Postup : 2016/2956(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-1159/2016

Predkladané texty :

B8-1159/2016

Rozpravy :

PV 26/10/2016 - 12
CRE 26/10/2016 - 12

Hlasovanie :

Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0422

NÁVRH UZNESENIA
PDF 269kWORD 73k
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-1159/2016
24.10.2016
PE593.585v01-00
 
B8-1159/2016

predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku

v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku


o situácii v severnom Iraku/Mosule (2016/2956(RSP))


Charles Tannock, Mark Demesmaeker, Arne Gericke, Anna Elżbieta Fotyga, Angel Dzhambazki, Notis Marias, Ruža Tomašić, Branislav Škripek v mene Európskych konzervatívcov a reformistov

Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii v severnom Iraku/Mosule (2016/2956(RSP))  
B8-1159/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Iraku, najmä na uznesenia z 27. februára 2014(1) a zo 17. júla 2014 o situácii v Iraku(2),

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci týkajúce sa Iraku, najmä na závery z roku 2016,

–  so zreteľom na vyhlásenia generálneho tajomníka OSN o Iraku,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966, ktorého signatárom je aj Irak,

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2170 (2014) a rezolúciu Rady pre ľudské práva OSN č. S-22/L.1 (2014),

–  so zreteľom na usmernenia EÚ v oblasti presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery prijaté 24. júna 2013,

–  so zreteľom na závery z Medzinárodnej konferencie o mieri a bezpečnosti v Iraku, ktorá sa konala 15. septembra 2014 v Paríži,

–  so zreteľom na záverečné pripomienky ku kombinovanej druhej až štvrtej pravidelnej správe o Iraku, ktoré 3. marca 2015 zverejnil Výbor OSN pre práva dieťaťa,

–  so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o Iraku,

–  so zreteľom na závery Rady z 23. mája 2016 o regionálnej stratégii EÚ pre Sýriu a Irak, ako aj pre hrozbu, ktorú predstavuje Dá’iš,

–  so zreteľom na rezolúciu č. 2091 (2016) o zahraničných bojovníkoch v Sýrii a Iraku, ktorú 27. januára 2016 prijalo Parlamentné zhromaždenie Rady Európy,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže podľa vyhlásenia irackého premiéra Hajdara al-Abádího operácia na opätovné získanie Mosulu a jeho oslobodenie od skupiny Islamský štát v Iraku a Sýrii (ISIS) sa začala 16. októbra 2016 a viedli ju iracké sily za pomoci kurdských, amerických, britských a francúzskych jednotiek;

B.  keďže Mosul je druhé najväčšie mesto v Iraku a pre krajinu má strategický význam; keďže v celom regióne vrátane Ninivskej planiny, Sindžáru a Tal Afaru je kľúčovým obchodným strediskom ležiacim naďaleko hraníc Sýrie a Turecka a v blízkosti niektorých najdôležitejších ropných polí v Iraku, ako aj ropovodu smerujúceho do Turecka;

C.  keďže 10. júna 2014 Mosul padol do rúk síl ISIS, čo sa považuje za najvýraznejší úspech tejto organizácie;

D.  keďže pod kontrolou ISIS sa toto mesto stalo miestom, kde bolo viac ako 2,5 milióna ľudí vystavených barbarským činom vrátane verejných popráv sťatím, zhadzovania gejov zo striech budov a väznenia mužov bez brady a žien nenosiacich islamské oblečenie, ako je burka; keďže v uplynulých dvoch rokoch to viedlo k hromadnému odchodu, ktorý výrazne prispel k všeobecnej utečeneckej kríze, pričom státisíce ľudí utieklo z mesta a teraz sú buď vnútorne presídlení, alebo žijú v zahraničí;

E.  keďže Irak má 38 miliónov obyvateľov, z ktorých 65 % tvoria šiiti 35 % sunniti, pričom sunniti žijúci v časti Iraku ležiacej severozápadne od Bagdadu; keďže etnické a náboženské hranice zostávajú nedoriešené a v mnohých oblastiach vrátane mesta Mosul dochádza k sporom;

F.  keďže v roku 2003 bolo v Iraku viac ako 1,5 milióna kresťanov, ale ich počet sa dnes znížil na menej ako 200 000 – 350 000, pričom mnohí z nich žijú v chudobe; keďže prítomnosť kresťanov a iných menšín v Iraku tradične mala obrovský sociálny význam, pretože výrazne prispievali k politickej stabilite, a keďže zánik týchto menšín v regióne bude mať ďalší destabilizačný účinok;

G.  keďže vznikli kresťanské sily domobrany, ktoré pôsobia na mieste a spolupracujú s irackou armádou alebo Pešmergau;

H.  keďže Európsky parlament vo svojom uznesení zo 4. februára 2016 uznal, že „tzv. ISIS/Dá’iš pácha genocídu na kresťanoch, jezídoch a ďalších náboženských a etnických menšinách, ktoré nesúhlasia s jej výkladom islamu“ a „že prenasledovanie, zverstvá a medzinárodné trestné činy predstavujú vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti“;

I.  keďže UNHCR v súvislosti s prebiehajúcou operáciou na opätovné získanie Mosulu varoval, že sa očakáva vznik humanitárnej katastrofy, hneď ako sa boje presunú do mesta, a že v dôsledku tejto ofenzívy by mohlo dôjsť k vysídleniu viac ako jedného milióna osôb;

J.  keďže podľa mimovládnej organizácie so sídlom v Kanade The RINJ Foundation, ktorá prevádzkuje lekárske kliniky v Mosule, dokazujú prípady znásilňovania v meste, že dochádza ku genocíde, a povedú k odsúdeniu ISIS za spáchanie genocídy na Medzinárodnom trestnom súde, ktorý je stálym medzinárodným tribunálom na trestné stíhanie osôb za vojnové znásilnenia, genocídu, zločiny proti ľudskosti a agresiu;

K.  keďže existencia zostávajúcich pozemných mín v regióne, najmä v oblasti Ninivskej planiny, je naďalej závažný problém a výzva pre miestne a medzinárodné jednotky;

1.  vyjadruje podporu Irackej republike a medzinárodnej koalícii na boj proti ISIL v ich úsilí o oslobodenie mesta Mosul od síl ISIS; podporuje územnú celistvosť Iraku, najmä jeho severných regiónov;

2.  zdôrazňuje, že pretrvávajúce vojenské ťaženie na oslobodenie Mosulu by malo byť v prísnom súlade s medzinárodným humanitárnym právom a medzinárodným právom v oblasti ľudských práv;

3.  naliehavo vyzýva medzinárodnú koalíciu na boj proti ISIL, aby vynaložila všetko možné úsilie o správne rozlišovanie medzi civilmi a bojovníkmi počas operácie na oslobodenie mesta s cieľom zabrániť obetiam medzi civilistami, najmä tými, ktorí sú používaní ako ľudské štíty, a aby uľahčila bezpečný prechod tých civilistov, ktorí v meste nechcú zostať;

4.  dôrazne odsudzuje systematické a rozsiahle porušovanie ľudských práv, ktorého sa dopúšťajú teroristi z ISIS a ďalšie džihádistické skupiny v Iraku, najmä v Mosule, vrátane zabíjania rukojemníkov, všetkých foriem násilia na ľuďoch na základe ich náboženskej alebo etnickej príslušnosti a násilia na ženách a LGBTI osobách;

5.  vyzýva Irak, aby podpísal Rímsky štatút, a iracké orgány, aby v prípade, že nebudú schopné súdiť vojnových zločincov z ISIS na miestnej úrovni, tieto prípady postúpili Medzinárodnému trestnému súdu, ako to povoľuje štatút;

6.  zdôrazňuje, že komunity pôvodných irackých obyvateľov v regióne – kresťanov, jezídov, Turkménov a iných – majú právo žiť svoj život v bezpečí a istote v rámci federálnej štruktúry Irackej republiky; opätovne zdôrazňuje, že právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania je základným ľudským právom;

7.  domnieva sa, že sebaurčenie komunít v oblasti Ninivskej planiny na miestnej úrovni, najmä kresťanov, jezídov, mandejcov a šabakov, by umožnilo obnovenie a zachovávanie základných ľudských práv pôvodných obyvateľov tohto regiónu; vyzýva iracké orgány, aby uvedeným menšinám priznali samosprávne právomoci, ako to umožňuje federálna ústava;

8.  nabáda regionálne orgány a medzinárodné spoločenstvo, aby vypracovali akčné plány na humanitárnu pomoc utečencom z Mosulu a na ich neskorší návrat späť do mesta, a to, prirodzene, v závislosti od stability novej správy a bezpečnostnej situácie v meste; zdôrazňuje skutočnosť, že pôvodnému obyvateľstvu a menšinám z oblasti Ninivskej planiny, Tal Afaru a Sindžáru vracajúcim sa do vlasti by sa mali v plnej miere obnoviť ich základné ľudské práva vrátane práv vlastníctva, ktoré by boli nadradené akýmkoľvek nárokom iných strán týkajúcim sa práv vlastníctva;

9.  naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zaistili zastúpenie menšín v novej správe Mosulu; zdôrazňuje, že menšiny majú legitímne právo zúčastňovať sa na politickom živote; naliehavo žiada regionálne a medzinárodné orgány, aby kresťanským silám domobrany poskytli nevyhnutné zásobovanie s cieľom zabezpečiť, aby sa mohli podieľať na oslobodzovaní a dlhodobej ochrane svojich domovských krajín;

10.  vyzýva Európsku radu, aby v spolupráci s miestnymi radami reprezentujúcimi menšiny stanovila odmínovanie pôdy v regióne ako svoju prioritu s cieľom umožniť utečencom návrat domov;

11.  domnieva sa, že oslobodenie mesta Mosul by mohlo predstavovať dôležitý míľnik pri porážke hrozby, ktorú v celom regióne a mimo neho predstavujú islamskí extrémisti, a zároveň by mohlo mať zásadný význam z hľadiska boja proti terorizmu vnútri EÚ, pretože jeho narastajúci vplyv podporuje šírenie radikalizácie v členských štátoch;

12.  zdôrazňuje, že treba pokračovať v celosvetovej kampani proti ISIS/Dá’iš v rámci dlhodobej stratégie vrátane financovania boja proti terorizmu;

13.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, vláde a parlamentu Iraku, regionálnej vláde Kurdistanu, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, Rade OSN pre ľudské práva a vládam a orgánom všetkých strán zapojených do konfliktu v severnom Iraku, najmä do oslobodzovania mesta Mosul.

(1)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0171.

(2)

Ú. v. EÚ C 224, 21.6.2016, s. 25.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia