreteľom na iniciatívu krajín G8 v oblasti potravinovej bezpečnosti z L’Aquily z roku 2009,

–  so zreteľom na hnutie za skvalitnenie výživy (Scaling-Up Nutrition), ktoré sa snaží využiť schopnosti a ochotu medzinárodných zainteresovaných strán na podporu národných vládnych iniciatív a priorít v boji proti podvýžive,

–  so zreteľom na rezolúciu Svetového zdravotníckeho zhromaždenia (WHA) č. 65.6 z roku 2012 o súhrnnom vykonávacom pláne zameranom na výživu matiek, dojčiat a malých detí,

–  so zreteľom na výzvu generálneho tajomníka OSN nazvanú Žiadny hlad (Zero Hunger Challenge), ktorá bola iniciovaná na samite Rio + 20, vyzýva vlády, občiansku spoločnosť, náboženské spoločenstvá, súkromný sektor a výskumné inštitúcie, aby sa zjednotili, a tak odstránili hlad a najhoršie formy podvýživy,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN A/RES/70/259 z 1. apríla 2016s názvom Desaťročie opatrení OSN v oblasti výživy (2016 – 2025), ktorej cieľom je podnietiť intenzívnejšie opatrenia na odstránenie hladu a podvýživy a zabezpečiť všeobecný prístup k zdravšiemu a udržateľnejšiemu stravovaniu pre všetkých ľudí, bez ohľadu na to, kto sú a kde žijú,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN A/RES/70/1 z 25. septembra 2015 nazvanú Transformujeme náš svet: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030,

–  so zreteľom na ciele udržateľného rozvoja, ich prepojený a integrovaný charakter, a najmä na cieľ udržateľného rozvoja č. 1 (odstrániť chudobu vo všetkých podobách a všade), cieľ udržateľného rozvoja č. 2 (odstrániť hlad, dosiahnuť potravinovú bezpečnosť a lepšiu výživu a podporovať udržateľné poľnohospodárstvo) a cieľ udržateľného rozvoja č. 12 (zabezpečiť udržateľné modely spotreby a výroby),

–  so zreteľom na Pusanské partnerstvo pre účinnú rozvojovú spoluprácu z 1. decembra 2011(1), a najmä na jeho bod 32, v ktorom sa uvádza potreba uznať vedúcu úlohu súkromného sektora pri presadzovaní inovácií, vytváraní bohatstva, príjmov a pracovných miest, mobilizácii domácich zdrojov a súčasnom prispievaní k znižovaniu chudoby (cieľ udržateľného rozvoja č. 1),

–  so zreteľom na článok 21 Zmluvy o Európskej únii, v ktorom sa uvádza, že vonkajšia činnosť EÚ musí prispievať k cieľom trvalo udržateľného rozvoja, dodržiavaniu ľudských práv a rodovej rovnosti,

–  so zreteľom na článok 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorom sa opätovne potvrdzuje, že Únia musí zohľadniť ciele rozvojovej spolupráce v politikách, ktoré uskutočňuje a ktoré môžu mať vplyv na rozvojové krajiny,

–  so zreteľom na Dohovor o potravinovej pomoci, ktorý Európska únia ratifikovala 13. novembra 2013,

–  so zreteľom na globálnu dohodu Výživa v záujme rastu predstavenú na samite Výživa v záujme rastu 8. júna 2013 v Londýne,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. októbra 2012 s názvom Prístup EÚ k zvyšovaniu odolnosti: poučenie z kríz v oblasti potravinovej bezpečnosti (COM(2012)0586),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. marca 2013 s názvom Zlepšenie výživy matiek a detí v rámci vonkajšej pomoci: politický rámec EÚ (COM(2013)0141) a na závery Rady o potravinovej a výživovej bezpečnosti v rámci vonkajšej pomoci z 28. mája 2013,

–  so zreteľom na akčný plán pre výživu – Znížiť počet detí vo veku do päť rokov trpiacich spomaleným rastom o 7 miliónov do roku 2025(2), ktorý Komisia prijala v roku 2014,

–  so zreteľom na prvú správu o pokroku v akčnom pláne Komisie pre výživu,

–  so zreteľom na správu Komisie pre Európsky parlament a Radu z 2. decembra 2014 s názvom Plnenie politických záväzkov EÚ v oblasti potravinovej a výživovej bezpečnosti: prvá dvojročná správa (COM(2014)0712),

–  so zreteľom na spoločné globálne posúdenie EÚ, FAO a Svetového potravinového programu (WFP) z marca 2016 s názvom Globálna analýza situácie v oblasti potravinovej a výživovej bezpečnosti v problémových oblastiach potravinových kríz,

–  so zreteľom na dobrovoľné usmernenia Výboru pre svetovú potravinovú bezpečnosť z 11. mája 2012 týkajúce sa zodpovednej správy držby pôdy, rybárstva a lesov v kontexte národnej potravinovej bezpečnosti,

–  so zreteľom na akčný rámec pre potravinovú bezpečnosť a výživu počas dlhotrvajúcich kríz(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júna 2016 na tému Nová aliancia pre potravinovú bezpečnosť a výživu(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. septembra 2011 o politickom rámci EÚ na pomoc rozvojovým krajinám pri riešení výziev v oblasti potravinovej bezpečnosti(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. novembra 2014 o nedostatočnej výžive a podvýžive detí v rozvojových krajinách(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 30. apríla 2015 s názvom EXPO Miláno 2015: uživiť planétu, energia pre život(7),

–  so zreteľom na iniciatívu Milan Urban Food Policy Pact z 15. októbra 2015(8) predloženú magistrátom mesta Miláno a podpísanú 113 mestami na svete, ktorá bola predložená generálnemu tajomníkovi OSN Pan Ki-munovi a v ktorej sa zdôrazňuje ústredná úloha miest pri tvorbe politík v oblasti výživy,

–  so zreteľom na otázku Komisii o ďalších krokoch zameraných na splnenie globálnych cieľov a záväzkov EÚ v oblasti výživy a potravinovej bezpečnosti vo svete (O-000099/2016 – B8-0717/2016),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre rozvoj,

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže cieľ udržateľného rozvoja č. 2 a s ním súvisiace ciele sú zamerané na odstránenie hladu a podvýživy do roku 2030, a to najmä zabezpečením príležitostí a zvýšením produktivity drobných poľnohospodárov a zabezpečením udržateľného poľnohospodárstva a potravinových systémov, ktoré sú odolné proti zmene klímy a dokážu poskytnúť výživu svetovej populácii v predpokladanom počte 8,5 miliardy ľudí do roku 2030 a súčasne chrániť biodiverzitu, životné prostredie, záujmy drobných poľnohospodárov a sociálnu starostlivosť;

B.  keďže drobní poľnohospodári sú vďaka svojim investíciám a výrobe najväčšími aktérmi súkromného sektora v oblasti poľnohospodárstva, potravinovej bezpečnosti a výživy;

C.  keďže ľudské právo na výživu je možné v plnej miere zabezpečiť len v prípade, ak sa výrazne zníži chudoba a nerovnosť, zabezpečí rovnosť a zvýši odolnosť proti otrasom, najmä zriadením záchranných sociálnych sietí, ktoré sú založené na právach, a zabezpečením plnej účasti zraniteľných skupín a bezpečného prístupu k pôde a jej kontroly a riadenia zdrojov a iných výrobných aktív pre drobných poľnohospodárov a pastierske spoločenstvá;

D.  keďže bol dosiahnutý pokrok v znižovaní podvýživy, ale je príliš pomalý a nevyrovnaný, a keďže v súčasnosti 795 miliónov ľudí vo svete nemá dostatok potravín na to, aby mohli viesť dôstojný aktívny život; keďže každý tretí človek trpí určitou formou podvýživy;

E.  keďže v roku 2012 schválilo WHA súbor šiestich globálnych cieľov v oblasti výživy do roku 2025, a to dosiahnuť 40 % zníženie počtu detí mladších ako päť rokov, ktoré trpia spomaleným rastom, 50 % zníženie anémie žien v reprodukčnom veku a 30 % zníženie nízkej pôrodnej hmotnosti, zabrániť zvyšovaniu nadváhy u detí, aspoň o 50 % zvýšiť podiel detí kŕmených výhradne materským mliekom počas prvých šiestich mesiacov a znížiť chradnutie detí na menej ako 5 %;

F.  keďže kojenie je najprirodzenejším a najlepším spôsobom výživy novonarodencov a detí, a to najmä v rozvojových krajinách, pričom praktická nevedomosť a kultúrne bariéry ešte stále bránia dostatočnému počtu kojených detí;

G.  keďže na samite Výživa v záujme rastu v roku 2013 sa EÚ zaviazala znížiť počet detí trpiacich spomaleným rastom o najmenej 7 miliónov do roku 2025 a prisľúbila 3,5 miliardy EUR na dosiahnutie tohto cieľa počas obdobia 2014 – 2020;

H.  keďže nedostatočný príjem živín počas prvých 1 000 dní života má pre dieťa závažné zdravotné, spoločenské a hospodárske dôsledky a keďže každé šieste dieťa na svete má nedostatočnú hmotnosť, 41 miliónov detí mladších ako päť rokov trpí nadváhou alebo obezitou a podvýživa je príčinou približne 45 % úmrtí detí mladších ako päť rokov, čo vedie k zbytočnej strate približne 3 miliónov mladých životov ročne; keďže chronická nedostatočná výživa postihuje približne 161 miliónov detí na svete;

I.  keďže ženy sú väčšinou citlivejšie na nedostatok živín, ktorý má niekoľko vážnych následkov, ako je oslabenie ich produktivity a schopnosti starať sa o rodinu, a tak sa neustále opakuje medzigeneračný cyklus podvýživy;

J.  keďže sa očakáva, že počet obyvateľov na svete sa do roku 2030 zvýši na 8,5 miliardy;

K.  keďže účinné opatrenia v záujme boja proti zaberaniu pôdy v rozvojových krajinách, a to aj prostredníctvom konkrétnych možností s cieľom zabezpečiť bezpečnosť držby pôdy, sú nevyhnutné na dosiahnutie globálnych cieľov a záväzkov EÚ v oblasti výživy a potravinovej bezpečnosti vo svete;

L.  keďže nedostatočná výživa a chudobná strava sú zďaleka najvýznamnejšími rizikovými faktormi zodpovednými za globálne zaťaženie chorobami;

M.  keďže boj proti podvýžive vyžaduje rozvoj udržateľnej poľnohospodárskej politiky, ktorá zvýhodňuje diverzifikáciu plodín s cieľom dodávať výživné potraviny a diverzifikovať potravu; keďže v tejto súvislosti má riadenie, vlastníctvo a dostupnosť osív zásadný význam pre odolnosť drobných poľnohospodárov a rodinné poľnohospodárske podniky v súvislosti s potravinovou bezpečnosťou;

N.  keďže rešpektovanie práva na výživu závisí okrem iného od prístupu k pôde a ostatným výrobným zdrojom;

O.  keďže investičné obchodné dohody by mohli mať škodlivý vplyv na potravinovú bezpečnosť a prispieť k podvýžive, ak prenájom alebo odpredaj ornej pôdy súkromným investorom povedie k tomu, že miestni obyvatelia prídu o prístup k výrobným zdrojom, ktoré sú nevyhnutné pre ich živobytie, alebo ak by mal za následok, že sa veľký podiel potravín bude vyvážať a predávať na medzinárodných trhoch, čím sa vyvážajúci hostiteľský štát stane závislejším od výkyvov cien komodít na medzinárodných trhoch a zraniteľnejším voči nim;

