Návrh uznesenia - B8-0179/2017Návrh uznesenia
B8-0179/2017

NÁVRH UZNESENIA o prekážkach pre občanov EÚ slobodne sa pohybovať a pracovať na vnútornom trhu

8.3.2017 - (2016/3042(RSP))

v súlade s článkom 216 ods. 2 rokovacieho poriadku

Cecilia Wikström v mene Výboru pre petície

Postup : 2016/3042(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B8-0179/2017
Predkladané texty :
B8-0179/2017
Rozpravy :
Prijaté texty :

B8-0179/2017

Uznesenie Európskeho parlamentu o prekážkach pre občanov EÚ slobodne sa pohybovať a pracovať na vnútornom trhu

(2016/3042(RSP))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 3 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZEÚ),

–  so zreteľom na hlavy IV a V a na článok 4 ods. 2 písm. a), články 20, 21, 26, 45 až 48 a na článok 153 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na článok 5 ods. 2 a články 30, 31 a 47 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia[1],

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia[2],

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 z 5. apríla 2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie[3],

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/589 z 13. apríla 2016 o Európskej sieti služieb zamestnanosti (EURES), prístupe pracovníkov k službám v oblasti mobility a o ďalšej integrácii trhov práce a o zmene nariadenia (EÚ) č. 492/2011 a (EÚ) č. 1296/2013[4],

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb[5],

–  so zreteľom na smernicu 2004/38/ES Európskeho parlamentu a Rady z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS[6],

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií[7],

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti[8],

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/55/EÚ z 20. novembra 2013, ktorou sa mení smernica 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií a nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu („nariadenie o IMI“)[9],

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/54/EÚ zo 16. apríla 2014 o opatreniach na uľahčenie výkonu práv udelených pracovníkom v súvislosti so slobodou pohybu pracovníkov[10],

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ z 15. mája 2014 o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu („nariadenie o IMI“)[11],

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júla 2009 o usmernení na lepšiu transpozíciu a uplatňovanie smernice 2004/38/ES o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov (KOM(2009)0313),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. novembra 2013 s názvom Voľný pohyb občanov EÚ a ich rodín: päť opatrení, ktoré môžu priniesť zmenu (COM(2013)0837),

–  so zreteľom na Správu o občianstve EÚ na rok 2017 z 24. januára 2017 s názvom Posilňovanie práv občanov v Únii demokratickej zmeny (COM(2017)0030),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Európskej únie[12],

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2014 o sociálnej ochrane pre všetkých vrátane samostatne zárobkovo činných osôb[13],

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2014 o dodržiavaní základných práv a slobodnom pohybe v EÚ[14],

–  so zreteľom na článok 216 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Výboru pre petície bolo doručených niekoľko petícií, ktoré odrážajú obavy súvisiace s rôznymi prekážkami, s ktorými sa stretávajú občania EÚ pri uplatňovaní svojej slobody pohybu;

B.  keďže neuznávanie manželstva alebo právneho vzťahu LGBTI niektorými členskými štátmi môže byť prekážkou voľného pohybu týchto osôb a ich partnerov v Únii a bráni im v prístupe k niektorým dávkam sociálneho zabezpečenia alebo k verejným službám v týchto krajinách;

C.  keďže v utorok 11. októbra 2016 sa vo Výbore pre petície uskutočnilo vypočutie týkajúce sa prekážok pre občanov EÚ slobodne sa pohybovať a pracovať na vnútornom trhu, ktoré prezentujú predkladatelia petícií;

D.  keďže sloboda pohybu je základným právom občanov EÚ a je nevyhnutná pre sociálnu a hospodársku súdržnosť v rámci Únie, pričom sa zameriava na zabezpečenie plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku;

E.  keďže viaceré štáty porušujú túto slobodu pohybu pracovníkov, čo pripomenuli viacerí predkladatelia petícií; keďže migrujúci občania EÚ niekedy nevyhľadajú zdravotnícke služby zo strachu z vyhostenia, čo v skutočnosti obmedzuje ich základné právo na prístup k zdravotnej starostlivosti;

F.  keďže hospodárska kríza a opatrenia na boj proti nej zvýšili sociálno-ekonomické nerovnosti a rozsah hospodárskej migrácie v rámci EÚ; keďže toto by sa malo náležite zohľadniť a domovské a hostiteľské členské štáty a príslušné inštitúcie EÚ by mali zaviesť konkrétne koordinačné opatrenia;

G.  keďže mobilita pracovnej sily v EÚ môže byť výzvou pre vnútroštátne trhy práce, čo si vyžaduje cielené riešenia, ale môže tiež prispieť k ich väčšej spravodlivosti za predpokladu, že základné práva pracovníkov sú v plnej miere chránené;

H.  keďže členské štáty a inštitúcie EÚ spoločne nesú zodpovednosť za to, aby zásady voľného pohybu fungovali v prospech občanov, rastu, hospodárskeho a sociálneho rozvoja a zamestnanosti, ako aj za zabezpečenie účinnej transpozície a vykonávania príslušného právneho rámca EÚ;

I.  keďže v niektorých prípadoch je sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov EÚ a ich rodín poznačené nerovnosťou a nepredvídanými udalosťami;

J.  keďže sociálne práva by mali požívať bez diskriminácie stáli, sezónni a cezhraniční pracovníci a osoby, ktoré vykonávajú činnosť na účely poskytovania služieb;

K.  keďže používanie vystavených zmeniek v pracovnoprávnych vzťahoch môže viesť k nespravodlivej a diskriminačnej situácii pracovníkov a brániť im v uplatňovaní ich práva na voľný pohyb na vnútornom trhu;

L.  keďže predkladateľov petície znepokojuje nedostatočné širokopásmové pripojenie, a to najmä v odľahlých, vidieckych a horských oblastiach, ako aj rozpor medzi inzerovanou a skutočnou rýchlosťou širokopásmového pripojenia, ktorá vplýva na úroveň ochrany spotrebiteľa na vnútornom trhu a obmedzuje prístup k informáciám a službám;

1.  vyzýva členské štáty, aby v súlade so zásadou subsidiarity odstránili všetky diskriminačné praktiky a zbytočné prekážky zo svojich pravidiel pre občanov EÚ a ich rodinných príslušníkov vrátane rodinných príslušníkov, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi EÚ, aby mali právo na vstup a pobyt na ich území, ako aj z ich sociálnych práv, a zároveň aby zefektívnili svoju správu s cieľom uľahčiť mobilitu pracovnej sily v EÚ;

2.  vyjadruje najhlbšie znepokojenie nad praxou niektorých členských štátov, na základe ktorej sa porušuje zásada voľného pohybu pracovníkov a ktorá spočíva vo vyhosťovaní európskych občanov, ktorí tam boli zamestnaní, krátko po skončení ich pracovnej zmluvy;

3.  vyzýva Komisiu, aby objasnila, aktualizovala a rozšírila svoje usmernenia na lepšiu transpozíciu a uplatňovanie smernice 2004/38/ES, a to predovšetkým s cieľom zahrnúť nedávne rozsudky Súdneho dvora Európskej únie (veci C-456/12[15] a C-457/12[16]); odporúča využívanie transpozičných vykonávacích plánov na zabezpečenie úplného a riadneho uplatňovania;

4.  zdôrazňuje zásadu rovnakej odmeny za rovnakú prácu a vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré členské štáty odopierajú sociálnu ochranu pracovníkom z EÚ, ktorí majú inú štátnu príslušnosť; naliehavo vyzýva členské štáty, aby dodržiavali súčasné právne predpisy EÚ a základné zásady pracovného práva, s cieľom chrániť všetkých pracovníkov EÚ; žiada lepšie vymedzenie súčasných podmienok, aby občania EÚ a rodinní príslušníci, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín, mohli využívať svoje sociálne práva;

5.  víta vytvorenie elektronickej výmeny informácií o sociálnom zabezpečení (EESSI), ktorá pomáha orgánom sociálneho zabezpečenia v celej EÚ rýchlejšie a bezpečnejšie si vymieňať informácie; žiada členské štáty, aby zlepšili svoje technologické kapacity, aby sa prispôsobili novému typu výmeny informácií; žiada posúdenie možností podpory nadnárodných kolektívnych dohôd a na vytvorenie európskych platforiem, a zároveň aby sa podporovali osvedčené postupy;

6.  vyzýva členské štáty, aby zriadili jednotné vnútroštátne webové stránky, ako je stanovené v smernici 2014/67/EÚ; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili svoje činnosti týkajúce sa usmerňovania a poradenstva na ďalšie posilnenie slobody občanov pohybovať sa, pracovať a študovať v iných členských štátoch a na zvýšenie verejného povedomia; vyzýva Komisiu, aby zlepšila účinnosť nástrojov vytvorených na poskytovanie informácií o pracovných a vzdelávacích príležitostiach v celej EÚ, ako sú EURES a PLOTEUS, a aby ďalej zvyšovala informovanosť verejnosti o nich; berie na vedomie nové nariadenie (EÚ) o EURES (nariadenie (EÚ) 2016/589) s cieľom vytvoriť z EURES účinný nástroj pre zamestnanosť prostredníctvom spravodlivej mobility pracovnej sily v rámci EÚ; zdôrazňuje, že lepšia konzulárna pomoc a spolupráca pomáha zvyšovať povedomie jednotlivcov o osobnom postavení a chrániť základné práva migrujúcich pracovníkov alebo študentov, a uľahčuje ich bezproblémovú integráciu v hostiteľskom členskom štáte;

7.  vyzýva členské štáty, aby vypracovali jednoznačné usmernenia a náležitú odbornú prípravu pre štátnych zamestnancov a administratívnych zamestnancov zapojených do vykonávania sociálnych práv občanov EÚ a štátnych príslušníkov tretích krajín, pracovníkov a ich rodinných príslušníkov s legálnym pobytom v EÚ;

8.  žiada rozšírenie služby SOLVIT, napríklad vytvorením telefonickej linky pomoci, a posilnenie všetkých ďalších príslušných orgánov, na ktoré sa občania EÚ môžu obrátiť so svojimi konkrétnymi otázkami týkajúcimi sa vnútorného trhu, s cieľom umožniť im a ich rodinným príslušníkom získať včasné informácie a podporu, keď čelia prekážkam pri uplatňovaní ich práva na voľný pohyb;

9.  požaduje zlepšenie zberu a spracovania štatistických údajov o počte občanov využívajúcich prenosnosť svojich sociálnych práv z jedného členského štátu do druhého, s cieľom zlepšiť koordináciu medzi členskými štátmi a posilniť práva občanov EÚ riešeniami v jednotlivých oblastiach politiky s cieľom dosiahnuť vyššiu úroveň sociálnej ochrany;

10.  požaduje lepšiu harmonizáciu výkladu pojmu „obvyklý pobyt“;

11.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že sa nepodarilo zlúčiť nároky na sociálne zabezpečenie, čím sa vytvárajú prekážky pre obyvateľov EÚ, a vyzýva členské štáty, aby v plnej miere a účinne vykonávali nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a nariadenie (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, s cieľom zaistiť prenosnosť dávok sociálneho zabezpečenia (napr. štátnych dôchodkov, zdravotného poistenia, dávok v nezamestnanosti a rodinných dávok) a následne odstrániť prekážky mobility pracovnej sily v EÚ; žiada, aby sa prijali rázne účinné kroky smerom ku koordinovanému systému súhrnných sociálnych príspevkov a dávok pre každú osobu v rámci EÚ, ako je preukaz sociálneho zabezpečenia určený na uľahčenie vysledovateľnosti príspevkov na sociálne zabezpečenie a iných nárokov[17];

12.  vyzýva členské štáty, aby urýchlene zaviedli európsky preukaz zdravotného postihnutia, ktorý by osobám so zdravotným postihnutím uľahčil cestovanie a pohyb z jedného členského štátu do druhého;

13.  vyjadruje poľutovanie nad vylúčením občanov EÚ zo systému verejného zdravotníctva iného členského štátu, keďže ide o právo vymedzené v smernici 2011/24/EÚ o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, v nariadení (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a v súvisiacej judikatúre Súdneho dvora EÚ[18];

14.  požaduje lepšiu koordináciu v úniovom daňovom rámci v záujme odstránenia dvojitého zdanenia, a iných dôležitých otázok, ako je predchádzanie daňovému dampingu;

15.  poukazuje na rastúci počet prípadov týkajúcich sa starostlivosti o dieťa, ktoré vyplývajú z voľného pohybu osôb; požaduje užšiu konzulárnu a justičnú spoluprácu medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o prípady starostlivosti o dieťa; víta prebiehajúcu revíziu nariadenia Brusel IIa;

16.  odsudzuje prax používania prázdnych zmeniek v pracovnoprávnych vzťahoch, ktoré zamestnávateľovi umožňujú ľahšie uplatňovať nárok na náhradu prípadných škôd a vyhnúť sa zdĺhavým súdnym sporom na pracovných súdoch, pričom sa presúva dôkazné bremeno, pokiaľ ide o vinu a výšku škody; zdôrazňuje, že tieto prázdne zmenky bránia občanom využívať právo na voľný pohyb na vnútornom trhu; vyzýva členské štáty, aby prijali právne predpisy zakazujúce používať prázdne zmenky v pracovnoprávnych vzťahoch v celej EÚ; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vydala odporúčanie pre členské štáty týkajúce sa potreby prísne zakázať používanie prázdnych zmeniek v pracovnoprávnych vzťahoch;

17.  vyjadruje znepokojenie nad ťažkosťami, s ktorými sa stretávajú predkladatelia petícií pri uznávaní svojich odborných kvalifikácií v celej Európe; požaduje ďalšiu normalizáciu akademických titulov a diplomov sústavného vzdelávania členskými štátmi, systematické používanie informačného systému o vnútornom trhu (IMI) s cieľom zabezpečiť lepšiu administratívnu spoluprácu a jednoduchšie a rýchlejšie postupy uznávania odborných kvalifikácií a požiadaviek na kontinuálny profesijný rozvoj potrebný pre kvalifikovaných odborníkov, ktorí plánujú pracovať v inom členskom štáte, bez akejkoľvek diskriminácie, v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora, pri súčasnom rešpektovaní požiadaviek hostiteľskej krajiny v plnom súlade so smernicou 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií;

18.  vyjadruje presvedčenie, že mobilita by sa mala koordinovať v rámci rozsiahleho regulačného procesu, ktorý je zameraný na zabezpečenie stabilných kvalitných pracovných miest s účinnými sociálnymi právami a ktorý účinne bojuje proti všetkým formám diskriminácie a neistoty;

19.  domnieva sa, že EÚ a jej členské štáty musia úspešne riešiť nedostatok pracovných príležitostí a nedostatočnú sociálnu ochranu v domovských regiónoch pracovníkov s cieľom zabezpečiť, aby bola mobilita dobrovoľná;

20.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila účinné monitorovanie a vykonávanie nariadenia o jednotnom trhu s telekomunikáciami, ktoré bude obsahovať ustanovenia, aby boli zákazníci informovaní o minimálnych, obvykle dostupných, maximálnych a inzerovaných rýchlostiach širokopásmového pripojenia; v tejto súvislosti podporuje kampane na zvyšovanie informovanosti, ktorých cieľom je odstrániť klamlivú reklamu;

21.  vyzýva členské štáty, aby v plnej miere vykonávali smernicu 2011/24/EÚ o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a aby zabezpečili efektívne a včasné preplácanie cezhraničnej zdravotnej starostlivosti vrátane úhrad za lieky, ktoré by mohli predstavovať svojvoľnú diskrimináciu alebo neodôvodnenú prekážku voľného pohybu;

22.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.