NÁVRH UZNESENIA o situácii novinárov v Turecku
24.10.2016 - (2016/2935(RSP))
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
Marine Le Pen, Edouard Ferrand, Mireille D’Ornano, Marcel de Graaff, Gerolf Annemans, Janice Atkinson, Harald Vilimsky, Jean-Luc Schaffhauser v mene skupiny ENF
Európsky parlament,
– so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 26. októbra 2016,
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže stav slobody tlače v Turecku sa počas uplynulých desiatich rokov výrazne zhoršil; keďže Turecko bolo v roku 2016 na 151. mieste rebríčka slobody tlače organizácie Reportéri bez hraníc, pričom v roku 2005 bolo na 98. mieste;
B. keďže sloboda prejavu a sloboda tlače sú podstatnými a základnými zložkami každej demokracie;
C. keďže Turecko je stále kandidátskou krajinou na členstvo v EÚ;
D. keďže turecká vláda zneužíva výnimočný stav a nevydarený pokus o prevrat, ku ktorému došlo 15. júla 2016, na vážne obmedzovanie slobody prejavu a slobody médií;
E. keďže podľa organizácie Reportéri bez hraníc došlo počas prvých šiestich týždňov výnimočného stavu k uväzneniu 89 novinárov a zatvoreniu 104 redakcií, následkom čoho prišlo o prácu vyše 2 300 novinárov a prinajmenšom 330 novinárom bola odňatá novinárska akreditácia; keďže je nespočetne veľa ďalších novinárov, ktorí sú v súčasnosti zadržiavaní v policajných celách, boli zadržaní a prepustení bez vznesenia obvinenia, alebo zatiaľ neboli zadržaní, ale bol vydaný príkaz na ich zadržanie;
F. keďže k početným prípadom systematického porušovania slobody tlače dochádzalo už pred nepodareným pokusom o prevrat a následne vyhláseným výnimočným stavom, pričom k najznámejším prípadom patrí vyšetrovanie denníka Cumhuriyet v máji 2015 pre podozrenie z terorizmu a špionáže v súvislosti so zverejnením videa a spravodajského príspevku, ktorý zachytáva nákladné autá naložené zbraňami určenými pre džihádistov v Sýrii, zatknutie redaktora tohto denníka Cana Dündara a novinára Erdema Güla v novembri, policajná razia v priestoroch televíznych staníc a novín mediálnej skupiny Ipek, prepustenie ich novinárov v októbri 2015, ako aj prevzatie kontroly nad denníkom Zaman vládou v marci 2016;
G. keďže novinári sú terčom nielen vládnych a súdnych zásahov, ale čelia aj davovému násiliu, o čom svedčí útok davu pod vedením poslanca za AKP na denník Hürriyet v septembri 2015 a zbitie novinára denníka Hürriyet Ahmeta Hakana štyrmi mužmi;
H. keďže porušovanie slobody tlače v Turecku sa dotklo aj občanov európskych krajín, ako je to v prípade nemeckého satirika Jana Böhmermanna a holandského novinára Ebru Umara;
I. keďže v Turecku sú v súčasnosti blokované tisícky internetových stránok; keďže podľa organizácie Human Rights Watch stáli turecké orgány za takmer troma štvrtinami celosvetovo podaných žiadostí o odstránenie príspevkov a zablokovanie účtov adresovaných Twitteru počas prvých šiestich mesiacov roka 2015;
J. keďže porušovanie slobody prejavu a slobody médií nie je jediným štrukturálnym problémom Turecka; keďže medzi tieto problémy patrí napríklad aj zaobchádzanie s náboženskými a inými menšinovými skupinami, odmietavý postoj k uznaniu Cyperskej republiky a nejednoznačnosť vo vzťahu k teroristickým skupinám v Sýrii a Iraku;
1. vyzýva tureckú vládu, aby rešpektovala všetky podmienky demokracie a právneho štátu a aby prestala diskriminovať občanov v súvislosti so slobodou prejavu a ďalšími základnými právami;
2. vyzýva Radu, aby ukončila rokovania o pristúpení Turecka k EÚ;
3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam členských štátov a vláde Turecka.