Európsky parlament,

–  so zreteľom na preambulu Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ), a najmä na jej druhú, štvrtú až siedmu zarážku, článok 2, článok 3 ods. 3 druhú zarážku a článok 6,

–  so zreteľom na článok 17 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie zo 7. decembra 2000,

–  so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva(1),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV(2),

–  so zreteľom na rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 2106 (2016) z 20. apríla 2016 s názvom Obnovenie záväzku bojovať proti antisemitizmu v Európe,

–  so zreteľom na závery prvého výročného kolokvia Komisie o základných právach, ktoré sa konalo v Bruseli 1. a 2. októbra 2015 na tému Tolerancia a rešpekt: prevencia nenávisti voči židom a moslimom a boj proti nej,

–  so zreteľom na vymenovanie koordinátora Komisie pre boj proti antisemitizmu v decembri 2015,

–  so zreteľom na zriadenie skupiny EÚ na vysokej úrovni pre boj proti rasizmu, xenofóbii a iným formám neznášanlivosti v júni 2016,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2016 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii v roku 2015(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2013 o posilnení boja proti rasizmu, xenofóbii a trestným činom z nenávisti(4),

–  so zreteľom na prieskum Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA) s názvom Antisemitizmus – Prehľad dostupných údajov v Európskej únii za obdobie rokov 2004 – 2015,

–  so zreteľom na cielené násilné a teroristické útoky na židovských občanov, ku ktorým došlo v posledných rokoch v niekoľkých členských štátoch,

–  so zreteľom na prvoradú zodpovednosť vlád za bezpečnosť a ochranu všetkých ich občanov, a teda aj na ich prvoradú zodpovednosť za monitorovanie násilia, predchádzanie násiliu vrátane protižidovského násilia a stíhanie páchateľov,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže nedávne správy FRA svedčia o náraste strachu a neistoty medzi židovskými, moslimskými a rómskymi komunitami a migrantmi v EÚ; keďže v tejto súvislosti má zásadný význam podpora otvorenej, pluralitnej a inkluzívnej spoločnosti založenej na základných právach;

B.  keďže podľa údajov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), Agentúry EÚ pre základné práva a ďalších subjektov počet protižidovsky motivovaných incidentov v posledných rokoch výrazne vzrástol;

C.  keďže existujú správy o tom, že cielené bezpečnostné opatrenia pomohli po zavedení do praxe predchádzať násilným protižidovsky motivovaným útokom a znížiť ich počet;

D.  keďže za boj proti antisemitizmu je zodpovedná celá spoločnosť;

1.  zdôrazňuje, že nenávistné prejavy a všetky druhy násilia proti európskym občanom židovského pôvosu sú v rozpore s hodnotami Európskej únie;

2.  odsudzuje všetky prípady trestných činov z nenávisti a nenávistné prejavy motivované rasizmom, xenofóbiou či náboženskou neznášanlivosťou, alebo predsudkami súvisiacimi s príslušnosťou k menšine;

3.  vyzýva členské štáty a inštitúcie a agentúry EÚ, aby podporili súdne orgány a orgány presadzovania práva v úsilí o účinnejšiu a efektívnejšiu identifikáciu a stíhanie antisemitských útokov;

4.  vyzýva členské štáty, aby podnikli všetky kroky potrebné na to, aby aktívne prispeli k zaisteniu bezpečnosti svojich židovských občanov a židovských náboženských, vzdelávacích a kultúrnych priestorov, a to za úzkej konzultácie a dialógu so židovskými obcami, združeniami a MVO, ako aj s MVO zameranými na boj proti diskriminácii;

5.  víta menovanie koordinátora Komisie pre boj proti antisemitizmu a naliehavo vyzýva Komisiu, aby poskytla všetky nástroje a podporu, ktoré sú potrebné na zaistenie čo najväčšej účinnosti tejto funkcie;

6.  vyzýva členské štáty, aby menovali národných koordinátorov pre boj proti antisemitizmu;

7.  nabáda poslancov národných a regionálnych parlamentov a politických vodcov, aby systematicky a verejne odsudzovali protižidovské vyjadrenia, prinášali protiargumenty a poskytovali alternatívny uhol pohľadu a aby vytvorili nadstranícke parlamentné skupiny zamerané na boj proti antisemitizmu, a posilnili tým boj proti tomuto javu v celom politickom spektre;

8.  vyzdvihuje dôležitú úlohu organizácií občianskej spoločnosti a vzdelávania pri predchádzaní všetkým formám nenávisti a neznášanlivosti a v boji proti nim a vyzýva na zvýšenie finančnej podpory;

9.  vyzýva členské štáty, aby nabádali médiá k tomu, aby šírili rešpektovanie všetkých vierovyznaní a oceňovanie rôznorodosti a aby sa zaoberali všetkými formami antisemitizmu a možnými predsudkami;

10.  vyzýva tie členské štáty, v ktorých motív založený na rase, národnej či etnickej príslušnosti, náboženskom vyznaní alebo presvedčení zatiaľ nepredstavuje priťažujúcu okolnosť pri trestných činoch, aby to napravili, a aby podnikli kroky na úplné a riadne vykonávanie a presadzovanie rámcového rozhodnutia Rady o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva a zabezpečili tak, že orgány členských štátov budú stíhať prejavy antisemitizmu na internete aj mimo neho;

11.  je presvedčený o tom, že orgánom presadzovania práva treba poskytnúť cielenú odbornú prípravu v oblasti boja proti zločinom z nenávisti a diskriminácii a v policajných zboroch, v ktorých zatiaľ neexistujú jednotky špecializované na boj proti zločinu z nenávisti, treba takéto jednotky vytvoriť, a vyzýva agentúry EÚ a medzinárodné organizácie, aby členským štátom pomohli pri zabezpečení potrebnej odbornej prípravy;

12.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby bol každý dobre informovaný o svojich právach týkajúcich sa ochrany pred antisemitizmom, a vyzýva členské štáty, aby prijali všetky vhodné opatrenia na podporu oznamovania protižidovských trestných činov a zabezpečili primeranú ochranu a podporu ľudí, ktorí takéto činy oznámia, aj obetí týchto činov;

13.  vyzýva na cezhraničnú spoluprácu na všetkých úrovniach pri stíhaní trestných činov z nenávisti;

14.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o vytvorenie komplexného a účinného systému na systematický zber spoľahlivých, relevantných a porovnateľných údajov o trestných činoch z nenávisti rozdelených podľa motívu a zahŕňajúcich teroristické činy;

15.  vyzýva členské štáty, aby podnikli rázne kroky na predchádzanie protižidovským nenávistným prejavom na internete a boj proti nim;

16.  pripomína, že treba podporovať toleranciu medzi rôznymi kultúrami a náboženstvami prostredníctvom neustáleho úsilia a širokého dialógu so zapojením všetkých subjektov v spoločnosti, a to na všetkých úrovniach správneho riadenia; vyzdvihuje, že školy predstavujú jedinečnú príležitosť na odovzdávanie hodnôt ako tolerancia a rešpekt, lebo oslovujú všetky deti už od raného veku;

17.  nabáda členské štáty, aby propagovali výučbu o holokauste v školách a aby zabezpečili, že učitelia budú na túto úlohu primerane vyškolení a budú schopní adekvátne reagovať na rozmanitosť žiakov v triede; nabáda tiež členské štáty, aby prípadne aktualizovali učebnice a zabezpečili, že židovská história a súčasný židovský život v nich budú prezentované bez akýchkoľvek náznakov antisemitizmu;

18.  žiada Komisiu a členské štáty, aby zvýšili finančnú podporu pre cielené aktivity a vzdelávacie projekty zamerané proti diskriminácii a trestným činom z nenávisti, vytvárali a posilňovali partnerstvá s európskymi židovskými komunitami, inštitúciami a organizáciami občianskej spoločnosti, podporovali výmeny medzi deťmi a mladými ľuďmi rôznych vierovyznaní formou spoločných aktivít a spustili a podporovali informačné kampane v tejto oblasti;

19.  vyzýva Komisiu, aby v záujme boja proti antisemitizmu na medzinárodnej úrovni úzko spolupracovala s medzinárodnými aktérmi, ako sú UNESCO, OBSE a Rada Európy, aj s ďalšími medzinárodnými partnermi;

20.  vyzýva Komisiu, aby požiadala o štatút poradcu v Medzinárodnej aliancii pre pripomínanie holokaustu;

21.  nabáda všetky členské štáty, aby si 27. januára oficiálne pripomínali Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu;

22.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov EÚ a kandidátskych krajín, Rade Európy, OBSE a Organizácii Spojených národov.

(1) Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008, s. 55. (2) Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57. (3) Prijaté texty, P8_TA(2016)0485. (4) Ú. v. EÚ C 36, 29.1.2016, s. 81.