NÁVRH UZNESENIA o delegovanom nariadení Komisie z 24. novembra 2016, ktorým sa mení delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1675, ktorým sa smernica (EÚ) 2015/849 dopĺňa o identifikáciu vysokorizikových tretích krajín so strategickými nedostatkami
13.12.2016 - (C(2016)07495 – 2016/3007(DEA))
Roberto Gualtieri v mene Výboru pre hospodárske a menové veci
Claude Moraes, Judith Sargentini v mene Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci
B8-0001/2017
Uznesenie Európskeho parlamentu o delegovanom nariadení Komisie z 24. novembra 2016, ktorým sa mení delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1675, ktorým sa smernica (EÚ) 2015/849 dopĺňa o identifikáciu vysokorizikových tretích krajín so strategickými nedostatkami (C(2016)07495 – 2016/3007(DEA))
Európsky parlament,
– so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (C(2016)07495),
– so zreteľom na článok 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES[1], a najmä jej článok 9 ods. 2 a článok 64 ods. 5,
– so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1675 zo 14. júla 2016, ktorým sa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 dopĺňa o identifikáciu vysokorizikových tretích krajín so strategickými nedostatkami[2], a najmä jeho prílohu,
– so zreteľom na spoločný list Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci z 19. septembra 2016, ktorý sa týka delegovaného nariadenia Komisie C(2016)4180 a príslušnú odpoveď komisárky Jourovej z 26. októbra 2016,
– so zreteľom na vykonanú prácu a vyvodené závery dvoch osobitných výborov pre daňové rozhodnutia a ďalšie opatrenia podobného charakteru alebo účinku (TAXE/TAX2) a vyšetrovacieho výboru pre pranie špinavých peňazí, vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a daňové úniky (PANA),
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k návrhu Komisie 2016/0208 (COD), najmä jeho odsek 3.8 o zozname vysokorizikových tretích krajín,
– so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci,
– so zreteľom na článok 105 ods. 3 rokovacieho poriadku,
A. keďže delegované nariadenie, jeho príloha a pozmeňujúce delegované nariadenie majú slúžiť na identifikáciu vysokorizikových tretích krajín so strategickými nedostatkami, pokiaľ ide o boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (AML/CFT), ktoré predstavujú hrozbu pre finančný systém EÚ a kvôli ktorým musia povinné subjekty EÚ prijímať opatrenia zvýšenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi podľa smernice (EÚ) 2015/849 (štvrtá smernica o boji proti praniu špinavých peňazí);
B. keďže najnovšie delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1675, ktorým sa smernica (EÚ) 2015/849 dopĺňa o identifikáciu vysokorizikových tretích krajín so strategickými nedostatkami, nadobudlo účinnosť 23. septembra 2016;
C. keďže delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1675 bude naďalej účinné, a to aj v prípade, že sa pozmeňujúce delegované nariadenie zamietne;
D. keďže zoznam krajín sa aj po zmene zavedenej pozmeňujúcim delegovaným nariadením, ktoré prijala Komisia 24. novembra 2016, zhoduje so zoznamom, ktorý identifikovala Finančná akčná skupina (FATF) na svojom 28. plenárnom zasadnutí, ktoré sa uskutočnilo 19. až 21. októbra 2016;
E. keďže, ako sa uvádza v odseku 28 štvrtej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí a v dôvodovej správe k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2016/1675, posúdenie Komisie je samostatný proces; keďže Komisia sa teda nemusí držať noriem FATF a môže buď ponechať tretiu krajinu na svojom zozname, aj keď ju FATF zo svojho zoznamu odstráni, alebo pridať na zoznam ďalšie tretie krajiny, pokiaľ je to v súlade s konkrétnymi kritériami stanovenými v článku 9 ods. 2 štvrtej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí;
F. keďže posúdenie Komisie je samostatný proces, ktorý sa musí vykonať zrozumiteľným a nezaujatým spôsobom, pričom sa všetky tretie krajiny posúdia na základe rovnakých kritérií vymedzených v článku 9 smernice (EÚ) 2015/849;
G. keďže proces posúdenia Komisie musí byť úplne nezávislý a nespolitizovaný;
H. keďže Komisia vo svojom liste z 26. októbra 2016, uvádza, že má identifikovať vysokorizikové krajiny výlučne z dôvodov uvedených v článku 9 ods. 2 štvrtej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí, iba pokiaľ ide o boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;
I. keďže dôkazy, ktoré zhromaždili dva osobitné výbory pre daňové rozhodnutia a ďalšie opatrenia podobného charakteru alebo účinku (TAXE/TAX2) a vyšetrovací výbor pre boj proti praniu špinavých peňazí, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňové úniky (PANA) naznačujú, že skutočne môžu existovať nedostatky, pokiaľ ide o boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu týkajúce sa viacerých aspektov uvedených v článku 9 ods. 2 v niektorých krajinách, ktoré nie sú zaradené do súčasného zoznamu vysokorizikových tretích krajín;
J. keďže Parlament sa okrem toho domnieva, že zoznam kritérií v článku 9 ods. 2 štvrtej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí nie je úplný („najmä“) a že predikatívne trestné činy súvisiace s praním špinavých peňazí, ako napríklad daňové trestné činy, spadajú pod tieto kritériá a mali by sa náležite zohľadniť v rámci samostatného postupu Komisie;
K. keďže Európsky parlament súhlasí s tvrdením, ktoré Komisia uvádza vo svojom liste z 26. októbra 2016, že daňové úniky a pranie špinavých peňazí sa nie vždy vyskytujú súčasne, zásadne však odmieta, že je možné absolútne rozlíšiť nespolupracujúce daňové jurisdikcie a nedostatky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, najmä pokiaľ ide o požiadavky na ohlasovanie podozrivých transakcií;
L. keďže Parlament očakáva, že Komisia vykoná vlastné posúdenie a prestane sa výhradne spoliehať na externé informačné zdroje;
1. vznáša námietku voči delegovanému nariadeniu Komisie;
2. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii a aby jej oznámil, že delegované nariadenie nemôže nadobudnúť účinnosť;
3. žiada Komisiu, aby predložila nový delegovaný akt, ktorý zohľadní uvedené obavy;
4. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a vládam a parlamentom členských štátov.