Postup : 2016/2637(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-1136/2016

Predkladané texty :

B8-1136/2016

Rozpravy :

PV 25/10/2016 - 19
CRE 25/10/2016 - 19

Hlasovanie :

Prijaté texty :


NÁVRH UZNESENIA
PDF 363kWORD 56k
19.10.2016
PE589.736v01-00
 
B8-1136/2016

predložený na základe otázok na ústne zodpovedanie B8-1801/2016 a B8-1802/2016

v súlade s článkom 128 ods. 5 rokovacieho poriadku


o transmastných kyselinách (2016/2637(RSP))


Mireille D’Ornano, Sylvie Goddyn, Jean-François Jalkh v mene skupiny ENF

Uznesenie Európskeho parlamentu o transmastných kyselinách (2016/2637(RSP))  
B8-1136/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, a najmä na jeho článok 30 ods. 7(1),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade o transmastných kyselinách v potravinách a celkovo v strave obyvateľstva Únie (COM(2015)0619),

–  so zreteľom na správu Spoločného výskumného centra s názvom Trans fatty acids in Europe: where do we stand? A synthesis of the evidence: 2003 – 2013 (Transmastné kyseliny v Európe: aká je súčasná situácia? Súhrn dôkazov: 2003 – 2013),

–  so zreteľom na publikácie Svetovej zdravotníckej organizácie s názvom The effectiveness of policies for reducing dietary trans fat:systematic review of the evidence (Účinnosť politík na zníženie transmastných kyselín v strave: systematický prehľad dôkazov(2), Eliminating trans fats in Europe – A policy brief (Odstraňovanie transmastných kyselín v Európe – prehľad politiky)(3)Effect of trans-fatty acid intake on blood lipids and lipoproteins:systematic review and meta-regression analysis (Účinok príjmu transmastných kyselín na krvné lipidy a lipoproteíny: systematické skúmanie a metaanalýza)(4),

–  so zreteľom na otázky Rade a Komisii o transmastných kyselinách (O-000105/2016 – B8-1801/2016 a O-000106/2016 – B8-1802/2016),

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku

A.  keďže transmastné kyseliny predstavujú osobitný druh nenasýtených tukov;

B.  keďže transmastné kyseliny sa síce prirodzene nachádzajú v potravinových produktoch z prežúvavcov, ako sú mliečne produkty a mäso, a v niektorých rastlinách a produktoch rastlinného pôvodu (pór, hrach, šalát a repkový olej), väčšinou sa vyskytujú v priemyselne vyrábaných čiastočne hydrogenovaných rastlinných olejoch (čiže v rastlinných olejoch, ktoré boli pozmenené pridaním atómov vodíka a ktoré sa používajú na vyprážanie, pečenie a v spracovaných potravinách na predĺženie životnosti);

C.  keďže francúzska gastronómia, ktorá využíva živočíšne tuky vrátane transmastných kyselín, je uznávaná ako kultúrne dedičstvo UNESCO a je známa pre tzv. francúzsky paradox;

D.  keďže príjem transmastných kyselín je teda väčšinou spojený s konzumáciou priemyselne vyrobených čiastočne hydrogenovaných olejov, ktoré sa používajú v priemysle v širokom spektre nápojov potravinových výrobkoch (v balených i nebalených potravinách, ako sú voľne predávané potraviny a potraviny ponúkané v stravovacích službách);

E.  keďže ľudská konzumácia prirodzene sa vyskytujúcich transmastných kyselín z prežúvavcov je vo všeobecnosti nízka a keďže Svetová zdravotnícka organizácia poukazuje na to, že nie je pravdepodobné, že by tieto prirodzene sa vyskytujúce transmastné kyseliny predstavovali v rámci súčasného bežného stravovania zdravotné riziko, a to vzhľadom na ich pomerne nízky príjem;

