Postup : 2017/2732(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-0446/2017

Predkladané texty :

B8-0446/2017

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 05/07/2017 - 8.13
CRE 05/07/2017 - 8.13
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0305

NÁVRH UZNESENIA
PDF 372kWORD 54k
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0440/2017
28.6.2017
PE605.565v01-00
 
B8-0446/2017

predložený na základe otázky na ústne zodpovedanie B8-0319/2017

v súlade s článkom 128 ods. 5 rokovacieho poriadku


o budovaní ambicióznej priemyselnej stratégie EÚ ako strategickej priority pre rast, zamestnanosť a inovácie v Európe (2017/2732(RSP))


Reinhard Bütikofer v mene skupiny Verts/ALE

Uznesenie Európskeho parlamentu o budovaní ambicióznej priemyselnej stratégie EÚ ako strategickej priority pre rast, zamestnanosť a inovácie v Európe (2017/2732(RSP))  
B8-0446/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), najmä na jej články 9, 151, 152, článok 153 ods. 1 a 2, články 191, 192, 193 a 173,

–  so zreteľom na články 14, 27 a 30 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. novembra 2010 s názvom Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta: Európsky príspevok k plnej zamestnanosti (COM(2010)0682),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2011 o priemyselnej politike vo veku globalizácie(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. októbra 2012 s názvom Silnejší európsky priemysel v prospech rastu a oživenia hospodárstva (COM(2012)0582),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. januára 2014 s názvom Za obnovu európskeho priemyslu (COM(2014)0014),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2014 o reindustrializácii Európy s cieľom podporiť konkurencieschopnosť a udržateľnosť(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2015 s názvom Obchod pre všetkých – Smerom k zodpovednejšej obchodnej a investičnej politike (COM(2015)0497),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. októbra 2016 o potrebe európskej politiky reindustrializácie vzhľadom na nedávne prípady Caterpillar a Alstom(3),

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 15. decembra 2016,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2017 o digitalizácii európskeho priemyslu(4),

–  so zreteľom na závery Rady z 29. mája 2017 o budúcej stratégii EÚ pre priemyselnú politiku,

–  so zreteľom na otázku Komisii o budovaní ambicióznej priemyselnej stratégie EÚ ako strategickej priority pre rast, zamestnanosť a inovácie v Európe (O-000047/2017 – B8 - 0319/2017),

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže európsky priemysel je svetovým lídrom v mnohých priemyselných odvetviach, predstavuje viac ako polovicu vývozu EÚ a približne 65 % investícií do výskumu a vývoja, pričom vytvára viac ako 50 miliónov pracovných miest prostredníctvom priameho a nepriameho zamestnania, čo je 20 % všetkých pracovných miest v Únii;

B.  keďže je potrebné, aby si európsky priemysel zachoval schopnosť investovať v Európe, riešiť sociálne a environmentálne a byť naďalej lídrom, pokiaľ ide o sociálnu a environmentálnu zodpovednosť;

C.  keďže 65 % výdavkov podnikov na výskum a vývoj pochádza z výrobného odvetvia a keďže posilnenie priemyselnej základne EÚ je preto nevyhnutné na udržanie odborných znalostí a know-how v EÚ;

D.  keďže vzhľadom na globálne výzvy, akými sú zmena klímy, je nevyhnutné, aby sa obnova európskeho priemyslu sústredila na energetickú efektívnosť, efektívne využívanie zdrojov a obehové hospodárstvo, ak sa má zachovať jeho konkurencieschopnosť v budúcnosti;

E.  keďže ambiciózna inovačná politika, ktorou sa podporuje výroba vysoko kvalitných, inovatívnych a energeticky účinných výrobkov a presadzujú sa udržateľné výrobné procesy, umožní EÚ uspieť v globálnom konkurenčnom prostredí;

F.  keďže pri spravodlivom obchodovaní s priemyselnými výrobkami v EÚ, ako aj v tretích krajinách sa musia dodržiavať prísne normy v oblasti pracovných práv a právne predpisy v oblasti ochrany životného prostredia;

G.  keďže investície do energie z obnoviteľných zdrojov, energetickej efektívnosti, efektívnosti využívania zdrojov a obehového hospodárstva sú významnou hnacou silou pre investície do priemyselných výrobkov s potenciálom vytvárať pozitívny kolobeh;

H.  keďže produktivita práce v uplynulých desaťročiach rástla omnoho rýchlejšie než produktivita využívania zdrojov, pričom podľa odhadov predstavujú náklady na prácu menej než 20 % výrobných nákladov a náklady na zdroje 40 %;

I.  keďže odvetvia energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov energie by samotné mohli vytvoriť 5 miliónov priamych a oveľa viac nepriamych pracovných miest do roku 2020;

J.  keďže inovácie a investície v oblasti výskumu a vývoja, zamestnanosti a obnovy zručností sú nevyhnutné z hľadiska konkurencieschopnosti a udržateľnosti;

K.  keďže krajiny s najvyššou mierou inovácie majú jednoznačnú priemyselnú stratégiu; keďže krajiny a odvetvia, ktoré sú najviac efektívne z hľadiska zdrojov, sú najviac konkurencieschopné;

L.  keďže v priemyselnej výrobe, ako aj z pohľadu verejných statkov je výlučné zameranie na krátkodobú finančnú návratnosť a krátkodobú ziskovosť kapitálu na úkor inovácií, investícií do výskumu a vývoja, miezd a obnovy zručností;

M.  keďže tzv. zelené odvetvie bolo počas recesie jedným z hlavných čistých tvorcov pracovných miest v Európe a keďže spoločnosti s dlhodobým plánom pôsobiť v tzv. zelenom hospodárstve vytvárajú pracovné miesta, ktoré sú voči súčasným externalitám globalizovaného hospodárstva odolnejšie;

N.  keďže rozvinutiu potenciálu rozšírenia v oblasti zelených pracovných miest bráni nedostatok a nesúlad zručností spôsobený, okrem iného, premenlivosťou plánov vzhľadom na udržateľnosť, zistenými nedostatkami v konkrétnych sektoroch a nedostatkom študentov s potrebnými zručnosťami v oblasti vedy, technológií, inžinierstva, matematiky a IT;

O.  keďže je potrebné včas pripraviť pracovníkov na prechod na hospodárstvo, ktoré efektívne využíva zdroje, je šetrné ku klíme a má nesmierny potenciál v oblasti zamestnávania;

P.  keďže ženy podnikateľky predstavujú 31 % samostatne zárobkovo činného obyvateľstva EÚ a 30 % začínajúcich podnikateľov; keďže ženy sú nedostatočne zastúpené na väčšine vedeckých, inžinierskych a riadiacich pracovných miest a na vyšších úrovniach hierarchie;

Oživenie reálnej ekonomiky prostredníctvom politiky udržateľnej reindustrializácie

1.  zdôrazňuje zásadnú úlohu priemyslu ako hybnej sily inovácií, udržateľnosti a tvorby kvalitných pracovných miest v Európe; vyzdvihuje význam modernizácie priemyselnej základne EÚ a pripomína ambíciu EÚ, podľa ktorej by základom 20 % HDP Únie do roku 2020 mal byť priemysel;

2.  je presvedčený, že európsky priemysel by sa mal považovať za strategickú výhodu z hľadiska konkurencieschopnosti a udržateľnosti EÚ; zdôrazňuje, že len odolný priemysel a priemyselná politika orientovaná na budúcnosť umožnia EÚ čeliť výzvam v budúcnosti vrátane zvýšeného tlaku globalizácie na niekoľko európskych priemyselných odvetví, boja proti zmene klímy, vyčerpania zdrojov a potreby prechodu na udržateľnosť;

3.  opakuje svoju výzvu Komisii a členským štátom, aby vytvorili spoločnú a komplexnú priemyselnú politiku EÚ, ktorá by mala byť predložená do polovice roku 2018 a mala by sa zakladať okrem iného na digitalizácii a na prechode na udržateľnosť a na hospodárstvo založené na obnoviteľných zdrojoch energie efektívne využívajúce energiu a zdroje;

4.  žiada, aby táto politika bola založená na jasných cieľoch a ukazovateľoch, najmä ambicióznych cieľoch v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, energetickej efektívnosti, zdrojov a klimatických cieľoch, a požaduje prístup zohľadňujúci životný cyklus a obehové hospodárstvo; zdôrazňuje, že by mala zahŕňať rozumný súbor opatrení na strane dopytu a ponuky zameraný na relokalizáciu hospodárstva do EÚ, čím by sa priemysel stal odolnejším a menej závislým od využívania zdrojov;

5.  zdôrazňuje úlohu MSP ako základu priemyslu EÚ a pripomína, že je potrebné pokračovať v priemyselnej politike EÚ, ktorá zohľadňuje špecifickosť malých a stredných podnikov; takisto zdôrazňuje, že je potrebné znížiť administratívnu záťaž, najmä pre malé a stredné podniky, nie však na úkor stanovovania a presadzovania najprísnejších noriem pre spotrebiteľov a pracovníkov, ako v oblasti ochrany zdravia a životného prostredia;

6.  zasadzuje sa o komplexný prístup k priemyselnej politike EÚ, v rámci ktorého sa venuje veľká pozornosť posilňovaniu hodnotového reťazca EÚ a integrácii všetkých regiónov EÚ do siete oživeného priemyslu EÚ;

7.  žiada, aby investície v rámci priemyselnej politiky EÚ boli nasmerované do tvorivosti, zručností, inovácie, udržateľných technológií a riešení, a domnieva sa, že by ich mali doplniť investície do riešení v oblasti udržateľných zdrojov energie, infraštruktúry verejnej dopravy a inteligentného využívania IKT;

8.  požaduje presadzovanie prierezových inovačných spojenectiev s cieľom prekonať situáciu s prevažne neharmonizovanými prístupmi k priemyselnej politike, ktoré môžu brániť využitiu inovačného potenciálu;

Stanovenie prísnych noriem ako hnacej sily inovácií a konkurencieschopnosti

9.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa v plnej miere využil potenciál priemyslu, pokiaľ ide o environmentálne technológie, a aby sa v rámci priemyselných odvetví zaistil neustály vývoj a zavádzanie najlepších dostupných techník a nových inovácií;

10.  zdôrazňuje, že je potrebné začleniť environmentálne hľadiská do iných politík, ako sú politiky súvisiace s hospodárstvom, investovaním, priemyselnými normami, výskumom a inováciami, s cieľom vytvoriť spoločný koherentný prístup; domnieva sa, že opatrenia vykonané v rámci Únie by mali doplnené aj posilnenými opatreniami na medzinárodnej úrovni a spoluprácou s tretími krajinami s cieľom zamerať sa na riešenie spoločných výziev;

11.  domnieva sa, že právne predpisy môžu byť hnacou silou inovácie a že stanovenie prísnych noriem v EÚ stimuluje potrebné súkromné investície do výskumu a vývoja, ktoré umožnia európskym spoločnostiam poskytovať kvalitné výrobky/služby na trhu EÚ a čeliť konkurencii na medzinárodných trhoch;

12.  pripomína dôležitú úlohu úniovej normalizácie a podporuje silné zameranie sa na vedúcu úlohu v medzinárodných normalizačných organizáciách; vyzýva EÚ, aby znovu nadobudla vedúcu úlohu pri stanovovaní, vykonávaní a presadzovaní prísnych noriem v oblasti životného prostredia, a varuje, že zaostávanie za tretími krajinami (napríklad pri stanovovaní emisných noriem vozidiel) by malo vplyv nielen na udržateľnosť, ale aj na konkurencieschopnosť priemyslu EÚ;

13.  domnieva sa, že verejné obstarávanie a udeľovanie environmentálnej značky zohrávajú zásadnú úlohu pri zavádzaní udržateľných produktov, služieb a inovácií a pri relokalizácii hospodárstva; vyzýva na urýchlené vykonávanie smerníc EÚ o verejnom obstarávaní a žiada, aby sa úsilie členských štátov a Komisie sústredilo na zabezpečenie toho, aby verejní obstarávatelia vychádzali pri svojich rozhodnutiach vo verejných súťažiach zo zásady ekonomicky najvýhodnejšej ponuky (MEAT), zameriavali sa na náklady na životný cyklus a environmentálne a sociálne udržateľné produkty, predchádzali mzdovému dampingu a nekalej hospodárskej súťaži, ako aj prispievali k posilňovaniu regionálnej hospodárskej štruktúry;

Prehodnotenie politiky hospodárskej súťaže, ktorá umožní priemyslu EÚ, aby bol súčasťou celosvetovej hospodárskej súťaže

14.  vyzýva Komisiu, aby prehodnotila právne predpisy EÚ v oblasti hospodárskej súťaže s cieľom primeranejšie zohľadniť narastajúci význam úlohy hlavných vnútroštátnych aktérov v tretích krajinách;

15.  vyzýva Komisiu, aby preverovala priame zahraničné investície tretích krajín v EÚ z hľadiska bezpečnosti a ochrany prístupu ku kľúčovým technológiám budúcnosti;

16.  vyzýva Komisiu, aby lepšie sledovala neeurópske investície v členských štátoch EÚ a aby zaistila dodržiavanie právnych predpisov EÚ v oblasti verejného obstarávania, napríklad právnych predpisov týkajúcich sa neobvykle nízkych ponúk vo verejných súťažiach a nekalej hospodárskej súťaže;

17.  vyzýva Komisiu, aby venovala väčšiu pozornosť úlohe štátnych podnikov so sídlom v zahraničí, ktoré ich vlády podporujú a dotujú spôsobom, ktorý je podľa pravidiel EÚ o jednotnom trhu pre subjekty v EÚ zakázaný;

Zosúladenie obchodnej politiky s cieľmi priemyselnej politiky a transformácie

18.  žiada, aby medzi obchodnou politikou a priemyselnou politikou existoval väčší súlad s cieľom zabezpečiť, aby nová generácia obchodných dohôd neviedla k novému premiestňovaniu podnikov a ďalšiemu obmedzovaniu industrializácie v EÚ;

19.  zdôrazňuje, že obchodné a investičné politiky by sa mali zameriavať na prispievanie k udržateľnému rozvoju, vytváraniu kvalitných pracovných miest a podpore vysokých sociálnych a environmentálnych noriem v priemysle a vo výrobe; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby boli tieto normy zakotvené v obchodných dohodách;

20.  zdôrazňuje, že obchodná politika EÚ nesmie podporovať postupy narúšajúce hospodársku súťaž vrátane sociálneho a environmentálneho dampingu, a najmä dampingu lacných výrobkov, ktoré ohrozujú európske normy a majú dosah na priemysel v EÚ; žiada EÚ, aby bezodkladne prijala potrebné opatrenia na svoju obranu voči nekalým obchodným praktikám a posilnenie svojich nástrojov na ochranu obchodu tým, že zlepší ich schopnosť reagovať a ich účinnosť;

21.  zdôrazňuje, že EÚ potrebuje ucelenú a účinnú antidampingovú a antisubvenčnú stratégiu, ktorá bude v súlade s pravidlami WTO;

22.  konštatuje, že je potrebné koordinovať úsilie, ktoré EÚ vyvíja na zníženie závislosti od tretích krajín, pokiaľ ide o zdroje, a to kombináciou trojakého úsilia o spravodlivý prístup na medzinárodný trh so zdrojmi, udržateľnú domácu ťažbu vrátane získavania užitočných materiálov z komunálneho odpadu (tzv. urban mining) a inovácie v oblasti efektívnosti technológií s príspevkami EÚ k viacstrannému riadeniu celosvetovej politiky zdrojov;

23.  zdôrazňuje, že zatiaľ čo v niektorých odvetviach hospodárstva je EÚ výrazne otvorená konkurentom z tretích krajín, tretie krajiny zaviedli rôzne prekážky, ktorými diskriminujú európske spoločnosti; vyzdvihuje potrebu čestných a rovnakých podmienok v celosvetovej hospodárskej súťaži a vzájomného prístupu na trhy s cieľom odvrátiť riziko straty pracovných miest a ochrániť priemyselné know-how v Európe;

Financovanie transformácie energetiky a udržateľnosti ako hnacej sily priemyselnej politiky

24.  vyzýva, aby sa do priemyselnej stratégie EÚ začlenili účinné nástroje ekologického financovania a opatrenia, ktoré pomôžu zabezpečiť väčšiu transparentnosť na trhu, pokiaľ ide o „uhlíkové riziko“; zdôrazňuje, že vzhľadom na ciele stanovené v Parížskej dohode je potrebné podporiť trvalo udržateľný rozvoj priemyslu;

25.  žiada o prideľovanie prostriedkov z verejných a zo súkromných zdrojov EÚ a členských štátov v súvislosti s rozsiahlym plánom ekologických investícií zameraným na transformáciu energetiky, udržateľnú mobilitu a obehové hospodárstvo; domnieva sa, že fondy EÚ vrátane európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF), finančných prostriedkov Nástroja na prepájanie Európy a Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) poskytujú významnú príležitosť na financovanie týchto investícií; je presvedčený, že usmernenia o štátnej pomoci by mali byť lepšie prispôsobené a mali by sa využívať na vytváranie politických opatrení na podporu inovácií a udržateľnosti;

26.  domnieva sa, že štrukturálne zmeny národných a medzinárodných finančných a daňových systémov vrátane prenesenia daňových politík z práce na zdroje, internalizácia externých nákladov, zbavenie sa závislosti od fosílnych palív či sfunkčnenie systému obchodovania s emisiami (ETS) sú kľúčové na vytvorenie hospodárskeho rámca, v ktorom možno stimulovať súkromné a verejné investície v kontexte udržateľnej priemyselnej politiky;

27.  očakáva, že Komisia predloží v roku 2018 uhlíkový rozpočet Únie, ktorý bude v súlade so záväzkami prijatým na základe Parížskej dohody vrátane identifikácie a podpory opatrení na rozvoj projektov energetickej únie v oblasti obnoviteľných zdrojov energie;

28.  uznáva význam a osobitosť železničného zásobovacieho odvetvia, ktoré sa vyznačuje veľkou kapitálovou náročnosťou, výraznou závislosťou od verejných zákaziek a nutnosťou dodržiavať veľmi prísne bezpečnostné normy; pripomína významný prínos železničnej dopravy pri dosahovaní cieľov v oblasti zmeny klímy a potrebu zabezpečiť, aby si Európa zachovala technologickú a inovačnú výhodu v tomto odvetví; žiada Komisiu, aby zabezpečila väčšie využívanie európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF), najmä Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), na podporu železničných investičných projektov na regionálnej a miestnej úrovni;

29.  pripomína obrovský potenciál zlepšení v oblasti energetickej efektívnosti pri tvorbe pracovných miest a znižovaní nákladov; zdôrazňuje, že iniciatívy vo všetkých priemyselných odvetviach musí sprevádzať prijímanie opatrení na zabezpečenie zlepšenia energetickej efektívnosti vrátane cieľov, noriem a hodnotiacich mechanizmov; poukazuje na to, že predovšetkým v odvetviach dopravy a výstavby sa musí realizovať aktívna politika energetických úspor a diverzifikácie v prospech udržateľných, čistých a bezpečných zdrojov energie;

30.  požaduje výrazné zlepšenie vykonávania udržateľnosti, ako aj sociálnych a zamestnaneckých kritérií pri využívaní fondov EÚ, najmä fondov EŠI, ako aj všetkých finančných nástrojov, ktoré riadi Európska investičná banka (EIB);

31.  vyzýva na investície na podporu výskumu a vývoja zameraného na priemysel s cieľom zaistiť energetickú efektívnosť a efektívne využívanie zdrojov, využívanie obnoviteľných zdrojov energie a podporu obehového hospodárstva a udržateľnosti; žiada, aby sa prijali konkrétne nástroje na to, aby EÚ a členské štáty mohli spojiť úsilie týkajúce sa výskumu a vývoja v uvedených prioritných oblastiach a umožnilo sa využívanie výsledkov v miestnom hospodárstve a vo všetkých hodnotových sieťach;

Zlepšovanie zručností v prospech zamestnanosti orientovanej do budúcnosti v priemysle

32.  zdôrazňuje, že je nutné koordinovať úsilie EÚ o ďalšiu podporu nových zručností, ako aj rekvalifikácie, zvyšovania úrovne zručností a celoživotného vzdelávania, ako to Komisia presadzuje vo svojom Programe pre nové zručnosti a nové pracovné miesta;

33.  zdôrazňuje, že je potrebný širší a lepší prístup k odbornému vzdelávaniu, celoživotnému vzdelávaniu, príprave na budúce povolanie a vysokoškolskému vzdelávaniu, s väčším dôrazom na odbory STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika), podporu podnikania a náležitú sieť sociálneho zabezpečenia spolu s politikou druhých šancí; zdôrazňuje, že treba rozšíriť demokratizáciu pracovísk a že pracovníci by mali mať individuálne právo na odborné vzdelávanie;

34.  domnieva sa, že v záujme čo najväčšieho zvýšenia čistého potenciálu ekologického hospodárstva vytvárať nové pracovné miesta je mimoriadne dôležité, aby sa jestvujúcej pracovnej sile v EÚ poskytli riadne príležitosti na získavanie nových zručností potrebných pre obehové hospodárstvo a na vyrovnanie sa s prechodom k udržateľnejším výrobným procesom a výrobkom; žiada, aby sa vypracovala európska stratégia odbornej prípravy a vzdelávania, ktorá by podporovala spoločnosti, výskumné inštitúty a sociálnych partnerov pri spoločnom skúmaní potrieb zručností požadovaných na dosiahnutie environmentálnej udržateľnosti;

35.  zdôrazňuje, že podľa dostupných štatistík a prieskumov ženy nie sú dostatočne zastúpené vo väčšine vedeckých, inžinierskych a riadiacich pozícií a na vyšších úrovniach hierarchie; zdôrazňuje, že odborníčky vo výrobných odvetviach sú pre EÚ prínosom; vyzýva Komisiu, aby identifikovala problémy a prekážky, ktorým čelia ženy na začiatku podnikania, a propagovala a podporovala ženy na vedúcich pozíciách;

Spravodlivejšie zdaňovanie a investície do reálnej ekonomiky

36.  vyjadruje poľutovanie nad financializáciou reálnej ekonomiky, ktorú podnecuje podniková kultúra zameraná na krátkodobý finančný výhľad, t. j. vytváranie hodnoty pre akcionárov, skôr ako na zachovanie inovatívneho priemyselného nástroja, ktorý môže vytvárať kvalitné pracovné miesta a dlhodobé prínosy pre spoločnosť; vyjadruje poľutovanie nad tým, že tento prístup viedol k strate mnohých pracovných miest vo výrobnom odvetví;

37.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom spravodlivého zdaňovania veľkých spoločností na úrovni EÚ pôsobiacich v Európe a na celom svete; domnieva sa, že boj proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam by umožnil zníženie daní pre MSP a naplnenie miestnych verejných rozpočtov na investície v budúcnosti; vyzýva na vytvorenie spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) ako vlastného zdroja rozpočtu EÚ;

38.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

 

 

(1)

Ú. v. EÚ C 199E, 7.7.2012, s. 131.

(2)

Ú. v. EÚ C 482, 23.12.2016, s. 89.

(3)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0377.

(4)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0240.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia