Postup : 2016/2891(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-1058/2016

Predkladané texty :

B8-1058/2016

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 05/10/2016 - 8.6
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0377

NÁVRH UZNESENIA
PDF 273kWORD 84k
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-1051/2016
28.9.2016
PE589.647v01-00
 
B8-1058/2016

predložený na základe vyhlásení Rady a Komisie

v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku


o potrebe európskej politiky reindustrializácie vzhľadom na nedávne prípady Caterpillar a Alstom (2016/2891(RSP))


Gérard Deprez, Marielle de Sarnez v mene skupiny ALDE

Uznesenie Európskeho parlamentu o potrebe európskej politiky reindustrializácie vzhľadom na nedávne prípady Caterpillar a Alstom (2016/2891(RSP))  
B8-1058/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, najmä uznesenie z 9. júna 2016 o konkurencieschopnosti európskeho železničného zásobovacieho odvetvia(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. septembra 2016 o činnosti, vplyve a pridanej hodnote Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii v rokoch 2007 až 2014(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom EURÓPA 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. októbra 2012 s názvom Silnejší európsky priemysel v prospech rastu a oživenia hospodárstva (COM(2012)0582),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. januára 2014 s názvom Za obnovu európskeho priemyslu (COM(2014)0014),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2015 s názvom Obchod pre všetkých – Smerom k zodpovednejšej obchodnej a investičnej politike (COM(2015)0497),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii,

–  so zreteľom na Bielu knihu Komisie s názvom Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje (COM(2011)0144),

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže spoločnosť Caterpillar 2. septembra 2016 oznámila, že v apríli 2017 zatvorí svoje ústredie v Gosselies (Valónsko) v Belgicku, čím prepustí vyše 2000 pracovníkov; keďže toto rozhodnutie bude mať dosah na celý región Valónsko, pretože Caterpillar je najväčším zamestnávateľom v tomto regióne;

B.  keďže spoločnosť uviedla, že výroba stavebných zariadení v Gosselies bude zrejme presunutá do lokality v Grenobli (Francúzsko) a na iné miesta mimo Európy; keďže výroba komponentov môže byť pridelená externým dodávateľom a iným výrobniam spoločnosti Caterpillar a podporné úlohy môžu byť zlúčené s činnosťou iných závodov;

C.  keďže počet pracovných síl klesol od konca roka 2012 o 20 %, čo sa týka viac ako 30 000 pracovných miest, a spoločnosť uviedla, že plánuje zatvoriť alebo zlúčiť do konca roka 2018 až 20 výrobní; keďže za štvrťrok končiaci sa 30. júna 2016 spoločnosť oznámila zisk vo výške 550 miliónov USD, čo znamená pokles oproti 802 miliónom USD za minulý rok;

D.  keďže v apríli 2016 spoločnosť Caterpillar znížila vyhliadky predaja a výnosov, pretože v dôsledku prudkého poklesu príjmov z výroby, obchodných činností v odvetví ropy a zemného plynu a železníc sa znížili jej štvrťročné výnosy;

E.  keďže spoločnosť Alstom 7. septembra 2016 oznámila, že v dôsledku poklesu objednávok presunie výrobu vlakov vo Francúzsku z Belfortu do Reichsoffenu;

F.  keďže spoločnosť bude v Belforte naďalej poskytovať prevádzku a údržbu rušňov, čo zodpovedá približne 80 pracovným miestam zo súčasných 480; keďže ďalším 400 zamestnancom bude ponúknutá možnosť prejsť do lokality Reichshoffen alebo jednej z ďalších 10 francúzskych závodov spoločnosti Alstom;

G.  so zreteľom na osobitnosť železničného odvetvia, najmä v prípade spoločnosti Alstom, ktoré charakterizuje výroba komponentov so životnosťou dosahujúcou až 50 rokov, veľká kapitálová náročnosť a výrazná závislosť od verejných zákaziek;

H.  keďže tieto dva prípady sú síce veľmi odlišné, ale v Európe, nanešťastie, nie ojedinelé a vyplývajú z toho, že Európska únia ani jej členské štáty nemajú víziu pre európsky priemysel ako celok;

I.  keďže v súčasnosti je naliehavo potrebné zaoberať sa prepúšťaním zamestnancov, ale aj stratou práce na strane subdodávateľov, prevažne MSP, pre ktorých sú nadnárodné spoločnosti so sídlom v ich regióne jediným obchodným partnerom;

J.  keďže Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) bol vytvorený s cieľom zaoberať sa prípadmi núdzovej situácie prostredníctvom rýchlej reakcie a krátkodobej pomoci, aby sa riešili závažné nepredvídané problémy na pracovnom trhu vrátane hromadného prepúšťania; pripomína, že medzi personalizované služby pre prepustených pracovníkov spolufinancované z EGF patria poradenstvo, chránené a podporované zamestnávanie a rehabilitačné opatrenia, vzdelávanie a odborná príprava a príspevok na hľadanie zamestnania;

K.  keďže európska priemyselná výroba predstavovala v 90. rokoch 20. storočia 36 % svetovej výroby, ale dnes tvorí už len 24 % a jej podiel naďalej klesá;

L.  keďže hoci 75 % hodnoty vytvorenej digitálnym hospodárstvom pochádza z tradičných priemyselných odvetví, tieto odvetvia začlenili digitálne technológie iba v obmedzenom rozsahu – len 1,7 % európskych podnikov plne využíva moderné digitálne technológie a len 14 % MSP využíva internet ako predajný kanál; keďže Európa musí využiť obrovský potenciál IKT na digitalizáciu priemyslu a aby si zachovala celosvetovú konkurencieschopnosť;

M.  keďže ceny za energie v Európe sú vyššie ako v iných hospodárstvach, najmä pre nedostatočnú integráciu trhu s energiou, čo podstatne obmedzuje konkurencieschopnosť európskeho priemyslu na svetovom trhu;

N.  vzhľadom na schopnosť Komisie reagovať v prípade Caterpillar a vytvorenie pracovnej skupiny, združujúcej rôzne generálne riaditeľstvá zo všetkých príslušných odborov, ktorá má slúžiť ako sprostredkovateľ a uľahčovať vykonávanie pomoci prostredníctvom osobitných fondov ako EGF, Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) a Európsky sociálny fond (ESF);

1.  vyjadruje solidaritu s prepustenými pracovníkmi, ako aj so subdodávateľmi týchto spoločností a ich mnohými zamestnancami;

2.  pripomína možnosti EIB pri dosahovaní cieľov politík EÚ, najmä v súvislosti s modernizáciou priemyslu; domnieva sa, že fondy EÚ by sa mali používať na aplikovaný výskum vyspelých výrobných produktov, t. j. činností spojených s vývojom produktov vrátane liniek pilotnej výroby, prototypov a činností demonštrátorov; víta vynikajúce výsledky, ktoré EFSI dosiahol rok po svojom zavedení, a 166 miliárd EUR, ktoré sa už získali investovaním; podporuje iniciatívu Komisie zameranú na zvýšenie a rozšírenie príslušných fondov; naliehavo však Komisiu vyzýva, aby tento nástroj posilnila, tak aby investície smerovali do sektorov, ktoré podnecujú rast, ako napríklad výskum, vývoj a inovácie;

3.  konštatuje, že dodávateľské reťazce veľkých európskych výrobcov sa opierajú v prvom rade o MSP, ktoré často nie sú tak dobre zorganizované, aby mohli riešiť takéto situácie, a preto sú v horšej pozícii; vyzýva na hlbšie preskúmanie situácie a zraniteľnosti týchto podnikov v rámci priemyselnej politiky EÚ, ako aj ich závislosti od externalizácie zo strany veľkých priemyselných skupín;

4.  vyzýva Komisiu, aby v prípade žiadostí členských štátov o finančný príspevok z EGF postupovala rýchlejšie a zohľadnila osobitosť MSP; zdôrazňuje však, že zámerom EGF nie je nahradiť serióznu politiku prevencie ani predvídať reštrukturalizácie;

5.  žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala MSP a aby sa posilňovala spolupráca medzi etablovanými podnikmi a začínajúcimi spoločnosťami, pretože by to mohlo prispieť k vytvoreniu udržateľnejšieho a konkurencieschopnejšieho obchodného modelu a vzniku lídrov na celom svete;

6.  pripomína, že politiky reindustrializácie musia byť úzko späté s politikami trhu práce;

7.  zdôrazňuje, že popri iných faktoroch majú náklady na prácu vplyv na konkurencieschopnosť európskych spoločností; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že daňová záťaž by sa mala presunúť z práce na iné zdroje zdanenia, ktoré menej poškodzujú zamestnanosť a rast, pričom sa zaručuje primeraná sociálna ochrana;

8.  zdôrazňuje význam nepretržitého sociálneho dialógu založeného na vzájomnej dôvere a spoločnej zodpovednosti ako najlepšieho nástroja na hľadanie riešení na základe konsenzu a spoločných vyhliadok v rámci predvídania, prevencie a riadenia procesov reštrukturalizácie;

9.  žiada prepracovanie smernice EÚ o informovaní pracovníkov a konzultáciách s nimi s cieľom zlepšiť sociálny dialóg vo veľkých európskych skupinách podnikov a budovať kapacity európskych zamestnaneckých rád;

10.  zdôrazňuje význam priemyselnej politiky zameranej na budúcnosť v rámci celej EÚ, ktorá Komisii umožní lepšie predvídať tieto sociálno-ekonomické situácie a zaručiť konkurencieschopnosť našej priemyselnej siete; naliehavo vyzýva Radu pre konkurencieschopnosť, ktorá sa konala 29. septembra 2016, aby prijala konkrétne rozhodnutia na oživenie celého európskeho priemyslu s cieľom zabezpečiť jeho udržateľnosť a inkluzívnosť;

11.  víta v tomto smere stratégiu na podporu digitalizácie priemyslu, ktorou by sa malo do roku 2021 mobilizovať 50 miliárd EUR a ktorá má kľúčový význam pre konkurencieschopnosť európskej ekonomiky, najmä v odvetviach, ako sú automobilový a letecký priemysel, vesmírne technológie, farmaceutický priemysel a lodiarstvo; zdôrazňuje, že používanie vhodných investičných nástrojov v oblastiach výskumu a vývoja a infraštruktúry je veľmi dôležité na podporu digitalizácie všetkých priemyselných odvetví vrátane výroby, energetiky, dopravy a distribúcie;

12.  zdôrazňuje, že konkurencieschopnosť klastrov a ich špecifické usporiadanie predstavujú veľmi dobrý spôsob, ako zapojiť všetky príslušné zainteresované strany; žiada Komisiu, aby podporila tieto klastre a ich spoluprácu na európskej úrovni a zaručila tak združenie MSP, výskumných centier a univerzít na regionálnej a miestnej úrovni; vyzýva Komisiu, aby vytvorila inteligentné špecializované platformy, ktoré by uľahčovali prepojenia medzi odvetviami a disciplínami; zdôrazňuje potrebu posilniť medziregionálnu spoluprácu s cieľom rozvíjať nadnárodné príležitosti;

13.  vyzýva Komisiu, aby sa zameriavala na inovácie a posilnenie hodnotových reťazcov v prospech všetkých hospodárskych subjektov; žiada vytvorenie nových nástrojov na analýzu hodnotových reťazcov európskeho priemyslu v kontexte globálnej konkurencieschopnosti;

14.  pripomína potrebu konzistentnosti vo všetkých politikách súvisiacich s výskumom, medzinárodným obchodom, životným prostredím a zamestnanosťou; zdôrazňuje význam energetickej únie pri rozvoji európskej priemyselnej politiky; vyzýva Radu, aby čo najskôr prijala ambicióznu pozíciu so zreteľom na posilnenie nástrojov na ochranu obchodu, ktorá môže EÚ poskytnúť účinné nástroje umožňujúce reagovať na damping z tretích krajín;

15.  pripomína potrebu podporovať technické zručnosti v školách, a to prostredníctvom riadne koncipovaných systémov odbornej prípravy učňov založených na akademickom vzdelávaní a odbornej príprave v závodoch;

16.  vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi vyvinula stratégiu Únie v oblasti súdržnej a komplexnej priemyselnej politiky, ktorá bude zameraná na reindustrializáciu Európy a založená okrem iného na digitalizácii (najmä integrácii inteligentných technológií a robotiky do hodnotových reťazcov v priemysle), trvalej udržateľnosti a energetickej efektívnosti a primeraných zdrojoch; na tento účel žiada väčšiu konvergenciu členských štátov vo fiškálnych, sociálnych a rozpočtových otázkach, aby sa podporilo vznikanie spoločných priemyselných projektov; domnieva sa, že európsky regulačný rámec by mal umožniť odvetviam prispôsobiť sa príslušným zmenám a podnikať anticipačné kroky, aby sa prispelo k tvorbe pracovných miest, rastu a regionálnej konvergencii;

17.  vyzýva na reštrukturalizáciu veľkých európskych výrobcov, aby v dlhodobom horizonte mohli vznikať subjekty s dostatočným kritickým množstvom na to, aby bolo možné čeliť medzinárodnej konkurencii; domnieva sa, že takýto vývoj nemôže nastať bez toho, aby Komisia prehodnotila spôsob uplatňovania politiky hospodárskej súťaže, najmä kritérií, ktoré používa na vymedzenie relevantného trhu;

18.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0280.

(2)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0361.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia