NÁVRH UZNESENIA o Európskej dobrovoľníckej službe
19.10.2016 - (2016/2872(RSP))
v súlade s článkom 128 ods. 5 rokovacieho poriadku
Michaela Šojdrová, Sabine Verheyen, Milan Zver, Elissavet Vozemberg-Vrionidi v mene skupiny PPE
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-1126/2016
Európsky parlament
– so zreteľom na rozhodnutie Rady z 27. novembra 2009 o Európskom roku dobrovoľníckych činností podporujúcich aktívne občianstvo (2011)[1],
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. septembra 2011 s názvom Politiky EÚ a dobrovoľníctvo: uznávanie a podpora cezhraničných dobrovoľných aktivít v EÚ (COM(2011)0568),
– so zreteľom na politický program pre dobrovoľníctvo v Európe Aliancie pre Európsky rok dobrovoľníctva 2011,
– so zreteľom na odporúčanie Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa[2],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2013 o dobrovoľníctve a dobrovoľníckej činnosti v Európe[3],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júna 2012 o uznávaní a podpore cezhraničných dobrovoľníckych činností v EÚ[4],
– so zreteľom na Európsku chartu práv a zodpovedností dobrovoľníkov[5],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 22. apríla 2008 o prínose dobrovoľníckej práce pre hospodársku a sociálnu súdržnosť[6],
– so zreteľom na otázku Komisii o Európskej dobrovoľníckej službe (O-000107/2016 – B8-1803/2016),
– so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
A. pripomínajúc, že v roku 2016 oslavuje Európska dobrovoľnícka služba (EDS) 20. výročie a že počas týchto 20 rokov bolo podporených 100 000 dobrovoľníkov;
B. zdôrazňujúc, že Európsky rok dobrovoľníctva 2011, ktorému poskytol Európsky parlament výraznú podporu, bol významnou politickou príležitosťou na zdôraznenie pridanej hodnoty dobrovoľníctva v Európe a Európsky parlament by mal teraz po piatich rokoch posúdiť dosah, ktorý mal Európsky rok dobrovoľníctva 2011 na rozvoj politiky, ako aj to, do akej miery je dobrovoľníctvo začlenené do kľúčových európskych programov, ako je Erasmus + a jeho Európska dobrovoľnícka služba;
C. pripomínajúc, že dobrovoľníctvo sa vykonáva nezištne z vlastnej vôle a na základe slobodnej voľby a motivácie; zdôrazňujúc, že dobrovoľníctvo možno definovať ako prejav solidarity a spôsob riešenia ľudských, sociálnych a environmentálnych potrieb a problémov;
D. zdôrazňujúc, že dobrovoľníctvo má hodnotu a význam ako jeden z najviditeľnejších prejavov solidarity, ktorý podporuje a uľahčuje sociálne začleňovanie, vytvára sociálny kapitál a má transformačný vplyv na spoločnosť, a že prispieva k rozvoju životaschopnej občianskej spoločnosti, ktorá dokáže ponúkať kreatívne a inovatívne riešenia spoločných problémov, ako aj k hospodárskemu rastu, a že ako také si zaslúži byť hodnotené konkrétnym a cieleným spôsobom, a to z hľadiska hospodárskeho, ako aj sociálneho kapitálu;
E. zdôrazňujúc, že dobrovoľníctvo si vyžaduje kombináciu podporných mechanizmov a/alebo vhodných organizačných štruktúr, ktoré by mali byť posilnené aj vhodným právnym rámcom stanovujúcim práva a povinnosti dobrovoľníkov a dobrovoľníctva;
F. zdôrazňujúc, že každý má nárok na rovnaký prístup k dobrovoľníckym príležitostiam a na ochranu proti všetkým druhom diskriminácie a mal by mať právo zosúladiť svoju dobrovoľnícku činnosť so súkromným a pracovným životom s cieľom dosiahnuť určitú mieru flexibility počas dobrovoľníckej činnosti;
G. zdôrazňujúc, že uznanie dobrovoľníctva je dôležité aj preto, aby sa vytvorila primeraná motivácia pre všetky zainteresované strany a aby sa zvýšila kvantita, kvalita a vplyv dobrovoľníctva, a že si to vyžaduje, aby sa na dobrovoľníctvo začalo čoraz viac nazerať ako na hnaciu silu uplatňovania európskych hodnôt v praxi;
1. uznáva, že dobrovoľníctvo je vyjadrením solidarity, slobody a zodpovednosti, čím prispieva k posilňovaniu aktívneho občianstva a osobného ľudského rozvoja, a je dôležitým nástrojom sociálneho začlenenia a súdržnosti, ako aj odbornej prípravy, vzdelávania a medzikultúrneho dialógu a zároveň významne prispieva k šíreniu európskych hodnôt; zdôrazňuje, že jeho prínosy sú oceňované aj v dobrovoľníckej práci vykonávanej spoločne s tretími krajinami ako strategický nástroj upevňovania vzájomného porozumenia a medzikultúrnych vzťahov;
2. poukazuje na to, že dobrovoľníctvo ako také pomáha ľuďom získavať zručnosti a schopnosti, ktoré by mali byť uznané ako informálne a neformálne vzdelávanie;
3. vyzýva členské štáty, aby vo svojich vzdelávacích a akademických systémoch propagovali Európsku dobrovoľnícku službu ako nástroj vzdelávania mladšej generácie v oblasti solidarity a občianskej angažovanosti;
4. konštatuje, že v Európe vykonáva dobrovoľnícku činnosť takmer 100 miliónov občanov všetkých vekových kategórií, ktorých činnosť prispieva k približne 5 % HDP v Európe;
5. žiada Komisiu, aby vypracovala štúdiu o vnútroštátnych systémoch dobrovoľníckej služby, ako aj občianskej služby a tzv. zborov solidarity a o existujúcom prostredí pre potenciálnych dobrovoľníkov medzi členskými štátmi s cieľom podporiť vzájomné porozumenie a šírenie osvedčených postupov a aby zároveň preskúmala možnosť vytvorenia Európskej občianskej služby – to všetko s cieľom posilniť európske občianstvo; zdôrazňuje však, že systémy občianskej služby by mali dopĺňať, a nie nahrádzať existujúce dobrovoľnícke príležitosti;
6. vyzýva Komisiu, aby iniciovala vypracovanie koordinovanej európskej politiky dobrovoľníctva s jednotným kontaktným miestom v Komisii, ktorým by boli vzájomne prepojené jednotlivé iniciatívy a programy;
7. zdôrazňuje význam aktívneho starnutia v súvislosti s dobrovoľníctvom a podčiarkuje úlohu mladých aj starších občanov v občianskej angažovanosti v Európe, a to nadviazaním na impulzy Európskeho roka dobrovoľníckej práce (2011) a Európskeho roka aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami (2012);
8. pripomína, že základom Európskej dobrovoľníckej služby by mala byť štruktúra, ktorá mladým ľuďom umožní rýchly a jednoduchý prístup k programu, a žiada preto zjednodušenie súčasného systému podávania žiadostí;
9. zdôrazňuje, že je potrebné skvalitniť vyhodnocovanie skúseností nadobudnutých vykonávaním dobrovoľníckej činnosti a posilniť miestny rozmer dobrovoľníctva poskytovaním podpory miestnym komunitám nielen pred odchodom, ale aj po návrate, a to formou tzv. post-orientačných a post-integračných školení;
10. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam členských štátov.
- [1] Ú. v. EÚ L 17, 22.1.2010, s. 43.
- [2] Ú. v. EÚ C 398, 22.12.2012, s. 1.
- [3] Prijaté texty, P7_TA(2013)0549.
- [4] Ú. v. EÚ C 332 E, 15.11.2013, s. 14.
- [5] http://ec.europa.eu/citizenship/pdf/volunteering_charter_en.pdf
- [6] Ú. v. EÚ C 259 E, 29.10.2009, s. 9.