NÁVRH UZNESENIA o situácii v severnom Iraku/Mosule
24.10.2016 - (2016/2956(RSP))
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
Javier Nart, Petras Auštrevičius, Beatriz Becerra Basterrechea, Dita Charanzová, Marielle de Sarnez, Gérard Deprez, José Inácio Faria, María Teresa Giménez Barbat, Marian Harkin, Ivan Jakovčić, Alexander Graf Lambsdorff, Valentinas Mazuronis, Louis Michel, Urmas Paet, Maite Pagazaurtundúa Ruiz, Carolina Punset, Marietje Schaake, Jasenko Selimovic, Hannu Takkula, Pavel Telička, Ramon Tremosa i Balcells, Ivo Vajgl, Johannes Cornelis van Baalen, Paavo Väyrynen, Ilhan Kyuchyuk v mene Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-1159/2016
Európsky parlament,
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,
– so zreteľom na Deklaráciu OSN o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva a viery z roku 1981,
– so zreteľom na Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z roku 1984,
– so zreteľom na hlavné zásady OSN týkajúce sa vnútorného vysídľovania z roku 1998,
– so zreteľom na vyhlásenie vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Navi Pillayovej zo 16. júna 2014, v ktorom odsúdila hromadné popravy spáchané ISIL a vyjadrila názor, že ide takmer určite o vojnové zločiny,
– so zreteľom na vyhlásenie zástupkyne generálneho tajomníka OSN a výkonnej riaditeľky OSN Ženy Phumzile Mlambo-Ngcuka, ktorá vyjadrila osobitné obavy o bezpečnosť žien a dievčat v Iraku, najmä v oblastiach pod kontrolou ISIS/Dá’iš,
– so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN o Iraku, najmä na rezolúciu 2299 (2016) a 2249 (2015), ktoré odsudzujú nedávne teroristické útoky organizácie ISIS/Dá’iš,
– so zreteľom na rezolúciu 2091 (2016) o zahraničných bojovníkoch v Sýrii a Iraku, ktorú 27. januára 2016 prijalo Parlamentné zhromaždenie Rady Európy,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o situácii v Iraku z 27. februára 2014[1], o situácii v Iraku a Sýrii z 18.septembra 2014[2] a o humanitárnej kríze v Iraku a Sýrii z 12. februára 2015[3],
– so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) Federicy Mogheriniovej v nadväznosti na druhé zasadnutie Rady pre spoluprácu EÚ – Irak v rámci dohody o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Irakom,
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže nedávno začala operácia zameraná na oslobodenie mesta Mosul z područia tzv. ISIS/Dá’iš; keďže ofenzíva by mohla viesť k mimoriadne znepokojujúcej humanitárnej situácii; keďže všetky nevyriešené spory týkajúce sa vnútorných hraníc v severnom Iraku by v prípade, že sa nimi nebudú zaoberať príslušní vojenskí aktéri bojujúci proti ISIS a medzinárodné spoločenstvo ako celok, mohli znemožniť obnovu územia a návrat vysídlených obyvateľov, a tým by sa mohla ohroziť budúca existencia zraniteľných menšín v tejto oblasti; keďže severný Irak je dlhodobo domovom etnických a náboženských menšín a vyznačuje sa pluralizmom, stabilitou a spoluprácou medzi komunitami, a to i napriek obdobiam plným násilia a prenasledovania;
B. keďže Mosul je už dlho multietnickým mestom, v ktorom sunitsko-arabská menšina žije po boku Chaldejcov/Aramejcov/Asýrčanov, Kurdov, jezídov a Turkménov; keďže oblasti v okolí mesta majú tiež históriu etnickej a náboženskej rôznorodosti, kde sa v okolí Ninivskej planiny sústreďujú kresťania, v okolí pohoria Sindžár jezídi a v oblasti Tal Afar moslimskí Turkméni;
C. keďže 4. februára 2016 Európsky parlament uznal, že „ISIS/Dá’iš pácha genocídu na kresťanoch, jezídoch a ďalších náboženských a etnických menšinách, ktoré nesúhlasia s jej výkladom islamu“ a „že prenasledovanie, zverstvá a medzinárodné trestné činy predstavujú vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti“;
D. keďže k Parlamentu sa pridali Rada Európy, ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov, Kongres Spojených štátov, parlament Spojeného kráľovstva, austrálsky parlament a iné národy a inštitúcie, ktoré uznali, že medzi krutosti, ktoré organizácia ISIS/Dá’iš pácha na náboženských a etnických menšinách v Iraku, patria vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocídu;
E. keďže podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) od roku 2014 prišlo o svoj domov v dôsledku vojny približne 3,3 milióna Iračanov a viac ako 1,5 milióna ľudí v Mosule žije pod bezprostrednou hrozbou násilného vysídlenia v priamom dôsledku operácie zameranej na opätovné získanie kontroly nad touto oblasťou;
F. keďže UNHCR prevádzkuje päť táborov a je pripravený poskytnúť prístrešie 45 000 ľuďom utekajúcim z Mosulu a okolitých oblastí, pričom v nadchádzajúcich týždňoch plánuje ich celkový počet zvýšiť na 11 táborov s kapacitou pre 120 000 osôb, pokiaľ bude im bude pridelené územie v bezpečných oblastiach mimo frontových línií; keďže pokrytie rozpočtu UNHCR na riešenie situácie v Mosule v súčasnosti dosahuje len niečo vyše 38 %; keďže je potrebné financovať nielen prvotné prípravy, ale aj riešenie masového vysídľovania, ktoré by mohlo trvať celé zimné obdobie;
G. keďže deti v Mosule a v jeho okolí sú obzvlášť zraniteľné a hrozí im smrť alebo zranenie v dôsledku bojov, ale aj sexuálne násilie, únosy alebo nábor do ozbrojených skupín;
H. keďže Európska únia zohráva prostredníctvom poskytovanej humanitárnej pomoci a podpory stabilizácie ústrednú úlohu v rámci globálnej koalície na boj proti ISIS/Dá’iš v Iraku; keďže EÚ doposiaľ poskytla na humanitárnu pomoc v Iraku 134 miliónov EUR, z toho 50 miliónov EUR na pomoc Mosulu;
I. keďže Parlament zdôraznil, že je dôležité, aby medzinárodné spoločenstvo poskytlo v súlade s medzinárodným právom ochranu a pomoc vrátane vojenskej ochrany a pomoci všetkým tým, ktorí sú terčom tzv. ISIS/Dá’iš a iných teroristických organizácií na Blízkom východe, ako sú etnické a náboženské menšiny, a aby sa tieto skupiny podieľali na budúcich politických trvalých riešeniach;
J. keďže v severnom Iraku prebieha vojenská operácia proti tzv. ISIS/Dá’iš v rámci spoločnej národnej bezpečnostnej misie, ktorá združuje iracké bezpečnostné sily, sily pešmergov kurdskej regionálnej vlády a miestne bezpečnostné sily; keďže globálna koalícia poskytuje poradenstvo a vzdušnú a spravodajskú podporu;
K. keďže zachovanie identity komunít severného Iraku a zaručenie ich bezpečnosti v rámci federálnej irackej republiky by prispeli k opätovnému nastoleniu a zachovaniu základných ľudských práv vrátane majetkových práv pôvodného obyvateľstva tohto regiónu;
L. keďže v článku 2 irackej ústavy sa zaručujú plné náboženské práva každého jednotlivca na slobodu náboženského vyznania alebo viery a náboženských úkonov;
M. keďže v dohode o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Irakom a najmä v jej doložke o ľudských právach sa zdôrazňuje, že politický dialóg medzi EÚ a Irakom by sa mal zameriavať na ľudské práva a na posilňovanie demokratických inštitúcií;
1. dôrazne odsudzuje pokračujúce násilie a masové popravy zo strany ISIS/Dá’iš v Iraku; vyjadruje hlboké znepokojenie nad neustálymi správami o tom, že ISIS/Dá’iš využíva deti, staršie osoby, ženy a zraniteľné osoby ako štíty proti prebiehajúcim vojenským operáciám na oslobodenie severného Iraku; dôrazne odsudzuje vysídlenie tisícov Iračanov vrátane etnických a náboženských menšín, ktoré žijú v severnom Iraku; s mimoriadnym znepokojením konštatuje, že ISIS/Dá’iš naďalej útočí na kresťanov (Chaldejcov/Aramejcov/Asýrčanov, Melchitov a Arménov), jezídov, Turkménov, šiítov, Šabakov, Sabejcov, Kakajov a sunitov v snahe vyhladiť všetky náboženské a etnické menšiny na územiach pod jej kontrolou;
2. zdôrazňuje význam civilnej ochrany počas vojenskej operácie v Mosule a jeho okolí;
3. uznáva právo vlády Irackej republiky brániť svoje zvrchované územie; naliehavo žiada iracké bezpečnostné sily, aby konali v rozsahu pôsobnosti medzinárodného a vnútroštátneho práva a s ohľadom na záväzky Iraku v rámci medzinárodných zmlúv v oblasti ľudských práv a základných slobôd;
4. žiada Európsku úniu, OSN a celé medzinárodné spoločenstvo, aby naďalej udržateľným spôsobom podporovali irackú vládu pomocou humanitárnej a vojenskej pomoci počas prebiehajúcich oslobodzujúcich operácií vo viacerých regiónoch Iraku; víta 50 miliónov EUR, ktoré Európska únia v rámci humanitárnej pomoci poskytla regiónu Mosulu, ktorý čelí mimoriadnej, bezprecedentnej humanitárnej katastrofe;
5. zdôrazňuje dôležitosť Mosulu pre celý Irak, a vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zabezpečili zastúpenie menšín v nových správnych orgánoch Mosulu; domnieva sa, že návrat utečencov a osôb presídlených v rámci krajiny bude závisieť od stability nových správnych orgánov; zdôrazňuje legitímne právo etnických a náboženských menšín na politickú účasť a na obnovu ich majetkových práv;
6. nalieha na irackú vládu a kurdskú regionálnu vládu, ako aj na EÚ a jej členské štáty, medzinárodné spoločenstvo a medzinárodných aktérov, aby zabezpečili územnú celistvosť a bezpečnosť Ninivskej planiny;
7. naliehavo vyzýva všetkých aktérov zapojených do boja proti ISIS/Dá’iš v Iraku, aby nadviazali udržateľnú, dlhodobú a inkluzívnu politickú spoluprácu a dialóg s cieľom položiť základy pre vybudovanie Iraku bez radikálnych a extrémistických hnutí; vyzýva EÚ a jej členské štáty, globálnu koalíciu na boj proti ISIL, medzinárodné spoločenstvo a medzinárodných aktérov, aby spolupracovali s národnou vládou a regionálnymi vládami Irackej republiky na udržateľnom bezpečnostnom riešení na Ninivskej planine, v Tal Afare a Sindžáre;
8. žiada Európsku úniu, OSN a celé medzinárodné spoločenstvo, aby v spolupráci s vládou a regionálnymi samosprávami Irackej republiky dohliadali na opätovné začlenenie všetkých vysídlených Iračanov a etnických a náboženských menšín; domnieva sa, že súčasťou reakcie na obrovskú výzvu, ktorú predstavuje poskytnutie dočasnej ochrany miliónom utečencov, ktorí sú obeťami konfliktu v Sýrii a Iraku, by mohli byť bezpečné útočiská chránené jednotkami s mandátom OSN;
9. zdôrazňuje potrebu dodržiavať ľudské práva a základné slobody, vrátane slobody prejavu, slobody tlače a digitálnych slobôd; nazdáva sa, že vyvážené médiá v Iraku a vo všetkých jeho regiónoch majú zásadný význam pre budovanie mieru a boj proti všetkým druhom radikalizačných ideológí po odstránení ISIS/Dá’iš;
10. vyzýva všetkých regionálnych aktérov, aby urobili všetko čo je v ich silách na zastavenie všetkých činností oficiálnych alebo súkromných orgánov zameraných na propagáciu a šírenie extrémnych islamistických ideológií; vyzýva EÚ, aby sprostredkovala regionálny dialóg o problémoch na Blízkom východe a aby k nemu prizvala všetky významné zainteresované strany, najmä Irán, Saudskú Arábiu a Turecko; uznáva, že Irán zohral v Iraku rozhodujúcu úlohu, keď zabránil postupu organizácie ISIS/Dá’iš a znova získal územia, ktoré boli vystavené džihádistickému terorizmu;
11. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, osobitnému zástupcovi Európskej únie pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, irackej vláde a parlamentu, regionálnej vláde Kurdistanu, vláde Turecka, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov a Rade OSN pre ľudské práva.
- [1] Prijaté texty, P7_TA(2014)0171.
- [2] Prijaté texty, P8_TA(2014)0027.
- [3] Prijaté texty, P8_TA(2015)0040.