F.   keďže transmastné kyseliny sa vyskytujú prirodzene v ľudskom materskom mlieku;

G.  keďže toto uznesenie sa týka len priemyselne vyrábaných mastných kyselín;

H.  keďže mnohé reštaurácie a zariadenia rýchleho občerstvenia používajú tuky obsahujúce transmastné kyseliny na ponorné vyprážanie potravín, pretože sú lacné a možno ich v priemyselných fritézach používať opakovane;

I.  keďže počas prípravy niektorých potravín (napr. sušienok, koláčov, slaných pochutín, vyprážaných jedál) sa používajú alebo vznikajú ďalšie transmastné kyseliny;

J.  keďže častá konzumácia priemyselne vyrábaných hydrogenovaných rastlinných olejov sa spája s vyšším rizikom vzniku srdcovo-cievnych ochorení (a to viac než akýkoľvek iný dlhodobo pôsobiaci faktor), neplodnosti, endometriózy, žlčníkových kameňov, Alzheimerovej choroby, cukrovky, obezity a niektorých druhov rakoviny;

K.  keďže zdravotné riziká spojené s konzumáciou transmastných kyselín sú dobre zdokumentované, pretože severoamerický cukrársky priemysel financoval programy v oblasti výskumu lipidov s cieľom potvrdiť prepojenie medzi obavami týkajúcimi sa srdcovo-cievnych ochorení a konzumáciou tuku;

L.  keďže členské štáty orgány by mali prijať všetky potrebné opatrenia na boj proti príčinám obezity;

M.  keďže vysoký príjem transmastných kyselín (viac než akákoľvek iná živina na kalorickom základe) zvyšuje riziko vzniku koronárnej choroby srdca, ktorá má podľa konzervatívneho odhadu v EÚ na svedomí približne 660 tisíc úmrtí ročne, čiže približne 14 % celkového počtu úmrtí;

N.  keďže WHO konkrétnejšie odporúča, že konzumácia transmastných kyselín by mala dosahovať menej než 1 % denného energetického príjmu(5);

O.  keďže americký Úrad pre potraviny a lieky (FDA) v júni 2015 dospel k záveru, že čiastočne hydrogenované oleje nie sú „vo všeobecnosti považované za bezpečné“ na použitie v ľudskej potrave;

P.  keďže napriek tomu, že sú údaje pre celú EÚ dostupné v len obmedzenej miere, v nedávnej štúdii, ktorá zhŕňa údaje z deviatich krajín EÚ, sa uvádza, že priemerná denná spotreba transmastných kyselín je menej než 1 % denného energetického príjmu, ale v osobitných podskupinách obyvateľstva niektorých z týchto členských štátov je ich príjem vyšší(6);

Q.  keďže analýza najnovších verejne dostupných údajov potvrdzuje, že napriek údajnému zníženiu obsahu transmastných kyselín v istých potravinách existuje na niektorých trhoch EÚ s potravinami stále veľké množstvo potravín s vysokým obsahom týchto kyselín, t.j. nad 2 g transmastných kyselín na 100 g tuku (napr. sušienky alebo pukance má približne 40 – 50 g transmastných kyselín/100 g tuku, ako aj nebalené potraviny ako pekárenské výrobky);

R.  keďže medzinárodné štúdie dokazujú, že politiky zamerané na obmedzenie obsahu transmastných kyselín v potrave vedú k zníženiu ich obsahu bez toho, aby dochádzalo k zvýšeniu celkového obsahu tuku; keďže tieto politiky sú realizovateľné, dosiahnuteľné a môžu mať pozitívny dosah na verejné zdravie;

S.  keďže skutočnosť, že iba tretina spotrebiteľov v EÚ má isté vedomosti o transmastných kyselinách, dokazuje, že opatrenia týkajúce sa označovania nie sú účinné a že treba prijať opatrenia na zvýšenie povedomia o tejto problematike prostredníctvom systému vzdelávania a mediálnych kampaní;

T.  keďže právne predpisy EÚ neregulujú obsah transmastných kyselín v potravinových výrobkoch, ani nevyžadujú ich označovanie;

