NÁVRH UZNESENIA o uzavretí komplexnej hospodárskej a obchodnej dohody medzi EÚ a Kanadou
8.2.2017 - (2017/2525(RSP))
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
Yannick Jadot, Ska Keller, Heidi Hautala, Bart Staes, Igor Šoltes, Martin Häusling, Josep-Maria Terricabras, Claude Turmes v mene Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie
B8-0142/2017
Uznesenie Európskeho parlamentu o uzavretí komplexnej hospodárskej a obchodnej dohody medzi EÚ a Kanadou
Európsky parlament,
– so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súvislosti s uzavretím Komplexnej hospodárskej a obchodnej dohody (CETA) medzi Kanadou na jednej strane a Európskou úniou a jej členskými štátmi na druhej strane (C8-0438/2016),
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže proces ratifikácie v Parlamente by sa mal pozastaviť, pokým sa neobjasnia dôležité právne a inštitucionálne otázky o CETA;
B. keďže pretrváva neistota v súvislosti so zlučiteľnosťou dohody CETA s európskymi zmluvami, najmä vzhľadom na začlenenie systému investičných súdov; keďže túto neistotu neodstráni ani očakávané stanovisko Súdneho dvora Európskej únie na základe žiadosti 2/15 týkajúcej sa otázok príslušnosti v dohode o zóne voľného obchodu medzi EÚ a Singapurom;
C. keďže neistota pretrváva aj v súvislosti s právnou hodnotou niekoľkých ďalších vyhlásení pripojených k dohode CETA, ktoré majú podobu spoločného vyhlásenia vlády Kanady a Európskej komisie, alebo aj vyhlásení Rady či vyhlásení jednotlivých členských štátov EÚ, z ktorých niektoré si vzájomne odporujú;
D. keďže belgická vláda oznámila, so zreteľom na stanovisko Súdneho dvora Európskej únie 2/15, ktoré by sa malo uverejniť v apríli alebo máji 2017, že má v úmysle Súdny dvor v súvislosti so zlučiteľnosťou CETA s európskymi zmluvami požiadať o stanovisko;
E. keďže Medziinštitucionálna dohoda o lepšej tvorbe práva z apríla 2016 sa ešte stále nezačala vykonávať, pokiaľ ide o jej bod 40 týkajúci sa medzinárodných dohôd, pričom jej nevykonávanie vedie k neistote týkajúcej sa dohľadu Európskeho parlamentu, pokiaľ ide o rozhodnutia Spoločného výboru CETA, ktorý má široký priestor na úpravu dôležitých príloh k dohode CETA;
F. keďže Výbor pre ústavné veci (AFCO), Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť (FEMM) a Výboru pre hospodárske a menové veci (ECON) sa rozhodli vypracovať stanoviská pre Výbor pre medzinárodný obchod (INTA) ako gestorský výbor, ale predseda Parlamentu im to neumožnil vzhľadom na veľmi reštriktívny harmonogram pre tento spis;
G. keďže okrem zlého načasovania ratifikačného postupu vzhľadom na uvedené nevyriešené otázky rastúci počet európskych občanov vyžaduje dôkladné zmeny v európskej obchodnej politike a odmieta zastarané obchodné dohody, ako napríklad CETA ako nevhodné na tvorbu udržateľného bohatstva, ktoré by malo vplyv na ľudí a životné prostredie;
1. neudeľuje súhlas s uzavretím dohody CETA z týchto dôvodov:
CETA by mohla ohroziť európsku demokraciu
a) CETA obsahuje revidovanú verziu postupu urovnávania sporov medzi investorom a štátom (ICS – systém investičných súdov), ktorá stále nechráni základné zásady demokracie a právneho štátu. Uplatňovať si nároky umožňuje iba zahraničným investorom, vychádza z mimoriadne širokých práv zahraničných investorov a odchyľuje sa od základnej zásady medzinárodného práva týkajúcej sa predchádzajúceho vyčerpania vnútroštátnych opravných prostriedkov. Zelení sú proti takémuto zbytočnému paralelnému justičnému systému, ktorý uprednostňuje súkromné zahraničné investície pred domácim verejným záujmom;
b) CETA obsahuje kapitolu o spolupráci v oblasti regulácie, ktorou sa neobmedzená časť súčasných a budúcich primárnych aj sekundárnych právnych predpisov podriaďuje požiadavke odstrániť „zbytočné prekážky obchodu a investícií“. Závislosť právnych predpisov od predbežnej skúšky ich ekonomickej potrebnosti by mohla viesť k tlaku smerom k deregulácii alebo k zníženiu noriem. Zelení sú proti predstave demokratických právnych predpisov len ako faktora hospodárskych nákladov vo vzťahu ku konkrétnej tretej krajine;
c) spojenie požiadaviek regulačnej spolupráce a neustálych právnych hrozieb pre regulačné orgány prostredníctvom systému investičných súdov (ICS) v CETA pravdepodobne spôsobí nemennosť súčasných noriem a zároveň bude mať nepriaznivý vplyv na akékoľvek budúce legislatívne iniciatívy, ktorými by sa mali podporiť redistribučné politiky v prospech verejného blaha alebo životného prostredia. Zelení sa domnievajú, že je veľmi dôležité zachovať a rozšíriť demokratický priestor v Európe na prijímanie odvážnych legislatívnych opatrení zameraných na zvrátenie zmeny klímy, rastúceho rozkladu sociálnej štruktúry, neobmedzených špekulácií investorov a narúšania verejného blaha namiesto toho, aby sa takéto iniciatívy obmedzovali podpísaním právne záväznej medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo ovplyvňuje všetky tieto otázky;
CETA by mohli ohroziť európske environmentálne normy a prechod na ekologické zdroje energie
d) Kanadou dlhodobo podniká právne kroky proti environmentálnym právnym predpisom EÚ a členských štátov v rámci WTO, a tiež zásadne odmieta REACH a právne predpisy EÚ týkajúce sa pesticídov. CETA, ktorej hlavným cieľom je odstrániť prekážky brániace obchodu, nutne povedie k zhoršeniu situácie, a to bez ohľadu na akékoľvek vyhlásenia týkajúce sa práva na reguláciu. Túto situáciu ešte zhoršuje skutočnosť, že investorom sa udelí právo žalovať štáty, zatiaľ čo povinnosť dodržiavať environmentálne normy bude naďalej nevymáhateľná. V tejto súvislosti je mimoriadne znepokojujúce, že CETA nezohľadňuje zásadu predbežnej opatrnosti. Namiesto toho CETA podmieňuje opatrnosť tak, že sa odvoláva na medzinárodné dohody, ktoré nezahŕňajú túto zásadu, napríklad Codex Alimentarius. Zelení sú proti akejkoľvek medzinárodnej dohode, ktorá ohrozuje plné dodržiavanie zásady predbežnej opatrnosti zakotvenej v zmluvách EÚ;
e) CETA obsahuje mechanizmus spolupráce zameraný na revíziu a harmonizáciu pravidiel pre GMO tak, aby sa znížili súčasné normy EÚ, ich uplatňovanie a ich budúci vývoj. Výslovným cieľom je „podpora efektívnych, na vedeckých odporúčaniach založených, postupov schvaľovania biotechnologických výrobkov“, pričom toto slovné spojenie priamo spochybňuje vymedzenie na základe rizika podľa zásady predbežnej opatrnosti. Zelení sú proti akejkoľvek medzinárodnej dohode, ktorou by sa mohli otvoriť dvere pre GMO;
f) V Kanade sídli viac ako polovica svetových ťažobných spoločností a krajina sa aktívne venuje vývozu palív získavaných z vysoko znečisťujúcich dechtových pieskov. Kanadská vláda úspešne použila rokovania o CETA na oslabenie ambicióznych cieľov smernice EÚ o kvalite palív“ (SKP) z roku 2011 tak, aby sa umožnil dovoz palív z kanadských dechtových pieskov. V tejto súvislosti je mimoriadne znepokojujúce, že záväzky v CETA týkajúce sa environmentálnych noriem sú aj naďalej nevymožiteľné. Zelení sú proti všetkým dohodám a právnym predpisom, ktoré zaväzujú EÚ, aby pokračovala v dodávkach energie z fosílnych palív a ohrozovala ciele EÚ v oblasti klímy;
CETA by mohla oslabiť európske normy v oblasti verejného blaha
g) CETA obsahuje automatickú liberalizáciu služieb (negatívny zoznam záväzkov v oblasti liberalizácie služieb) s nedostatočnými výnimkami pre verejné služby. V dodatočnom spoločnom vyhlásení EÚ a Kanady sa zdôrazňuje právo zmluvných strán vymedziť verejné služby a spôsob, akým sa poskytujú a regulujú, a to aj pokiaľ ide o och opätovnú komunikáciu. Výnimka však nezahŕňa možnosť diskriminácie už etablovaných poskytovateľov služieb v oblasti služieb všeobecného hospodárskeho záujmu a možnosť nárokov investora. Zelení sú proti prístupu založeného na negatívnom zozname ako takému, pretože obmedzuje budúce politické rozhodnutia v tomto dynamickom a dôležitom segmente hospodárskej činnosti;
h) prístup založený na negatívnom zozname, pokiaľ ide o záväzky v oblasti služieb v dohode CETA obsahuje doložky o povinnosti zdržať sa konania a nemožnosti návratu do pôvodného stavu, takže politicky nevyhnutné zmeny vo vnútroštátnom zaobchádzaní nemôžu obmedziť danú úroveň liberalizácie. Zatiaľ čo verejné služby sú vyňaté z týchto ustanovení, je možné, že služby, ktoré sa v súčasnosti zabezpečujú komerčne, ako napríklad energetika, komunikácia, poisťovníctvo alebo časti zdravotných a vzdelávacích služieb bude v budúcnosti potrebné poskytovať ako služby všeobecného hospodárskeho záujmu. Zelení sa domnievajú, že všetky politické možnosti prispôsobenia sa našich spoločností vznikajúcej ekonomike služieb musia zostať otvorené;
CETA by mohla oslabiť európske sociálne normy
i) CETA je založená na ekonomických posúdeniach vplyvu, ktoré nedokážu primerane predpovedať vplyv na zamestnanosť, keďže plnú zamestnanosť a neobmedzenú mobilitu pracovnej sily považujú pri modelovaní za nezávisle premenné. Okrem tohto nedostatku ukazuje posúdenie vplyvu na udržateľnosť z roku 2011 redistribučný vplyv v prospech majiteľov kapitálu a výrazné sektorové presuny, ktoré v konečnom dôsledku vedú k zvýšeniu dlhodobej nezamestnanosti. Keďže prínosy z hospodárskej súťaže sa považujú za najdôležitejší faktor rastu, treba očakávať ďalšie narušeniu sociálnej štruktúry a súčasné prehĺbenie rozdielov v príjmoch medzi nekvalifikovanými a kvalifikovanými pracovníkmi, a teda zvyšovanie nerovnosti a sociálne napätie. Zelení sú zástancami aktívnej európskej politiky pri vymedzovaní oblastí udržateľných produktívnych oblastí vytvárajúcich pracovné miesta a orientovaných na budúcnosť, ktoré následne usmerňujú politiku EÚ, nie naopak.
j) CETA obsahuje osobitnú kapitolu o obchode a práci, ktorá, napriek tomu, že je vítaná, nie je vhodná na ochranu európskych sociálnych noriem. Ustanovuje sa v nej, že bude „rešpektovať, podporovať a realizovať“ štyri základné zásady Deklarácie Medzinárodnej organizácie práce z roku 1998 a „presadzovať a rešpektovať“ vyhlásenie MOP z roku 2008 o Agende pre dôstojnú prácu, toto však nemožno považovať za uspokojivú úroveň sociálnych noriem v obchodnej dohode medzi vyspelými priemyselnými krajinami. CETA by prinajmenšom mala odkazovať na ratifikáciu ôsmich základných pracovných noriem MOP, ich vykonávanie vo vnútroštátnych právnych predpisoch a účinné uplatňovanie, ako aj na spustenie a vykonávanie Agendy pre dôstojnú prácu. Okrem toho túto kapitolu nie je možné presadiť na základe mechanizmu dohody CETA na urovnávanie sporov. Zelení odmietajú uznať kapitolu dohody CETA týkajúcu sa práce za významný pokrok v ochrane sociálnych noriem prostredníctvom obchodnej dohody;
CETA by mohla ohroziť udržateľné európske poľnohospodárstvo
k) tým, že sa čiastočne liberalizujú tarify, prispeje CETA k zintenzívneniu a nadprodukcii v citlivých poľnohospodárskych sektoroch, ako napríklad chov hovädzieho dobytka, ošípaných a mliekárenstvo. Bude to mať negatívny vplyv na malých poľnohospodárov na oboch stranách Atlantiku, ako aj na udržateľné poľnohospodárske postupy vo všeobecnosti. Zelení odmietajú posun smerom k čoraz rozsiahlejšiemu využívaniu poľnohospodárskej pôdy, ktoré nie je potrebné pre potravinovú bezpečnosť. Tieto posuny narúšajú citlivú ekologickú rovnováhu, vytvárajú ďalšie konkurenčné cenové tlaky na výrobcov a oslabujú základy multifunkčného poľnohospodárskeho systému, ktorý funguje v prospech všetkých občanov;
l) CETA neobsahuje žiadne ustanovenia týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat s výnimkou výziev na výmenu informácií, odborných znalostí a skúseností s cieľom podporovať spoluprácu v oblasti dobrých životných podmienok zvierat. Obchodovanie s výrobkami živočíšneho pôvodu sa v dôsledku čiastočnej liberalizácie taríf určite zvýši, preto slabé normy Kanady v oblasti dobrých životných podmienok hospodárskych zvierat budú predstavovať konkurenčnú výhodu pre kanadské podniky. To bude vyvíjať tlak na zachovanie relatívne vyšších, a preto nákladnejších noriem v EÚ. Zelení sú proti obchodným dohodám, ktoré neuznávajú zvieratá ako cítiace bytosti a účinné nezabraňujú najhorším formám násilia;
CETA môže ohroziť progresívnu európsku priemyselnú politiku
m) CETA obsahuje ustanovenia zakazujúce stranám ukladať zahraničným investorom a poskytovateľom služieb povinnosť získavať časť výrobných zdrojov na mieste alebo požadovať, aby sa časť výrobkov predávala na mieste. Tento zákaz sa čiastočne vzťahuje aj na programy verejného obstarávania realizované zahraničnými dodávateľmi, čo výrazne obmedzuje miestnu pridanú hodnotu, vytváranie nadnárodných inovačných sietí a prenos vedomostí. Hoci WTO tiež zakazuje požiadavky na miestny obsah, skutočnosť, že v dohode o obchode medzi dvoma z najvyspelejších hospodárstiev na svete sa potvrdzujú takéto zákazy, keď čelia spoločným výzvam v prechode na ekologické hospodárstvo a potrebe zlepšiť inovačné nadnárodné výrobné systémy, treba považovať za premárnenú príležitosť. Zelení presadzujú európsku priemyselnú politiku, ktorá prostredníctvom investícií do verejných štruktúr vytvára miestnu pridanú hodnotu a udržateľné pracovné miesta, ktoré sú schopné znášať náklady spojené s prechodom na ekologické hospodárstvo;
n) CETA neobsahuje žiadnu kapitolu s osobitnými opatreniami na podporu MSP. Zatiaľ čo pozitívny vplyv zníženia nákladov na dodržiavanie predpisov prostredníctvom spolupráce v oblasti regulácie v rámci CETA je v prípade MSP výraznejší pri veľkých spoločnostiach, tento vplyv je obmedzený malým počtom MSP zapojených do medzinárodného obchodu. Oveľa viac než polovica hodnoty vývozov sa sústreďuje v rukách len jedného percenta vývozcov, ktorými sú veľké spoločnosti. Blahobyt, ktorý prinesie CETA, navyše vo väčšine prípadov nebude výsledkom zvýšeného obchodovania, ktoré bude odrážať dodatočné príležitosti pre nové subjekty na trhu, ale dôsledkom presmerovania obchodu prostredníctvom zvýšenej hospodárskej súťaže. Väčšina MSP je subdodávateľom veľkých spoločností, a teda pocíti zvýšený konkurenčný tlak zvonku. Preto budú potrebovať pomoc, ktorú ale CETA neposkytuje. Zelení sú proti ďalším obchodným dohodám, v ktorých presadzujú záujmy veľkých nadnárodných spoločností. Progresívna európska priemyselná politika je založená na mimoriadne inovačných sieťach malých výrobcov, ktoré sa rozširujú do nadnárodného prostredia nielen aby získali ďalšie trhy, ale hlavne aby nadobúdali poznatky;
o) CETA upevňuje súčasné európske právne predpisy týkajúce sa verejného obstarávania prostredníctvom záväznej medzinárodnej zmluvy v období, keď je potrebná progresívna vízia verejných investícií do rozsiahlej ekologickej infraštruktúry. Takáto vízia by zahŕňala preskúmanie európskych právnych predpisov týkajúcich sa verejného obstarávania, ktoré sú v súčasnosti založené na zásade štandardne otvorených výberových konaní na medzinárodnej úrovni. Prechod na ekologické hospodárstvo je nevyhnutný, ale bude nákladný. Verejná podpora pre takýto prechod bude existovať len vtedy, ak sa potrebné dodatočné príjmy získajú prostredníctvom hmatateľných dodatočných príjmov a istých pracovných miest, ktoré musia vzniknúť na miestnej úrovni. Začlenenie environmentálnych a sociálnych kritérií do verejného obstarávania, ako sa stanovuje v dodatočnom spoločnom vyhlásení, ako aj stanovenie vyšších prahových hodnôt pre medzinárodnú hospodársku súťaž, je dôležité, ale nepostačuje. Zelení sú proti vkladaniu kapitol o verejnom obstarávaní do medzinárodných obchodných dohôd;
2. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a vláde a parlamentu Kanady.