NÁVRH UZNESENIA o vykonávaní Parížskej dohody a konferencii OSN o zmene klímy 2016 v Marrákeši v Maroku (COP 22)
28.9.2016 - (2016/2814(RSP))
v súlade s článkom 128 ods. 5 rokovacieho poriadku
Giovanni La Via, Peter Liese, Jo Leinen, Julie Girling, Gerben-Jan Gerbrandy, Estefanía Torres Martínez, Bas Eickhout, Marco Affrontev mene Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
B8-1043/2016
Uznesenie Európskeho parlamentu o vykonávaní Parížskej dohody a konferencii OSN o zmene klímy 2016 v Marrákeši v Maroku (COP 22)
Európsky parlament,
– so zreteľom na rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) a Kjótsky protokol k tomuto dohovoru,
– so zreteľom na Parížsku dohodu, rozhodnutie 1/CP.21 a 21. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP 21) a 11. konferenciu zmluvných strán, ktorá slúžila ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP 11) a ktorá sa konala od 30. novembra do 11. decembra 2015 v Paríži vo Francúzsku,
– so zreteľom na 18. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP 16) a 8. konferenciu zmluvných strán, ktorá slúžila ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP 8), ktoré sa konali od 26. novembra do 8. decembra 2012 v Dauhe v Katare, a na prijatie zmeny Protokolu, ktorou sa stanovuje druhé záväzné obdobie Kjótskeho protokolu, ktoré sa začalo 1. januára 2013 a skončí 31. decembra 2020,
– so zreteľom na otvorenie na podpis Parížskej dohody v hlavnom sídle Organizácie Spojených národov (OSN) v New Yorku 22. apríla 2016, ktorá zostane otvorená do 21. apríla 2017, a na 180 štátov, ktoré podpísali Parížsku dohodu, a 27 štátov, ktoré uložili listiny o jej ratifikácii, čo celkovo predstavuje 39,08 % celkových emisií skleníkových plynov (stav k 7. septembru 2016),
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. októbra 2015 s názvom Smerom k uzavretiu novej medzinárodnej dohody o klíme, ktorá sa má podpísať v Paríži[1],
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. marca 2016 s názvom Po parížskej konferencii: posúdenie dôsledkov Parížskej dohody (COM(2016)110),
– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. apríla 2013 s názvom Stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy (COM (2013)0216) a k nemu pripojené pracovné dokumenty útvarov Komisie,
– so zreteľom na závery Európskej rady z 23. a 24. októbra 2014,
– so zreteľom na návrh plánovaných vnútroštátne stanovených príspevkov EÚ a jej členských štátov, ktorý Lotyšsko a Európska komisia predložili UNFCCC 6. marca 2015,
– so zreteľom na 5. hodnotiacu správu (AR5) Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) a na súvisiacu súhrnnú správu,
– so zreteľom na súhrnnú správu Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) z novembra 2014 s názvom The Emissions Gap Report 2014 (Správa za rok 2014 o medzerách v oblasti emisií) a na správu s názvom UNEP Adaptation Gap Report 2014 (Správa UNEP za rok 2014 o medzerách v oblasti adaptácie),
– so zreteľom na vyhlásenie vedúcich predstaviteľov prijaté na samite G7, ktorý sa konal v Schloss Elmau v Nemecku 7. až 8. júna 2015, s názvom Think Ahead. Act together (Rozmýšľať v predstihu. Konať spolu), v ktorej zopakovali svoj úmysel dodržať záväzok znížiť do roku 2050 emisie skleníkových plynov o 40 až 70 % v porovnaní s rokom 2010, pričom je potrebné zabezpečiť, aby bolo zníženie bližšie k 70 % než k 40 %,
– so zreteľom na vyhlásenie vedúcich predstaviteľov prijaté na samite G7, ktorý sa konal v Ise-Šima v Japonsku od 26. do 27. mája 2016, ktorým sa vyzývajú všetky strany, aby sa usilovali o nadobudnutie platnosti Parížskej dohody v roku 2016,
– so zreteľom na správu Európskeho výboru pre systémové riziká z februára 2016 s názvom Too late, too sudden: Transition to a low-carbon economy and systemic risk (Príliš neskoro, príliš náhle: Prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo a systémové riziko),
– so zreteľom na dokument Medzinárodného panela o zdrojoch s názvom 10 key messages on Climate Change (10 kľúčových správ o zmene klímy),
– so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A8-0000/2016),
– so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže Parížska dohoda nadobudne platnosť 30. dňom po dátume, keď najmenej 55 zmluvných strán dohovoru, ktoré celkovo predstavujú najmenej približne 55 % celkových emisií skleníkových plynov, uloží svoje listiny o ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení do úschovy OSN;
B. keďže úsilie o zmiernenie globálneho otepľovania by sa nemalo vnímať ako prekážka dosahovania hospodárskeho rastu, ale naopak ako hnacia sila pri realizácii nového a udržateľného hospodárskeho rastu a vytvárania pracovných miest;
C. keďže zmena klímy môže prispieť k zvýšeniu konkurencie v oblasti zdrojov, ako sú potraviny, voda a pastviny, prehĺbiť hospodárske ťažkosti a politickú nestabilitu, ako aj stať sa v blízkej budúcnosti najväčšou hnacou silou vysídľovania obyvateľstva v rámci vnútroštátnych hraníc aj mimo nich; keďže je dôležité zaradiť otázku klimatických migrácií medzi priority medzinárodného programu;
D. keďže zmena klímy najviac postihne rozvojové krajiny, predovšetkým najmenej rozvinuté krajiny a malé ostrovné rozvojové štáty, ktoré nemajú dostatočné zdroje na prípravu a adaptáciu prebiehajúcim zmenám; keďže podľa IPCC je voči tejto výzve obzvlášť zraniteľná Afrika, a je preto predovšetkým vystavená nedostatku vody, mimoriadne prudkým poveternostným udalostiam a potravinovej neistote spôsobenej suchom a dezertifikáciou;
E. keďže EÚ a jej členské štáty predložili 6. marca 2015 svoje plánované vnútroštátne stanovené príspevky sekretariátu UNFCCC, v rámci ktorých sa stanovuje záväzný cieľ dosiahnuť do roku 2030 zníženie vlastných emisií skleníkových plynov najmenej o 40 % v porovnaní s rokom 1990, ako sa uvádza v záveroch Európskej rady z 23. októbra 2014 týkajúcich sa rámca politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030;
Opatrenia v oblasti klímy na pevnom vedeckom základe
1. pripomína, že podľa vedeckých dôkazov uvedených v piatej hodnotiacej správe IPCC (AR5) z roku 2014 je otepľovanie klimatického systému nesporné, prebieha zmena klímy a ľudská činnosť je hlavným dôvodom pozorovaného otepľovania od polovice 20. storočia; je znepokojený tým, že rozsiahle a výrazné dôsledky zmeny klímy sú už zreteľné v prírodných a ľudských systémoch na všetkých svetadieloch a v oceánoch;
2. berie na vedomie závery sekretariátu UNFCCC, že zachovanie súčasnej úrovne celosvetových emisií skleníkových plynov spôsobí vyčerpanie zostávajúceho uhlíkového rozpočtu na udržanie zvyšovania celosvetovej priemernej teploty pod úrovňou 1,5 °C počas nasledujúcich piatich rokov; zdôrazňuje, že všetky krajiny by mali urýchliť prechod na čisté nulové emisie skleníkových plynov a odolnosť voči zmene klímy, ako je dohodnuté v Parížskej dohode, s cieľom zabrániť najhorším dôsledkom globálneho otepľovania;
3. naliehavo vyzýva rozvinuté krajiny a najmä EÚ, aby radikálne znížili svoje emisie skleníkových plynov nad rámec súčasných záväzkov, a tým v čo najväčšej možnej miere zabránili rozsiahlemu vzniku negatívnych emisií, keďže sa ešte nepreukázala úspešnosť, spoločenská prijateľnosť, nákladová efektívnosť a bezpečnosť technológií;
Naliehavosť ratifikovať a uplatňovať Parížsku dohodu
4. víta Parížsku dohodu o zmene klímy ako medzník v boji proti zmene klímy i pre multilateralizmus; domnieva sa, že dohoda je ambiciózna, vyvážená, spravodlivá a právne záväzná a že prijatie tejto dohody a skutočnosť, že na záver konferencie COP 21 oznámilo plánované vnútroštátne stanovené príspevky až 187 zmluvných strán, znamenali rozhodujúci obrat smerom ku komplexným a kolektívnym opatreniam na celosvetovej úrovni, ktoré vtedy, keď sa začnú uplatňovať, definitívne a nezvratne urýchlia prechod na klimaticky neutrálne svetové hospodárstvo odolné voči zmene klímy;
5. s nadšením víta záväzok všetkých krajín obmedziť zvýšenie priemernej globálnej teploty na oveľa nižšej hodnote než 2 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami a snažiť sa obmedziť zvýšenie teploty na 1,5 °C, ako aj cieľ na spravodlivom základe zabezpečiť rovnováhu medzi antropogénnymi emisiami zo zdrojov a elimináciou skleníkových plynov záchytmi („čisté nulové emisie“) v druhej polovici tohto storočia;
6. pripomína, že obmedzenie zvýšenia celosvetovej teploty na oveľa nižšiu hodnotu než 2 °C nezaručuje, že sa vyhneme významným negatívnym dôsledkom zmeny klímy; uznáva, že je potrebné jasne pochopiť konkrétne politické dôsledky obmedzenia zvýšenia celosvetovej teploty na priemernú úroveň 1,5 °C; víta preto vypracovanie osobitnej správy v roku 2018 na tento účel; zdôrazňuje, že by sa nemal preceňovať potenciál záchytov pri prispievaní k neutralite emisií;
7. pripomína, že treba uskutočniť včasnú dekarbonizáciu s cieľom obmedziť zvýšenie priemernej celosvetovej teploty na úrovni pod 2 °C a zároveň naďalej vyvíjať úsilie, aby sa toto zvýšenie zastavilo na 1,5 °C, a aby sa celosvetový vrchol emisií skleníkových plynov dosiahol čo najskôr; pripomína, že celosvetové emisie by sa mali postupne odstrániť do roku 2050 alebo krátko po ňom; vyzýva všetky strany, ktoré majú takú príležitosť, aby vykonávali svoje národné ciele a stratégie v oblasti dekarbonizácie tým, že uprednostnia postupné odstraňovanie emisií z uhlia ako najviac znečisťujúceho zdroja energie, a vyzýva EÚ, aby v tejto súvislosti spolupracovala so svojimi medzinárodnými partnermi a aby si poskytovali príklady osvedčených postupov;
8. zdôrazňuje, že právne záväzná Parížska dohoda a vytýčená cesta smerom k dekarbonizácii poskytnú spoľahlivé usmernenie pri rozhodovaní, zabránia nákladnému viazaniu na investície charakterizované vysokými emisiami uhlíka, poskytnú podnikom a investorom istotu a predvídateľnosť a podporia tiež prechod od investícií do fosílnych palív k investíciám do nízkouhlíkových technológií;
9. zdôrazňuje, že hoci neexistujú vedecké dôkazy o význame obmedzenia globálneho otepľovania na úroveň 1,5 °C pre každý sektor a región, je jasné, že krajiny v súčasnosti nevynakladajú dostatočné úsilie na dosiahnutie týchto bezpečných maximálnych hodnôt v najzraniteľnejších krajinách; naliehavo vyzýva všetky krajiny a najmä rozvinuté krajiny, aby zintenzívnili spoločné úsilie a aby zvýšili vnútroštátne stanovené príspevky v rámci facilitačného dialógu, ktorý sa uskutoční v roku 2018; v tejto súvislosti vyzýva EÚ, aby sa vo svojich vnútroštátne stanovených príspevkoch do roku 2030 zaviazala k ďalšiemu zníženiu emisií;
10. víta záväzok Parížskej dohody, ktorým je zníženie celosvetových emisií na čistú nulu počas druhej polovice storočia; uznáva, že väčšina sektorov v EÚ musí v tejto súvislosti dosiahnuť nulové emisie podstatne skôr; zdôrazňuje, že EÚ musí vyvíjať tlak na zmluvné strany, ktoré nesmerujú k plneniu Parížskej dohody;
11. naliehavo žiada skoré nadobudnutie platnosti Parížskej dohody a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby s cieľom nezdržiavať nadobudnutie platnosti dohody zabezpečili jej včasnú a rýchlu ratifikáciu; vyzýva preto Komisiu, aby pravidelne podávala správy Parlamentu a príslušným výborom o postupe ratifikácie, a najmä o dôvodoch prípadných zistených prekážok; víta skutočnosť, že viaceré členské štáty už iniciovali vnútroštátne postupy ratifikácie a že niektoré ich už aj dokončili;
12. vyjadruje však poľutovanie, že použitie všetkých plánovaných vnútroštátne stanovených príspevkov nepriblíži svet k cieľu dvoch stupňov; poukazuje na to, že sú nutné dodatočné ambície, a požaduje koordinovanú činnosť EÚ a ďalších hlavných zdrojov emisií s cieľom priblížiť plánované vnútroštátne stanovené príspevky k cieľu dvoch stupňov; zdôrazňuje, že je naliehavé a nevyhnutne dôležité, aby všetky strany vrátane EÚ zvýšili vo svojich vnútroštátne stanovených príspevkoch svoje záväzky v oblasti znižovania emisií každých päť rokov v súlade s mechanizmom ambícií Parížskej dohody; domnieva sa, že vnútroštátne stanovené príspevky sú spolu s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja kľúčovými nástrojmi plánovania vnútroštátneho rozvoja;
13. zdôrazňuje, že je dôležité preukázať dodržiavanie Parížskej dohody zo strany EÚ, a to aj prostredníctvom opätovného preskúmania vlastných strednodobých a dlhodobých cieľov a nástrojov politiky EÚ, a začať tento postup čo najskôr, aby sa umožnila široká diskusia, v ktorej by Európsky parlament mal zohrávať kľúčovú úlohu v partnerstve s predstaviteľmi vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov, ako aj občianskej spoločnosti a podnikateľského sektora; vyzýva Komisiu, aby pripravila pre EÚ stratégiu do polovice storočia v oblasti nulových emisií a súčasne zabezpečila nákladovo efektívny spôsob dosiahnutia cieľa čistých nulových emisií prijatého v Parížskej dohode;
COP 22 v Marrakéši
14. domnieva sa, že rokovania týkajúce sa kľúčových prvkov Parížskej dohody, vrátane posilneného rámca pre transparentnosť, podrobností týkajúcich sa globálneho hodnotenie, ďalších usmernení o plánovaných vnútroštátne stanovených príspevkoch, pochopenia diferenciácie, straty a škody, financovania opatrení v oblasti zmeny klímy a podpory kapacít, inkluzívneho viacúrovňového riadenia, ako aj mechanizmu na uľahčenie vykonávania a na podporu dodržiavania, by mali pokročiť; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby plnili záväzky dohodnuté v rámci Parížskej dohody, najmä pokiaľ ide o príspevok EÚ k zmierňovaniu zmeny klímy a adaptácii, ako aj o podporu v oblasti financií, prenosu technológií a budovania kapacít, a to aj napriek zmenám v postavení členských štátov EÚ;
15. zdôrazňuje, že čas hrá dôležitú úlohu pri spoločnom úsilí v boji proti zmene klímy a dosiahnutí cieľov Parížskej dohody; zdôrazňuje, že EÚ má schopnosť aj povinnosť, aby išla príkladom a začala ihneď pracovať na zosúladení cieľov v oblasti klímy a energetiky s dohodnutým medzinárodným cieľom, ktorým je obmedzenie zvyšovania priemernej globálnej teploty na hodnotu nižšiu než 2 °C a súčasne snaha o obmedzenie jej zvýšenia na 1,5 °C;
16. nabáda EÚ a členské štáty, aby sa naďalej aktívne zapájali do takzvanej koalície vysokých ambícií a aby sa zaviazali urýchliť pokrok v rokovaniach a podporili marocké predsedníctvo pri jeho zameraní sa na prínos obnoviteľných zdrojov energie a adaptačných opatrení v celosvetovom boji proti zmene klímy;
17. zdôrazňuje potrebu začať rokovania o podobe tzv. facilitačného dialógu v roku 2018, ktorý bude významnou príležitosťou na preklenutie pretrvávajúcej medzery v zmierňovaní zmeny klímy vzhľadom na súčasné plánované vnútroštátne stanovené príspevky; domnieva sa, že EÚ by mala zohrávať aktívnu úlohu v tomto prvom facilitačnom dialógu, aby sa posúdili spoločné ambície a pokrok v plnení záväzkov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby predložili v dostatočnom predstihu pred facilitačnom dialógu ďalšie znižovanie emisií skleníkových plynov nad rámec súčasných záväzkov v rámci Parížskej dohody a primerane prispeli k odstráneniu medzier v zmierňovaní zmeny klímy podľa schopnosti EÚ;
18. pripomína, že zintenzívnenie opatrení na zmierňovanie zmeny klímy v období pred rokom 2020 je nevyhnutným predpokladom na dosiahnutie dlhodobých cieľov Parížskej dohody a kľúčovým prvkom pre posúdenie úspechu konferencie COP 22 v Marrákeši;
Ambície do roku 2020 a Kjótsky protokol
19. konštatuje, že EÚ je teraz na dobrej ceste k prekonaniu cieľov v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov na rok 2020 a k splneniu cieľa v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na rok 2020 a že došlo k výrazným zlepšeniam z hľadiska intenzity využívania energie vďaka efektívnejším budovám, produktom, priemyselným postupom a vozidlám, pričom európske hospodárstvo zaznamenalo skutočný nárast o 45 % od roku 1990; zdôrazňuje však, že sú potrebné vyššie ambície a viac opatrení, aby sa zachoval dostatok stimulov na zníženie emisií skleníkových plynov v záujme dosiahnutia cieľov EÚ v oblasti klímy a energetiky do roku 2050; zdôrazňuje, že sa zaznamenal nedostatočný pokrok pri znižovaní emisií skleníkových plynov v sektoroch dopravy a poľnohospodárstva, pokiaľ ide o ciele do roku 2020, a že je potrebné zintenzívniť úsilie vzhľadom na prínos týchto sektorov k zníženiu emisií do roku 2030;
20. zdôrazňuje, že ciele 20/20/20 v oblasti emisií skleníkových plynov, energie z obnoviteľných zdrojov a úspor energie zohrávali kľúčovú úlohu hnacieho motora tohto pokroku, pričom zaručovali stabilitu viac než 4,2 milióna pracovných miest v rozličných environmentálnych odvetviach a udržanie rastu zaznamenaného počas krízy;
21. objasňuje, že hoci má druhé obdobie záväzkov v rámci Kjótskeho protokolu obmedzený rozsah, malo by sa vnímať ako veľmi dôležitý priebežný krok, a preto vyzýva zmluvné strany vrátane členských štátov EÚ, aby ratifikačný proces ukončili čo najskôr; konštatuje, že Parlament splnil svoju úlohu tým, že udelil súhlas, a vyjadruje uznanie členským štátom, ktoré už ukončili vnútroštátny proces;
Komplexné úsilie všetkých odvetví
22. víta budovanie systémov obchodovania s emisiami na celom svete vrátane 17 systémov obchodovania s emisiami, ktoré fungujú na štyroch kontinentoch a predstavujú 40 % svetového HDP, ktoré pomáhajú znižovať celosvetové emisie nákladovo efektívnym spôsobom; nabáda Komisiu, aby posilňovala väzby medzi EU ETS a inými systémami obchodovania s emisiami s cieľom zavedenia medzinárodných mechanizmov trhu s uhlíkom a v záujme zvýšenia ambícií v oblasti klímy a súčasne zníženia rizika úniku uhlíka vytváraním rovnakých podmienok; požaduje, aby sa vyvinulo intenzívnejšie úsilie na udržanie členského štátu so zmeneným postavením v EU ETS; vyzýva Komisiu, aby zaviedla ochranné opatrenia, a tým zabezpečila, že prepojenie EU ETS prispeje k trvalému zmierňovaniu zmeny klímy a neoslabí cieľ EÚ týkajúci sa zníženia vlastných emisií skleníkových plynov;
23. zdôrazňuje, že v súlade so zisteniami IPCC majú pôdne emisie (poľnohospodárstvo, chov dobytka, lesníctvo a iné využívanie pôdy) značný nákladovo efektívny potenciál na zmierňovanie zmeny klímy a posilňovanie odolnosti, a že nato, aby sa lepšie odhadoval a optimalizoval potenciál zachytávania CO2 pôdnych emisií a aby sa zabezpečila bezpečná a trvalá sekvestrácia CO2 je potrebné preto posilnenie opatrení EÚ a medzinárodnej spolupráce; v tejto súvislosti poukazuje na osobitné príležitosti spojené s agrolesníctvom; pripomína významnú dohodu dosiahnutú na začiatku funkčného obdobia v oblasti nepriamych zmien využívania pôdy a dúfa, že prínos Európskeho parlamentu k týmto rokovaniam pri tejto príležitosti môže byť základom pre ambiciózne riešenia v súvislosti s nadchádzajúcou revíziu právnych predpisov;
24. konštatuje, že odlesňovanie a degradácia lesov sú zodpovedné za približne 20 % celosvetových emisií skleníkových plynov, a zdôrazňuje úlohu lesov pri zmierňovaní zmeny klímy a potrebu posilniť adaptačnú kapacitu a odolnosť lesov voči zmene klímy; zdôrazňuje potrebu úsilia o zmierňovanie zmeny klímy zameraného na oblasť tropických lesov (REDD +); zdôrazňuje, že bez tohto úsilia hrozí, že cieľ udržania zvýšenia teploty do 2 °C nebude možné dosiahnuť; ďalej vyzýva EÚ, aby zvýšila medzinárodné financie na znižovanie odlesňovania v rozvojových krajinách;
25. požaduje zahrnutie LULUCF do rámca EÚ v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 vzhľadom na to, že je nevyhnutné, aby sa tieto emisie zohľadnili osobitne s cieľom zabrániť tomu, aby sa záchyt v rámci LULUCF v EÚ využil na zníženie úsilia o zmierňovanie zmeny klímy v ostatných sektoroch;
26. pripomína, že doprava je druhým najväčším producentom emisií skleníkových plynov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že medzinárodná letecká a lodná doprava nie je spomenutá v Parížskej dohode; trvá na potrebe zaviesť súbor stratégií, ktorých cieľom je znížiť emisie z tohto odvetvia; opätovne potvrdzuje, že strany UNFCCC musia prijať opatrenia s cieľom účinne regulovať a určiť maximálnu výšku emisií pochádzajúcich z medzinárodných činností leteckej a námornej dopravy, v súlade s potrebami a naliehavosťou situácie; vyzýva všetky zmluvné strany dohovoru, aby prostredníctvom Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO) a Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) vytvorili celosvetový rámec politík, ktorý by umožňoval účinnú reakciu, a aby podnikli opatrenia na stanovenie primeraných cieľov do konca roka 2016 na dosiahnutie potrebného zníženia vzhľadom na cieľ, ktorým je oveľa nižšia hodnota než 2 °C;
27. pripomína, že emisie skleníkových plynov z leteckej dopravy boli 1. januára 2012 začlenené do systému EU ETS, čím všetkým prevádzkovateľom lietadiel v rámci ETS vznikla povinnosť získať emisné kvóty uhlíka; konštatuje prijatie dvoch rozhodnutí o odložení účinnosti v rokoch 2013 a 2014, ktorými sa dočasne obmedzila pôsobnosť EU ETS tak, aby sa vylúčili medzinárodné lety, aby ICAO získala čas na vypracovanie globálneho trhového opatrenia na zníženie emisií z medzinárodnej leteckej dopravy, a poznamenáva, že táto výnimka prestane platiť od roku 2017;
28. požaduje, aby sa neskôr v tomto roku vytvorilo v rámci ICAO spravodlivé a stabilné globálne trhové opatrenie, ktoré by sa na medzinárodnej úrovni vykonávalo od roku 2020; vyjadruje hlboké sklamanie z aktuálneho návrhu, o ktorom sa rokuje v rámci ICAO a pripomína, že o zmene platných právnych predpisov o začlenení leteckej dopravy do EU ETS možno uvažovať len v prípade, ak bude globálne trhové opatrenie ambiciózne, a že v každom prípade budú vnútroeurópske lety naďalej zahrnuté do EU ETS;
29. poukazuje na varovanie Európskeho výboru pre systémové riziká (ESRB), že oneskorené informácie o dôležitosti kontrol emisií by mohli viesť k náhlemu uplatňovaniu kvantitatívnych obmedzení týkajúcich sa využívania zdrojov energie s vysokými emisiami uhlíka a že náklady na prechod by sa zodpovedajúcim spôsobom zvýšili, čo by mohlo mať vplyv na hospodársku činnosť a finančné inštitúcie; vyzýva Komisiu, aby naďalej posudzovala možné systémové riziká spojené s náhlym prechodom a aby v prípade potreby navrhla nevyhnutné požiadavky na transparentnosť finančného trhu a politiky s cieľom zmierniť systémové riziká v čo v najväčšej možnej miere;
30. zdôrazňuje ústrednú úlohu, ktorú bude zohrávať obehové hospodárstvo pri prechode k nízkouhlíkovej spoločnosti. poznamenáva, že opatrenia zamerané len na znižovanie emisií bez zohľadňovania prínosu v oblasti využívania energie z obnoviteľných zdrojov a efektívneho využívania zdrojov nedosiahnu svoj cieľ; domnieva sa, že vzhľadom na účinok ťažby surovín a odpadového hospodárstva na emisie skleníkových plynov sa konferencia COP 22 musí dôkladne zaoberať prechodom na globálny model obehového hospodárstva;
31. zdôrazňuje význam jednotného systematického hľadiska pri formulovaní a vykonávaní politík v oblasti zníženia emisií skleníkových plynov a poukazuje najmä na prerušenie väzieb medzi hospodárskym rastom a ľudským blahobytom na jednej strane a spotrebou zdrojov na druhej strane, keďže efektívne využívanie zdrojov prispieva k znižovaniu emisií skleníkových plynov, ako aj k znižovaniu tlaku na životné prostredie a na zdroje, a súčasne umožňuje udržateľný rast, zatiaľ čo politika s jednostranným zameraním na zníženie emisií skleníkových plynov nezaručuje zároveň šetrný prístup ku zdrojom; zdôrazňuje, že efektívne využívanie zdrojov prináša hospodárske aj ekologické výhody; zdôrazňuje, že obehové hospodárstvo a teda aj riadne hospodárenie s prírodnými zdrojmi môžu poskytnúť významný pákový efekt pri riešení otázok týkajúcich sa klímy; uvádza napríklad, že ťažba, spracovanie, preprava, premena, používanie a odstraňovanie zdrojov priamo predstavujú veľký podiel spotreby energie; uvádza, že zvýšenie produktivity zdrojov prostredníctvom vyššej efektívnosti a znižovanie plytvania zdrojmi prostredníctvom opätovného využívania, opätovnej úpravy a recyklácie prispievajú aj k podstatnému zníženiu spotreby zdrojov a súčasne k zníženiu emisií skleníkových plynov; v tejto súvislosti poukazuje na prácu Medzinárodného panela o zdrojoch;
Zníženie emisií látok iných ako CO2
32. víta vyhlásenie vedúcich predstaviteľov prijaté na samite G7 konanom od 26. do 27. mája 2016 v Ise-Šima v Japonsku, v ktorom sa zdôrazňuje význam zníženia emisií klimatických znečisťujúcich látok s krátkou životnosťou vrátane čierneho uhlíka, fluórovaných uhľovodíkov (HFC) a metánu, s cieľom pomôcť spomaliť mieru krátkodobého otepľovania;
33. požaduje začatie ambiciózneho postupného celosvetového obmedzovania výskytu HFC podľa Montrealského protokolu v roku 2016; pripomína, že EÚ prijala ambiciózne právne predpisy zamerané na postupné obmedzovanie výskytu fluórovaných uhľovodíkov (HFC) o 79 % do roku 2030, pretože alternatívy priaznivé z hľadiska klímy sú široko dostupné a ich potenciál by sa mal naplno využívať; konštatuje, že postupné obmedzovanie využívania HFC predstavuje ľahko dosiahnuteľný cieľ v oblasti opatrení na zmierňovanie zmeny klímy v rámci EÚ aj mimo nej;
Priemysel a konkurencieschopnosť
34. zdôrazňuje skutočnosť, že boj proti zmene klímy je prioritou a mal by sa presadzovať na celom svete a zároveň by sa mala zabezpečiť energetická bezpečnosť a rozvoj udržateľného hospodárskeho rastu a pracovných miest;
35. zdôrazňuje, že investície v oblasti zmeny klímy si vyžadujú stabilný a predvídateľný právny rámec a jasné politické signály;
36. víta skutočnosť, že Čína a ďalší hlavní konkurenti energeticky náročných priemyselných odvetví EÚ zavádzajú systémy obchodovania s uhlíkom alebo iné cenové mechanizmy; domnieva sa, že kým sa nedosiahnu rovnaké podmienky, EÚ by mala zachovať primerané a vhodné opatrenia na zabezpečenie konkurencieschopnosti priemyslu a v prípade potreby zabraňovať úniku uhlíka, berúc do úvahy, že politiky v oblasti energetiky, priemyslu a klímy sú navzájom prepojené;
37. zdôrazňuje, že je dôležité lepšie využívať existujúce programy a nástroje ako Horizont 2020, ktoré sú otvorené pre tretie krajiny, najmä v oblasti energetiky, zmeny klímy a trvalo udržateľného rozvoja, a zdôrazňuje význam začlenenia aspektu udržateľnosti do príslušných programov;
Energetická politika
38. vyzýva EÚ, aby naliehala na medzinárodné spoločenstvo, aby bezodkladne prijalo konkrétne opatrenia na postupné rušenie dotácií škodlivých pre životné prostredie alebo hospodárstvo vrátane dotácií na fosílne palivá, ako aj harmonogram pre takéto opatrenia;
39. zdôrazňuje, že ambicióznejšie ciele energetickej efektívnosti v Európskej únii môžu pomôcť dosiahnuť ambiciózny cieľ v oblasti klímy a súčasne znížiť riziko úniku uhlíka;
40. zdôrazňuje význam energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov pre znižovanie emisií, ako aj pre hospodárske úspory, energetickú bezpečnosť a prevenciu a zmierňovanie energetickej chudoby z hľadiska ochrany zraniteľných a chudobných domácností; požaduje celosvetovú podporu opatrení v oblasti energetickej efektívnosti a rozvoja obnoviteľných zdrojov energie (napr. stimuláciou vlastnej výroby a spotreby obnoviteľných zdrojov energie), a pripomína, že energetická efektívnosť a obnoviteľné zdroje energie patria medzi dva z hlavných cieľov energetickej únie v EÚ;
Výskum, inovácie a digitálne technológie
41. zdôrazňuje skutočnosť, že výskum a inovácie v oblasti klímy, politiky na adaptáciu a zdrojovo účinné a nízkoemisné technológie sú kľúčovým prvkom v boji proti zmene klímy nákladovo efektívnym spôsobom, znižujú závislosť od fosílnych palív a mali by podporovať využívanie druhotných surovín; preto požaduje globálne záväzky na posilnenie a zameranie investícií do tejto oblasti;
42. pripomína, že výskum, inovácie a konkurencieschopnosť sú jeden z piatich pilierov stratégie energetickej únie EÚ; konštatuje, že EÚ je odhodlaná zostať celosvetovým lídrom v týchto oblastiach a zároveň rozvíjať úzku vedeckú spoluprácu s medzinárodnými partnermi; zdôrazňuje význam budovania a udržiavania silnej inovačnej kapacity v rozvinutých i rýchlo sa rozvíjajúcich krajinách z hľadiska zavádzania ekologických a udržateľných energetických technológií;
43. pripomína, že digitálne technológie môžu zohrávať úlohu katalyzátora pri transformácii energetického systému; zdôrazňuje význam vývoja technológií pre skladovanie energie, ktoré prispejú k dekarbonizácii energie a sektora vykurovania a chladenia domácností;
44. zdôrazňuje, že je dôležité zvyšovať počet kvalifikovaných pracovníkov pôsobiacich v tomto odvetví a podporovať vedomosti a najlepšie postupy s cieľom stimulovať vytváranie kvalitných pracovných miest, a zároveň podporovať prípadnú transformáciu pracovnej sily;
45. požaduje lepšie využívanie technológií, ako sú vesmírne satelity, na presný zber údajov o emisiách, teplote a zmene klímy; poukazuje najmä na prínos programu Kopernikus; požaduje zároveň transparentnú spoluprácu a výmenu informácií medzi krajinami, ako aj sprístupňovanie údajov vedeckej obci;
Úlohy neštátnych subjektov
46. zdôrazňuje opatrenia na dekarbonizáciu a vyššiu odolnosť voči zmene klímy, ktoré prijíma čoraz širšie spektrum neštátnych subjektov; zdôrazňuje preto význam štruktúrovaného a konštruktívneho dialógu medzi vládami, podnikateľskou obcou, mestami, regiónmi, medzinárodnými organizáciami, občianskou spoločnosťou a akademickými inštitúciami a význam zabezpečenia ich zapojenia do plánovania a vykonávania opatrení v oblasti klímy s cieľom mobilizovať dôrazné celosvetové opatrenia na vytvorenie nízkouhlíkových a odolných spoločností; víta vytvorenie celosvetového akčného programu v oblasti klímy, ktorý nadväzuje na akčný program Lima-Paríž zahŕňajúci sedemdesiat mnohostranných iniciatív v rozličných odvetviach;
47. zdôrazňuje, že Platforma neštátnych subjektov pre oblasť klímy (NAZCA) by sa mala v plnej miere začleniť do rámca UNFCCC; konštatuje, že miestne a regionálne orgány sú najväčšími prispievateľmi do akčného programu Lima-Paríž a NAZCA a že už potvrdili svoj záväzok vykonávať Parížsku dohodu vzhľadom na zmierňovanie zmeny klímy aj adaptáciu pri súčasnom zabezpečovaní horizontálnej koordinácie a uplatňovaní politiky v oblasti zmeny klímy, posilňovaní postavenia miestnych komunít a občanov, podporovaní procesu spoločenských zmien a inovácií, a to najmä prostredníctvom iniciatív, ako je globálny Dohovor primátorov a starostov a memorandum o porozumení o cieli do 2 °C;
48. žiada Úniu a jej členské štáty, aby spolupracovali so všetkými subjektmi občianskej spoločnosti (územnými celkami, súkromným sektorom, MVO a miestnymi spoločenstvami) na príprave iniciatív v kľúčových odvetviach týkajúcich sa zmierňovania zmeny klímy (energia, technológie, mestá, doprava), ako aj iniciatív týkajúcich sa adaptácie a odolnosti s cieľom odpovedať na problematické otázky adaptácie, najmä pokiaľ ide o prístup k vode, potravinovú bezpečnosť alebo predchádzanie rizikám; vyzýva všetky vlády a subjekty občianskej spoločnosti, aby podporovali a posilňovali tento akčný plán;
49. považuje za dôležité zabezpečiť maximálnu transparentnosť legitímneho lobizmu počas rokovaní budúcej COP 22 a zároveň rovnaký prístup všetkých zainteresovaných strán, ktoré boli úradne uznané, ku všetkým potrebným informáciám;
50. pripomína zmluvným stranám a samotnej OSN, že individuálne opatrenia sú rovnako dôležité ako opatrenia vlád a inštitúcií; žiada preto, aby sa vynaložilo ešte väčšie úsilie na organizovanie kampaní alebo opatrení na zvyšovanie povedomia a informovanosti obyvateľstva o malých gestách a veľkých gestách, ktoré prispievajú k boju proti zmene klímy v rozvinutých aj rozvojových krajinách;
Odolnosť voči zmene klímy prostredníctvom adaptácie
51. zdôrazňuje, že opatrenia v oblasti adaptácie sú nevyhnutnosťou pre všetky krajiny, ak majú minimalizovať negatívne vplyvy a naplno využiť príležitosti na rast odolný voči zmene klímy a trvalo udržateľný rozvoj; žiada o zodpovedajúce stanovenie dlhodobých adaptačných cieľov; pripomína, že rozvojové krajiny, predovšetkým najmenej rozvinuté krajiny a malé ostrovné rozvojové štáty sa na zmene podieľajú najmenej, sú najviac ohrozené nepriaznivými účinkami zmeny klímy a majú najmenej možností adaptovať sa na ňu;
52. požaduje, aby Komisia preskúmala stratégiu EÚ týkajúcu sa adaptácie na zmenu klímy, ktorá bola prijatá v roku 2013; vyzýva Komisiu, aby navrhla právne záväzný nástroj, ak sa opatrenia prijaté v členských štátoch považujú za nedostatočné;
53. zdôrazňuje, že nečinnosť bude mať vážne negatívne a často nezvratné dôsledky vzhľadom na to, že zmena klímy ohrozuje všetky regióny na svete rôznymi, ale veľmi škodlivými spôsobmi, čo vedie k migračným tokom a stratám na životoch, ako aj k hospodárskym, ekologickým a sociálnym stratám; upozorňuje na skutočnosť, že je nevyhnutné stanoviť na celosvetovej úrovni jednotnú politickú a finančnú podporu inovácií v oblasti čistej energie a energie z obnoviteľných zdrojov s cieľom umožniť realizáciu našich klimatických cieľov a uľahčiť rast;
54. požaduje vážne uznanie problému klimatických utečencov a jeho rozsahu, ktorý je dôsledkom klimatických prírodných katastrof spôsobených globálnym otepľovaním; so znepokojením konštatuje, že v rokoch 2008 až 2013 bolo 166 miliónov ľudí nútených opustiť svoje domovy v dôsledku povodní, víchríc, zemetrasení alebo iných katastrof; osobitne upozorňuje na skutočnosť, že s klímou spojený vývoj v niektorých častiach Afriky a Blízkeho Východu by mohol prispieť k politickej nestabilite, hospodárskym ťažkostiam a vyhroteniu utečeneckej krízy v Stredozemí;
55. považuje za dôležité, aby Únia zohrávala vedúcu úlohu, pokiaľ ide o otázku klimatickej migrácie, s cieľom uľahčiť zavedenie plánu spolupráce medzi severom a juhom, ktorého cieľom je chrániť práva osôb, ktoré sú nútené opustiť miesto, kde žijú, v dôsledku vplyvov zmeny klímy;
56. víta úsilie Varšavského medzinárodného mechanizmu pre straty a škody, ktoré bude predmetom preskúmania na COP 22 (v novembri až decembri 2016); žiada mechanizmus, aby naďalej zvyšoval chápanie a odborné poznatky, pokiaľ ide o to, ako zmena klímy ovplyvňuje vzorce migrácie, premiestňovania a mobility osôb, a žiada, aby podporoval uplatňovanie tohto chápania a odborných poznatkov;
57. vyzýva EÚ a všetky ostatné krajiny, aby riešili rozmer ľudských práv a sociálnych dôsledkov zmeny klímy, zabezpečili ochranu a podporu ľudských práv a solidarity a poskytli podporu chudobnejším krajinám, ktoré majú obmedzené možnosti v dôsledku zmeny klímy;
Podpora rozvojových krajín
58. zdôrazňuje, že významnú úlohu pri dosahovaní cieľov Parížskej dohody zohrávajú aj rozvojové krajiny a že je nutné pomôcť týmto krajinám pri plnení ich plánov v oblasti klímy, pričom treba v plnej miere využívať synergie s relatívnymi cieľmi trvalo udržateľného rozvoja vykonaných opatrení v oblasti klímy, akčným programom z Addis Abeby a programom do roku 2030;
59. zdôrazňuje potrebu podporovať všeobecný prístup k energii z udržateľných zdrojov v rozvojových krajinách, najmä v Afrike, a to posilnením zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov; Afrika má obrovské prírodné zdroje, ktoré jej môžu zaistiť energetickú bezpečnosť; zdôrazňuje, že v konečnom dôsledku, ak sa účinne vybudujú prepojenia elektrických sietí, časť európskej energie by mohla pochádzať z Afriky;
60. zdôrazňuje, že EÚ má skúsenosti, kapacitu a globálny dosah na to, aby prevzala úlohu vodcu pri budovaní modernejšej, čistejšej a odolnejšej infraštruktúry potrebnej na dosiahnutie globálneho prechodu, ktorý bol podnietený Parížom; vyzýva EÚ, aby podporovala úsilie rozvojových krajín pri prechode na nízkouhlíkové spoločnosti, ktoré budú inkluzívnejšie, sociálne a environmentálne udržateľné, prosperujúce a bezpečnejšie;
Financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy
61. poznamenáva, že je potrebné vynaložiť ďalšie úsilie na zabezpečenie mobilizácie financovania opatrení v oblasti zmeny klímy, aby sa dosiahol cieľ 100 mld. USD do roku 2020; víta jeho pokračovanie až do roku 2025; vzhľadom na rozsah a naliehavosť problému naliehavo vyzýva EÚ a všetky zmluvné strany, ktoré tak môžu urobiť, aby splnili svoje povinnosti poskytnúť financie na opatrenia v oblasti zmeny klímy s cieľom podporiť intenzívnejšie úsilie pri znižovaní skleníkových plynov a adaptácii na dôsledky zmeny klímy; uznáva, že obmedzenie nebezpečných dôsledkov zmeny klímy na minimum si vyžiada oveľa vyššie investície do nízkouhlíkových technológií odolných voči zmene klímy a intenzívnejšie úsilie na postupné zrušenie dotácií na fosílne palivá; zdôrazňuje, že je dôležité stimulovať širšie finančné toky prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev a oceňovania emisií oxidu uhličitého;
62. žiada, aby sa prijali konkrétne záväzky na úrovni EÚ aj na medzinárodnej úrovni, s cieľom priniesť dodatočné zdroje financovania v oblasti klímy, a to aj zavedením dane z finančných transakcií, odobratím niektorých emisných kvót z EU ETS v období rokov 2021 – 2030 a pridelením príjmu pochádzajúceho z opatrení prijatých EÚ a na medzinárodnej úrovni týkajúcich sa emisií pochádzajúcich z činností leteckej a námornej dopravy na medzinárodné financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy a Zelenému klimatickému fondu určenému okrem iného na projekty technologickej inovácie;
63. víta záväzok Parížskej dohody zosúladiť všetky finančné toky s rozvojom v oblasti nízkych emisií skleníkových plynov a odolnosti voči zmene klímy; domnieva sa, že je preto nutné, aby EÚ urýchlene začala riešiť problém investícií do fosílnych palív a infraštruktúry s vysokými emisiami uhlíka;
64. so záujmom očakáva facilitačný dialóg s cieľom identifikovať príležitosti na navýšenie finančných zdrojov a podpory s cieľom posilniť zmierňovanie zmeny klímy zo strany všetkých zmluvných strán; uznáva zodpovednosť všetkých zúčastnených strán, darcov aj príjemcov, aby spolupracovali s cieľom zvýšiť podporu a zlepšiť jej dostupnosť a účinnosť;
65. vyzýva Komisiu, aby v plnej miere zhodnotila dôsledky Parížskej dohody na rozpočet EÚ a aby vytvorila špecializovaný, automatický mechanizmus financovania zo strany EÚ, v rámci ktorého sa poskytne dodatočná a primeraná podpora v záujme spravodlivého podielu EÚ na dosiahnutí medzinárodného cieľa, ktorým je získať prostriedky vo výške 100 miliárd USD na financovanie opatrení v oblasti klímy;
66. žiada, aby určovanie cien uhlíka na širokom základe bolo celosvetovo uplatniteľným nástrojom na riadenie emisií, prideľovanie príjmov z obchodovania s emisiami na investície týkajúce sa klímy či zavedenie cien za emisie uhlíka z palív v rámci medzinárodnej dopravy; žiada aj čiastočné využívanie dotácií v poľnohospodárstve na zabezpečenie investícií do výroby a využívania energie z obnoviteľných zdrojov v poľnohospodárskych podnikoch; zdôrazňuje dôležitosť mobilizácie kapitálu súkromného sektora a uvoľnenia potrebných investícií do nízkouhlíkových technológií; požaduje, aby vládne, verejné a súkromné finančné inštitúcie vrátane bánk, dôchodkových fondov a poisťovacích spoločností prijali ambiciózne záväzky v prospech zosúladenia úverových a investičných postupov s cieľom obmedziť zvyšovanie teploty pod hranicou 2 °C a postupného ukončenia investícií do fosílnych palív vrátane zrušenia vývozných úverov na investície do fosílnych palív; požaduje prijatie osobitných štátnych záruk v prospech ekologických investícií, zavedenie ochranných značiek a fiškálnych výhod pre zelené investičné fondy a vydávanie ekologických dlhopisov;
67. zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa vymieňali postupy týkajúce sa začlenenia problematiky udržateľnosti do finančného odvetvia na medzinárodnej i na európskej úrovni, a žiada, aby sa zvážilo označovanie finančných produktov vykonávané prostredníctvom hodnotenia a správ o ich vystavení rizikám spojeným so zmenou klímy, ako aj ich príspevok k prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, s cieľom poskytnúť investorom spoľahlivé a stručné informácie o mimofinančných otázkach;
Diplomacia v oblasti zmeny klímy
68. víta pokračujúce zameranie EÚ na oblasť klímy, ktoré je nevyhnutné na zviditeľňovanie opatrení v oblasti klímy v partnerských krajinách a v očiach svetovej verejnosti; zdôrazňuje skutočnosť, že EÚ, jej členské štáty a Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) majú obrovskú zahraničnopolitickú kapacitu a musia preukázať vedúcu úlohu na fórach zameraných na zmenu klímy; zdôrazňuje, že ambiciózne a naliehavé opatrenia v oblasti klímy a vykonávanie záväzkov z konferencie COP 21 musia zostať prioritami EÚ v rámci bilaterálnych a biregionálnych rozhovorov na vysokej úrovni s partnerskými krajinami, G7, G20, OSN, ako aj na iných medzinárodných fórach;
69. vyzýva EÚ, aby zamerala svoje diplomatické úsilie v oblasti klímy na zabezpečenie vybudovania silnej štruktúry Parížskej dohody;
Európsky parlament
70. zaväzuje sa čo najskôr ratifikovať Parížsku dohodu, aby využil svoju medzinárodnú úlohu a členstvo v medzinárodných parlamentných sieťach na vyvíjanie neustáleho úsilia o pokrok smerom k rýchlej ratifikácii a uplatňovaniu Parížskej dohody;
71. domnieva sa, že Parlament musí tiež byť začlenený do delegácie EÚ, pretože bude musieť udeliť súhlas s uzavretím medzinárodnej dohody; preto očakáva, že sa bude môcť zúčastniť na koordinačných stretnutiach EÚ v Marrakéši a bude mať prístup k všetkým prípravným dokumentom už od začiatku rokovaní;
72. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a sekretariátu UNFCCC so žiadosťou, aby bolo zaslané všetkým zmluvným stranám, ktoré nie sú členmi EÚ.
- [1] Prijaté texty, P8_TA(2015)0359.