Postup : 2016/2936(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-1125/2016

Predkladané texty :

B8-1125/2016

Rozpravy :

PV 26/10/2016 - 17
CRE 26/10/2016 - 17

Hlasovanie :

Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0424

NÁVRH UZNESENIA
PDF 301kWORD 105k
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-1122/2016
19.10.2016
PE589.722v01-00
 
B8-1125/2016

predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku

v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku


o jadrovej bezpečnosti a nešírení jadrových zbraní (2016/2936(RSP))


Klaus Buchner, Bodil Valero, Ulrike Lunacek, Molly Scott Cato, Sven Giegold, Barbara Lochbihler, Bart Staes v mene skupiny Verts/ALE

Uznesenie Európskeho parlamentu o jadrovej bezpečnosti a nešírení jadrových zbraní (2016/2936(RSP))  
B8-1125/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. januára 2013 o odporúčaniach hodnotiacej konferencie venovanej Zmluve o nešírení jadrových zbraní v súvislosti s vytvorením zóny bez zbraní hromadného ničenia na Blízkom východe(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2010 o Zmluve o nešírení jadrových zbraní(2),

–  so zreteľom na semináre EÚ o nešírení a odzbrojení a na pravidelné stretnutia Združenia EÚ pre nešírenie zbraní,

–  so zreteľom na stratégiu EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia prijatú Európskou radou 12. decembra 2003,

–  so zreteľom na to, že na hodnotiacej konferencii NPT v roku 2015 sa nepodarilo dohodnúť na konečnom dokumente,

–  so zreteľom na závery Rady k deviatej hodnotiacej konferencii strán Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (8079/15),

–  so zreteľom na dokumenty prijaté na jar 2016 na samite o jadrovej bezpečnosti vo Washingtone,

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2310 (2016) o 20. výročí Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT),

–  so zreteľom na vyhlásenie z Tbilisi z roku 1977, ktoré konsenzom prijalo Parlamentného zhromaždenia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 13. decembra 2011 o vytvorení zóny bez jadrových zbraní v regióne Blízkeho východu (A/RES/66/61),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2012/422/SZBP z 23. júla 2012 na podporu procesu vedúceho k vytvoreniu zóny bez jadrových zbraní a všetkých ostatných zbraní hromadného ničenia na Blízkom východe(3),

–  so zreteľom na nedávne rozhodnutia otvorenej pracovnej skupiny/Valného zhromaždenia OSN (A/RES/70/33, A/71/371), ktorými sa zriaďuje otvorená pracovná skupina zameraná na dosiahnutie pokroku v mnohostranných rokovaniach o jadrovom odzbrojení v Ženeve v roku 2016, a na jej správu pre VZ OSN prijatú 19. augusta 2016,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže bezpečnostná situácia EÚ sa výrazne zhoršila, stáva sa čoraz nestabilnejšou, nebezpečnejšou a menej predvídateľnou; keďže existujú konvenčné, nekonvenčné a hybridné hrozby, ktoré vytvárajú tak štátni, ako aj neštátni aktéri;

B.  keďže medzinárodný mier, bezpečnosť a stabilita sú vážne ohrozené rôznymi udalosťami vrátane zhoršujúcich sa vzťahov medzi štátmi, ktoré disponujú jadrovými zbraňami, ako sú Ruská federácia a Spojené štáty americké a India a Pakistan, a ďalším rozvojom jadrových kapacít v Severnej Kórei;

C.  keďže šírenie biologických a chemických foriem zbraní hromadného ničenia (ZHN) sa minimalizuje a postupne zastavuje prostredníctvom účinného medzinárodného uplatňovania zákazu a záväzkov obsiahnutých v Dohovore o biologických a toxínových zbraniach (BTWC) z roku 1972 a v Dohovore o chemických zbraniach (CWC), ale šírenie jadrových ZHN a ich nosičov predstavuje jednu z najzávažnejších hrozieb pre medzinárodný mier a bezpečnosť; keďže najnaliehavejšou bezpečnostnou prioritou je zabrániť teroristom alebo ďalším štátom, aby získali alebo použili jadrové zbrane, obmedziť a odstrániť celý jadrový arzenál a pokročiť v snahe o svet bez jadrových zbraní;

D.  keďže na samitoch o jadrovej bezpečnosti, ktoré sa uskutočnili v rámci doplnkového procesu mimo NPT a prispeli k posilneniu tejto zmluvy zvýšením dôveryhodnosti jej zložky týkajúcej sa nešírenia jadrových zbraní, sa formálne dosiahol pokrok, pokiaľ ide o zabezpečovanie civilného štiepneho materiálu, ale ďalšie úsilie o zabezpečovanie a obmedzovanie štiepnych materiálov je ohrozené zhoršovaním vzťahov medzi Spojenými štátmi a Ruskom;

E.  keďže sa nedosiahol žiadny pokrok, pokiaľ ide o konkrétne kroky vedúce k jadrovému odzbrojeniu, ktoré boli dohodnuté na hodnotiacej konferencii NPT v roku 2010;

F.  keďže je potrebné ešte viac posilniť základné ciele troch pilierov NPT, čo sa týka nešírenia a odzbrojenia, a to nešírenie, odzbrojenie a spoluprácu v oblasti mierového využívania jadrovej energie;

G.  keďže štáty vlastniace jadrové zbrane, ktoré sú signatármi NPT, modernizujú a vylepšujú svoj jadrový arzenál a odkladajú opatrenia na obmedzenie alebo odstránenie svojich jadrových zbraní a upustenie od presadzovania vojenskej doktríny jadrového zastrašovania;

H.  keďže počas hodnotiacej konferencie NPT v roku 2010 do popredia opäť vystúpil humanitárny dosah jadrových zbraní, na ktorý poukázali vlády Nórska, Mexika a Rakúska prostredníctvom viacerých konferencií na túto tému a príslušných správ a ktorý bol zdôraznený aj prostredníctvom medzinárodného humanitárneho záväzku na podnet Rakúska, ktorý bol predložený na hodnotiacej konferencii NPT v roku 2015 a ktorý schválilo 127 členských štátov OSN;

I.  keďže obnovené zameranie na nebezpečenstvá, riziká a humanitárny dosah jadrových zbraní nám pripomína, že každý zbraňový systém treba vždy posudzovať s ohľadom na jeho vplyv na ľudí a životné prostredie a že v súlade s medzinárodným humanitárnym právom sa aj v čase konfliktu musí rešpektovať minimálny štandard spočívajúci v tom, že zbrane sú prípustné len vtedy, ak sa pri ich používaní dodržiavajú zásady proporcionality so zreteľom na očakávané vojenské výdobytky a rozlišovania medzi bojovníkmi a civilným obyvateľstvom, ako aj zásada predbežnej opatrnosti; keďže použitie jadrových zbraní by navyše predstavovalo hrubé porušenie všeobecne uznávaných ľudských práv a zásah do ľudskej dôstojnosti;

J.  keďže skúšobné výbuchy jadrových zbraní a/alebo akékoľvek iné jadrové výbuchy predstavujú hrozbu pre medzinárodný mier a bezpečnosť, ako aj pre životné prostredie a verejné zdravie a ohrozujú celosvetový režim jadrového odzbrojenia a nešírenia; keďže CTBT je najúčinnejším spôsobom, ako zakázať skúšky jadrových zbraní a akékoľvek iné jadrové výbuchy;

K.  keďže v roku 2016 si pripomíname 20. výročie otvorenia Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) na podpis dňa 24. septembra 1996;

L.  keďže Ruská federácia a Spojené štáty americké naďalej vykonávajú zmluvu New START, ktorej platnosť sa skončí v roku 2021, ak ju obe strany nepredĺžia; keďže prezident USA Barack Obama vo svojom prejave v Berlíne v roku 2013 predniesol dôležitý návrh na obmedzenie počtu jadrových hlavíc, ktorý zopakoval v roku 2016 vo Washingtone; keďže Ruská federácia na túto predbežnú ponuku na začatie rokovaní o dohode nadväzujúcej na zmluvu New START nezareagovala a zatiaľ neboli dohodnuté žiadne opatrenia nadväzujúce na uvedenú zmluvu, ktorými by sa zabezpečilo zníženie počtu nestrategických a strategických jadrových zbraní vedúce k ich odstráneniu;

M.  keďže už existuje viacero zmlúv o zóne bez jadrových zbraní týkajúcich sa iných regiónov sveta, konkrétne Latinskej Ameriky, Karibiku, južného Tichomoria, juhovýchodnej Ázie, Afriky a Strednej Ázie;

N.  keďže napriek všetkej snahe zvolať konferenciu o vytvorení zóny bez jadrových zbraní a všetkých ostatných zbraní hromadného ničenia na Blízkom východe do decembra 2012, a to v súlade s konsenzuálnymi dohodami zmluvných štátov NPT na hodnotiacej konferencii v roku 2010, sa táto konferencia neuskutočnila;

O.  keďže strategická koncepcia NATO z roku 2010 a revízia stratégie na odstrašenie a obranu z roku 2012 zaväzujú NATO k vytvoreniu podmienok pre svet bez jadrových zbraní; keďže na základe dohôd NATO o spoločnom využívaní jadrových zbraní a dvojstranných dohôd je v piatich štátoch NATO, ktoré nevlastnia jadrové zbrane (Belgicko, Nemecko, Taliansko, Holandsko a Turecko), naďalej rozmiestnených približne 150 až 200 amerických jadrových neriadených bômb krátkeho doletu, ktoré sa považujú za taktické alebo substrategické jadrové zbrane, a to napriek obavám panujúcim v týchto krajinách vrátane parlamentov niektorých týchto krajín z nebezpečenstiev, rizík a neistoty, ktoré sú s týmito zbraňami spojené, keď sú tieto zbrane rozmiestnené v súlade so súčasnými politikami NATO, ktoré spočívajú v zachovaní práva použiť jadrové zbrane ako prvý, odmietaní potvrdiť či vyvrátiť ich počty alebo prítomnosť na území štátov NATO, ako aj v odvolaní zákazu premiestňovať jadrové zbrane, ktorý je obsiahnutý v NPT, v prípade rozhodnutia použiť ich pri vojnových činoch;

P.  keďže bezpečnosť jadrových zbraní USA rozmiestnených v Turecku sa stala predmetom zvýšenej kontroly v dôsledku ozbrojeného konfliktu v Sýrii, ktorý sa odohráva neďaleko leteckej základne Incirlik, a v dôsledku udalostí na tejto leteckej základni a v jej okolí počas neúspešného pokusu o štátny prevrat 15. júla 2016 a po ňom;

Q.  keďže 5. decembra 2015 sme si pripomenuli 20. výročie podpísania memoranda z Budapešti; keďže Ukrajina rešpektovala všetky jeho ustanovenia a zaujala aktívny postoj k otázkam jadrového odzbrojenia a nešírenia na rozdiel od Ruskej federácie, ktorá porušila svoje záväzky tým, že okupuje časť územia Ukrajiny (Krym) a začala ozbrojený útok na východe Ukrajiny; keďže tým vznikol nebezpečný precedens, pretože štát, ktorý zaručoval bezpečnosť Ukrajiny v reakcii na jej rozhodnutie pridať sa ako štát nevlastniaci jadrové zbrane k NPT, narušil jej zvrchovanosť a územnú celistvosť a vážne poškodil nástroj negatívnych bezpečnostných záruk poskytovaných štátmi vlastniacimi jadrové zbrane, ako aj NPT a myšlienku presadzovania celosvetového jadrového odzbrojenia a nešírenia na základe medzinárodného práva a mnohostranných zmlúv;

R.  keďže podľa správ médií Ruská federácia rozmiestňuje alebo plánuje rozmiestniť rakety krátkeho doletu Iskander schopné niesť jadrové hlavice pri Kaliningrade, konajú sa cvičenia a prelety, ktoré zahŕňajú systémy schopné niesť jadrové hlavice, a ruské vedenie vo svojich vyhláseniach zdôrazňuje význam jadrového zastrašovania; keďže rozhodnutie Ruskej federácie pozastaviť Dohodu o zneškodňovaní plutónia a nakladaní s ním, ktorú uzatvorilo so Spojenými štátmi v roku 2000, zvýšilo obavy z väčšieho spoliehania sa Ruska na jadrové zbrane;

S.  keďže EÚ zohráva dôležitú úlohu ako účastník spoločného komplexného akčného plánu, ktorý sa dohodol s Iránom, pričom je zároveň riadnym členom spoločnej komisie dohliadajúcej na vykonávanie dohody;

T.  keďže Kórejská ľudovodemokratická republika (KĽDR) uskutočnila 9. septembra 2016 svoju piatu jadrovú skúšku, a to len osem mesiacov po skúške zo 6. januára 2016, ktorú KĽDR vyhlásila za „úspešnú skúšku vodíkovej bomby“, čo je jasným porušením jej medzinárodných záväzkov podľa rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN a vyhlásenia o denuklearizácii medzi oboma Kóreami z roku 1992, v ktorom sa uvádza, že obe krajiny nebudú rozvíjať ani vlastniť jadrové zbrane; keďže šírenie akýchkoľvek ZHN, ale najmä jadrových zbraní a prostriedkov umožňujúcich ich použitie, je hrozbou pre medzinárodný mier a bezpečnosť; keďže KĽDR oznámila v roku 2003 svoje odstúpenie od Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT), od roku 2006 uskutočňuje jadrové skúšky a v roku 2009 oficiálne vyhlásila, že vyvinula jadrovú zbraň na účely odstrašenia, čo znamená, že predstavuje zvýšenú hrozbu pre susedné krajiny v severovýchodnej Ázii a pre regionálny a medzinárodný mier a bezpečnosť;

U.  keďže v Európskej bezpečnostnej stratégii z roku 2003 sa uvádza, že šírenie zbraní hromadného ničenia je potenciálne najväčšou hrozbou pre našu bezpečnosť, pričom zvyšuje možnosť pretekov v zbrojení v oblasti ZHN, a že EÚ je odhodlaná dosiahnuť univerzálne dodržiavanie režimov multilaterálnych zmlúv a posilňovať zmluvy a ich ustanovenia o overovaní; keďže globálna stratégia EÚ na rok 2016 neobsahuje žiadnu zmienku o ZHN, nešírení a kontrole zbraní;

V.  keďže EÚ sa zaviazala, že využije všetky dostupné nástroje na predchádzanie, zabránenie, zastavenie a v rámci možností na odstránenie programov šírenia, ktoré vyvolávajú obavy na globálnej úrovni, ako je to jasne uvedené v stratégii EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia prijatej Európskou radou 12. decembra 2003, a keďže zabezpečila užšiu spoluprácu európskych odborných skupín zaoberajúcich sa otázkou nešírenia v rámci Združenia EÚ pre nešírenie zbraní;

W.  keďže je potrebné, aby EÚ zintenzívnila svoje úsilie zamerané na boj proti tokom a financovaniu šírenia, trestala šírenie a vypracovala opatrenia na predchádzanie nehmotným transferom poznatkov a know-how prostredníctvom všetkých dostupných prostriedkov vrátane multilaterálnych zmlúv, orgánov ako Skupina jadrových dodávateľov (NSG) a mechanizmov overovania, vnútroštátnych a medzinárodných koordinovaných kontrol vývozu, spoločných programov v oblasti znižovania hrozieb a politických a hospodárskych nástrojov;

X.  keďže EÚ sa v rámci príprav na hodnotiacu konferenciu NPT v roku 2015 bohužiaľ nedokázala dohodnúť na spoločnom stanovisku k jadrovému odzbrojeniu, pričom prvýkrát uznala, že boli vyjadrené „rôzne názory“ na dôsledky jadrových zbraní; keďže na hodnotiacej konferencii NPT v roku 2015 sa pre nezhody v súvislosti s pokračovaním v regionálnom úsilí o vytvorenie zóny bez ZHN na Blízkom východe nepodarilo prijať konečný dokument;

Y.  keďže je možné skonštruovať „jednoduché“ jadrové bomby s využitím vyhoreného paliva z výskumných reaktorov, ktoré pracujú na báze vysoko obohateného uránu;

1.  je hlboko znepokojený zhoršujúcou sa úrovňou regionálnej a medzinárodnej bezpečnosti, obnovením úlohy jadrových zbraní v tomto kontexte a nedostatočným vykonávaním účinných krokov na odzbrojenie a nešírenie;

2.  vyzýva všetky štáty vlastniace jadrové zbrane, aby prijali konkrétne dočasné opatrenia na obmedzenie rizika výbuchov jadrových zbraní vrátane zníženia operačného stavu jadrových zbraní a presunu jadrových zbraní z miest nasadenia do skladov, obmedzenia úlohy jadrových zbraní vo vojenských doktrínach a urýchleného zredukovania všetkých druhov jadrových zbraní;

3.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad zvýšenými jadrovými hrozbami v dôsledku zhoršenia vzťahov medzi Ruskou federáciou a NATO vrátane možných porušení Zmluvy o jadrových silách stredného doletu, vyhlásení vyjadrujúcich zvýšenú pripravenosť použiť jadrové zbrane a vyhlásení, podľa ktorých sa zvažuje prípadné rozmiestnenie jadrových zbraní v ďalších oblastiach Európy; pripomína, že Medzinárodný výbor Červeného kríža a Medzinárodný súdny dvor dospeli k záveru, že neexistuje možnosť použiť jadrové zbrane bez porušenia medzinárodného humanitárneho práva;

4.  podporuje samit o jadrovej bezpečnosti v roku 2016, pričom uznáva, že nepovolené obchodovanie s jadrovým materiálom a jeho používanie je bezprostrednou a vážnou hrozbou pre globálnu bezpečnosť, a očakáva zaistenie úplného sledovania a fyzického zabezpečenia všetkých materiálov vhodných na výrobu zbraní;

5.  víta ukončenie práce otvorenej pracovnej skupiny OSN, ktorá bola na základe rezolúcie Valného zhromaždenia OSN č. A/RES/70/33 poverená zabezpečením pokroku pri mnohostranných rokovaniach o jadrovom odzbrojení;

6.  víta tiež odporúčanie pre Valné zhromaždenie OSN, ktoré bolo obsiahnuté v záverečnej správe otvorenej pracovnej skupiny (A/71/371) a prijaté 19. augusta 2016 so širokou podporou, a síce aby sa v roku 2017 zvolala konferencia otvorená pre všetky štáty s cieľom rokovať o právne záväznom nástroji, ktorým by sa zakázali jadrové zbrane, čo by viedlo k ich úplnému odstráneniu; uznáva, že tento krok posilní ciele nešírenia a odzbrojenia a záväzky obsiahnuté v NPT a pomôže vytvoriť podmienky pre globálnu bezpečnosť a svet bez jadrových zbraní;

7.  vyzýva členské štáty EÚ, aby podporili zvolanie takejto konferencie v roku 2017 a konštruktívne sa do nej zapojili, a žiada PK/VP Federicu Mogheriniovú a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby k priebehu rokovaní na tejto konferencii konštruktívne prispeli;

8.  pripomína 20. výročie otvorenia Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) na podpis dňa 23. septembra 1996 a zdôrazňuje, že univerzálna, medzinárodná a účinne overiteľná zmluva o zákaze skúšok je najúčinnejším spôsobom zákazu jadrových skúšok a akýchkoľvek iných jadrových výbuchov;

9.  naliehavo vyzýva zvyšné štáty uvedené v prílohe II zmluvy, ktorých ratifikácia je potrebná pre jej nadobudnutie platnosti, aby zmluvu urýchlene podpísali a/alebo ratifikovali s cieľom bezodkladne zabezpečiť plný právny účinok tohto kľúčového medzinárodného nástroja; v tejto súvislosti víta prijatie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2310 (2016);

10.  oceňuje významný pokrok, ktorý dosiahla prípravná komisia CTBT pri dokončovaní a prevádzke svojho účinného medzinárodného systému monitorovania, ktorý aj bez nadobudnutia platnosti zmluvy prispieva k regionálnej stabilite ako významné opatrenie na budovanie dôvery, posilňuje režim nešírenia a odzbrojenia a prináša štátom ďalšie vedecké a civilné výhody; vyjadruje presvedčenie, že pokiaľ ide o ďalšiu prevádzku systému monitorovania, prípravná komisia CTBTO sa bude naďalej spoliehať na finančné príspevky štátov;

11.  požaduje prehĺbenie dialógu s vládou USA a so všetkými štátmi, ktoré vlastnia jadrové zbrane, s cieľom sledovať spoločný program zameraný na postupné znižovanie zásob jadrových hlavíc; podporuje najmä kroky Spojených štátov a Ruskej federácie na zníženie počtu ich rozmiestnených jadrových zbraní, ako sa dohodlo v zmluve New START;

12.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že od nadobudnutia platnosti zmluvy New START v roku 2011 nedošlo k žiadnym ďalším rokovaniam o naliehavo potrebnom znížení počtu rozmiestnených a nerozmiestnených jadrových hlavíc vrátane – ako bolo predtým dohodnuté medzi USA a Ruskou federáciou – opatrení na zníženie a odstránenie jadrových zbraní krátkeho dosahu a taktických jadrových zbraní, ktoré sú považované za substrategické alebo nestrategické jadrové zbrane;

13.  oceňuje vytvorenie zón bez jadrových zbraní ako pozitívny krok k dosiahnutiu sveta bez jadrových zbraní; v tejto súvislosti zastáva názor, že zóna bez jadrových zbraní na Blízkom východe má zásadný význam pre dosiahnutie trvalého a komplexného mieru v tejto oblasti; v tejto súvislosti vyjadruje hlboké sklamanie, že v roku 2012 sa neuskutočnila konferencia o vytvorení zóny bez ZHN na Blízkom východe plánovaná v rámci NPT;

14.  uznáva, že stiahnutie všetkých jadrových hlavíc krátkeho dosahu a taktických a určených substrategických jadrových hlavíc z európskeho územia by mohlo pozitívne prispieť k zabezpečeniu podmienok na vytvorenie ďalších zón bez jadrových zbraní, čo by napomohlo splnenie záväzkov v oblasti nešírenia a odzbrojenia uvedených v NPT a zároveň vytvorilo precedens pre ďalšie jadrové ozbrojenie;

15.  podporuje dodatočné úsilie s cieľom posilniť mandát Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) vrátane všeobecného zavedenia dodatkových protokolov k dohodám MAAE o bezpečnostných zárukách a ďalších krokov zameraných na rozvoj opatrení na budovanie dôvery; usiluje sa zabezpečiť vyčlenenie dostatočných prostriedkov pre túto organizáciu, aby mohla plniť svoj dôležitý mandát, ktorým je zaisťovanie bezpečnosti jadrových činností; žiada, aby sa v rámci prípravného výboru pre nadchádzajúcu NPT v roku 2017 a na konferencii na vysokej úrovni zameranej na jadrové odzbrojenie v roku 2018 dosiahol pokrok;

16.  je presvedčený, že spoločný komplexný akčný plán, známy aj ako dohoda o iránskom jadrovom programe, bol pozoruhodným úspechom pre mnohostrannú diplomaciu, a najmä pre európsku diplomaciu, čo by malo umožniť nielen podstatné zlepšenie vzťahov medzi EÚ a Iránom, ale aj pomôcť pri podpore stability v celom regióne; nazdáva sa, že všetky strany sú teraz zodpovedné za zabezpečenie jeho dôsledného a úplného vykonávania; víta vytvorenie spoločnej komisie zloženej zo zástupcov Iránu a skupiny E3/EU+3; plne podporuje VP/PK v jej úlohe koordinátorky spoločnej komisie zriadenej v rámci spoločného komplexného akčného plánu a domnieva sa, že dôsledné a úplné vykonávanie uvedeného plánu je naďalej mimoriadne dôležité;

17.  odsudzuje nedávne jadrové skúšky KĽDR a skutočnosť, že táto krajina odmietla viaceré rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN vrátane tej najnovšej z 2. marca 2016 (2070); naliehavo žiada KĽDR, aby sa zdržala ďalších provokatívnych akcií a vzdala sa svojho programu jadrových a balistických rakiet, a to úplným, preukázateľným a nezvratným spôsobom, aby zastavila všetky súvisiace činnosti a bezodkladne splnila všetky svoje medzinárodné záväzky vrátane rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN a Rady guvernérov MAAE, ako aj iných medzinárodných noriem v oblasti odzbrojenia a nešírenia a aby sa vrátila k rokovaciemu stolu; vyzýva KĽDR, aby bezodkladne podpísala a ratifikovala Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok;

18.  potvrdzuje svoju vôľu nájsť diplomatické a politické riešenie jadrového problému KĽDR; opätovne zdôrazňuje svoju podporu šesťstranným rozhovorom a požaduje ich obnovenie; vyzýva KĽDR, aby sa znovu konštruktívne zapojila do rokovaní s medzinárodným spoločenstvom, a najmä s účastníkmi šesťstranných rozhovorov, s cieľom usilovať sa o trvalý mier a bezpečnosť na Kórejskom polostrove bez jadrových zbraní, čo je najlepší spôsob zaistenia väčšej prosperity a stabilnej budúcnosti KĽDR; naliehavo žiada Čínu, aby vyvinula väčší tlak na KĽDR;

19.  víta začlenenie doložiek o nešírení ZHN do dohôd EÚ s tretími krajinami a do akčných plánov; poukazuje na to, že takéto opatrenia musia uplatňovať všetky partnerské krajiny EÚ bez výnimky;

20.  víta predstavenie globálnej stratégie EÚ a naliehavo vyzýva ESVČ, aby v nadväznosti na to aktualizovala a rozšírila stratégiu EÚ proti šíreniu ZHN z roku 2003 a nové smery činnosti z roku 2009, pričom zohľadní uvedené otázky a problémy, s cieľom urobiť z EÚ hnaciu silu pri posilňovaní a presadzovaní mnohostranných dohôd o jadrovom odzbrojení a nešírení;

21.  víta skutočnosť, že Združenie EÚ pre nešírenie zbraní a iné organizácie občianskej spoločnosti a odborné skupiny sa týmito otázkami pravidelne zaoberajú, a vyzýva Združenie EÚ pre nešírenie zbraní, aby rozšírilo svoju agendu a začlenilo do nej v rovnakej miere problematiku odzbrojenia;

22.  naliehavo žiada MAAE a Európsku komisiu, aby z bezpečnostných dôvodov zaistili ukončenie používania vysoko obohateného uránu vo výskumných reaktoroch;

23.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, členským štátom, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, generálnemu tajomníkovi OSN, vysokému predstaviteľovi OSN pre otázky odzbrojenia, výkonnému tajomníkovi CTBTO a generálnemu riaditeľovi MAAE.

(1)

Ú. v. EÚ C 440, 30.12.2015, s. 97.

(2)

Ú. v. EÚ C 349E , 22.12.2010, s. 77.

(3)

Ú. v. EÚ L 197, 24.7.2012, s. 67.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia