NÁVRH UZNESENIA o budovaní ambicióznej priemyselnej stratégie EÚ ako strategickej priority pre rast, zamestnanosť a inovácie v Európe
28.6.2017 - (2017/2732(RSP))
v súlade s článkom 128 ods. 5 rokovacieho poriadku
Lieve Wierinck v mene Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0440/2017
B8-0447/2017
Uznesenie Európskeho parlamentu o budovaní ambicióznej priemyselnej stratégie EÚ ako strategickej priority pre rast, zamestnanosť a inovácie v Európe
Európsky parlament,
– so zreteľom na článok 173 (hlava XVII) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktorý sa týka priemyselnej politiky Únie a okrem iného sa vzťahuje na konkurencieschopnosť priemyslu Únie,
– so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. októbra 2012 s názvom Silnejší európsky priemysel v prospech rastu a oživenia hospodárstva (COM(2012)0582),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. januára 2014 s názvom Za obnovu európskeho priemyslu (COM(2014)0014),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júla 2014 s názvom Na ceste k prosperujúcemu hospodárstvu založenému na údajoch (COM(2014)0442),
– so zreteľom na návrh Komisie zo 7. júna 2017, ktorým sa ustanovuje Program rozvoja európskeho obranného priemyslu zameraný na podporu konkurencieschopnosti a inovačnej kapacity obranného priemyslu EÚ (COM(2017)0294),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2014 o reindustrializácii Európy s cieľom podporiť konkurencieschopnosť a udržateľnosť[1],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 s názvom Smerom k aktu o jednotnom digitálnom trhu[2],
– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Obchod pre všetkých – Smerom k zodpovednejšej obchodnej a investičnej politike (COM(2015)0497),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2017 o digitalizácii európskeho priemyslu[3],
– so zreteľom na politické usmernenia predsedu Junckera s názvom Nový začiatok pre Európu: agenda pre zamestnanosť, rast, spravodlivosť a demokratickú zmenu,
– so zreteľom na závery Európskej rady z 15. decembra 2016,
– so zreteľom na závery Rady o programe konkurencieschopnosti priemyslu, o digitálnej transformácii európskeho priemyslu a balíku technológií jednotného digitálneho trhu a modernizácie verejných služieb,
– so zreteľom na závery Rady z 29. mája 2017 o budúcej stratégii EÚ pre priemyselnú politiku,
– so zreteľom na otázku Komisii o budovaní ambicióznej priemyselnej stratégie EÚ ako strategickej priority pre rast, zamestnanosť a inovácie v Európe (O-000047/2017 – B8-0319/2017),
– so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže pre Európsku úniu je priemysel kľúčovým odvetvím fungujúcim v nesmierne dynamickom globálnom prostredí, ktoré so sebou prináša technologické, environmentálne a spoločenské výzvy; keďže európska priemyselná výroba predstavovala v 90. rokoch 20. storočia 36 % svetovej výroby, ale dnes tvorí už len 24 % a jej podiel naďalej klesá[4];
B. keďže v záujme toho, aby bolo do roku 2020 na priemysle založených 20 % HDP Únie, ako si to EÚ stanovila za cieľ[5], treba podniknúť konkrétne kroky a motivačné opatrenia;
C. keďže hoci 75 % hodnoty vytvorenej digitálnym hospodárstvom pochádza z tradičných priemyselných odvetví, tieto odvetvia začlenili digitálne technológie iba v obmedzenom rozsahu – len 1,7 % európskych podnikov plne využíva moderné digitálne technológie a len 14 % MSP využíva internet ako predajný kanál; keďže Európa musí využiť obrovský potenciál IKT na digitalizáciu priemyslu a aby si zachovala celosvetovú konkurencieschopnosť[6];
D. keďže konkurencieschopnosť a investície v EÚ sú rozhodujúce pre jej priemysel;
E. keďže digitalizácia v priemyselnej výrobe zmení dopyt na trhu práce v Európe; keďže v záujme vyrovnania sa s touto zmenou dopytu by sa mali zvýšiť digitálne zručnosti v spoločnosti ako celku;
F. keďže v rámci stratégie podpory digitalizácie priemyslu, ktorá má zásadný význam pre konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva, by sa do roku 2021 malo zmobilizovať 50 mld. EUR;
1. zdôrazňuje nevyhnutnosť komplexného prístupu vrátane konkrétnych politík a opatrení na reindustrializáciu EÚ, v rámci ktorého sa skĺbi konkurencieschopnosť s udržateľnosťou, vytváraním pracovných miest a inkluzívnosťou a zároveň sa zohľadní štrukturálna transformácia priemyselného odvetvia z dôvodu digitálneho narušenia a nástupu nových obchodných modelov
2. vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi vyvinula stratégiu Únie v oblasti súdržnej a komplexnej priemyselnej politiky, ktorá bude zameraná na reindustrializáciu Európy a založená okrem iného na digitalizácii (najmä integrácii inteligentných technológií a robotiky do hodnotových reťazcov v priemysle), trvalej udržateľnosti, energetickej efektívnosti a primeraných finančných zdrojoch a obnoviteľných zdrojoch energie; na tento účel preto požaduje väčšie zbližovanie medzi členskými štátmi; domnieva sa, že európsky regulačný rámec by mal umožniť odvetviam prispôsobiť sa príslušným zmenám a podnikať anticipačné kroky, aby sa prispelo k tvorbe pracovných miest, rastu a regionálnej konvergencii;
3. víta závery Rady z 29. mája 2017, najmä výzvu Rady, aby Komisia najneskôr do jari 2018 vypracovala komplexnú stratégiu priemyselnej politiky EÚ pre budúcnosť;
4. je presvedčený, že niektorým európskym priemyselným odvetviam by prospelo dosiahnutie kritickej miery, aby tak mohli čeliť medzinárodnej konkurencii;
5. poukazuje na osobitosť určitých priemyselných odvetví, ktoré charakterizuje predovšetkým výroba prvkov s životnosťou dosahujúcou až 50 rokov, veľká kapitálová náročnosť, výrazná závislosť od verejných zákaziek a nutnosť dodržiavať veľmi prísne normy;
6. zdôrazňuje, že v záujme zlepšenia konkurencieschopnosti v Európe je pre EÚ dôležité podporovať kvalitatívny nárast európskych výrobkov prostredníctvom procesu reindustrializácie, najmä prostredníctvom výskumu, Priemyslu 4.0 a digitalizácie;
7. pripomína, že je nevyhnutné ponechať v budúcom viacročnom finančnom rámci (VFR) dostatočné finančné prostriedky pre priemyselné odvetvie, najmä prostredníctvom osobitných nástrojov a fondov, ako sú európske štrukturálne a investičné fondy, Horizont 2020, Nástroj na prepájanie Európy (NPE), Európsky fond pre strategické investície (EFSI) a deviaty rámcový program;
8. zdôrazňuje význam digitalizácie priemyslu pre zachovanie vedúceho priemyselného postavenia EÚ vo svete; vyzýva Komisiu, aby skonkretizovala svoju ambíciu dosiahnuť cieľ 20 % HDP v oblasti výroby; v tejto súvislosti zdôrazňuje relokalizačný potenciál digitalizácie priemyslu znížením výrobných nákladov;
9. pripomína, že priaznivý regulačný rámec a budovanie najmodernejšej európskej digitálnej infraštruktúry sú kľúčom na podnietenie digitalizácie priemyslu; očakáva, že k aktívnej účasti budú povzbudzované všetky relevantné zainteresované strany;
10. pripomína, že zdroje treba využívať efektívnejšie a zodpovednejšie; je presvedčený, že s týmto cieľom by mala byť koncepcia obehového hospodárstva ako motor inovácií podporovaná v celom hodnotovom reťazci, pričom aktéri zo súkromnej aj verejnej sféry by mali rozširovať a vymieňať si najlepšie postupy;
11. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že priemyselné politiky budú v súlade so zásadou inovácie a že súčasťou posúdenia vplyvu bude potenciálny vplyv na výskum a inováciu;
12. zdôrazňuje, že úsilie o vybudovanie ambicióznej priemyselnej stratégie EÚ by malo byť v súlade s cieľmi v oblasti energeticky a klímy, ktoré boli odsúhlasené v Parížskej dohode o zmene klímy v decembri 2015;
13. zdôrazňuje rastúci význam námorného priemyslu a technológií modrého rastu a ich predpoklady na vytvorenie novej oblasti rastu v Európe;
14. pripomína, že osobitnú pozornosť treba venovať MSP a posilňovaniu spolupráce medzi etablovanými podnikmi, začínajúcimi podnikmi a rozširujúcimi sa podnikmi, pretože by to mohlo napomôcť vytváraniu udržateľnejšieho a konkurencieschopnejšieho obchodného modelu;
15. zdôrazňuje, že priemyselné hodnotové reťazce sú čoraz viac rozložené po celej Európe a že koordinácia na úrovni EÚ je preto odôvodnená a potrebná; vyzýva Komisiu, aby zjednodušila vzájomné obohacovanie medzi rôznymi vnútroštátnymi iniciatívami v rámci digitalizácie priemyslu, ako sú Industrie 4.0 v Nemecku, Industrie du Futur vo Francúzsku, Smart Industry v Holandsku a mnohé ďalšie; v tejto súvislosti vyzýva na výmenu najlepších postupov;
16. zdôrazňuje význam výhľadovej priemyselnej politiky v celej EÚ, ktorá Komisii umožní lepšie predvídať sociálno-ekonomický vývoj a zabezpečiť konkurencieschopnosť priemyselných sietí vrátane sektorovejšieho prístupu; zdôrazňuje, že v záujme pritiahnutia investícií je dôležité zvýšiť atraktívnosť priemyselného odvetvia EÚ;
17. zdôrazňuje, že klastre pre konkurencieschopnosť a ich špecifické usporiadanie predstavujú veľmi dobrý spôsob, ako zapojiť všetky príslušné zainteresované strany; žiada Komisiu, aby podporila tieto klastre a ich spoluprácu na európskej úrovni a zaručila zapojenie MSP, výskumných centier a univerzít na regionálnej a miestnej úrovni; vyzýva Komisiu, aby vytvorila inteligentné špecializované platformy, ktoré by uľahčovali prepojenia medzi odvetviami a disciplínami; zdôrazňuje potrebu posilniť medziregionálnu spoluprácu s cieľom rozvíjať nadnárodné príležitosti;
18. pripomína potrebu konzistentnosti vo všetkých politikách súvisiacich s výskumom a inováciami, medzinárodným obchodom, životným prostredím a zamestnanosťou; zdôrazňuje význam energetickej únie pri rozvoji európskej priemyselnej politiky;
19. zdôrazňuje, že aktivity tretích krajín, pokiaľ ide o fúzie a akvizície a priame zahraničné investície (PZI) v strategicky dôležitých priemyselných odvetviach EÚ, by mohli predstavovať strategické riziko; zastáva názor, že záujmy jednotlivých investorov by nemali vždy prevládať nad verejným záujmom EÚ; žiada Komisiu, aby vypracovala rámec na posudzovanie aktivít tretích krajín v oblasti PZI, fúzií a akvizícií z hľadiska strategických kritérií EÚ;
20. víta návrh Komisie, ktorým sa ustanovuje Program rozvoja európskeho obranného priemyslu zameraný na podporu konkurencieschopnosti a inovačnej kapacity obranného priemyslu EÚ, v súlade s oživením obrannej spolupráce, ktoré navrhuje predseda Juncker; žiada, aby sa vykonávala skutočná integrovaná európska obranná politika, ktorá by prostredníctvom úsilia vo výskume a vývoji mohla v konečnom dôsledku viesť k prudkému priemyselnému rastu;
21. pripomína potrebu podporovať technické zručnosti vo vzdelávaní, a to prostredníctvom riadne koncipovaných systémov odbornej prípravy učňov založených na akademickom vzdelávaní a odbornej príprave na pracovisku;
22. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.
- [1] Ú. v. EÚ C 482, 23.12.2016, s. 89.
- [2] Prijaté texty, P8_TA(2016)0009.
- [3] Prijaté texty, P8_TA(2017)0240.
- [4] Údaje Eurostatu.
- [5] Oznámenie Európskej komisie z 10. októbra 2012 s názvom Silnejší európsky priemysel v prospech rastu a oživenia hospodárstva – Aktualizácia oznámenia o priemyselnej politike, COM(2012)0582.
- [6] Oznámenie Komisie s názvom Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe, COM(2015)0192.