P.  keďže výroba biopalív vystavila svetový potravinový systém novému tlaku, a tým spôsobuje konkurenciu, pokiaľ ide o pôdu a vodu;

Q.  keďže neudržateľná výroba mäsa má negatívny vplyv na potravinovú bezpečnosť; keďže jedna tretina svetovej produkcie obilnín sa používa ako krmivo pre zvieratá, pričom rozširovanie územia pastvín a pestovanie plodín je hlavnou príčinou odlesňovania, najmä v južnej Amerike(9);

R.  keďže 240 miliónov ľudí v 45 krajinách s nízkymi príjmami a/alebo konfliktom postihnutých krajinách trpí nedostatkom potravín a vody a 80 miliónov je postihnutých potravinovou krízou, a to vrátane 41,7 milióna ľudí postihnutých v roku 2016 fenoménom El Niño, ktorý je najsilnejším za posledné desaťročia;

S.  keďže podľa UNICEF každý deň už zomiera 2 000 detí vo veku do päť rokov na choroby spôsobené znečistením vody a keďže polovicu nemocničných lôžok vo svete zaberajú ľudia trpiaci na choroby spôsobené zlou kvalitou pitnej vody;

T.  keďže v roku 2050 bude 70 % svetovej populácie žiť vo veľkých mestách a výživa bude čoraz častejšie otázkou, ktorá si bude vyžadovať reakciu na globálnej, ako aj miestnej úrovni;

U.  keďže potravinová bezpečnosť je základným predpokladom udržateľného a inkluzívneho rastu, pretože hospodárske následky podvýživy môžu spôsobovať straty vo výške asi 10 % HDP ročne, a keďže podľa celosvetovej správy o výžive za rok 2015, ktorú predložila FAO, každý dolár vynaložený na zásahy na zlepšenie výživy má 16-dolárovú návratnosť;

V.  keďže privatizácia osív prostredníctvom ustanovení práv duševného vlastníctva a GMO ohrozujú potravinovú sebestačnosť krajín;

1.  opätovne potvrdzuje, že je potrebné riadne koordinovať a urýchliť opatrenia celosvetových, národných a miestnych vládnych, mimovládnych a súkromných subjektov vrátane inštitúcií vedeckého a priemyselného výskumu a darcov s cieľom zamerať sa na riešenie podvýživy v záujme splnenia cieľov programu 2030, ako aj cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 2 na odstránenie hladu;

2.  konštatuje, že deti v rozvojových krajinách, ktoré ich matky koja, zomierajú pätnásťkrát zriedkavejšie na zápal pľúc a jedenásťkrát zriedkavejšie na hnačky, ako deti, ktoré nie sú kojené;

3.  vyzýva Komisiu, Radu, členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, ako aj vlády rozvojových krajín, aby okamžite mobilizovali dlhodobé finančné investície do potravinovej a výživovej bezpečnosti a udržateľného poľnohospodárstva a zlepšili potravinovú a výživovú bezpečnosť zlepšeným riadením a zodpovednosťou, ako aj systémovými politikami v oblasti potravín a výživy, ktoré vychádzajú z pravidiel, a zohľadňujú tak rodové hľadisko, udržateľné poľnohospodárstvo, využívanie prírodných zdrojov a prístup k nim, vodu z verejných zdrojov, verejnú sanitáciu a hygienu, ako aj vytváranie a rozširovanie inkluzívnych, záchranných sociálnych sietí založených na nárokoch, najmä so zameraním na najzraniteľnejšie a okrajové skupiny;

4.  zdôrazňuje potrebu riešiť systémové problémy, ktoré vedú k nesprávnej výžive vo všetkých jej formách; so znepokojením konštatuje, že v minulosti fungovalo poľnohospodárstvo sústredené na vývoz na úkor rodinných poľnohospodárskych podnikov produkujúcich potraviny na miestnu spotrebu; domnieva sa, že opätovné investovanie do miestnej výroby potravín zamerané najmä na malých výrobcov potravín a agroekologické postupy je kľúčovou podmienkou úspechu stratégie v oblasti výživy; za rovnako nevyhnutné považuje zavedenie systémov sociálnej ochrany s cieľom umožniť nepretržitý prístup k výživným potravinám pre všetkých;

