Návrh uznesenia - B8-0337/2017Návrh uznesenia
B8-0337/2017

    NÁVRH UZNESENIA o Sýrii

    15.5.2017 - (2017/2654(RSP))

    predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
    v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku

    Javier Couso Permuy, Eleonora Forenza, Takis Hadjigeorgiou, Neoklis Sylikiotis, Marisa Matias, Paloma López Bermejo, Ángela Vallina v mene skupiny GUE/NGL

    Postup : 2017/2654(RSP)
    Postup v rámci schôdze
    Postup dokumentu :  
    B8-0337/2017
    Predkladané texty :
    B8-0337/2017
    Rozpravy :
    Prijaté texty :

    B8‑0337/2017

    Uznesenie Európskeho parlamentu o Sýrii

    (2017/2654(RSP))

    Európsky parlament,

    –  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o situácii v Sýrii a ofenzíve IŠ/Dá’iš, najmä na uznesenie z 11. júna 2015 o Sýrii: situácia v Palmýre a prípad Mázina Darwíša[1], uznesenie z 30. apríla 2015 situácii v utečeneckom tábore Jarmúk v Sýrii[2] a uznesenie z 12. februára 2015 o humanitárnej kríze v Iraku a Sýrii, najmä v súvislosti s IŠ[3],

    –  so zreteľom na príslušné rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN,

    –  so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,

    –  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

    –  so zreteľom na Ženevské dohovory o utečencoch,

    –  so zreteľom na spoločné oznámenie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Prvky stratégie EÚ pre Sýriu[4],

    –  so zreteľom na správu Hospodárskej a sociálnej komisie OSN o humanitárnom vplyve jednostranných reštriktívnych opatrení týkajúcich sa Sýrie zo 16. mája 2016,

    –  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

    A.  keďže konflikt v Sýrii prebieha už šiesty rok a viedol k najhoršej svetovej humanitárnej kríze od 2. svetovej vojny; keďže hlavnou obeťou konfliktu je naďalej civilné obyvateľstvo; keďže vyše 13,5 miliónov ľudí v Sýrii, teda takmer tri štvrtiny zvyšnej populácie, naliehavo potrebujú núdzovú pomoc, ako je lekárska a potravinová pomoc, voda a prístrešie; keďže 6,3 miliónov ľudí je vnútorne vysídlených a 4,7 miliónov žije v ťažko dostupných a obliehaných oblastiach; keďže táto krvavá vojna je výsledkom inštrumentalizácie konfliktu zahraničnými regionálnymi a medzinárodnými silami;

    B.  keďže vyše 11 miliónov ľudí ušlo zo svojich domov zo Sýrie do susedných krajín;

    C.  keďže ISIS/Dá’iš a ďalšie džihádistické skupiny sa dopustili neľudských zverstiev vrátane vykonávania brutálnych popráv a nevýslovných sexuálnych násilností, únosov, mučenia, nútenej konverzie a otroctva žien a dievčat; keďže na teroristické útoky sú verbované a používané deti; keďže existujú vážne obavy o situáciu obyvateľov v oblastiach, ktoré sú v súčasnosti pod kontrolou Dá’iš, a o ich možné využívanie ako ľudské štíty počas oslobodzovacej kampane; keďže tieto zločiny môžu predstavovať vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti;

    D.  keďže všetky zúčastnené strany porušujú medzinárodné ľudské práva a humanitárne právo; keďže teroristické skupiny nedodržiavajú zásady predbežnej opatrnosti a primeranosti; keďže útoky sú úmyselne namierené na civilné oblasti, školy, nemocnice, humanitárnych pracovníkov a utečenecké tábory a nemali by ako vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti uniknúť trestu;

    E.  keďže v súlade so ženevským komuniké a rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN sa všetkým stranám musí znovu pripomenúť nevyhnutnosť vyriešenia konfliktu v Sýrii prostredníctvom politického procesu vedeného Sýrčanmi, ktorý povedie k mierovej dohode, ktorá bude spĺňať túžby sýrskeho ľudu;

