NÁVRH UZNESENIA o stratégii EÚ pre Sýriu
15.5.2017 - (2017/2654(RSP))
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
Marietje Schaake, Petras Auštrevičius, Beatriz Becerra Basterrechea, Izaskun Bilbao Barandica, Dita Charanzová, Marielle de Sarnez, Martina Dlabajová, Marian Harkin, Ivan Jakovčić, Petr Ježek, Ilhan Kyuchyuk, Louis Michel, Javier Nart, Urmas Paet, Jozo Radoš, Jasenko Selimovic, Hannu Takkula, Pavel Telička, Ramon Tremosa i Balcells, Johannes Cornelis van Baalen, Hilde Vautmans, Cecilia Wikström, Valentinas Mazuronis v mene skupiny ALDE
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0331/2017
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Sýrii,
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,
– so zreteľom na Ženevské dohovory z roku 1949 a na dodatkové protokoly k nim,
– so zreteľom na medzinárodné zmluvy a dohovory vrátane dohovoru proti mučeniu, dohovoru o trestaní genocídy a zmluvu Organizácie pre zákaz chemických zbraní (OPCW),
– so zreteľom na Rímsky štatút a zakladajúce listiny Medzinárodného súdneho dvora,
– so zreteľom na ad hoc tribunály vrátane Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY), Medzinárodného trestného tribunálu pre Rwandu (ICTR) a Osobitného tribunálu pre Libanon (STL),
– so zreteľom na Ženevské komuniké z roku 2012,
– so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) o IS/Dá’iš a Fronte an-Nusra a na príslušné rezolúcie BR OSN o konflikte v Sýrskej arabskej republike, najmä na rezolúcie č. 2218 (2013), 2139 (2014), 2165 (2014), 2191 (2014), 2199 (2015), 2254 (2015), 2258 (2015), 2268 (2016), 2328 (2016), 2332 (2016) a 2336 (2016),
– so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN (VZ OSN) A/71/L.48, ktorou sa zriaďuje medzinárodný, nestranný a nezávislý mechanizmus na pomoc pri vyšetrovaní a stíhaní osôb zodpovedných za najzávažnejšie trestné činy podľa medzinárodného práva spáchané v Sýrskej arabskej republike od marca 2011,
– so zreteľom na závery Rady zo 17. októbra 2016 a závery Európskej rady o vonkajších vzťahoch z 18. a 19. februára 2016, 20. – 21. a 27. októbra 2016, zo 14. novembra 2016 a z 15. decembra 2016,
– so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 30. decembra 2016 k ohláseniu ukončenia násilností v Sýrii a z 23. marca 2017 o Sýrii a na vyhlásenia PK/VP v mene EÚ z 9. decembra 2016 o situácii v Aleppe, zo 6. apríla 2017 o údajnom chemickom útoku v Idlibe v Sýrii a zo 7. apríla 2017 k útoku USA v Sýrii,
– so zreteľom na vyhlásenie spolupredsedajúcich z 5. apríla 2017 na konferencii, ktorej témou bola Podpora budúcnosti Sýrie a okolitého regiónu,
– so zreteľom na správy nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej komisie pre Sýrsku arabskú republiku, zriadenej Radou Organizácie Spojených národov pre ľudské práva, zo 6. septembra, 16. júna a z 22. februára 2016, na dokument z konferencie nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej komisie pre Sýrsku arabskú republiku z 13. marca 2017 o „porušovaní ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva v Sýrskej arabskej republike, 21. júla 2016 – 28. februára 2017“ a na rezolúcie Rady OSN pre ľudské práva o Sýrskej arabskej republike z 27. septembra a 21. októbra 2016,
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže vojna v Sýrii je jednou z najhorších humanitárnych kríz na svete od druhej svetovej vojny a pre občanov Sýrie má naďalej ničivé a tragické následky;
B. keďže kríza v Sýrii má čoraz väčší destabilizačný vplyv na širší región;
C. keďže konflikt trvá už sedem rokov a do konca roku 2016 v dôsledku neho zbytočne zahynulo už viac ako 400 000 ľudí; keďže 13,5 milióna ľudí – takmer tri štvrtiny zvyšného obyvateľstva – naliehavo potrebuje humanitárnu pomoc a 6,6 milióna Sýrčanov je vnútorne vysídlených; keďže hospodársky a ľudský rozvoj Sýrie sa v dôsledku konfliktu vrátil o 40 rokov do minulosti a 4,8 milióna ľudí bolo nútených hľadať útočisko v zahraničí;
D. keďže medzinárodné humanitárne právo stanovuje medzinárodnému spoločenstvu povinnosť, aby prijalo všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie ochrany civilistov a civilných objektov zo strany štátnych aj neštátnych subjektov;
E. keďže najviac na tento konflikt doplatili deti; keďže takmer 6 miliónov detí je v súčasnosti závislých od humanitárnej pomoci; keďže takmer polovica z nich bola nútená opustiť svoje domovy;
F. keďže vážneho porušovania ľudských práv a humanitárneho práva vrátane zločinov proti ľudskosti, vojnových zločinov a genocídy sa dopustili všetky strany konfliktu, no najmä Asadov režim a jeho spojenci Rusko a Irán;
G. keďže zodpovednosť, spravodlivosť, právny štát a boj proti beztrestnosti sú kľúčovými prvkami úsilia o mier, riešenie konfliktov, zmierenie a obnovu;
H. keďže Sýria pristúpila k Dohovoru o genocíde v roku 1955 a k Dohovoru o mučení v roku 2004;
I. keďže nekončiace obkľúčenie Aleppa vládnymi a spojeneckými silami zapríčinilo úmrtie státisícov civilistov predovšetkým v samotnom Aleppe a jeho okolí a v dôsledku náletov a delostreleckých útokov namierených proti civilistom boli zničené rozsiahle územia mesta; keďže vládne orgány a spojenecké sily údajne vnikali do domovov civilistov a pri postupe východným Aleppom vykonávali popravy bez riadneho konania; keďže útoky sú zámerne namierené na občiansku infraštruktúru, čoho dôsledkom sú zničené distribučné systémy vody, zdravotnícke zariadenia a školy; keďže tieto útoky viedli k závažným výpadkom v poskytovaní základných služieb a sú rovnocenné s taktikou vyhladovania obyvateľov;
J. keďže Asadov režim blokuje dodávky a poskytovanie životne dôležitých zdravotníckych, potravinových a humanitárnych zásob zo strany OSN, EÚ, MVO a miestnych subjektov; keďže tieto humanitárne konvoje sa stali terčom cielených útokov a úmyselného bombardovania; keďže sýrska vláda schválne odrezala civilné obyvateľstvo od základného tovaru a služieb vrátane potravín a dodávok vody, ako aj lekárskej pomoci; keďže útoky a vyhladovanie obyvateľstva prostredníctvom obliehania obývaných oblastí ako vojenská taktika sú jednoznačným porušením medzinárodného humanitárneho práva;
K. keďže na základe niekoľkých vyšetrovaní sa zistilo, že Asadove sily použili na ublíženie civilnému obyvateľstvu a jeho zabíjanie chemické látky; keďže k poslednému chemickému útoku namierenému proti civilnému obyvateľstvu došlo 4. apríla 2017 v meste Chán Šajchún v provincii Idlib, kde bolo zabitých najmenej 70 civilistov vrátane mnohých detí a stovky ďalších bolo zranených; keďže USA informovali EÚ, že na základe ich posúdenia sýrsky režim použil chemické zbrane a vojenskou reakciou USA bol letecký útok na leteckú základňu Šajrát v Sýrii 7. apríla;
L. keďže EÚ v súlade so svojou politikou boja proti šíreniu a používaniu chemických zbraní v marci 2017 doplnila 4 vysokopostavených sýrskych vojenských úradníkov za ich úlohu pri použití chemických zbraní proti civilnému obyvateľstvu do zoznamu osôb, na ktoré sa vzťahujú sankcie;
M. keďže 12. apríla 2017 Rusko spolu s Bolíviou hlasovali proti rezolúcii BR OSN, ktorou by sa bolo odsúdilo údajné použitie chemických zbraní v Sýrii a ktorá by vyzvala Asadov režim, aby spolupracoval pri vyšetrovaní tohto incidentu;
N. keďže 15. apríla 2017 bolo v sýrskej štvrti Rašidín v západnom Aleppe napadnutých približne 5 000 evakuovaných osôb počas ich cesty z obliehaných miest Fú‘a a Kafrája do oblastí pod kontrolou vlády; keďže desiatky ľudí vrátane detí bolo zabitých a mnoho ďalších osôb bolo zranených;
O. keďže existujú správy o tom, že Asadov režim naďalej vyrába chemické zbrane pod rúškom Strediska vedeckých štúdií a výskumu (Scientific Studies and Research Centre); keďže podľa dohody o odstránení chemických zbraní z roku 2013 je Asad povinný tieto praktiky ihneď zastaviť a všetky zvyšné chemické látky a zbrane odovzdať OPCW;
P. keďže úrady svojvoľne zatýkajú tisícky civilistov a zadržiavajú ich v neľudských podmienkach, pričom sú vystavení extrémnym formám zlého zaobchádzania, ktorých cieľom je často spôsobiť smrť počas zadržania; keďže takéto formy zneužívania zahŕňajú mučenie, systematické odopieranie stravy, vody, liekov a lekárskej starostlivosti, ako aj sadistické a neľudské postupy; keďže v správach sú zdokumentované hromadné popravy obesením a mimosúdne popravy v zariadeniach určených na zaistenie, ktoré spravuje Asadova vláda, keďže mnoho civilistov nedobrovoľne zmizne a čelí dlhotrvajúcemu zadržiavaniu a nespravodlivému súdnemu konaniu; keďže sýrska vláda vedie vykonávaním hromadných popráv obesením systematickú kampaň na umlčanie všetkých foriem odporu; keďže zdroje uvádzajú, že za päť rokov došlo vo väznici Sajdnája k 13 000 prípadom takýchto mimosúdnych popráv;
Q. keďže Asadov režim používa taktiku núteného vysídľovania obyvateľstva s cieľom zmeniť sektárske zloženie veľkomiest, miest a regiónov a vyvolať demografickú zmenu; keďže takúto taktiku použili vo veľkomestách vrátane miest Darája a Mu´addamíjat aš-Šám na okraji Damašku a vo štvrti al-Wa´ar v meste Hums;
R. keďže je povinnosťou medzinárodného spoločenstva a jednotlivých štátov, aby voči osobám, ktoré sú zodpovedné za porušovanie medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a humanitárneho práva spáchané počas konfliktu v Sýrii, vyvodili zodpovednosť; keďže na to môžu využiť platné vnútroštátne a medzinárodné prostriedky nápravy vrátane vnútroštátnych súdov a medzinárodných tribunálov alebo ad hoc medzinárodné trestné tribunály, ktoré sa ešte len zriadia; keďže za určitých podmienok možno okrem vyvodenia takejto osobnej trestnej zodpovednosti súdne stíhať aj štáty za porušenia povinností vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv a dohovorov v jurisdikcii Medzinárodného súdneho dvora vrátane Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z roku 1984 a Dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocídia z roku 1948;
S. keďže medzinárodné spoločenstvo malo aktívnejšie podporovať demokratickú a sekulárnu opozíciu v boji proti krutému sýrskemu režimu; keďže v súčasnej situácii je sekulárna opozícia mimoriadne slabá a civilné obyvateľstvo sa ocitlo v pasci medzi džihádistickými teroristami, islamistickými fundamentalistami a kurdskými separatistami alebo prívržencami Asadovho režimu, v dôsledku čoho sa národné zmierenie a obnova konsenzu, ktorý by mohol nastoliť mier, stávajú mimoriadne náročné;
T. keďže proces rokovaní medzi stranami v Sýrii sa začal v Ženeve 23. februára 2017, pričom sa riadil rezolúciou BR OSN č. 2254 (2015), ktorá je zameraná na otázky správy vrátane novej ústavy pre Sýriu, usporiadanie volieb a zásady stanovené v Ženevskom komuniké z roku 2012; keďže rokovania v Ženeve dosiaľ neviedli ku konkrétnemu pokroku, pokiaľ ide o mierové riešenie krízy v Sýrii;
U. keďže 5. apríla 2017 EÚ spolupredsedala konferencii o podpore budúcnosti Sýrie a okolitého regiónu, na ktorej sa zišli zástupcovia vyše 70 krajín, ako aj zástupcovia medzinárodných organizácií a medzinárodnej a sýrskej občianskej spoločnosti; keďže táto konferencia nadväzovala na predchádzajúce konferencie v Kuvajte a Londýne a jej výsledkom je dohoda o komplexnom prístupe k sýrskej kríze vrátane finančných prísľubov; keďže v záujme dosiahnutia mierovej budúcnosti v Sýrii a okolitom regióne sú podpora a záväzok medzinárodného spoločenstva naďalej hlavnými faktormi;
V. keďže 4. mája 2017 Rusko, Irán a Turecko dospeli v Kazachstane k dohode o vytvorení štyroch zón deeskalácie; keďže dohoda neobsahuje žiadne záruky ani mechanizmy presadzovania a dodržiavania a Asadov režim odmieta dohľad zo strany OSN; keďže sýrska opozícia nemôže podporiť dohodu v jej súčasnej podobe podporovanú Iránom; keďže túto dohodu musí ešte schváliť Bezpečnostná rada OSN;
W. keďže stratégia EÚ pre Sýriu je revíziou regionálnej stratégie EÚ pre Sýriu a Irak, ako aj pre hrozbu, ktorú predstavuje Dá’iš, ktorú Rada naposledy revidovala a aktualizovala 23. mája 2016;
X. keďže úsilie, ktoré vyvíja EÚ pri poskytovaní humanitárnej pomoci a plánovaní budúcnosti Sýrie, je chvályhodné; keďže EÚ by mala byť obozretná a neposkytnúť bezvýhradnú pomoc na obnovu Sýrie pod vedením a kontrolou Asada a jeho spojencov Ruska a Iránu; keďže nemožno dovoliť, aby Asad, Rusko na čele s Vladimirom Putinom a Irán nemuseli znášať hospodárske dôsledky svojich vojenských zásahov; keďže v dôsledku toho musia všetky strany s výnimkou teroristických skupín zaviesť spoľahlivé a inkluzívne politické riešenie tohto ozbrojeného konfliktu;
Y. keďže obnova Sýrie by sa mala zakladať na prístupe zdola nahor a posilnení postavenia miestnych subjektov, čím sa vylúčia známe teroristické skupiny;
1. vyzýva sýrsky režim a jeho spojencov, Rusko a Irán, aby okamžite zastavili náhodné bombardovanie, popravy a násilie namierené proti sýrskemu obyvateľstvu a ihneď umožnili neobmedzený prístup k humanitárnym konvojom a zásobám; pripomína predstaviteľom režimov v Sýrii, Rusku a Iráne, že sú podľa medzinárodného trestného práva zodpovední za strašné zločiny, ktoré naďalej páchajú v Sýrii;
2. čo najdôraznejšie odsudzuje pokračujúce systematické, rozsiahle a hrubé porušovanie a zneužívanie ľudských práv a všetky formy porušovania medzinárodného humanitárneho práva Asadovými silami s podporou Ruska a Iránu, ako aj porušenia a zneužívanie, ktorých sa dopustili neštátne ozbrojené teroristické skupiny, najmä ISIL/Dá’iš, Džabhatu-n-Nusra/Front an-Nusra a iné džihádistické skupiny;
3. vyzýva Rusko, Irán a ďalšie zahraničné strany tohto konfliktu, aby zastavili svoje ničivé zásahy v sýrskom konflikte a využili svoj vplyv na prezidenta Asada s cieľom zaistiť úplné zastavenie násilností a zrušenie obliehaní;
4. opakovane pripomína všetkým stranám, že celonárodné inkluzívne prímerie a mierové vzájomne prijateľné riešenie krízy v Sýrii možno dosiahnuť pod záštitou OSN a, ako sa uvádza v Ženevskom komuniké z roku 2012 a rezolúcii BR OSN č. 2254 (2015), s podporou osobitného vyslanca generálneho tajomníka OSN pre Sýriu Staffana de Misturu a kľúčových medzinárodných a regionálnych aktérov; berie na vedomie rozhovory v Astane zamerané na dosiahnutie dohody;
5. berie na vedomie nedávne Memorandum o vytvorení zón deeskalácie v Sýrii podpísané Ruskom, Iránom a Tureckom ako garantmi štyroch bezletových zón; vyzýva signatárov memoranda a sýrsky režim, aby účinne presadzovali dohodu a ukončili všetky násilnosti, ktoré majú priamy dosah na obyvateľov Sýrie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že sýrsky režim odmietol monitorovanie vykonávania memoranda zo strany OSN;
6. vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že na zasadnutí skupiny G7 v Taliansku sa nepodarilo dosiahnuť dohodu o zavedení sankcií proti ruskému režimu za bombové útoky na obyvateľov Sýrie a pokračujúcu podporu Asadovho režimu;
7. víta úsilie, ktoré vynaložili zástupcovia viac ako 70 krajín na konferencii o podpore budúcnosti Sýrie a okolitého regiónu, ktorá sa konala 4. a 5. apríla 2017 v Bruseli, ako aj poskytnuté finančné prísľuby; víta skutočnosť, že účastníci sa zaviazali poskytnúť 5,6 mld. EUR v roku 2017, pričom viacročný záväzok na roky 2018 – 2020 predstavuje 3,47 mld. EUR; pripomína, že náklady na obnovu Sýrie sa odhadujú približne na 200 mld. USD; vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby splnilo svoje nedodržané záväzky v oblasti humanitárnej pomoci v Sýrii a jej susedných krajinách;
8. konštatuje, že väčšina utečencov zo Sýrie utiekla do susedných krajín vrátane Libanonu, Jordánska a Turecka; v tejto súvislosti víta nové priority partnerstva, ktoré EÚ uzavrela s Jordánskom a Libanonom, ako aj zmiernenie pravidiel EÚ o pôvode pri vývoze z Jordánska; vyjadruje poľutovanie nad tým, že veľký počet utečencov v Jordánsku a Libanone stále žije v neistých sociálnych a ekonomických podmienkach a často si nedokáže nájsť (legálne) zamestnanie; vyzýva orgány v Jordánsku a Libanone, aby pracovali na odstránení zvyšných (neoficiálnych) prekážok, podporili širšie príležitosti na samostatnú zárobkovú činnosť a splnili záväzky týkajúce sa vytvárania pracovných miest pre ženy a mladých ľudí;
9. víta pohostinnosť Turecka, ktoré prijalo takmer 3 milióny utečencov; nabáda tureckú vládu, aby udelila pracovné povolenia všetkým sýrskym utečencom; berie na vedomie vyhlásenie EÚ a Turecka; vyjadruje poľutovanie nad tým, že do konca februára 2017 sa v Európe na základe dohody „1 za 1“ uzavretej s Tureckom usadilo len 3 565 sýrskych utečencov; vyzýva členské štáty EÚ, aby vynaložili väčšie úsilie na splnenie svojich záväzkov týkajúcich sa presídľovania sýrskych utečencov z Turecka;
10. vyzýva PK/VP, aby vyvinula všetko úsilie na obnovenie mierových rokovaní sprostredkovaných OSN a požadovala aktívnejšiu úlohu pri týchto rokovaniach a využila na to finančnú kapacitu EÚ a ochotu vyčleniť značné zdroje na obnovu Sýrie; naliehavo vyzýva VP/PK, aby aktívne podporovala sýrsku občiansku spoločnosť a tých, ktorí chcú demokratickú, pluralitnú a inkluzívnu Sýriu, a aby ich úzko zapájala do svojho snaženia o budúcnosť sýrskeho obyvateľstva; nabáda PK/VP, aby spolupracovala so sýrskym ľudom s cieľom vypracovať stratégie lokalizovanej obnovy rôznych častí a regiónov Sýrie;
11. dôrazne odsudzuje hrozný chemický letecký útok, ktorý 4. apríla 2017 zasiahol mesto Chán Šajchún v provincii Idlib a spôsobil smrť minimálne 70 civilistov vrátane detí a humanitárnych pracovníkov, pričom mnohé obete mali príznaky otravy plynom; poznamenáva, že podľa predbežného posúdenia vypracovaného na základe služobnej cesty OPCW na účely zistenia potrebných skutočností sú tvrdenia o údajnom použití chemických zbraní dôveryhodné; zdôrazňuje, že osoby zodpovedné za takéto útoky sa budú za svoje činy zodpovedať pred súdom; pripomína, že sýrsky režim sa ako zmluvná strana Dohovoru o chemických zbraniach výslovne zaviazala, že nebude používať chemické zbrane; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rusko vetovalo poslednú rezolúciu BR OSN, v ktorej sa tento útok odsudzuje a ktorá požaduje vyšetrovanie;
12. vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že režimy ruského prezidenta a Asada využívajú dezinformácie a klamstvá vrátane očierňovania organizácie Biele prilby a šírenia nepravdivých informácií o páchateľoch najnovšieho chemického útoku zo 4. apríla 2017;
13. opakuje svoju výzvu, aby sa voči tým, ktorí sú vinní zo spáchania vojnových zločinov, genocídy a zločinov proti ľudskosti, vyvodila zodpovednosť a aby za svoje činy niesli dôsledky; zdôrazňuje, že zodpovedné osoby budú postavené pred súd; je naďalej presvedčený, že účinné riešenie konfliktu ani trvalý mier v Sýrii nemožno dosiahnuť bez vyvodenia zodpovednosti za spáchané zločiny; zdôrazňuje, že vojnové zločiny spáchané predstaviteľmi režimu, ako aj opozičnými silami, i keď v prípade opozičných síl v menšom rozsahu, môžu byť trestne stíhané na medzinárodnej úrovni;
14. vyzýva všetky členské štáty EÚ, aby zabezpečili, že zločiny proti ľudskosti, genocída a vojnové zločiny sa vo vnútroštátnom práve považujú za zločiny, a vyzýva všetky členské štáty EÚ, aby trestne stíhali svojich štátnych príslušníkov a príslušníkov tretích krajín, ktorí patria do ich vnútroštátnej jurisdikcie, za spáchanie takýchto zločinov v Sýrii; v tejto súvislosti víta rozhodnutie Španielska vyšetriť trestné oznámenie podané proti deviatim sýrskym úradníkom spravodajskej služby za mučenie a iné porušenia ľudských práv;
15. pripomína zásadu univerzálnej jurisdikcie; opakuje svoju podporu postúpeniu veci týkajúcej sa Sýrie na Medzinárodný trestný súd (MTS); vyjadruje poľutovanie nad tým, že táto možnosť je naďalej zablokovaná v Bezpečnostnej rade OSN;
16. domnieva sa, že štáty vrátane členských štátov EÚ môžu individuálne začať konanie proti iným štátom na Medzinárodnom súdnom dvore za štátne porušenie povinností vyplývajúcich z medzinárodných dohôd a dohovorov vrátane Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z roku 1984 a Dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocídia z roku 1948; v tejto súvislosti vyzýva všetky členské štáty EÚ, aby začali konanie proti Sýrii na Medzinárodnom súdnom dvore s cieľom vyvodiť zodpovednosť voči štátu a vyslať jasný signál, že chcú vyvodiť zodpovednosť za ohavné zločiny spáchané v Sýrii;
17. vyzýva medzinárodné spoločenstvo, EÚ a jej členské štáty, aby spolupracovali s OSN na vytvorení medzinárodného trestného tribunálu s cieľom postaviť pred súd neštátne subjekty a jednotlivcov zodpovedných za vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocídu spáchané v Sýrii a vyvodiť voči nim zodpovednosť;
18. víta zriadenie medzinárodného, nestranného a nezávislého mechanizmu na pomoc pri vyšetrovaní a stíhaní osôb zodpovedných za najzávažnejšie trestné činy podľa medzinárodného práva spáchané v Sýrskej arabskej republike od marca 2011; vyjadruje poľutovanie nad tým, že tento mechanizmus nemá ešte k dispozícii všetky finančné prostriedky; vyzýva členské štáty, aby splnili svoje záväzky v tejto oblasti;
19. zdôrazňuje mimoriadne dôležitú činnosť miestnych a medzinárodných organizácií občianskej spoločnosti a MVO, pokiaľ ide o zaznamenávanie dôkazov o vojnových zločinoch, zločinoch proti ľudskosti a inom násilí vrátane ničenia kultúrneho dedičstva; žiada EÚ a jej členské štáty, aby týmto subjektom naďalej poskytovali plnú pomoc; žiada EÚ a jej členské štáty, aby dostatočne financovali organizácie, ktoré pracujú na vyšetrovaní z otvorených zdrojov a digitálnom zhromažďovaní dôkazov o vojnových zločinoch a zločinoch proti ľudskosti, s cieľom zabezpečiť vyvodenie zodpovednosti a postavenie páchateľov pred súd;
20. oceňuje úsilie humanitárnych pracovníkov o poskytovanie potrebnej pomoci, potravín, vody a liekov tým, ktorých postihol konflikt, a naliehavo vyzýva všetky strany zapojené do konfliktu, aby humanitárnym organizáciám zaistili bezpečný, neobmedzený prístup k civilnému obyvateľstvu postihnutému vojnou; dôrazne odmieta zámerne prehnané, neprimerané a náhodné útoky namierené proti civilistom vrátane detí, konvojov prevážajúcich evakuované osoby, zdravotníckeho a humanitárneho personálu a proti občianskej infraštruktúre, ako sú školy a nemocnice;
21. víta najnovšiu revíziu reštriktívnych opatrení EÚ voči Sýrii, v rámci ktorej sa doplnili osoby, ktoré majú podiel na zodpovednosti za použitie chemických zbraní a útlak civilného obyvateľstva v krajine; zdôrazňuje, že EÚ by mala pri spolupráci so svojimi medzinárodnými partnermi zvážiť všetky dostupné možnosti vrátane zhadzovania pomoci a vytvorenia bezletových zón;
22. žiada, aby bolo toto uznesenie preložené do arabčiny;
23. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov EÚ, Organizácii Spojených národov, členom medzinárodnej skupiny na podporu Sýrie a všetkým stranám zapojeným do konfliktu.