5.  so znepokojením konštatuje, že jedna tretina celosvetovo vyrobených potravín – približne 1,3 miliardy ton – sa vyhodí; poznamenáva, že najväčšie plytvanie sa pozoruje v Severnej Amerike a Oceánii, kde sa vyhodí takmer 300 kg potravín na obyvateľa; poznamenáva, že v Európskej únii sa vyprodukuje 88 miliónov ton potravinového odpadu ročne, pričom na celom svete hladuje 842 miliónov ľudí, čo je 12 % svetovej populácie; zdôrazňuje, že je potrebné upraviť všetky potravinové systémy, aby sa eliminovali straty alebo plytvanie potravinami;

6.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri svojej činnosti venovali pozornosť súdržnosti politík v záujme rozvoja a aby v súvislosti s tým zvážili vplyv svojich politík v oblasti obchodu, poľnohospodárstva, energetiky atď. na celosvetovú potravinovú bezpečnosť;

7.  vyzýva medzinárodné spoločenstvo a EÚ, aby spolupracovali s krajinami s cieľom podporiť vymedzenie a plnenie uskutočniteľných a spoľahlivých vnútroštátnych cieľov v oblasti výživy v relevantnom kontexte a v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja, aby sa znížili prípady spomaleného rastu a podvýživy; nalieha na Komisiu a delegácie EÚ, aby podporovali koordinované stratégie v oblasti výživy a potravinovej bezpečnosti a prístupy vedené krajinami a aby podporovali zlepšovanie monitorovania a zodpovednosti týchto partnerských krajín;

8.  vyzýva EÚ a medzinárodné spoločenstvo, aby na celom svete podporovali právo na dojčenie a vyzdvihovali význam dojčenia v informačných kampaniach o zdraví matiek a detí;

9.  vyzýva členské štáty a inštitúcie EÚ, aby vynaložili maximálne úsilie na zvýšenie informovanosti európskej verejnosti o pretrvávajúcom celosvetovom probléme nedostatočnej výživy, ktorá postihuje najmä deti a ženy;

10.  zdôrazňuje, že v rámci opatrení proti nedostatočnej výžive by sa mala uprednostniť miestna výroba potravín, a zdôrazňuje význam podpory drobných poľnohospodárov a poľnohospodárok ako výrobcov potravín; vyzýva EÚ, aby pomáhala rozvojovým krajinám a drobným poľnohospodárom pri rozvoji miestnych trhov a prístupe na miestne trhy, do miestnych hodnotových reťazcov a miestnych zariadení na spracovanie potravín spolu s obchodnými politikami, ktoré takéto snahy podporujú, a to v rámci svojej globálnej stratégie v oblasti výživy;

11.  poukazuje na to, že v situácii, keď sa tradičné poľnohospodárstvo vyznačuje pestovaním jedného druhu plodín, posun od diverzifikovaných systémov pestovania plodín k zjednodušeným systémom založeným na obilninách prispel v mnohých rozvojových krajinách k mikroživinovej podvýžive; vyzýva EÚ, aby sa v súlade s odporúčaniami osobitného spravodajcu OSN pre právo na výživu zaviazala k zásadnému posunu smerom k agroekológii ako spôsobu, ktorým si môžu krajiny zabezpečiť dostatok potravín a zlepšiť úroveň výživy, pričom súčasne budú riešiť výzvy spojené s klímou a chudobou; osobitne vyzýva EÚ a vlády rozvojových krajín, aby podporovali genetickú rozmanitosť plodín, a to vytvorením miestnych systémov výmeny osiva a reguláciou osiva v súlade s Medzinárodnou zmluvou o genetických zdrojoch rastlín pre výživu a poľnohospodárstvo, a aby investovali do širokej škály výživných, miestnych a sezónnych plodín používaných na výrobu potravín v súlade s kultúrnymi hodnotami;

12.  pripomína, že zabezpečenie prístupu obyvateľstva k pôde má rozhodujúci význam pre potravinovú sebestačnosť; zdôrazňuje, že zaberanie pôdy, ktoré vedie k rozsiahlemu nadobúdaniu pôdy v rozvojových krajinách, predstavuje novú hrozbu pre potravinovú bezpečnosť a výživu; žiada Komisiu, aby prijala konkrétne opatrenia zamerané na boj proti zaberaniu pôdy, vypracovala akčný plán na boj proti zaberaniu pôdy a zabezpečila účinné vykonávanie usmernení FAO v oblasti držby pôdy;

13.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že politika EÚ v oblasti biopalív podporuje špekuláciu s ornou pôdou, najmä s najúrodnejšou pôdou, ktorá sa nachádza v blízkosti prístavov alebo ciest; naliehavo vyzýva EÚ, aby v súlade so zásadou súdržnosti politík v záujme rozvoja odstránila verejné stimuly pre výrobu biopalív z plodín;

14.  zdôrazňuje, že investície v oblasti výživy sú stále veľmi nedostatočné, pričom do intervencií zameraných na výživu smerovalo v roku 2014 len 0,57 % celosvetovej oficiálnej rozvojovej pomoci, čím sa pokryje len 1,4 % celkových potrieb;

15.  očakáva od Komisie, že splní svoj záväzok investovať 3,5 miliardy EUR s cieľom znížiť do roku 2025 počet detí trpiacich spomaleným rastom najmenej o 7 miliónov; pripomína, že z prisľúbenej sumy 3,5 miliardy EUR je len 400 miliónov EUR vyčlenených na podporu intervencií zameraných špecificky na výživu, zatiaľ čo zvyšných 3,1 miliardy EUR je plánovaných na intervencie, ktoré sa týkajú súvisiacich otázok, ako je poľnohospodárstvo, potravinová bezpečnosť, rodové otázky, voda, sanitácia, hygiena a vzdelávanie, nemusia byť však určené priamo na riešenie bezprostredných príčin podvýživy detí;

16.  zdôrazňuje, že spomalenie rastu, ktoré sa prejavuje tým, že dieťa je príliš nízke na svoj vek a býva väčšinou spôsobené nedostatočnou výživou a opakovanými infekciami počas prvých 1 000 dní života, je jednou z najzávažnejších prekážok rozvoja ľudskej bytosti;

17.  vyzýva Komisiu a Radu, aby pred druhým samitom na vysokej úrovni o výžive, ktorý sa bude konať v Brazílii v auguste 2016, zabezpečila politické vodcovstvo EÚ a na celosvetovej a regionálnej úrovni presadzovala dosiahnutie medzinárodne dohodnutých cieľov v oblasti výživy, ktoré sú jasné a ambiciózne; naliehavo vyzýva delegácie EÚ a Komisiu, aby podporovali stratégie v oblasti výživy a potravinovej bezpečnosti pod vedením jednotlivých krajín a aby súčasne v spolupráci s partnerskými krajinami začlenili globálne ciele v oblasti výživy do všetkých príslušných programov rozvoja a stratégií jednotlivých krajín;

18.  vyzýva EÚ, aby zabezpečila udržateľné systémy produkcie potravín a uplatňovanie odolných poľnohospodárskych postupov, ktoré zvyšujú produktivitu a produkciu, aby zabezpečila predchádzanie narušeniam obchodu na svetových poľnohospodárskych trhoch v súlade s mandátom dauhaského kola rokovaní o rozvoji a aby začlenila najpostihnutejšie krajiny do celosvetového obchodného trhu s cieľom bojovať proti potravinovej neistote;

19.  domnieva sa, že pri skúmaní finančného rámca EÚ by sa mala zohľadniť skutočnosť, že potravinová bezpečnosť a ochrana potravín bude v nasledujúcich rokoch čeliť výzvam v súvislosti s rastúcim tlakom na zdroje; poukazuje na to, že by sa to mohlo použiť na riešenie trendov podvýživy v krajinách mimo EÚ, ako aj v členských štátoch;

20.  uznáva, že okrem spomaleného rastu sa treba prostredníctvom udržateľných poľnohospodárskych politík a systémov zdravotnej starostlivosti zamerať na riešenie ďalších prejavov podvýživy, napríklad vychudnutosti (nízka hmotnosť v súvislosti s výškou) a nedostatku mikroživín; poukazuje na to, že prevaha vychudnutia v južnej Ázii je tak závažná, o niečo menej ako 15 %, že sa blíži úrovni závažných problémov v oblasti verejného zdravia;

21.  zdôrazňuje, že humanitárnu pomoc na riešenie problému vychudnutia treba doplniť stratégiami Komisie, v ktorých sú prepojené zásahy v humanitárnej a rozvojovej oblasti; naliehavo vyzýva Komisiu, aby z rozvojových programov vymedzila príspevok na nový záväzok a cieľ okamžite a účinne riešiť vychudnutosť detí mladších ako päť rokov;

22.  zdôrazňuje, že je dôležité podporovať programy vzdelávania v oblasti výživy na školách a v miestnych spoločenstvách;

23.  vyzýva Komisiu, aby v súlade s vnútroštátnymi, regionálnymi a medzinárodnými záväzkami stanovila jasný politický rámec na zvýšenie podpory pre vnútroštátne záchranné sociálne siete, ktoré vo viacerých krajinách preukázali, že sú kľúčovým prostriedkom na zvýšenie odolnosti a zníženie podvýživy;

24.  zdôrazňuje, že na splnenie globálnych cieľov v oblasti spomaleného rastu, anémie žien a dojčenia sú potrebné dodatočné investície vo výške približne 7 miliárd EUR ročne, ktoré by zachránili 3,7 milióna detských životov a znížili by počet detí trpiacich spomaleným rastom o najmenej 65 miliónov a počet žien trpiacich anémiou o 265 miliónov v porovnaní s rokom 2015;

25.  vyzýva Komisiu, aby prevzala výraznejšiu vedúcu úlohu v oblasti potravinovej bezpečnosti a výživy zvýšením svojich záväzkov tým, že prijme dodatočný záväzok vo výške 1 miliardy EUR na špecifické intervencie v oblasti výživy zamerané na dosiahnutie cieľov WHA a cieľov udržateľného rozvoja v oblasti výživy, ako aj vypracovaním jasnej stratégie týkajúcej sa spôsobu, ako plánuje zaviesť a integrovať tieto ciele do svojich plánov a politík, ako aj stanovením jasného plánu na prideľovanie prisľúbených prostriedkov na obdobie 2016 – 2020;

26.  vyzýva Komisiu a darcov v rámci hnutia za skvalitnenie výživy (Scaling up Nutrition – SUN), aby naďalej pravidelne predkladali správy o pokroku dosiahnutom v rámci záväzkov týkajúcich sa výživy v záujme rastu využívajúc spoločný metodický prístup založený na sledovaní zdrojov, ktorý bol schválený na zasadnutí siete hnutia SUN v roku 2013 v Lusake;

27.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby všetky politiky EÚ boli v súlade so zásadou súdržnosti politík v záujme rozvoja; žiada preto, aby obchodná a rozvojová politika EÚ rešpektovala politický priestor a priestor hospodárskej politiky rozvojových krajín, aby mohli zaviesť potrebné politiky na podporu udržateľného rozvoja a dôstojnosti pre svojich občanov vrátane potravinovej sebestačnosti;

28.  požaduje vypracovanie osobitných ukazovateľov na vykonávanie akčného plánu EÚ vrátane ukazovateľov, ktoré slúžia na sledovanie finančných prostriedkov zohľadňujúcich výživu, ako aj finančných prostriedkov osobitne určených na výživu, a to vylepšením základného výživového kódexu Výboru OECD pre rozvojovú pomoc (DAC) a vypracovaním značky DAC pre opatrenia týkajúce sa výživy; v tejto súvislosti trvá na tom, že treba stanoviť opatrenia na dôkladné monitorovanie a zodpovednosť, čím sa zabezpečí transparentnosť a účinné sledovanie pokroku;

29.  vyzýva Komisiu, aby podporovala drobných poľnohospodárov pri experimentovaní s odolnejšími a produktívnejšími poľnohospodárskymi postupmi (s tými, ktoré spĺňajú kritériá adaptácie na zmenu klímy a sú agroekologicky orientované), ktoré pomáhajú zvrátiť degradáciu životného prostredia a zlepšiť spoľahlivosť a vhodnosť poľnohospodárskeho živobytia, a pri prijímaní týchto postupov, čo je nevyhnutnou podmienkou na zlepšenie potravinovej bezpečnosti a výživy;

30.  zdôrazňuje, že právo na vodu dopĺňa právo na výživu a že rezolúcia OSN č. 2010 doteraz nepriniesla rozhodné kroky vedúce k tomu, aby sa právo na vodu stanovilo za ľudské právo;

31.  vyzýva Komisiu a ostatných darcov a orgány, aby zdokonalili komplexný zber rozčlenených údajov v oblasti výživy s cieľom lepšie zamerať budúcu činnosť;

32.  trvá na tom, že treba prijať celostný prístup k problému podvýživy, ktorá si vyžaduje prijatie opatrení v širokej škále hospodárskych a sociálnych sektorov; zdôrazňuje preto význam mnohostranných partnerstiev a zásadnú úlohu súkromného sektora pri zlepšovaní potravinovej bezpečnosti a rozširovaní intervencií zameraných na skvalitnenie výživy, najmä prostredníctvom inovácií a investovania do udržateľného poľnohospodárstva a zlepšovaním sociálnych, hospodárskych a environmentálnych postupov v poľnohospodárskych a potravinových systémoch;

33.  vyzýva Komisiu, aby naďalej pôsobila ako vedúci subjekt medzi darcami pri odstraňovaní podvýživy tým, že zvýši svoje úsilie o splnenie záväzkov, ako aj zapožičiavaním svojho hlasu a poskytovaním podpory, aby sa zabezpečila možnosť kontroly pokroku dosiahnutého pri plnení záväzkov v rámci iniciatívy Výživa v záujme rastu prijatých v roku 2013 a aby sa mohol prijať ďalší záväzok potrebný na doplnenie chýbajúceho financovania v oblasti výživy;

34.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Africkej únii, Organizácii OSN pre výživu a poľnohospodárstvo a Svetovej zdravotníckej organizácii.

(1)

http://www.oecd.org/development/effectiveness/49650173.pdf.

(2)

SWD(2014)0234.

(3)

FAO (2015) Framework for Action for Food Security and Nutrition in Protracted Crises (FFA) (Akčný rámec pre potravinovú bezpečnosť a výživu počas dlhotrvajúcich kríz). http://www.fao.org/3/a-bc852e.pdf.

(4)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0123..

(5)

Ú. v. EÚ C 56 E, 26.2.2013, s. 75.

(6)

Ú. v. EÚ C 289, 9.8.2016, s. 71.

(7)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0184..

(8)

http://www.foodpolicymilano.org/wp-content/uploads/2015/10/Milan-Urban-Food-Policy-Pact-EN.pdf.

(9)

Zdroje: Správa osobitného spravodajcu OSN pre právo na výživu Oliviera De Schuttera, 24. januára 2014 http://www.srfood.org/images/stories/pdf/officialreports/20140310_finalreport_en.pdf.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia