Postup : 2016/2891(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-1057/2016

Predkladané texty :

B8-1057/2016

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 05/10/2016 - 8.6
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :


NÁVRH UZNESENIA
PDF 286kWORD 95k
28.9.2016
PE589.646v01-00
 
B8-1057/2016

predložený na základe vyhlásení Rady a Komisie

v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku


o potrebe európskej politiky reindustrializácie vzhľadom na nedávne prípady Caterpillar a Alstom (2016/2891(RSP))


David Borrelli, Laura Agea, Rolandas Paksas v mene skupiny EFDD

Uznesenie Európskeho parlamentu o potrebe európskej politiky reindustrializácie vzhľadom na nedávne prípady Caterpillar a Alstom (2016/2891(RSP))  
B8-1057/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2014 o aspektoch zamestnanosti a sociálnych aspektoch stratégie Európa 2020(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2013 s odporúčaniami Komisii o informovaní zamestnancov a konzultáciách s nimi, predvídaní a riadení reštrukturalizácie(2),

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv OSN, najmä na jej články 22 a 23 týkajúce sa hospodárskych a sociálnych práv a práva na prácu,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na kapitolu IV o solidarite,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej články 6 a 147,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), v ktorej je stanovená povinnosť členských štátov aj EÚ zabezpečiť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu, a najmä na jej článok 173,

–  so zreteľom na článok 174 ZFEÚ o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, najmä v oblastiach zasiahnutých zmenami v priemysle,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o oceliarskom priemysle a o reštrukturalizácii, premiestňovaní a zatváraní podnikov v EÚ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2014 o akčnom pláne pre konkurencieschopný a udržateľný oceliarsky priemysel v Európe(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2014 o reindustrializácii Európy s cieľom podporiť konkurencieschopnosť a udržateľnosť(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. mája 2013 o regionálnej stratégii pre priemyselné oblasti v Európskej únii(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2012 o pláne prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050(6),

–  so zreteľom na smernicu Rady 98/59/ES z 20. júla 1998 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa hromadného prepúšťania(7),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní(8),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/14/ES z 11. marca 2002, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre informovanie a porady so zamestnancami v Európskom spoločenstve(9),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 31. marca 2005 s názvom Reštrukturalizácia a zamestnanosť: Predvídať a sledovať reštrukturalizáciu s cieľom rozvíjať zamestnanosť: Úloha Európskej únie (COM(2005)0120) a na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 14. decembra 2005(10),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. októbra 2012 s názvom Silnejší európsky priemysel v prospech rastu a oživenia hospodárstva (COM(2012)0582),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. júna 2013 s názvom Akčný plán pre konkurencieschopný a udržateľný oceliarsky priemysel v Európe (COM(2013)0407),

–  so zreteľom na odporúčania okrúhleho stola na vysokej úrovni z 12. februára 2013 týkajúce sa budúcnosti európskeho oceliarskeho priemyslu,

–  so zreteľom na zasadnutie Rady pre konkurencieschopnosť z 18. – 19. februára 2013, na ktorom vyzvala Komisiu, aby predložila akčný plán,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v súvislosti s globálnym plánom reštrukturalizácie a znižovania nákladov ohláseným v septembri 2015 oznámila spoločnosť Caterpillar 2. septembra 2016 zatvorenie belgického ústredia v Gosselies v apríli 2017, v dôsledku čoho príde o zamestnanie viac ako 2 000 osôb, vedľajšie škody sa rozšíria na dodávateľský reťazec a celkovo by v nadchádzajúcich rokoch mohlo zaniknúť viac ako 5 000 pracovných miest v EÚ a až 10 000 na celom svete;

B.  keďže spoločnosť Caterpillar oznámila, že takisto zvažuje zatvorenie závodu v Severnom Írsku v rámci reštrukturalizácie podnikov v tejto krajine, čo by mohlo viesť k ďalšej strate až 250 pracovných miest;

C.  keďže v rokoch 2009 až 2015 spoločnosť zvýšila vyplácanie dividendov akcionárom o 50 %, zatiaľ čo počet pracovných miest znížila o 15 %; keďže podľa objemu predaja a príjmov vo výške 47 miliárd USD v roku 2015 je spoločnosť v súčasnosti najväčším svetovým výrobcom stavebných a ťažobných zariadení, motorov na naftu a zemný plyn, priemyselných plynových turbín a dieselelektrických lokomotív;

D.  keďže francúzska skupina Alstom 7. septembra 2016 oznámila svoj úmysel zastaviť priemyselnú výrobu v Belforte, región Franche Comté, najneskôr v roku 2018 a presunúť činnosti spojené s výrobou vlakov do inej lokality v Reichshoffene, Alsasko, pretože súčasná úroveň objednávok rušňov pre nákladné a vysokorýchlostné vlaky, ktoré sa zhotovujú v Belforte, podľa názoru spoločnosti neodôvodňuje zachovanie závodu; keďže v dôsledku tohto rozhodnutia by zaniklo 400 pracovných miest;

E.  keďže spoločnosť vydala v máji 2016 vyhlásenie, podľa ktorého sa jej upravený zisk pred úrokmi a zdanením zvýšil o 23 % vo fiškálnom roku ku koncu marca 2016,

F.  keďže európsky priemyselný sektor zohráva historicky dôležitú úlohu v rámci európskeho integračného procesu a prosperita a poznatky s ním spojené majú veľmi dôležitý význam pre európsky projekt a dávajú mu zmysel;

G.  keďže podiel priamych pracovných miest vo výrobných odvetviach žiaľ v Európe ustavične klesá, z približne jednej pätiny aktívneho obyvateľstva v roku 2000 na jednu šestinu v roku 2015;

H.  keďže európsky železničný zásobovací priemysel (RSI) sa vyznačuje vysokou hustotou MSP, zamestnáva 400 000 ľudí, preinvestuje 2,7 % svojho ročného obratu do výskumu a vývoja a predstavuje 46 % objemu svetového trhu RSI;

I.  keďže okrem poskytovania nevyhnutnej technológie na zabezpečenie udržateľnej mobility, železničný sektor zabezpečuje v EÚ viac ako 1 milión priamych a 1,2 nepriamych pracovných miest;

J.  keďže v dôsledku zintenzívnenia medzinárodného obchodu, ktoré prebieha súbežne s bezprecedentným znižovaním zamestnanosti v priemysle v Európskej únii, spotreba materiálov neklesla, ba naopak, dovozy energeticky náročných produktov prudko vzrástli;

K.  keďže v posledných desaťročiach sa produktivita práce v rámci všetkých odvetví vyvíjala v priemere omnoho rýchlejšie než produktivita zdrojov, pričom podľa odhadov mzdové náklady predstavujú menej ako 20 % výrobných nákladov, kým zdroje tvoria 40 %; keďže i napriek tomu nárast miezd v Európskej únii neustále zaostáva za rastom produktivity;

L.  keďže modernejšia a udržateľná časť oceliarskeho odvetvia, ktorá vytvára vysokohodnotné technické produkty, dbá na zdravie pracovníkov a okolitého obyvateľstva a dodržiava prísne environmentálne normy, zohráva dôležitú úlohu pre európsku priemyselnú stratégiu;

M.  keďže úsporné opatrenia zamerané na stabilitu brzdia celé európske hospodárstvo, čím sa prehlbujú vážne sociálne problémy pracovníkov a regiónov postihnutých zatváraním priemyselných prevádzok; keďže vysoká miera nezamestnanosti v EÚ koreluje so zmenšujúcou sa priemyselnou a výrobnou základňou, a to v dôsledku nevyrovnanej globalizácie;

N.  keďže nestrategické premiestňovania v rámci EÚ, ktoré sú motivované výlučne krátkodobou finančnou návratnosťou a znižovaním nákladov, poháňajú sociálnu špirálu smerom nadol, ničia systémovú hodnotu a sú nezlučiteľné s akoukoľvek formou efektívnej priemyselnej politiky, súdržnosťou, inováciou a rozvojom;

O.  keďže spoločnosti zapojené do reštrukturalizácie alebo znižovania stavov sú zodpovedné za to, aby sa sociálny dialóg stal ústredným prvkom príslušných procesov, a mali by konať sociálne zodpovedným spôsobom, pretože skúsenosti opakovane ukázali, že reštrukturalizáciu a prepúšťanie, ktoré sú udržateľné zo sociálneho a z ekonomického hľadiska, nemožno dosiahnuť bez dostatočného sociálneho dialógu, v rámci ktorého sa kladie osobitný dôraz na informovanie pracovníkov a konzultovanie s nimi, maximalizovanie sociálnej pomoci na uľahčenie ich prechodu a na ponuku rozsiahlych služieb týkajúcich sa presunu zamestnancov, odbornej prípravy a rekvalifikácie;

P.  keďže viaceré odvetvia európskeho priemyslu čelia investičnej kríze, ktorá ohrozuje ich budúcnosť, pričom sa zároveň očakáva, že udržateľné oceľové materiály, ktoré sú výsledkom výrobných procesov dodržiavajúcich prísne environmentálne a zdravotné normy, budú mať veľký význam ako základné materiály, pokiaľ ide o poskytovanie udržateľných priemyselných riešení pre urbanizáciu a mobilitu, ktoré patria medzi strategické priority;

Q.  keďže rozdiely medzi režimami platobnej neschopnosti v EÚ aj mimo nej vedú k medzerám, ktoré nadnárodné spoločnosti využívajú na účely minimalizovania nákladov pri reštrukturalizácii/prepúšťaní, pričom ich rozhodnutia premiestniť sa a presunúť majetok z jednej krajiny do druhej maximalizujú náklady pre spoločnosť, tieto rozhodnutia sa často prijímajú na základe oportunistických kritérií; keďže tento nekalý prenos externalít týkajúci sa celej spoločnosti prehlbuje negatívny vplyv ďalších negatívnych sociálnych a environmentálnych externalít, to isté platí aj pre rozdiely v daňových režimoch, ktoré vážne narúšajú vnútorný trh;

R.  keďže odkúpenie a samospráva podnikov v ťažkostiach zo strany zamestnancov a pracovníkov boli v porovnaní s konkurznými konaniami často tvorivým a schodným riešením, pričom sa zachovali činnosť, investície, know-how a pracovné miesta;

1.  vyjadruje silnú solidaritu s tisíckami pracovníkov, ktorým hrozí strata zamestnania, s ich rodinami, so všetkými priemyselnými subjektmi a prevádzkovateľmi služieb v dodávateľskom reťazci, najmä MSP, a so všetkými, ktorých sa to priamo dotýka;

2.  zdôrazňuje, že plány reštrukturalizácie priemyslu by sa nemali posudzovať výlučne z krátkodobej perspektívy majiteľov, a nikoho iného, ale mali by sa pri nich zohľadniť ich systémové účinky na európsku spoločnosť a hospodárstvo ako také vrátane dodržiavania environmentálnych a zdravotných noriem;

3.  odsudzuje neustálu likvidáciu strategických odvetví európskeho priemyslu a vyzýva na spoločný rozvoj alternatívnych politík po dohode so všetkými sociálnymi partnermi, ktoré prispejú k hlavným európskym cieľom v oblasti reindustrializácie, obehového hospodárstva a energetickej transformácie, pričom sa dodržia prísne environmentálne a zdravotné normy;

4.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili primeranú a dôkladnú sociálnu ochranu, pracovné podmienky a dôstojné mzdy, či už buď právnymi predpismi, alebo kolektívnymi dohodami, ako aj účinnú ochranu pred nespravodlivým prepustením;

5.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že neexistuje skutočná priemyselná politika EÚ, ktorá by chránila pracovníkov EÚ a dodávateľské reťazce pred krátkodobými špekulatívnymi rozhodnutiami, ktoré sa často prijímajú na iných kontinentoch; požaduje priemyselnú politiku EÚ, ktorá umožní účasť verejnosti v strategických odvetviach s cieľom zachovať príslušné know-how, produkciu a pracovné miesta v Európskej únii;

6.  zdôrazňuje, že úspešnú priemyselnú politiku nie je možné navrhnúť, a už vôbec nie implementovať, ak sa kriticky nepreskúmajú klasické medzinárodné obchodné dohody;

7.  žiada urýchliť prijatie sociálnych opatrení na účely pomoci pracovníkom, ich rodinám, dodávateľským reťazcom a miestnej ekonomike v postihnutých oblastiach, aby sa zaručilo, že sa bude myslieť na všetkých, ako aj na účely poskytovania pomoci a podpory postihnutým regiónom pri riešení tejto ťažkej hospodárskej a sociálnej situácie;

8.  vyzýva Komisiu, aby vzala do úvahy potrebu zaviesť európsky systém minimálneho príjmu s cieľom čeliť sociálnym núdzovým situáciám, ktoré vznikajú v dôsledku globalizácie, delokalizácie a deindustrializácie;

9.  zdôrazňuje význam zručností a kvalifikácií pracovníkov v odvetví výroby základných kovov a súvisiacich odvetviach; vyzýva na aktívnu zamestnanosť a priemyselné politiky, ktoré zabezpečia, aby sa tieto znalosti rozvíjali a uznali za dôležitý majetok európskeho odvetvia výroby základných kovov; žiada, aby sa pri posudzovaní životaschopnosti výroby v ktoromkoľvek výrobnom závode vzalo do úvahy zachovanie priemyselného know-how a kvalifikovanej pracovnej sily;

10.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrh európskeho rámca pre konkurzné konanie, ktorý zohľadní nielen potreby veriteľov, ale aj všetkých zúčastnených strán, najmä zamestnancov, pričom sa zameria na zachovanie čo najväčšieho počtu pracovných miest; v tejto súvislosti vyzýva, aby sa uľahčili nástroje, ako napríklad odkúpenie podniku zamestnancami a samospráva pracovníkov, aby závody pokračovali vo výrobe i napriek platobnej neschopnosti ich pôvodných vlastníkov;

11.  vyzýva na revíziu politiky hospodárskej súťaže a pravidiel štátnej pomoci s cieľom uľahčiť zásahy verejnosti zamerané na zachovanie sociálnej a regionálnej súdržnosti, zlepšenie pracovných a environmentálnych noriem a riešenie obáv v súvislosti s verejným zdravím;

12.  žiada kritické preskúmanie finančných krokov, ktoré viedli k súčasnej kríze týkajúcej sa skupiny Caterpillar vrátane vykázaných ziskov a dividendov vyplatených akcionárom a úrokov vyplatených bankám a veriteľom, ako aj preskúmanie úsporných politík uplatňovaných v Európe, v dôsledku ktorých sa znížila celková hospodárska činnosť, a tým sa následne znížil dopyt po verejných a súkromných prevádzkovateľoch;

13.  odsudzuje skutočnosť, že bez efektívneho vykazovania podľa jednotlivých krajín môžu nadnárodné spoločnosti presunúť zisky a zároveň vyhlásiť straty, či dokonca platobnú neschopnosť v inej krajine; vyzýva na rozšírenie povinnosti vykazovania podľa jednotlivých krajín na všetky jurisdikcie, ako aj na sprísnenie informačnej povinnosti pre podniky, ktoré zatvárajú závody, znižujú počet zamestnancov alebo vyhlasujú platobnú neschopnosť v ktoromkoľvek členskom štáte;

14.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby získali späť zdroje pôvodne určené na podporu podnikov, u ktorých sa predpokladalo, že plánujú dlhodobú priemyselnú prítomnosť, a to v podobe dotácií, daňových výhod akéhokoľvek druhu, zníženia cien pôdy atď., ak sa podnik jednostranne rozhodne premiestniť alebo zavrieť svoje výrobné závody, či prepustiť zamestnancov;

15.  pripomína, že možnú pomoc z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) nie je možné použiť na uľahčenie odchodu z priemyselnej lokality a trvá na tom, aby sa EGF namiesto toho využil na pomoc zamestnancom a pracovníkom získať ich podnik späť na účely zachovania činnosti, know-how a pracovných miest;

16.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že fond EFSI bol navrhnutý ako príležitosť na podporu investícií, pretože nebol schopný podporovať MSP a ich projekty malého rozsahu, ale namiesto toho uprednostnil veľké projekty v oblasti infraštruktúry, ktoré nemajú schopnosť vytvárať dlhodobé zamestnanie;

17.  odporúča, aby sa európske fondy využili na dotovanie MSP a mikropodnikov s ich odlišnosťami;

18.  zdôrazňuje potrebu mobilizovať EGF aj v prípade podnikov, ktoré zatvorili v dôsledku globalizačných modelov a prepustili menej ako 500 pracovníkov, pretože európska výrobná základňa sa väčšinou skladá z podnikov s menej ako 500 pracovníkmi;

19.  žiada EÚ a jej členské štáty o zabezpečenie toho, aby boli k dispozícii primerané finančné prostriedky na odbornú prípravu a ozdravné opatrenia s cieľom podporiť rozhodujúce obdobia zmien v európskom priemysle;

20.  žiada vylepšiť európsku priemyselnú a sociálnu politiku tak, aby sa už viac nezakladala na sporných sociálnych, fiškálnych a environmentálnych postupoch, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby bojovala proti rozsiahlym a ďalekosiahlym negatívnym dôsledkom, ktoré vyplývajú z delokalizácie do tretích krajín, a to aj prostredníctvom revízie pravidiel hospodárskej súťaže, s cieľom rázne odradiť od procesov delokalizácie a zabrániť zhoršeniu vplyvov krízy;

21.  zdôrazňuje, že obmedzenie dopytu nesmie viesť k nekalej súťaži v oblasti zamestnanosti medzi členskými štátmi; vyzýva preto na vypracovanie dlhodobých riešení, ktoré zabezpečia ochranu a tvorbu dobrých pracovných miest a priemyselnej činnosti v európskych regiónoch, a to v prísnom súlade s nemennými environmentálnymi a zdravotnými normami a s osobitnou pozornosťou venovanou MSP;

22.  zdôrazňuje potrebu oslobodiť verejné investície do strategických odvetví európskeho priemyslu od obmedzení vyplývajúcich z vyrovnaného rozpočtu pod podmienkou prísneho dodržiavania nemenných environmentálnych a zdravotných noriem s cieľom zachovať, či dokonca vytvoriť pracovné miesta v priemyselných odvetviach, ktoré boli obzvlášť zasiahnuté globalizáciou, delokalizáciou a deindustrializáciou;

23.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dotovali verejné investície do oblasti výskumu a vývoja a technológie pod podmienkou prísneho dodržiavania nemenných environmentálnych a zdravotných noriem s cieľom podporiť zručnosti a know-how, čo je základným predpokladom pre zvýšenie konkurencieschopnosti a udržateľnosti strategických odvetví;

24.  žiada, aby Európska únia a jej členské štáty:

•  našli spôsoby, ako chrániť pracovné miesta, ktoré sú v súčasnosti ohrozené, pod podmienkou prísneho dodržiavania nemenných environmentálnych a zdravotných noriem, a to všetkými dostupnými prostriedkami vrátane rozšírenia výroby do rôznych závodov, pričom sa dodržia rovnaké podmienky a obmedzia sa dividendy akcionárov;

•  zabezpečili transparentnosť finančných transferov od európskych dcérskych spoločností materskej spoločnosti mimo EÚ, najmä ak sa nachádzajú v daňových rajoch;

•  posúdili potrebu uplatňovať sankcie voči priemyselným spoločnostiam, ktoré hosťovským krajinám vnucujú plány reštrukturalizácie alebo prepúšťania bez toho, aby predtým vyčerpali všetky alternatívne riešenia vrátane rozsiahleho dialógu so všetkými sociálnymi partnermi;

25.  zdôrazňuje, že normy EÚ týkajúce sa sociálnej zodpovednosti podnikov sa musia rázne obhajovať v prípadoch, keď spoločnosť plánuje premiestniť výrobu bez zváženia sociálnych a územných následkov svojich krátkodobých rozhodnutí;

26.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1)

Ú. v. EÚ C 289, 9.8.2016, s. 19.

(2)

Ú. v. EÚ C 440, 30.12.2015, s. 23.

(3)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0069.

(4)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0032.

(5)

Ú. v. EÚ C 55, 12.2.2016, s. 6.

(6)

Ú. v. EÚ C 251 E, 31.8.2013, s. 75.

(7)

Ú. v. ES L 225, 12.8.1998, s. 16.

(8)

Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16.

(9)

Ú. v. ES L 80, 23.3.2002, s. 29.

(10)

Ú. v. EÚ C 65, 17.3.2006, s. 58.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia