Postup : 2017/2732(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-0445/2017

Predkladané texty :

B8-0445/2017

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 05/07/2017 - 8.13
CRE 05/07/2017 - 8.13
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0305

NÁVRH UZNESENIA
PDF 192kWORD 50k
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0440/2017
28.6.2017
PE605.564v01-00
 
B8-0445/2017

predložený na základe otázky na ústne zodpovedanie B8-0319/2017

v súlade s článkom 128 ods. 5 rokovacieho poriadku


o priemyselnej politike (2017/2732(RSP))


Patrizia Toia v mene skupiny S&D

Uznesenie Európskeho parlamentu o priemyselnej politike (2017/2732(RSP))  
B8-0445/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej články 9, 151, 152, 153 ods. 1 a 2, a článok 173,

–  so zreteľom na články 14, 27 a 30 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a na Zmluvu o Európskej únii (Zmluva o EÚ), najmä na článok 5 ods. 3 Zmluvy o EÚ a na Protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. novembra 2010 s názvom Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta: Európsky príspevok k plnej zamestnanosti (COM(2010)0682),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2014 o reindustrializácii Európy s cieľom podporiť konkurencieschopnosť a udržateľnosť(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. januára 2014 s názvom Za obnovu európskeho priemyslu (COM(2014)0014),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2015 s názvom Obchod pre všetkých – Smerom k zodpovednejšej obchodnej a investičnej politike (COM(2015)0497),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. októbra 2012 s názvom Silnejší európsky priemysel v prospech rastu a oživenia hospodárstva (COM(2012)0582),

–  so zreteľom na politické usmernenia predsedu Junckera s názvom Nový začiatok pre Európu: Moja agenda pre zamestnanosť, rast, spravodlivosť a demokratickú zmenu,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. októbra 2016 o potrebe európskej politiky reindustrializácie vzhľadom na nedávne prípady Caterpillar a Alstom(2),

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 15. decembra 2016,

–  so zreteľom na závery Rady o programe konkurencieschopnosti priemyslu, o digitálnej transformácii európskeho priemyslu a balíku technológií jednotného digitálneho trhu a modernizácie verejných služieb,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2011 o priemyselnej politike vo veku globalizácie(3),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. apríla 2016 s názvom Digitalizácia európskeho priemyslu – využiť výhody jednotného digitálneho trhu v plnej miere (COM(2016)0180),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2017 o digitalizácii európskeho priemyslu(4),

–  so zreteľom na závery Rady z 29. mája 2017 o budúcej stratégii EÚ pre priemyselnú politiku,

–  so zreteľom na otázku Komisii o budovaní ambicióznej priemyselnej stratégie EÚ ako strategickej priority pre rast, zamestnanosť a inovácie v Európe (O-000047/2017 – B8 - 0319/2017),

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku

A.  keďže európsky priemysel je svetovým lídrom v mnohých priemyselných odvetviach, predstavuje viac ako polovicu európskeho vývozu a približne 65 % investícií do výskumu a vývoja, pričom vytvára viac ako 50 miliónov pracovných miest (priamo alebo nepriamo, čo je 20 % všetkých pracovných miest v Európe;

B.  keďže 65 % výdavkov podnikov na výskum a vývoj pochádza z výrobného odvetvia a keďže posilnenie našej priemyselnej základne je preto nevyhnutné na udržanie odborných znalostí a know-how v EÚ; keďže na to, aby sa zrealizoval digitálny rozvoj, ktorý je jednou z priorít Junckerovho plánu, je potrebná silná priemyselná základňa;

C.  keďže ženy podnikateľky predstavujú iba 31 % samostatne zárobkovo činného obyvateľstva EÚ a 30 % začínajúcich podnikateľov;

D.  keďže je potrebné, aby si európsky priemysel zachoval svoju konkurencieschopnosť a schopnosť investovať v Európe, a keďže zároveň čelí sociálnym a environmentálnym výzvam, ktoré musí riešiť v úzkej spolupráci s medzinárodnými partnermi, pričom by mal byť naďalej lídrom, pokiaľ ide o sociálnu a environmentálnu zodpovednosť;

E.  keďže ambiciózna inovačná politika, ktorá podporuje výrobu vysoko kvalitných, inovatívnych a energeticky účinných výrobkov a presadzuje udržateľné výrobné procesy, umožní EÚ stáť na vlastných nohách v čoraz konkurenčnejšom svetovom prostredí;

F.  keďže spravodlivý obchod s priemyselnými výrobkami musí rešpektovať práva pracovníkov a environmentálne predpisy; keďže investície do energie z obnoviteľných zdrojov a do energetickej účinnosti sú významnou hybnou silou pre investície do priemyselných výrobkov, ktoré sú schopné nastoliť pozitívny vývoj; keďže inovácia a investície do výskumu a vývoja, pracovných miest a obnovy zručností sú dôležité pre udržateľný rast;

1.  zdôrazňuje zásadnú úlohu priemyslu ako hybnej sily rastu, zamestnanosti a inovácií v Európe;

2.  zdôrazňuje význam posilňovania a modernizácie priemyselnej základne v Európe, a zároveň pripomína cieľ EÚ zabezpečiť, aby 20 % HDP Únie vychádzalo z priemyslu do roku 2020;

3.  vyzýva Komisiu, aby začiatkom roka 2018 spolu s členskými štátmi predložila legislatívny návrh stratégie Únie pre jednotnú a komplexnú priemyselnú politiku zameranú na reindustrializáciu Európy a stanovila konkrétny akčný plán s cieľom začleniť ambiciózne ciele a časový plán pre legislatívne a nelegislatívne opatrenia na dosiahnutie týchto cieľov; vyzýva Komisiu, aby pri tejto stratégii vychádzala z posúdenia vplyvu začlenenia priemyselnej politiky do strategických politických iniciatív a z rozsiahleho dialógu so zainteresovanými stranami vrátane sociálnych partnerov a členov akademického prostredia; zdôrazňuje skutočnosť, že takáto stratégia Únie sa musí zakladať okrem iného na digitalizácii (najmä na integrácii inteligentných technológií, analytiky veľkých dát a robotiky do priemyselných hodnotových reťazcov), udržateľnosti, obehovom hospodárstve, energetickej efektívnosti a primeraných zdrojoch; domnieva sa, že európsky regulačný rámec by mal umožniť odvetviam prispôsobiť sa príslušným zmenám a prijať anticipačné opatrenia, aby sa prispelo k tvorbe kvalitných pracovných miest, rastu a regionálnej konvergencii;

4.  zdôrazňuje úlohu MSP ako základu priemyslu EÚ a pripomína, že je potrebné pokračovať v priemyselnej politike EÚ, ktorá zohľadňuje špecifickosť malých a stredných podnikov; zdôrazňuje potrebu podporovať vytváranie priaznivého podnikateľského prostredia vytváraním rovnakých podmienok pre všetky malé a stredné podniky EÚ a podniky sociálneho hospodárstva (ako napr. družstvá) a podporovaním príslušných zoskupení, podnikateľských sietí a centier digitálnej inovácie;

5.  je presvedčený, že európsky priemysel by sa mal považovať za strategickú výhodu z hľadiska konkurencieschopnosti a udržateľnosti EÚ; zdôrazňuje skutočnosť, že len pevný a odolný priemysel a priemyselná politika orientovaná na budúcnosť umožnia EÚ čeliť rôznym budúcim výzvam vrátane reindustrializácie, prechodu na udržateľnosť a tvorby kvalitných pracovných miest; zdôrazňuje, že Komisia a členské štáty musia lepšie predvídať tieto sociálno-ekonomické situácie a zaručiť konkurencieschopnosť a udržateľnosť našej priemyselnej siete;

6.  zdôrazňuje, že na podporu priemyslu Únie pri riešení výziev v oblasti rýchlych hospodárskych a regulačných zmien v dnešnom globalizovanom svete je nevyhnutné posilniť atraktívnosť Európy v oblasti priemyslu pre európske a priame zahraničné investície (PZI);

7.  žiada Komisiu, aby zohľadnila priemyselnú konkurencieschopnosť a udržateľnosť vo všetkých svojich hlavných politických iniciatívach;

8.  zdôrazňuje, že podľa dostupných štatistík a prieskumov ženy nie sú dostatočne zastúpené vo väčšine vedeckých, inžinierskych a riadiacich pozícií a na vyšších úrovniach hierarchie; konštatuje, že ženy majú v študijných odboroch a profesiách v oblasti STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika) výrazne nedostatočné zastúpenie a tvoria len 24 % pracovníkov v oblasti vedy a inžinierstva; zdôrazňuje skutočnosť, že pracovníčky vo výrobných odvetviach sú pre EÚ prínosom a že to vyžaduje všetky dostupné zdroje na to, aby sa Únia konečne vymanila z hospodárskej a finančnej krízy a dokázala sa vyrovnať so zmenami v spoločnosti; vyzýva Komisiu, aby identifikovala problémy a prekážky, ktorým ženy čelia pri podnikaní, a presadzovala a podporovala vedúce postavenie žien, a to aj prostredníctvom rovnosti platov a prístupu ku všetkým pracovným pozíciám;

9.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa plne využil potenciál priemyslu z hľadiska environmentálnych technológií a aby sa v priemysle neustále rozvíjali a šírili najlepšie dostupné techniky a nové inovácie, a tým sa vytvárala konkurenčná výhoda pre európsky priemysel, ktorý by sa mal usilovať o ponuku najudržateľnejších výrobkov s najnižšími nákladmi na životný cyklus;

10.  zdôrazňuje potrebu začlenenia environmentálnych aspektov do ostatných politík, ako napríklad v oblasti hospodárstva, priemyslu, výskumu a inovácií, aby sa vytvoril súdržný a jednotný prístup; domnieva sa, že vykonané opatrenia v rámci Únie by mali dopĺňať aj posilnené opatrenia na medzinárodnej úrovni a spolupráca s tretími krajinami s cieľom zamerať sa na riešenie spoločných výziev;

11.  domnieva sa, že zníženie administratívnej záťaže a nákladov na dodržiavanie predpisov pre podniky a potreba zabezpečiť vysoké normy ochrany spotrebiteľa, zamestnancov, zdravia a životného prostredia musia byť hlavnými zložkami politiky reindustrializácie EÚ;

12.  žiada, aby priemyselná politika EÚ bola založená na jasných cieľoch a ukazovateľoch – vrátane ambicióznych cieľov v oblasti energetickej efektívnosti, zdrojov a klimatických cieľov – a na prístupe zohľadňujúcom životný cyklus a obehové hospodárstvo;

13.  vyzýva na začlenenie účinných finančných nástrojov a opatrení na ochranu životného prostredia do priemyselnej stratégie EÚ s cieľom zvýšiť transparentnosť trhu, pokiaľ ide o uhlíkové riziko, a zdôrazňuje potrebu podporiť udržateľný rozvoj priemyslu v súvislosti s cieľmi stanovenými v Parížskej dohode;

14.  žiada lepší súlad medzi obchodnou a priemyselnou politikou EÚ s cieľom zabezpečiť, aby sa v obchodnej politike zohľadňovali potreby európskeho priemyslu a aby nová generácia obchodných dohôd neviedla k ďalšiemu premiestňovaniu podnikov a ďalšiemu obmedzovaniu priemyselnej výroby v EÚ; v tejto súvislosti berie na vedomie význam napredovania v diskusii o tom, ako posilniť reciprocitu v oblasti verejného obstarávania a investícií; víta iniciatívu s cieľom analyzovať investície z tretích krajín do strategických odvetví;

15.  zdôrazňuje úlohu sociálnych partnerov pri rozvoji súdržnej priemyselnej stratégie, ktorá musí zahŕňať sociálny rozmer s cieľom zabezpečiť, aby pracovné práva neboli oslabené súčasnými zmenami v priemysle; zdôrazňuje, že úspešné inovácie na pracovisku závisia od účasti pracovníkov a najmä od dobrých pracovných vzťahov medzi pracovníkmi a manažmentom, keďže inovácie sú často výsledkom toho, že pracovníci určili ako zlepšiť ich pracovné prostredie, konečné výrobky alebo výrobné metódy;

16.  zdôrazňuje, že európsky priemysel čelí celosvetovej konkurencii, a preto vyzýva Komisiu, aby prehodnotila vymedzenie trhu a súčasný súbor pravidiel hospodárskej súťaže v EÚ, aby sa zohľadnil vývoj príslušných globálnych trhov a umožnili sa tým strategické partnerstvá a aliancie a vznik aktérov s dostatočnou váhou, aby sa dalo čeliť medzinárodnej konkurencii; okrem toho vyzýva Komisiu na prehodnotenie právnych predpisov EÚ v oblasti hospodárskej súťaže s cieľom lepšie zohľadniť vznikajúcu úlohu hlavných národných aktérov v tretích krajinách, berúc do úvahy sociálne, daňové a environmentálne normy, aby sa tak dalo vyhnúť novým formám dumpingu;

17.  kladie dôraz na potrebu konzistentnej, s WTO zlučiteľnej a účinnej antidumpingovej a antisubvenčnej stratégie EÚ, ktorá zohľadní všetky druhy dumpingu vrátane nedostatočného dodržiavania medzinárodných sociálnych, environmentálnych a daňových noriem;

18.  vyzýva Komisiu, aby venovala väčšiu pozornosť úlohe štátnych podnikov so sídlom v zahraničí, ktoré sú podporované a dotované svojimi vládami takým spôsobom, ktorý pravidlá jednotného trhu EÚ pre subjekty EÚ zakazujú;

19.  vyzýva Komisiu, aby v záujme bezpečnosti a ochrany prístupu k budúcim kľúčovým technológiám skontrolovala priame zahraničné investície tretích krajín v EÚ, a zároveň mala na pamäti, že Európa do veľkej miery závisí od priamych zahraničných investícií a mala by vo všeobecnosti zostať veľmi otvorená pre zahraničné investície;

20.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila regulačné prostredie pre platformy s cieľom zabezpečiť súlad právnych predpisov v rámci EÚ, a to aj s dôrazom na potrebu regulačnej istoty, primeraných a jasných pravidiel a rovnakých podmienok;

21.  vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívne návrhy týkajúce sa voľného toku údajov, kybernetickej bezpečnosti a vlastníctva údajov, ktoré budú schopné podporovať konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a jeho digitálnej transformácie, pričom treba zabezpečiť najvyššiu úroveň ochrany údajov;

22.  zdôrazňuje, že je nutné koordinovať úsilie EÚ o ďalšiu podporu nových zručností, ako aj rekvalifikácie, zvyšovania úrovne zručností a celoživotného vzdelávania, ako to Komisia presadzuje vo svojom Programe pre nové zručnosti a nové pracovné miesta; vyzýva na primerané konzultácie o ich rozvoji so sociálnymi partnermi;

23.  požaduje presadzovanie prierezových inovačných spojenectiev s cieľom prekonať situáciu roztrieštených prístupov k priemyselnej politike, ktoré bránia využitiu inovačného potenciálu; domnieva sa, že úloha verejných investícií pri rozvoji tohto cieľa má strategický význam a požaduje, aby EÚ podporovala verejné investície do inovácií;

24.  pripomína dôležitú úlohu úniovej normalizácie a podporuje silné zameranie sa na vedúcu úlohu v medzinárodných normalizačných organizáciách;

25.  berie na vedomie, že je potrebné koordinovať úsilie EÚ o zníženie závislosti od zdrojov z tretích krajín prostredníctvom štvorrozmerného zameria sa na:

a.  spravodlivý prístup k medzinárodným trhom so zdrojmi,

b.  udržateľnú domácu ťažbu,

c.  účinné technologické inovácie,

d.  obehové hospodárstvo

s príspevkami EÚ k mnohostrannému politickému riadeniu zdrojov na celosvetovej úrovni;;

26.  domnieva sa, že hlavné trendy globalizácie a digitalizácie predstavujú najväčšie výzvy pre európske spoločnosti a ich zamestnancov a zároveň pre tvorcov politík vzhľadom na ich veľmi dynamický rozvoj a ich prierezovú povahu; je preto presvedčený, že európske politiky sa musia prispôsobiť, aby nimi bolo možné podporovať rast európskeho priemyslu a zabezpečiť kvalitu pracovných miest vo výrobnom odvetví v tomto rýchlo sa meniacom kontexte; zdôrazňuje, že nová stratégia priemyselnej politiky musí zosúladiť rôzne oblasti politiky s priemyselnou politikou, a to predovšetkým v oblasti obchodu, životného prostredia, výskumu, investícií, hospodárskej súťaže, energetiky a zmeny klímy, aby tak tvorili jeden ucelený prístup; je presvedčený, že stratégia priemyselnej politiky musí inteligentným spôsobom skombinovať horizontálne prvky s osobitnými prístupmi k dôležitým strategickým sektorom;

27.  zasadzuje sa o komplexný prístup k priemyselnej politike EÚ, v rámci ktorého sa venuje veľká pozornosť posilňovaniu hodnotového reťazca EÚ a integrácii všetkých regiónov EÚ do siete obnoveného priemyslu EÚ pri zabezpečení celkovej územnej súdržnosti;

28.  požaduje regionálnu vyváženú priemyselnú stratégiu, ktorá dokáže zmenšovať priepasť medzi najviac a najmenej rozvinutými regiónmi členských štátov a pomáha pri dosahovaní cieľov v oblasti regionálnej konvergencie;

29.  zdôrazňuje význam včasného prijatia stratégie Únie, pretože by to mohlo ovplyvniť aj diskusie o oblasti zamerania v rámci nového viacročného finančného rámca (VFR), a najmä Nástroj na prepájanie Európy, 9. rámcový program a nástroje EŠIF;

30.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1)

Ú. v. EÚ C 482, 23.12.2016, s. 89.

(2)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0377.

(3)

Ú. v. EÚ C 199E, 7.7.2012, s. 131.

(4)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0240.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia