NÁVRH UZNESENIA o situácii novinárov v Turecku
24.10.2016 - (2016/2935(RSP))
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
Fabio Massimo Castaldo, Ignazio Corrao, Rolandas Paksas v mene skupiny EFDD
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-1162/2016
Európsky parlament,
– so zreteľom na článok 19 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach,
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2012 o stratégii digitálnej slobody v zahraničnej politike EÚ[1] a uznesenie z 13. júna 2013 o slobode tlače a médií vo svete[2],
– so zreteľom na usmernenia EÚ o slobode prejavu online a offline z 12. mája 2014,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Turecku,
– so zreteľom na správu Komisie o pokroku Turecka za rok 2015,
– so zreteľom na rokovací rámec pre Turecko z 3. októbra 2005,
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže Turecko je v roku 2016 v rebríčku slobody tlače organizácie Reportéri bez hraníc na 151. mieste zo 180 krajín;
B. keďže k 19. októbru tohto roka bolo v krajine zadržiavaných najmenej 130 novinárov a po čistkách, ktoré nasledovali po pokuse o prevrat, sa počet nezamestnaných novinárov zvýšil na desať tisíc;
C. keďže v mesiacoch výnimočného stavu bola sloboda tlače obmedzená nad predchádzajúcu znepokojujúcu úroveň, a keďže podľa združenia tureckých novinárov bolo od 15. júla zatknutých viac ako 100 novinárov, 150 médií bolo zavretých, 2 500 novinárov prepustených a 660 novinárom boli odobraté ich novinárske preukazy; keďže veľký počet novinárov sa vzdáva svojej kariéry, keďže podľa nich v Turecku už nie je možné robiť kritickú žurnalistiku;
D. keďže bolo zavretých najmenej 150 tradičných aj internetových médií;
E. keďže dekrét č. KHK/668 z 27. júla 2016 schválený po vyhlásení výnimočného stavu umožňuje zavretie súkromných rozhlasových a televíznych staníc a novín a periodík napojených na Fethullaha Gülena; keďže podľa dekrétu je možné zavrieť aj akúkoľvek súkromnú rozhlasovú alebo televíznu stanicu, noviny alebo periodikum, publikačný alebo distribučný kanál, ktorý sa môže považovať za ohrozenie národnej bezpečnosti, a to na návrh ad hoc výboru a na základe schválenia príslušného ministra;
F. keďže 28. septembra úrad tureckého premiéra vydal príkaz na zavretie 23 televíznych a rozhlasových staníc z dôvodu podpory separatistických a podvratných činností;
G. keďže turecký prezident Recep Tayyip Erdogan predĺžil výnimočný stav o ďalších 90 dní so začiatkom 19. októbra;
H. keďže koalícia 26 medzinárodných skupín v oblasti podpory slobody médií a ľudských práv vydala vyhlásenie vyzývajúce na zrušenie výnimočného stavu;
I. keďže toto opatrenie bolo tiež zamerané na kurdské a alevitské televízne stanice vrátane niektorých, ktoré sídlia za hranicami Turecka;
J. keďže Rada vo svojich záveroch zo 16. decembra 2014 vyzvala na súlad medzi finančnou pomocou poskytovanou Európskou úniou a celkovým pokrokom dosiahnutým kandidátskymi krajinami vrátane úplného dodržiavania základných práv a slobôd;
1. uznáva, že turecká vláda má právo a zodpovednosť vyšetriť násilné udalosti z pokusu o prevrat v júli 2016 a postaviť všetky zodpovedné osoby pred spravodlivosť;
2. dôrazne odsudzuje neprijateľnú situáciu v oblasti slobody prejavu, presvedčenia a slobody tradičných aj internetových médií v Turecku, ktorá sa po pokuse o prevrat z 15. júla ďalej zhoršuje;
3. opäť zdôrazňuje, že sloboda presvedčenia, vyjadrovania a prejavu vrátane nezávislých médií je kľúčovou európskou hodnotou a že nezávislá tlač je dôležitá pre demokratickú spoločnosť; upozorňuje, že súčasná situácia médií a slobody prejavu v Turecku je zjavne v rozpore s európskymi hodnotami;
4. zdôrazňuje, že Turecko už nedodržiava politické podmienky kodanských kritérií; požaduje okamžité prerušenie finančnej pomoci Turecku v rámci nástroja predvstupovej pomoci, keďže príslušné podmienky už nie sú splnené;
5. domnieva sa, že obmedzenia uložené v rámci výnimočného stavu idú nad rámec obmedzení, ktoré sú prípustné podľa medzinárodného práva v oblasti ľudských práv, vrátane neodôvodniteľných obmedzení slobody médií a práva na slobodu prejavu; vyzýva tureckú vládu, aby zúžila rozsah opatrení v rámci výnimočného stavu, nepoužívala ich na obmedzenie slobody prejavu a aby výnimočný stav čo najskôr zrušila;
6. vyzýva na okamžité prepustenie všetkých väznených novinárov a pracovníkov médií a opätovné otvorenie zavretých médií;
7. odsudzuje osobné útoky proti novinárom a ich zastrašovanie vládnymi predstaviteľmi, použitie dekrétu KHK/668 ako nástroja na obmedzenie slobody prejavu a opozície, ako aj všeobecnú politickú klímu, ktorá vytvára prostredie obmedzujúce slobodu prejavu v médiách a na internete;
8. ľutuje, že opatrenia v rámci výnimočného stavu sa používajú aj na zastrašovanie členov rodín novinárov, ktorí utiekli do zahraničia alebo sa skrývajú, a to vrátane odobratia pasov alebo ich zadržiavania na mieste, kde sú zadržiavané obvinené osoby;
9. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a tureckej vláde a parlamentu.