    F.  keďže akýkoľvek politický proces zameraný na ukončenie sýrskej krízy a dosiahnutie udržateľného mieru sa musí viesť v rámci komisie pravdy, ktorá zaručí znalosť, zákaz beztrestnosti, spravodlivosť a odpustenie, ako sa stalo, s priaznivými výsledkami, pri riešení konfliktov inde;

    G.  keďže 11. apríla 2017 turecké ministerstvo národnej obrany oznámilo dokončenie prvej fázy 911 kilometrového múru pozdĺž sýrskych hraníc, ktorý bude po svojom dokončení obsahovať 67 „obranných veží“; keďže boli zdokumentované prípady streľby tureckých pohraničných stráží na Sýrčanov snažiacich sa prekročiť turecko-sýrsku hranicu, pri ktorých podľa sýrskeho strediska pre ľudské práva do konca roka 2016 zahynulo minimálne 165 sýrskych občanov;

    H.  keďže najväčší počet sýrskych utečencov prijali tri krajiny, a tými sú Turecko (2 973 980), Libanon (1 011 366) a Jordánsko (659 246);

    I.  keďže od apríla 2016 do októbra 2016 požiadalo v Európe o medzinárodnú ochranu 884 461 Sýrčanov; keďže viaceré členské štáty ešte stále odopierajú sýrskym a iným utečencom právo na azyl a porušujú základné politiky a hodnoty Európskej únie;

    J.  keďže sýrsky ľud trpel na rastúcu chudobu dokonca ešte pred vypuknutím vojny v dôsledku vykonávania opatrení, ktoré uložil MMF a Svetová banka sýrskej vláde ako podmienku pre udelenie úverov potrebných na boj proti hospodárskej kríze, ktorá vznikla okrem iného následkom série období sucha, ktoré zdevastovali sýrske odvetvie poľnohospodárstva,

    K.  keďže EÚ a jej členské štáty tým, že stavajú ploty a čoraz viac uzatvárajú vonkajšie hranice Únie pred migrantmi a utečencami bez toho, aby poskytli možnosť bezpečného a zákonného vstupu do EÚ, prispievajú k podpore zločinného a nebezpečného obchodu s prevádzaním ľudí; keďže EÚ a jej členským štátom sa preto nedarí dosiahnuť primeranú odozvu na utečeneckú krízu vo svojom susedstve; keďže vzhľadom na to, že Turecko systematicky porušuje ľudské práva, dohoda o migrácii medzi EÚ a Tureckom je porušením Ženevského dohovoru;

    L.  keďže tzv. hospodárske sankcie, ktoré na Sýriu jednostranne uvalili USA a EÚ, sú najkomplikovanejším najviac ďalekosiahlym sankčným režimom, aký bol kedy uložený; keďže tieto sankcie majú ničivé dôsledky pre civilné obyvateľstvo a bránia humanitárnej pomoci; keďže v správe z roku 2016 s názvom Humanitárny dosah jednostranného reštriktívneho opatrenia týkajúceho sa Sýrie, ktorú pripravila Švajčiarska agentúra pre rozvoj a spoluprácu pre Hospodársku a sociálnu komisiu OSN pre západnú Áziu, sa žiada revízia týchto sankčných politík;

    M.  keďže konflikt v Sýrii sa naďalej zhoršuje v dôsledku zasahovania zahraničných mocenských záujmov, regionálnych i medzinárodných; keďže v dôsledku vojny vzniká zmes segregovaných a súperiacich regiónov, ktoré riadia rozličné ozbrojené skupiny, z čoho ťažia teroristické skupiny ako ISIS/Dá’iš; keďže USA, Turecko a iné krajiny bombardovali Sýriu, čo je v rozpore s medzinárodným právom;

    1.  bezvýhradne odmieta myšlienku, že dlhodobé riešenie sýrskeho konfliktu možno nájsť na základe vojenských akcií; vyzýva zúčastnené strany, aby obnovili svoj záväzok, pokiaľ ide o hľadanie politických riešení, a vykonali pokrok v ženevských rozhovoroch, ktoré prebiehajú pod záštitou OSN; rozhodne podporuje mierový politický dialóg a zdôrazňuje, že je potrebné, aby proces pod sýrskym vedením naplnil legitímne očakávania a vôľu všetkých skupín sýrskeho ľudu;

    2.  dôrazne podporuje územnú celistvosť Sýrie a právo sýrskeho ľudu rozhodovať o svojej budúcnosti bez vonkajšieho zasahovania; vyjadruje hlboké poľutovanie nad vznikom novej patovej situácie v politickom procese, ku ktorej došlo v nadväznosti na útok chemických zbraní a jednostranný vojenský zásah USA, čo bolo v rozpore s medzinárodným právom; žiada preto nezávislé a nestranné vyšetrenie udalostí, ku ktorým došlo; trvá na ukončení všetkých nezákonných zahraničných zásahov v Sýrii; odmieta akékoľvek jednostranné vojenské zásahy uskutočnené bez mandátu OSN a v rozpore s medzinárodným právom;

    3.  naliehavo vyzýva na ukončenie bojov; víta výsledky konferencie v Astane o Sýrii; víta dohodu o prímerí medzi vládou Sýrie a ozbrojenou opozíciou, ale vyjadruje znepokojenie nad tým, že dohoda o prímerí je stále krehká a že boje pokračujú; apeluje na ručiteľov astanského prímeria – Rusko, Turecko a Irán –, aby využili svoj vplyv nad stranami zapojenými do konfliktu s cieľom obnoviť dôveryhodnosť prímeria;

    4.  berie na vedomie memorandum o zriadení tzv. zón deeskalácie v štyroch regiónoch Sýrie, ktoré bolo podpísané 4. mája 2017 a ktoré zakazuje vojenské operácie a umožňuje humanitárnu pomoc, obnovu infraštruktúr a základných služieb a návrat utečencov; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že niektorí účastníci konferencie v Astane spochybnili výsledky krátko po podpise dohôd; vyzýva všetky zúčastnené krajiny, aby vykonávali dohody z Astany, a pripomína, že sa malo intenzívne podporiť akékoľvek úsilie, ktoré by mohlo skutočne viesť k deeskalácii násilia, zabezpečeniu nebráneného prístupu k humanitárnej pomoci a vytvoreniu podmienok pre dôveryhodné politické riešenie konfliktu;

    5.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že následné mierové rozhovory pod vedením OSN neviedli k dohode, ktorá by vojnu ukončila; podporuje úsilie účastníkov konferencie v Astane o naštartovanie politického procesu; vyzýva Rusko a USA ako stálych členov Bezpečnostnej rady OSN, aby spojili svoje úsilie o stabilizáciu situácie;

    6.  zdôrazňuje, že konflikt bol prehĺbený obchodom so zbraňami a dodávkami zbraní; dôrazne odsudzuje úlohu, ktorú zohrali v uplynulých rokoch rôzne západné intervencie pri podpore radikalizácie jednotlivcov, najmä na Blízkom východe a v krajinách južného susedstva; zdôrazňuje, že takéto politiky terorizmus podporujú namiesto toho, aby proti nemu bojovali, a preto by mali byť ukončené; žiada, aby bolo v regionálnom rámci EÚ ustanovené zbrojné embargo s cieľom zabrániť tomu, aby sa do rúk teroristov dostali ďalšie európske zbrane;

    7.  dôrazne odsudzuje priamu alebo nepriamu podporu (vo forme financovania, zbraní, výcviku atď.), ktorú teroristickým skupinám poskytujú USA, EÚ, Turecko a monarchie regiónu Perzského zálivu; vyzýva najmä USA, členské štáty EÚ a regionálnych aktérov, najmä Saudskú Arábiu a Turecko, aby prestali financovať ozbrojené skupiny, a najmä aby prestali kupovať ropu prepravovanú cez Turecko z ropných polí, ktoré ovláda ISIS/Dá’iš, pričom je táto aktivita zdokumentovaná v správach predložených Bezpečnostnej rade; domnieva sa, že sú potrebné mechanizmy na zastavenie financovania terorizmu prostredníctvom zahraničných subjektov zahŕňajúce štáty a finančné inštitúcie, ako aj na zastavenie nezákonného obchodovania so zbraňami a nákupu a predaja energetických zdrojov a surovín, z ktorého profitujú teroristické skupiny;

    8.  odsudzuje neustále porušovanie sýrskej zvrchovanosti – najmä zo strany izraelského režimu, ktorý sa ho dopúšťa sústavne svojou okupáciou Golanských výšin – a odsudzuje jednostranné bombardovanie sýrskeho územia, čo je v rozpore s medzinárodným právom;

    9.  berie na vedomie pokrok dosiahnutý v roku 2016 pri vymaňovaní oblastí v Sýrii z područia ISIS/Dá’iš a Frontu an-Nusra, ale vyjadruje svoje hlboké znepokojenie nad skutočnosťou, že pod ich kontrolou zostávajú ďalšie oblasti, a nad negatívnym vplyvom ich prítomnosti, ich násilnej extrémistickej ideológie a ich konania, ktoré ovplyvňujú stabilitu v Sýrii a v celom regióne, vrátane zničujúcich humanitárnych dôsledkov pre civilné obyvateľstvo;

    10.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad vojenskými útokmi Turecka na oblasti v Sýrii, ktoré sú pod kontrolou kurdských síl; dôrazne vyzýva Turecko, aby zastavilo presun nezákonných násilných útokov proti kurdskému obyvateľstvu v Turecku do oblastí obývaných kurdskými obyvateľmi v Sýrii a Iraku; odsudzuje turecký útlak kurdského obyvateľstva a jeho zasahovanie do sýrskej vojny, ako aj podporu, ktorú Turecko poskytuje teroristickým skupinám tým, že nevyvíja snahu o zatvorenie svojich priepustných hraníc;

    11.  zdôrazňuje, že nemožno akceptovať porušovanie medzinárodného humanitárneho práva – ako sú útoky voči civilnému obyvateľstvu a civilným infraštruktúram, brzdenie prístupu sýrskeho ľudu v núdzi k humanitárnej pomoci zo strany extrémistických skupín; znovu opakuje, že terorizmus je možné vykoreniť len riešením jeho príčin, t. j. chudoby, vykorisťovania a neschopnosti spoločnosti odpovedať na potreby obyvateľstva; je presvedčený, že plné dodržiavanie nezávislosti, suverenity a územnej celistvosti štátov, ako je Sýria, ako aj rešpektovanie multikultúrneho charakteru ich spoločností, predstavuje jediný prostriedok, ktorým možno zabrániť šíreniu teroristickej ideológie;

    12.  je šokovaný použitím chemických zbraní vo vojne v Sýrii zároveň ho dôrazne odsudzuje; víta vyšetrovania udalosti v južnom Idlibe zo 4. apríla 2017, ktoré začala Organizácia pre zákaz chemických zbraní (OPCW);

    13.  vyjadruje dôrazný nesúhlas s leteckými útokmi USA na Sýriu; dôrazne odsudzuje podporu, ktorú vyjadrila podpredsedníčka Európskej komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a niektoré členské štáty tejto jednostrannej vojenskej akcii zo strany stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN; vyzýva všetky zúčastnené strany, aby upustili od akejkoľvek činnosti, ktorá prispieva k eskalácii násilia;

    14.  dôrazne odsudzuje všetky zločiny páchané na civilnom obyvateľstve v Sýrii, ktoré môžu predstavovať vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti; vyjadruje znepokojenie nad tým, že ISIS/Dá’iš využíva v mestských oblastiach ľudské štíty;

    15.  žiada, aby všetky strany konfliktu prijali všetky vhodné opatrenia na ochranu civilného obyvateľstva v súlade s medzinárodným právom vrátane zastavenia útokov namierených na civilné zariadenia, ako sú zdravotné strediská, školy a vodárne, okamžitej demilitarizácie týchto zariadení, snahy o zabránenie vytvoreniu vojenských pozícií v husto osídlených oblastiach a umožnenia evakuácie ranených a všetkých civilistov, ktorí chcú odísť z obliehaných oblastí; zdôrazňuje skutočnosť, že počas rokov konfliktu sa teroristické útoky zameriavali prevažne na civilné obyvateľstvo a civilné zariadenia a že teroristické akcie určené na prerušenie dodávok vody sú vojnovým zločinom;

    16.  s hlbokým znepokojením konštatuje, že beztrestnosť v Sýrii prispieva k rozsiahlemu porušovaniu a znevažovaniu ľudských práv a k porušovaniu medzinárodného humanitárneho práva; zdôrazňuje, že je potrebné ukončiť beztrestnosť tohto porušovania a znevažovania, a zdôrazňuje v tejto súvislosti, že je nutné zaoberať sa touto otázkou v rámci fóra pravdy, do ktorého sa zapoja všetky strany zúčastnené v konflikte, s výnimkou teroristických skupín, ktoré OSN odsúdila;

    17.  odsudzuje bránenie dodávkam humanitárnej pomoci; naliehavo vyzýva všetky strany, aby zabezpečili, že sa humanitárna pomoc dostane bez výnimky ku všetkým ľuďom v núdzi v celej Sýrii; opakovane vyzýva všetky strany konfliktu, aby koordinovali humanitárnu pomoc pod záštitou OSN a sýrskej vlády;

    18.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad politizáciou humanitárnej pomoci a naliehavo vyzýva všetkých darcov a všetky strany konfliktu, aby pri poskytovaní humanitárnej pomoci dodržiavali zásady ľudskosti, neutrality, nestrannosti a nezávislosti;

    19.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad situáciou utečencov a vnútorne vysídlených osôb utekajúcich pred násilím v Sýrii; víta úsilie susedných krajín, ktoré prijímajú sýrskych utečencov, a uznáva sociálno-ekonomické dôsledky prítomnosti veľkého množstva utečencov v týchto krajinách; berie na vedomie rastúce finančné potreby a pretrvávajúce nedostatky vo financovaní, pokiaľ ide o humanitárnu pomoc pre krajiny v susedstve Sýrie; vyzýva členské štáty, aby si splnili svoje záväzky a poskytli potrebnú podporu OSN pri poskytovaní humanitárnej pomoci miliónom Sýrčanov, ktorí sú presídlení interne aj v hostiteľských krajinách a komunitách;

    20.  nabáda ostatné štáty mimo regiónu, najmä členské štáty, aby zvážili zavedenie podobných opatrení a politík s cieľom poskytnúť ochranu a humanitárnu pomoc sýrskym utečencom;

    21.  odsudzuje faktické odopretie medzinárodnej ochrany Sýrčanom vstupujúcim do Európskej únie vďaka nadobudnutiu platnosti dohody medzi EÚ a Tureckom, podľa ktorej „budú všetci noví neregulárni migranti prichádzajúci z Turecka na grécke ostrovy od 20. marca 2016 vrátení do Turecka“ na základe zásady, že Turecko je „bezpečná tretia krajina“, pričom Parlament tento predpoklad odmieta; pripomína, že EÚ a jej členské štáty majú zodpovednosť voči utečencom a migrantom, ktorí utekajú pred vojnou, chaosom, biedou, hladom a smrťou a ktorí trpia v dôsledku globálnych neoliberálnych hospodárskych politík;

    22.  odsudzuje nátlak, ktorí vyvíja Komisia a Európska rada na Grécko, aby uznalo Turecko za bezpečnú tretiu krajinu, vrátane listu Matthiasa Rueteho z 5. mája 2016, adresovaného gréckej vláde;

    23.  vyzýva veľvyslanectvá a konzulárne úrady EÚ, aby okamžite vydávali humanitárne víza žiadateľom o azyl zo Sýrie, a žiada presadzovanie medzinárodných záväzkov EÚ a jej členských štátov, ktoré sa týkajú migrácie, najmä prostredníctvom programov presídľovania na úrovni EÚ; vyzýva na úplnú spoluprácu všetkých členských štátov, ktoré sa zúčastňujú na takýchto programoch; zdôrazňuje, že v kontexte inkluzívneho a dôveryhodného dialógu by sýrsky ľud mal stanoviť vhodné postupy a mechanizmy na dosiahnutie spravodlivosti, zmierenia, pravdy a zodpovednosti za hrubé porušovanie medzinárodného práva, ako aj na odškodnenie a účinnú nápravu pre obete;

    24.  vzhľadom na katastrofálne dôsledky jednostranných obmedzujúcich opatrení pre civilné obyvateľstvo a na ich úlohu pri obmedzovaní humanitárnej pomoci Sýrii vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že nová stratégia pre Sýriu sľubuje zrušenie týchto sankcií až vtedy, keď bude prebiehať politická transformácia; naliehavo vyzýva Radu, aby okamžite ukončili všetky „hospodárske sankcie“ voči Sýrii, pri ktorých sa preukázalo, že majú dosah najmä na civilné obyvateľstvo;

    25.  naliehavo vyzýva EÚ, aby viedla dialóg so všetkými stranami zapojenými do konfliktu, z ktorého budú vylúčené iba teroristické skupiny; vyjadruje znepokojenie nad tým, že EÚ posudzuje konflikt jednostranne; zdôrazňuje, že ukončenie vojny a nájdenie politického riešenia konfliktu si vyžaduje dialóg so všetkými časťami sýrskej spoločnosti bez toho, aby bol niekto vylúčený; pripomína inštitúciám EÚ, že odmietnuť vstúpiť do dialógu s jednou stranou konfliktu je nezlučiteľné s úlohou sprostredkovateľa;

    26.  víta skutočnosť, že EÚ je pripravená aktívne prispievať k obnove Sýrie; takisto víta zameranie stratégie pre Sýriu na prípravy plánovania po skončení konfliktu a snahu sústrediť pomoc na obnovu, tvorbu pracovných miest a podnikateľských príležitostí, vzdelávanie, psychologickú a sociálnu podporu pre sýrske deti a mládež a presadzovanie rovnakého prístupu dievčat k vzdelávaniu; žiada Komisiu, aby Parlament úzko zapojila do strategického plánovania týchto činností;

    27.  odmieta nedávny návrh ESVČ a Komisie, aby MMF a Svetová banka prevzali vedúcu úlohu v úsilí o makroekonomickú stabilizáciu v Sýrii v scenári po skončení konfliktu; odmieta akúkoľvek formu účasti MMF alebo Svetovej banky v procese obnovy a hospodárskeho oživenia Sýrie; zdôrazňuje, že záleží na sýrskom ľude, aby rozhodol o tom, ako pristúpi k obnove krajiny a s kým bude spolupracovať;

    28.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie predsedovi Európskej rady, predsedovi Komisie, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, predsedom parlamentov členských štátov, vláde a parlamentu Sýrskej arabskej republiky, generálnemu tajomníkovi OSN, generálnemu tajomníkovi Únie pre Stredozemie a Lige arabských štátov.