U.  keďže Rakúsko, Dánsko, Lotyšsko a Maďarsko zaviedli právne predpisy, ktoré obmedzujú obsah transmastných kyselín v potravinových výrobkoch, pričom väčšina ostatných členských štátov si vybrala dobrovoľné opatrenia, ako je samoregulácia, odporúčania k stravovaniu či kritériá týkajúce sa zloženia osobitných tradičných výrobkov;

V.  keďže pochopenie rozdielu medzi druhmi tukov si vyžaduje isté technické zručnosti, ktoré spotrebitelia nenadobudnú ľahko; keďže v tomto prípade označovanie nie je dostatočným opatrením na ochranu ľudského zdravia;

W.  keďže nedávne štúdie preukázali, že ľudia s vyšším sociálno-ekonomickým postavením sa stravujú zdravšie než ľudia s nižším sociálno-ekonomickým postavením a že spolu s tým, ako rastie sociálna nerovnosť, sa tento rozdiel sa stále prehlbuje; keďže v dôsledku úsporných politík, ktoré museli členské štáty pod nátlakom Komisie prijať, vzrástla chudoba a skomplikoval sa prístup k zdravým miestnym potravinám;

X.  keďže práve transmastné kyseliny sa používajú skôr v lacnejších potravinách, a vzhľadom na to, že ľudia s nižšími príjmami sú vo väčšej miere vystavení konzumácii lacnejších potravín s vysokým obsahom transmastných kyselín, môže dochádzať k prehlbovaniu nerovností z hľadiska zdravia;

Y.  keďže členské štáty by mali prijať vhodné rozhodnutia na zníženie príjmu priemyselne vyrábaných transmastných kyselín;

Z.  keďže zdravotnícke organizácie, spotrebiteľské skupiny, združenia zdravotníckych pracovníkov a potravinárske podniky žiadali(7), aby sa obmedzilo množstvo priemyselne vyrábaných transmastných kyselín v potravinách na podobnú úroveň, akú stanovili dánske orgány (t. j. 2 g transmastných kyselín na 100 g tuku);

AA.  keďže legislatívny návrh týkajúci sa transmastných kyselín by nemal prehĺbiť krízu v mliekárenskom odvetví;

1.  pripomína, že problematika priemyselne vyrábaných transmastných kyselín Parlament skutočne znepokojuje, a opakuje svoje obavy týkajúce sa rizík, ktoré chudoba a jeden z jej dôsledkov, teda nadmerný príjem transmastných kyselín, predstavujú z hľadiska ľudského zdravia;

2.  zdôrazňuje, že USA už oznámili, že vzhľadom na záver z roku 2015, podľa ktorého transmastné kyseliny nie sú všeobecne uznávané ako bezpečné, výrobcovia potravín budú musieť od polovice roka 2018 odstrániť čiastočne hydrogenované oleje z výrobkov, ktoré sa predávajú na domácom trhu;

3.  pripomína, že existujú dôkazy potvrdzujúce, že obmedzenie priemyselne vyrobených transmastných kyselín môže priniesť rýchle a výrazné zdravotné zlepšenia;

4.  zdôrazňuje, že väčšina obyvateľov EÚ – predovšetkým tých najzraniteľnejších – nemá dostatok informácií o priemyselne vyrábaných transmastných kyselinách a ich dôsledkoch pre zdravie, čo im môže brániť v informovanom rozhodovaní o ich konzumácii;

5.  je znepokojený tým, že zraniteľné skupiny vrátane občanov s nižším vzdelaním a sociálno-ekonomickým postavením, ako aj deti majú väčší sklon ku konzumácii potravín s vyšším obsahom priemyselne vyrábaných transmastných kyselín;

6.  uznáva, že všetky existujúce stratégie na obmedzenie transmastných kyselín sú podľa všetkého spojené s výrazným znížením obsahu transmastných kyselín v potravinách a že členské štáty by mali byť schopné v závislosti od miestnej gastronómie určiť pre seba tú správnu úroveň;

7.  pripomína, že podľa Svetovej zdravotníckej organizácie(8) je vykonávanie politiky označovania transmastných kyselín pravdepodobne najnákladnejšiou možnosťou, kým v krajinách, ktoré transmastné kyseliny zakázali, mal tento zákaz vzhľadom na nízke náklady spojené s jeho vykonávaním a monitorovaním minimálny finančný dosah;

8.  vyjadruje presvedčenie, že vzhľadom na nedostatočnú informovanosť spotrebiteľov o negatívnych vplyvoch transmastných kyselín na zdravie je povinné označovanie týchto kyselín v rámci úsilia o obmedzenie príjmu transmastných kyselín občanmi EÚ síce dôležitým, ale nepostačujúcim nástrojom v porovnaní so zavedením povinných limitov;

9.  zdôrazňuje ďalej v tomto smere, že stratégia označovania priemyselne vyrábaných transmastných kyselín sa týka len určitých potravín a netýka sa mliečnych výrobkov, nebalených potravín alebo jedál v reštauračných zariadeniach;

10.  vyzýva členské štáty, aby podporovali a povzbudzovali výrobcov potravín, ktorí sa angažujú v obmedzovaní priemyselne vyrábaných transmastných kyselín vo svojich výrobkoch, a aby zdôrazňovali prínosy využívania miestnych mliečnych výrobkov ako zdroj lipidov;

11.  v tejto súvislosti berie na vedomie vyhlásenie Komisie, že uskutoční dôkladné posúdenie nákladov a prínosov rôznych možností hraničných hodnôt, a žiada Komisiu, aby osobitne zohľadnila ich dosah na MSP;

12.  vyzýva potravinársky priemysel, aby uprednostnil alternatívne riešenia, ktoré sú v súlade so zdravotnými normami, ako napríklad využívanie zlepšených olejov, nové postupy na úpravu tukov alebo kombináciu náhrad za transmastné kyseliny (vláknina, celulóza, škrob, bielkovinové zmesi atď.); vyzýva členské štáty, aby zaistili, že politiky zamerané na obmedzenie obsahu transmastných kyselín v spracovaných potravinách nebudú povzbudzovať k používaniu palmového oleja v ich výrobkoch, pretože to vedie k vysokým environmentálnym a sociálnym nákladom v rozvojových krajinách:

13.  ďalej žiada Komisiu, aby podporovala členské štáty k tomu, aby zvyšovali gramotnosť obyvateľov v oblasti výživy, povzbudzovali spotrebiteľov k zdravším rozhodnutiam týkajúcich sa potravín a uľahčovali im toto rozhodovanie a aby sa zapojili do diskusie so zástupcami priemyslu s cieľom povzbudiť ich k zmene zloženia ich výrobkov, aby boli zdravšie;

14.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)

Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 18.

(2)

Bull World Health Organ 2013;91:262–269H.

(3)

http://www.euro.who.int/__data/assets/pdf_file/0010/288442/Eliminating-trans-fats-in-Europe-A-policy-brief.pdf?ua=1.

(4)

http://apps.who.int/iris/bitstream/10665/246109/1/9789241510608-eng.pdf

(5)

http://apps.who.int/iris/bitstream/10665/42665/1/WHO_TRS_916.pdf?ua=1 pg89, WHO/FAO technical report series 916

(6)

Mouratidou et al. Trans Fatty acids in Europe: where do we stand? (Transmastné kyseliny v Európe: aká je všeobecná situácia?) JRC Science and Policy Reports 2014 doi:10.2788/1070

(7)

http://www.beuc.eu/publications/open_letter_industrially_produced_tfas_freeeu.pdf

(8)

Eliminating trans fats in Europe: a policy brief (Odstraňovanie transmastných kyselín v Európe: prehľad politiky), s. 6 http://www.euro.who.int/__data/assets/pdf_file/0010/288442/Eliminating-trans-fats-in-Europe-a -policy-brief.pdf

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia