NÁVRH UZNESENIA o Konžskej demokratickej republike
7.6.2017 - (2017/2703(RSP))
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
Marie-Christine Vergiat, Merja Kyllönen, Javier Couso Permuy, Kateřina Konečná, Dimitrios Papadimoulis, Stelios Kouloglou, Kostas Chrysogonos, Sabine Lösing, Lola Sánchez Caldentey, Estefanía Torres Martínez, Tania González Peñas, Miguel Urbán Crespo, Xabier Benito Ziluaga, Neoklis Sylikiotis, Takis Hadjigeorgiou v mene Konfederatívnej skupiny Európskej zjednotenej ľavice - Severskej zelenej ľavice
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0397/2017
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, najmä na uznesenie zo 7. októbra 2010 o zlyhaniach v oblasti ochrany ľudských práv a spravodlivosti v Konžskej demokratickej republike[1] a na uznesenia Spoločného parlamentného zhromaždenia skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov a Európskej únie (AKT – EÚ),
– so zreteľom na Africkú chartu o demokracii, voľbách a správe vecí verejných,
– so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov z júna 1981,
– so zreteľom na ústavu Konžskej demokratickej republiky (KDR) prijatú 18. februára 2006, najmä v jej článok 56, v ktorom sa stanovuje, že: „každý akt, každá zmluva, každý dohovor, každý dohoda alebo každá iná skutočnosť, ktorá má za následok, že pozbavuje národ, fyzické alebo právnické osoby ich všetkých vlastných prostriedkov na živobytie, ktoré pochádzajú z ich zdrojov alebo ich prírodného bohatstva, alebo ich časti, bez toho, aby boli dotknuté medzinárodné ustanovenia o hospodárskych trestných činoch, je považovaná za trestný čin rabovania a trestá sa podľa zákona“,
– so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966,
– so zreteľom na uznesenie Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ z 15. júna 2016 o predvolebnej a bezpečnostnej situácii v KDR a uznesenia z 2. augusta 2016 a z 24. augusta 2016 o volebnom procese v KDR v nadväznosti na začatie národného dialógu v KDR,
– so zreteľom na vyhlásenia Delegácie EÚ v KDR o situácii v oblasti ľudských práv v krajine, a najmä na vyhlásenia z 23. novembra 2016 a 24. augusta 2016,
– so zreteľom na výročnú správu vysokého komisára OSN pre ľudské práva uverejnenú 27. júla 2015 o situácii v oblasti ľudských práv a aktivitách Spoločnej kancelárie OSN pre ľudské práva v KDR,
– so zreteľom na článok 3 Ženevského dohovoru z roku 1949, ako aj jeho protokol II, ktoré zakazujú mimosúdne popravy, znásilňovanie, nútené verbovanie do ozbrojených síl a ďalšie ukrutnosti,
– so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa z 20. novembra 1989,
– so zreteľom na dohodu o európskom súbore pravidiel o konfliktných mineráloch, ktorú uzatvorili členské štáty 15. júna 2016,
– so zreteľom na správu UNEP z 15. apríla 2015 o nezákonnom využívaní prírodných zdrojov a obchode s nimi v prospech organizovaných zločineckých skupín,
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže neschopnosť Organizácie Spojených národov (OSN) ponúknuť konzistentnú reakciu na genocídu a jej dôsledky a spolupáchateľstvo krajín, ktoré majú záujmy v regióne, napríklad Spojených štátov, Belgicka a Francúzska, viedli k dramatickej situácii, v ktorej stovky tisíc, či dokonca milióny ľudí – podľa niektorých MVO až šesť miliónov – zahynuli od roku 1996; keďže belgická vláda podporovala Clémenta Kankua, bývalého ministra pre rozvoj, ktorý bol odvolaný tento mesiac a ktorý má úzke väzby s bojujúcimi milíciami v oblasti Kasai;
B. keďže prezident KDR Joseph Kabila, ktorý je pri moci od roku 2001, odložil termín volieb a zotrval pri moci aj po skončení ústavného mandátu; keďže tieto kroky viedli k bezprecedentnému politickému napätiu, nepokojom a násiliu v celej krajine;
C. keďže ústava KDR stanovuje, že prezident nemôže zastávať úrad viac ako dve funkčné obdobia, a na základe tejto dohody zostane Joseph Kabila pri moci, až kým sa uskutočnia parlamentné a prezidentské voľby, najneskôr do decembra 2017;
D. keďže nestabilita, ktorá od roku 2012 opäť charakterizuje KDR, spôsobila niekoľko tisíc obetí bojov a ukrutností, ku ktorým dochádza najmä v provinciách Severné Kivu a Južné Kivu na východe krajiny;
E. keďže situácia v regióne Kasai je veľmi zložitá, pričom prebiehajú nepokoje medzi milíciami a vládnymi silami po zabití tradičného lídra Kamwina Nsapua počas vojenskej operácie po vzbure voči orgánom v Kinshase v auguste 2016;
F. keďže v Kasai už došlo k určitému sprostredkovaniu pod vedením ministra vnútra Shadariho Ramazaniho, ktorý od 20. decembra 2016 rokuje s rodinou zosnulého náčelníka;
G. keďže dohoda z 31. decembra 2016 bola krokom vpred a zaručuje, že prezident Kabila sa nebude usilovať o tretie funkčné obdobie, a kladie základ pre národnú prechodnú radu; keďže toto by mohlo byť prvým pokojným odovzdaním moci v KDR od získania nezávislosti v roku 1960; keďže príprava nových volieb už prebieha, pričom viac než 24 miliónov ľudí sa doteraz zaregistrovalo;
H. keďže rebeli zintenzívnili v posledných týždňoch protivládne povstanie, ktoré spôsobilo desiatky mŕtvych na oboch stranách; keďže 29. marca 2017 boli v centrálnom regióne Kasai nájdené telá občana USA Michaela Sharpa a švédskej štátnej príslušníčky Zaidy Catalanovej, dvoch expertov OSN, ktorí boli dva týždne nezvestní; keďže 13. marca vláda KDR oznámila, že „padli do rúk neidentifikovaných negatívnych síl“; keďže 23. apríla vláda KDR ukázala reportérom v Kinshase video a uviedla, že sú na ňom členovia protivládnej milície, ako zabíjajú týchto dvoch odborníkov, ale nevysvetlila, ako sa video dostalo do jej rúk; keďže OSN vykonáva svoje vlastné vyšetrovanie zabití;
I. keďže napriek odmietaniu niektorých strán plne vykonávať decembrovú dohodu stále existuje priestor na uľahčenie dialógu, hoci nie je isté, ako pomôžu sankcie uvalené Európskou radou 29. mája 2017, ak sa nebude vyvíjať tlak na všetky strany a nebudú dôkazy o dôveryhodných plánoch na dialóg; keďže Africká únia (AÚ) bude pravdepodobne proti novým sankciám;
J. keďže prezident Kabila prišiel 30. mája 2017 do Kasai-Central; keďže počas návštevy bol prítomný nástupca veľkého náčelníka Kamwina Nsapua, čo by sa mohlo vnímať ako signál na zmierenie a dôkaz skutočnej vôle oboch strán na uzatvorenie mieru v regióne Kasai;
K. keďže od augusta 2016 bolo zaznamenaných približne 4 000 obetí, 30 000 utečencov, ktorí utiekli do Angoly a viac ako 1,5 milióna vnútorne vysídlených osôb, čo predstavuje 7 % celkového obyvateľstva krajiny; keďže viac ako 400 000 konžských utečencov stále žije v exile; keďže utečenci, ktorí utekajú pred vážnou humanitárnou krízou v susednej Stredoafrickej republike, prichádzajú do KDR;
L. keďže mnohé vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti, rozsiahle porušovanie ľudských práv, represie voči oponentom, hromadné znásilňovania žien a mladých dievčat a nútené verbovanie do ozbrojených skupín, a to aj detí, sú v KDR bežné;
M. keďže nadnárodné spoločnosti financujú ozbrojené skupiny s cieľom pokračovať vo využívaní konžského nerastného bohatstva; keďže KDR má 80 % známych zásob koltánu, minerálu využívaného najmä na výrobu kondenzátorov do počítačov a mobilných telefónov, ale toto bohatstvo využívajú nadnárodné spoločnosti a nie konžský ľud; keďže tento jav bol opakovane odsúdený v správach OSN; keďže v apríli 2015 Ibrahim Thiaw, námestník výkonného riaditeľa UNEP, vyhlásil, že využívanie prírodných zdrojov tvorí viac ako jednu miliardu dolárov ročne, a že väčšinu ziskov – až 98 % – odčerpajú medzinárodné skupiny, zatiaľ čo so zvyšných 2 % sú financované ozbrojené skupiny v KDR; keďže členské štáty dosiahli 15. júna 2016 dohodu o európskom súbore pravidiel o tzv. konfliktných mineráloch, ktorá zďaleka nestačí na dosiahnutie cieľov, keďže sa týka len nespracovaných výrobkov, teda 10 až 15 % európskeho dovozu;
N. keďže medzinárodné finančné inštitúcie prostredníctvom plánov štrukturálnych úprav ešte viac oslabili krajinu, z ktorej urobili právny a daňový raj pre nadnárodné spoločnosti, a to najmä v ťažobnom priemysle; keďže v dôsledku týchto plánov štrukturálnych úprav boli hlavné piliere konžského hospodárstva rozčlenené a tisíce zamestnancov stratili prácu, čím zobrali ľuďom živobytie, zhoršili ich životné podmienky a umožnili veľké priemyselné skupiny;
1. odsudzuje represie pod vedením obranných a bezpečnostných síl; žiada okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých osôb, ktoré sú svojvoľne zadržiavané;
2. vyjadruje osobitné znepokojenie v súvislosti so stupňujúcim sa násilím pred blížiacimi sa voľbami; zdôrazňuje, že je potrebné rešpektovať a chrániť práva na slobodu prejavu, združovania a pokojného zhromažďovania, a odsudzuje všetky formy zastrašovania a prenasledovania vrátane súdneho obťažovania obhajcov ľudských práv, novinárov, politických oponentov a iných nezávislých alebo kritických hlasov;
3. domnieva sa, že boj proti beztrestnosti, pokiaľ ide o porušovanie humanitárneho práva a hospodárske a finančné trestné činy, je jedným z nevyhnutných predpokladov opätovného nastolenia mieru v KDR;
4. súhlasí s názorom AÚ a OSN, že len dialóg zahŕňajúci všetky strany a zástupcov konžskej spoločnosti za prísneho dodržiavania ústavy a záujmov obyvateľstva, a proces slobodných, spravodlivých, transparentných a dôveryhodných volieb, pomôžu zmierniť politické napätie v krajine;
5. je osobitne znepokojený situáciou žien v krajine a zločinmi a diskrimináciou, ktorým sú vystavené; domnieva sa, že je nevyhnutné, aby orgány a medzinárodné spoločenstvo zintenzívnili úsilie o zastavenie hromadného znásilňovania ako vojnovej praktiky, i zaručenie prístupu k verejnej a bezplatnej zdravotnej starostlivosti, najmä v oblasti reprodukčného zdravia, antikoncepcie a interrupcií, a podporovali skutočnú rovnosť žien a mužov;
6. domnieva sa, že ukončenie fenoménu detských vojakov musí byť prioritou orgánov a medzinárodného spoločenstva;
7. odsudzuje skutočnosť, že základné potreby konžského obyvateľstva sú systematicky obetované v prospech hospodárskych a geopolitických záujmov nadnárodných spoločností a cudzích mocností;
8. domnieva sa preto, že dramatická situácia vo východnej časti KDR sa môže vyriešiť na dlhodobom základe vtedy, ak sa prijmú opatrenia na zabezpečenie toho, aby obyvateľstvo konečne profitovalo z prírodných zdrojov; zdôrazňuje, že na dosiahnutie tohto cieľa musí krajina obnoviť zvrchovanosť nad svojim prírodným bohatstvom získaním kontroly nad činnosťou zahraničných nadnárodných spoločností a rozvinutím vnútroštátnej infraštruktúry na využívanie, spracovanie a uvádzanie na trh surovín, čo znamená revíziu a zrušenie všetkých zmlúv v oblasti ťažby nerastných surovín a dreva v súlade s článkom 56 konžskej ústavy, aby sa zabezpečilo, že tieto prínosy budú mať dosah na najväčší počet ľudí, a nie na menšinu;
9. opätovne potvrdzuje, že je potrebné zaručiť právo KDR na potravinovú sebestačnosť vrátane práva roľníkov na výrobu potravín pre svojich ľudí, ukončiť zaberanie pôdy a zabezpečiť prístup poľnohospodárov k pôde, osivu a vode;
10. vyzýva medzinárodné spoločenstvo a najmä Belgicko, aby odstránilo prekážky rozvoja KDR a teda mieru, a to zrušením splátok dlhu a úrokov, ktoré krajina naďalej platí, a zavedením skutočnej medzinárodnej spolupráce rešpektujúcej základné ľudské práva a suverenitu konžského štátu namiesto dohôd o voľnom obchode a plánov štrukturálnych úprav; vyzýva orgány KDR, aby žiadali audit svojich dlhov a zrušenie všetkých nezákonných dlhov voči zahraničným veriteľom s cieľom úplne zrušiť dlh a uspokojiť základné potreby svojich obyvateľov;
11. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zvýšili finančnú a humanitárnu pomoc s cieľom uspokojiť naliehavé potreby týchto skupín obyvateľstva; žiada o poskytovanie pomoci EÚ a členských štátov vo forme grantov a nie pôžičiek, aby sa nezvyšovalo dlhové zaťaženie; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že mnohé členské štáty EÚ nedosiahli cieľ 0,7 % ODA/HND, a že niektoré znížili svoj podiel na rozvojovej pomoci; vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou účasťou niektorých členských štátov na programoch potravinovej pomoci;
12. naliehavo vyzýva, aby sa rozvojová pomoc nevyužívala na kontrolu hraníc alebo na zabezpečenie readmisie migrantov; požaduje, aby bola pomoc EÚ a členských štátov v KDR prioritou s cieľom vyriešiť problémy hlbokej nerovnosti, chudoby, chronickej podvýživy, prístupu k zdravotnej starostlivosti a verejným službám vrátane starostlivosti o reprodukčné zdravie, ako aj splniť ciele udržateľného rozvoja; okrem toho žiada, aby sa zvýšila potravinová pomoc, a aby bola v prvom rade určená na nákup potravín od miestnych roľníkov;
13. opätovne potvrdzuje, že činnosti spoločností z EÚ pôsobiacich v tretích krajinách musia byť v plnom súlade s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv; vyzýva členské štáty na zabezpečenie, aby podniky, ktoré patria pod ich vnútroštátne právo, boli stále povinné dodržiavať ľudské práva a sociálne, zdravotné a environmentálne normy, ktoré im boli uložené, ak zriaďujú alebo vykonávajú svoju činnosť v treťom štáte; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali potrebné opatrenia proti európskym spoločnostiam, ktoré tieto normy nedodržiavajú a ktoré neposkytujú primerané odškodnenie obetiam porušovania ľudských práv, za ktoré sú priamo alebo nepriamo zodpovedné, žiada rýchle vykonanie dohody, ktorú dosiahli členské štáty 15. júna 2016 o nariadení EÚ o nerastoch z konfliktných oblastí, a aby sa pokračovalo v práci na úrovni EÚ a OSN na rozšírení medzinárodných právnych predpisov v tejto oblasti;
14. vyzýva najmä KDR, aby vykonala nezávislé vyšetrovanie sociálnych a environmentálnych noriem európskych podnikov, a to najmä v oblasti prírodných zdrojov, a spojení, ktoré tieto spoločnosti môžu mať s financovaním ozbrojených skupín; vyzýva tiež na začatie medzinárodného vyšetrovania na objasnenie obvinení zo spoluviny, pokiaľ ide o spojenie medzi programami štrukturálnych úprav, finančnou podporou medzinárodných finančných inštitúcií a zločinmi páchanými v krajine;
15. je proti akýmkoľvek pokusom o externalizáciu migračných politík EÚ do tretích krajín; odsudzuje skutočnosť, že rabatský proces, ktorého zúčastnenou stranou je KDR, neumožňuje, aby sa riešili základné príčiny migrácie, ale len podporuje politiku návratu a readmisie; domnieva sa, že tieto politiky sú v rozpore s právom na voľný pohyb a právom na azyl, a v tejto súvislosti vyzýva na okamžité zastavenie rokovaní s KDR v rámci rabatského procesu;
16. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Africkej únii, vládam krajín oblasti afrických veľkých jazier, prezidentovi, premiérovi a parlamentu Konžskej demokratickej republiky, generálnemu tajomníkovi OSN, Rade OSN pre ľudské práva a Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu AKT – EÚ.
- [1] Ú. v. EÚ C 371E, 20.12.2011, s. 1.