Návrh uznesenia - B8-0235/2017Návrh uznesenia
B8-0235/2017
Európsky parlament

NÁVRH UZNESENIA o primeranosti ochrany poskytovanej štítom na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA

29.3.2017 - (2016/3018(RSP))

predložený na základe vyhlásenia Komisie
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku

Claude Moraes v mene Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci


Postup : 2016/3018(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B8-0235/2017
Predkladané texty :
B8-0235/2017
Rozpravy :
Hlasovanie :
Prijaté texty :

B8-0235/2017

uznesenie Európskeho parlamentu o primeranosti ochrany poskytovanej štítom na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA

(2016/3018(RSP))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a na články 6, 7, 8, 11, 16, 47 a 52 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (ďalej len „smernica o ochrane údajov“)[1],

–  so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach[2],

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)[3], a smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV[4],

–  so zreteľom na rozsudok Európskeho súdneho dvora zo 6. októbra 2015 vo veci C-362/14 Maximillian Schrems/komisár pre ochranu údajov[5],

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade zo 6. novembra 2015 o prenose osobných údajov z EÚ do Spojených štátov amerických podľa smernice 95/46/ES v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-362/14 (Schrems) (COM(2015)0566),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 10. januára 2017 o výmene a ochrane osobných údajov v globalizovanom svete (COM(2017)0007);

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 21. decembra 2016 vo veci C-203/15 Tele 2 Sverige AB/Post- och telestyrelsen a C-698/15 vo veci Secretary of State for the Home Department/Tom Watson a iní[6];

–  so zreteľom na vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2016/1250 z 12. júla 2016 podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES o primeranosti ochrany poskytovanej štítom na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA[7],

–  so zreteľom na stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov (EDPS) č. 4/2016 k návrhu rozhodnutia o primeranosti štítu na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA[8],

–  so zreteľom na stanovisko pracovnej skupiny pre ochranu údajov zriadenej podľa článku 29 z 13. apríla 2016 o návrhu rozhodnutia o primeranosti štítu na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA[9] a jej vyhlásenie z 26. júla 2016[10],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. mája 2016 o transatlantických tokoch údajov[11],

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku zo 6. októbra 2015 vo veci C-362/14 Maximillian Schrems/komisár pre ochranu údajov vyhlásil rozhodnutie o bezpečnom prístave za neplatné a objasnil, že primeranú úroveň ochrany v tretej krajine treba chápať ako „v podstate rovnocennú“ s úrovňou ochrany zaručenej v Európskej únii podľa smernice 95/46/ES v spojení s Chartou základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), a v dôsledku toho je potrebné uzavrieť rokovania o novom systéme, aby sa zabezpečila právna istota, pokiaľ ide o to, ako by mali byť osobné údaje prenášané z EÚ do USA;

B.  keďže pri posudzovaní úrovne ochrany poskytovanej treťou krajinou je Komisia povinná posúdiť obsah pravidiel uplatniteľných v danej krajine a vyplývajúcich z jej vnútroštátneho práva alebo medzinárodných záväzkov, ako aj postupy určené na zabezpečenie dodržiavania týchto pravidiel, pretože podľa článku 25 ods. 2 smernice 95/46/ES musí zohľadniť všetky okolnosti týkajúce sa prenosu osobných údajov do tretej krajiny; keďže toto posúdenie sa nesmie týkať iba právnych predpisov a postupov súvisiacich s ochranou osobných údajov na obchodné a súkromné účely, ale musí sa vzťahovať aj na všetky aspekty rámca uplatniteľného na danú krajinu alebo odvetvie, najmä (nie však výlučne) na presadzovanie práva, národnú bezpečnosť a dodržiavanie základných práv;

C.  keďže prenos osobných údajov medzi obchodnými organizáciami EÚ a USA je dôležitým prvkom transatlantických vzťahov; keďže tieto prevody by mali byť vykonávané pri plnom rešpektovaní práva na ochranu osobných údajov a práva na súkromie; keďže jedným zo základných cieľov EÚ je ochrana základných práv, ako sa zakotvuje v charte;

D.  keďže európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vo svojom stanovisku č. 4/2016 vyjadril niekoľko pripomienok v súvislosti s návrhom štítu na ochranu osobných údajov; keďže európsky dozorný úradník pre ochranu údajov víta v tom istom stanovisku úsilie všetkých strán nájsť riešenie pre prenosy osobných údajov z EÚ do USA na komerčné účely na základe systému samocertifikácie;

E.  keďže pracovná skupina zriadená podľa článku 29 vo svojom stanovisku č. 1/2016 k návrhu rozhodnutia o primeranosti štítu na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA uvítala podstatné zlepšenie, ktoré priniesol štít na ochranu osobných údajov v porovnaní s rozhodnutím o bezpečnom prístave, ale takisto vyjadrila veľké obavy, pokiaľ ide o obchodné aspekty, ako aj prístup verejných orgánov k údajom prenášaným v rámci štítu na ochranu osobných údajov;

F.  keďže Komisia 12. júla 2016 po ďalších diskusiách s vládou USA prijala vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2016/1250, v ktorom označila úroveň ochrany osobných údajov prenášaných v rámci štítu na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA z Únie do organizácií v USA za primeranú;

G.  keďže štít na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA dopĺňa niekoľko listov a jednostranných vyhlásení vlády USA, v ktorých sa okrem iného vysvetľujú zásady ochrany osobných údajov, fungovanie dohľadu, presadzovania, nápravy, ochrany a záruk, podľa ktorých môžu bezpečnostné agentúry pristupovať k osobným údajom a spracovávať ich;

H.  keďže pracovná skupina zriadená podľa článku 29 vo svojom vyhlásení z 26. júla 2016 víta zlepšenie, ktoré priniesol mechanizmus štítu na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA v porovnaní s bezpečným prístavom, a pochválila Komisiu a orgány USA za zohľadnenie jej pripomienok; keďže pracovná skupina zriadená podľa článku 29 naznačuje, že má naďalej určité obavy v súvislosti s obchodnými aspektmi, ako aj prístupom verejných orgánov USA k preneseným osobným údajom z EÚ, napríklad v súvislosti neexistenciou konkrétnych pravidiel týkajúcich sa automatizovaných rozhodnutí a neexistenciou všeobecného práva vzniesť námietku, potrebou prísnejších záruk, pokiaľ ide o nezávislosť a právomoci mechanizmu ombudsmana, alebo neexistenciou konkrétnych záruk, že sa nebude vykonávať hromadný a nerozlišujúci zber osobných údajov (hromadný zber);

1.  víta úsilie, ktoré vyvinula Komisia, ako aj vláda USA, aby sa vyriešili pripomienky Súdneho dvora, členských štátov, Európskeho parlamentu, orgánov pre ochranu osobných údajov a zainteresovaných strán, čo Komisii umožnilo prijatie vykonávacieho rozhodnutia, v ktorom sa štít na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA označuje za primeraný;

2.  uznáva, že štít na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA zahŕňa značné zlepšenie v porovnaní s bývalým bezpečným prístavom medzi EÚ a USA a že samocertifikujúce organizácie USA osvedčujúce dodržiavanie štítu na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA budú musieť dodržiavať prísnejšie normy ochrany údajov ako podľa bezpečného prístavu;

3.  všíma si, že 23. marca 2017 sa pripojilo k štítu na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA 1 893 organizácií USA; vyjadruje poľutovanie nad tým, že štít na ochranu osobných údajov je založený na dobrovoľnom osvedčení samotnými spoločnosťami, a preto sa uplatňuje len na organizácie v USA, ktoré sa dobrovoľne zaviazali dodržiavať ho, čo znamená, že mnohé spoločnosti nie sú zahrnuté do tohto systému;

4.  uznáva, že štít na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA uľahčuje prenos údajov od MSP a podnikov v Únii do USA;

5.  všíma si, že v súlade s rozsudkom Súdneho dvora vo veci Schrems právomoci európskych orgánov pre ochranu osobných údajov ostávajú nedotknuté rozhodnutím o primeranosti, a európske orgány ich môžu teda uplatňovať, a to aj vrátane pozastavenia alebo zákazu prenosov údajov do organizácií zaregistrovaných v rámci štítu na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA; v tejto súvislosti víta významnú úlohu, ktorá pripadla orgánom na ochranu údajov členských štátov v rámci štítu na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA v oblasti vyšetrovania a preskúmavania žiadostí týkajúcich sa ochrany práva na súkromie a rodinný život v zmysle charty, ako aj pri pozastavovaní prenosov údajov, a tiež povinnosť riešiť takéto sťažnosti uloženú ministerstvu obchodu USA;

6.  s uspokojením konštatuje, že podľa rámca pre ochranu súkromia medzi EÚ a USA majú dotknuté osoby z EÚ k dispozícii niekoľko spôsobov uplatňovania prostriedkov nápravy v USA: po prvé, sťažnosti možno podať buď priamo spoločnosti, alebo prostredníctvom ministerstva obchodu na základe postúpenia orgánom pre ochranu osobných údajov alebo ich možno podať nezávislému orgánu na riešenie sporov, po druhé, pokiaľ ide o zásah do základných práv na účely národnej bezpečnosti, nápravy sa možno občianskoprávne domáhať na súde USA a podobné sťažnosti možno tiež riešiť prostredníctvom novovytvoreného nezávislého ombudsmana, a napokon, sťažnosti na porušovanie základných práv na účely presadzovania práva a verejného záujmu možno riešiť prostredníctvom návrhov na napadnutie súdnych príkazov; nabáda Komisiu a orgány na ochranu osobných údajov, aby poskytli ďalšie usmernenia, aby všetky tieto právne opravné prostriedky boli prístupnejšie a k dispozícii;

7.  oceňuje jasný záväzok ministerstva obchodu USA podrobne monitorovať dodržiavanie zásad štítu na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA zo strany organizácií USA a zámer podniknúť opatrenia presadzovania práva proti subjektom, ktoré tieto zásady nedodržiavajú;

8.  opakuje svoju výzvu adresovanú Komisii, aby sa snažila objasniť právne vymedzenie „písomných záruk“, ktoré poskytlo USA, a zabezpečiť, aby bol každý záväzok alebo opatrenie pripravované v rámci štítu na ochranu osobných údajov zachované po nástupe novej administratívy USA do funkcie;

9.  domnieva sa, že napriek záväzkom a ubezpečeniam, ktoré poskytla vláda USA v listoch pripojených k dohode o štíte na ochranu osobných údajov, pretrvávajú závažné otázky v súvislosti s určitými obchodnými aspektmi, národnou bezpečnosťou a presadzovaním práva;

10.  osobitne berie na vedomie významný rozdiel medzi ochranou poskytovanou podľa článku 7 smernice 95/46/ES a zásadou „oznámenia a možnosti voľby“ dohody o štíte na ochranu osobných údajov, ako aj značné rozdiely medzi článkom 6 smernice 95/46/ES a zásadou „integrity údajov a obmedzenia účelu“ dohody o štíte na ochranu osobných údajov; zdôrazňuje, že namiesto potreby právneho základu (napríklad súhlasu alebo zmluvy), ktorý sa vzťahuje na všetky operácie spracovania, práva dotknutých osôb podľa zásad štítu na ochranu osobných údajov sa vzťahujú len na dve špecifické operácie spracovania (zverejnenie a zmena účelu) a poskytujú len právo namietať („opt-out“);

11.  zastáva názor, že tieto početné obavy by mohli viesť k tomu, že rozhodnutie o primeranosti ochrany bude v budúcnosti napadnuté pred súdom; zdôrazňuje škodlivé následky, pokiaľ ide o dodržiavanie základných práv a potrebnú právnu istotu pre zainteresované strany;

12.  okrem iného si všíma neexistenciu konkrétnych pravidiel týkajúcich sa automatizovaného prijímania rozhodnutí a všeobecného práva vzniesť námietku a chýbajúce jasné zásady uplatňovania zásad štítu na ochranu osobných údajov na spracovateľov (zástupcov);

13.  konštatuje, že aj keď jednotlivci majú možnosť vzniesť námietky správcovi EÚ voči akémukoľvek prenosu ich osobných údajov do USA a ďalšiemu spracovaniu týchto údajov v USA, keď spoločnosť zapojená do štítu na ochranu údajov vystupuje ako spracovateľ v mene správcu EÚ, štít na ochranu osobných údajov nemá osobitné pravidlá, pokiaľ ide o všeobecné právo namietať voči samocertifikovaným spoločnostiam USA;

14.  konštatuje, že len zlomok organizácií v Spojených štátoch, ktoré pristúpili k štítu na ochranu údajov, si zvolil využiť európsky orgán na ochranu údajov v rámci mechanizmu urovnávania sporov; vyjadruje znepokojenie nad tým, že táto situácia predstavuje nevýhodu pre občanov EÚ pri uplatňovaní ich práv;

15.  konštatuje, že chýbajú jasné zásady v súvislosti s tým, ako uplatňovať zásady štítu na ochranu osobných údajov na spracovateľov (subdodávateľov), pričom si uvedomuje, že všetky zásady sa vzťahujú na spracúvanie osobných údajov samocertifikovanými spoločnosťami USA, „ak nie je stanovené inak“, a že prenos na účely spracovania si vždy vyžaduje zmluvu so správcom EÚ, ktorý určí účel a prostriedky spracúvania vrátane toho, či je spracovateľ oprávnený vykonávať následné prenosy (napr. pri zadávaní zákaziek na spracovanie údajov subdodávateľom);

16.  zdôrazňuje, že pokiaľ ide o národnú bezpečnosť a sledovanie, napriek objasneniam kancelárie riaditeľa národnej spravodajskej služby (ODNI) uvedeným v listoch pripojených k rámcu štítu na ochranu osobných údajov, je „hromadné sledovanie“ napriek rozdielnej terminológii používanej orgánmi USA stále možné; vyjadruje poľutovanie nad tým, že neexistuje jednotné vymedzenie pojmu hromadné sledovanie a že bola prijatá americká terminológia, a preto požaduje jednotné vymedzenie hromadného sledovania spojené s európskym chápaním pojmu (miernejším), kde hodnotenie údajov nie je závislé od ich výberu; zdôrazňuje, že akékoľvek hromadné sledovanie je v rozpore s chartou;

17.  pripomína, že v prílohe VI (list Roberta S. Litta z ODNI)) sa objasňuje, že podľa prezidentskej politickej smernice č. 28 sa v šiestich prípadoch aj naďalej povoľuje hromadný zber osobných údajov a komunikácie osôb, ktoré nie sú občanmi USA; poukazuje na to, že takýto hromadný zber má byť len „maximálne cielený“ a „zmysluplný“, čo nespĺňa prísnejšie kritériá nevyhnutnosti a proporcionality, ako sa vyžaduje podľa charty;

18.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že štít na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA nezakázal zber hromadných údajov na účely presadzovania práva;

19.  zdôrazňuje, že v rozsudku z 21. decembra 2016 Súdny dvor Európskej únie objasnil, že charta sa „má vykladať v tom zmysle, že že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá na účely boja proti trestnej činnosti stanovuje všeobecné a nediferencované uchovávanie všetkých údajov o prenose dát a polohe všetkých účastníkov a registrovaných užívateľov týkajúce sa všetkých prostriedkov elektronickej komunikácie“; poukazuje na to, že hromadné sledovanie v USA preto neumožňuje v podstate rovnocennú úroveň ochrany osobných údajov a komunikácie;

20.  je znepokojený nedávnymi odhaleniami, ktoré sa týkajú sledovania vykonávaného poskytovateľom služieb elektronickej komunikácie USA všetkých e-mailov, ktoré sa dostali do jeho serverov, na žiadosť Národnej bezpečnostnej agentúry (NSA) a FBI ešte v roku 2015, čo je jeden rok po prijatí prezidentskej politickej smernice č. 28 a obdobie, keď prebiehali rokovania o štíte na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA; trvá na tom, aby Komisia od orgánov USA žiadala úplné objasnenie a odpovede poskytla Rade, Parlamentu a vnútroštátnym orgánom na ochranu údajov; považuje to za dôvod na silné pochybnosti o záruke poskytnutej ODNI; uvedomuje si, že štít na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA spočíva na prezidentskej smernici (PPD) č. 28 a ktorýkoľvek budúci prezident ho môže zrušiť bez súhlasu Kongresu;

21.  vyjadruje hlboké znepokojenie, pokiaľ ide o vydanie „postupov pre poskytnutie alebo šírenie nespracovaných signálových spravodajských informácií Národnou bezpečnostnou agentúrou v rámci oddielu 2.3 vyhlášky č 12333“, ktoré schválil generálny prokurátor 3. januára 2017 a ktoré umožňujú NSA vymieňať si obrovské množstvo osobných údajov získaných bez súdneho príkazu, súdnych nariadení alebo povolenia Kongresu so 16 ďalšími agentúrami vrátane FBI, Protidrogovej agentúry a Ministerstva vnútornej bezpečnosti; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne posúdila zlučiteľnosť týchto nových pravidiel so záväzkami, ktoré orgány USA prijali v rámci štítu na ochranu osobných údajov, ako aj ich vplyv na úroveň ochrany osobných údajov v Spojených štátoch;

22.  vyjadruje poľutovanie, že ani v zásadách štítu na ochranu osobných údajov, ani v listoch vlády USA sa neposkytujú vysvetlenia a uistenia, ktorými by sa preukázala existencia práva na účinný súdny prostriedok nápravy pre jednotlivcov v EÚ, ktorých osobné údaje sú prenášané do organizácie USA podľa zásad štítu na ochranu osobných údajov, ďalej sprístupňované verejným orgánom USA a spracúvané týmito orgánmi na účely presadzovania práva a verejného záujmu, teda práva, ktoré zdôraznil Európsky súdny dvor vo svojom rozsudku zo 6. októbra 2015 ako podstatu základných práv v článku 47 charty;

23.  pripomína svoje uznesenie z 26. mája 2016, podľa ktorého mechanizmus ombudsmana vytvorený ministerstvom zahraničných vecí USA nie je dostatočne nezávislý a nemá dostatočne účinné právomoci na vykonávanie svojich úloh a poskytovanie účinnej nápravy jednotlivcom z EÚ; konštatuje, že podľa vyhlásenia a záruk poskytnutých vládou USA je úrad ombudsmana nezávislý od spravodajských služieb USA, bez akéhokoľvek neprimeraného vplyvu, ktorý by mohol ovplyvniť jeho funkciu, a navyše pracuje spoločne s ďalšími nezávislými orgánmi dohľadu s účinnými právomocami dohľadu nad spravodajským spoločenstvom USA; je vo všeobecnosti znepokojený z toho, že jednotlivec ovplyvnený porušením pravidiel môže požiadať iba o to, aby informácie a údaje boli vymazané a/alebo aby bolo zastavené ďalšie spracovanie, ale nemá právo na odškodnenie;

24.  vyjadruje poľutovanie, že v rámci postupu prijatia rozhodnutia o primeranosti sa nestanovuje formálna konzultácia s príslušnými zainteresovanými stranami, ako sú spoločnosti, a najmä organizácie zastupujúce MSP;

25.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia uplatnila postup prijatia vykonávacieho rozhodnutia Komisie praktickým spôsobom, ktorým sa de facto neumožnilo Parlamentu, aby účinne uplatnil svoju kontrolnú právomoc, pokiaľ ide o návrh vykonávacieho aktu;

26.  vyzýva Komisiu, aby prijala všetky nevyhnutné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby bol štít na ochranu osobných údajov v úplnom súlade s nariadením (EÚ) 2016/679, ktoré sa má uplatňovať od 16. mája 2018, a s chartou;

27.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila najmä to, že osobné údaje, ktoré boli prenesené do USA v rámci štítu na ochranu osobných údajov sa môžu presunúť do inej tretej krajiny iba v prípade, že presun je zlučiteľný s účelmi, na ktoré boli údaje pôvodne zhromaždené, a ak sa v tretej krajine uplatňujú tie isté pravidlá špecifického a cieleného prístupu na účely presadzovania práva;

28.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa osobné údaje, ktoré už nie sú potrebné na účely, na ktoré boli pôvodne zhromaždené, vymazali, a to aj agentúrami na presadzovanie práva;

29.  vyzýva Komisiu, aby pozorne monitorovala, či štít na ochranu údajov umožňuje, aby orgány na ochranu údajov v plnej miere uplatňovali všetky svoje právomoci, a ak nie, aby určila ustanovenia, ktoré majú za následok vytvorenie prekážky pre výkon právomocí orgánu na ochranu údajov;

30.  vyzýva Komisiu, aby počas prvého každoročného spoločného preskúmania vykonala dôkladné a podrobné preskúmanie všetkých nedostatkov a slabých stránok uvedených v tomto uznesení a v uznesení z 26. mája 2016 o transatlantických tokoch údajov a tých nedostatkov, ktoré identifikovali pracovná skupina zriadená podľa článku 29, európsky dozorný úradník pre ochranu údajov a zainteresované strany, a aby preukázala, ako boli vyriešené s cieľom zabezpečiť súlad s chartou a právom Únie, a aby starostlivo ohodnotila, či sú mechanizmy a záruky uvedené v uisteniach a vysvetleniach vlády USA účinné a uskutočniteľné;

31.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby v prípade vykonávania každoročného spoločného preskúmania mali všetci členovia tímu úplný a neobmedzený prístup ku všetkým dokumentom a predpokladom potrebným na vykonanie ich úlohy vrátane prvkov, ktoré umožnia riadne posúdiť nevyhnutnosť a primeranosť zhromažďovania a prístupu k údajom preneseným orgánmi verejnej moci na presadzovanie práva alebo na účely národnej bezpečnosti;

32.  zdôrazňuje, že pre každého člena v spoločnom tíme pre preskúmanie má byť zabezpečená jeho nezávislosť pri plnení úloh a má byť oprávnený vyjadriť vlastné nesúhlasné stanoviská v záverečnej správe spoločného preskúmania, ktoré budú verejné a pripojené k spoločnej správe;

33.  vyzýva orgány Únie pre ochranu osobných údajov, aby monitorovali fungovanie štítu na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA a vykonávali svoje právomoci vrátane pozastavenia alebo trvalého zákazu prenosov osobných údajov do organizácií v štíte na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA, ak sa domnievajú, že nie sú zabezpečené základné právo na súkromie a ochrana osobných údajov dotknutých osôb v Únii;

34.  zdôrazňuje, že Parlament by mal mať úplný prístup k akýmkoľvek relevantným dokumentom súvisiacim s každoročným spoločným preskúmaním;

35.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade, vládam a národným parlamentom členských štátov a vláde a Kongresu USA.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia