NÁVRH UZNESENIA o pracovnom programe Komisie na rok 2018
30.6.2017 - (2017/2699(RSP))
v súlade s článkom 37 ods. 3 rokovacieho poriadku a rámcovou dohodou o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou
Anthea McIntyre v mene skupiny ECR
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0434/2017
B8-0450/2017
Uznesenie Európskeho parlamentu o pracovnom programe Komisie na rok 2018
Európsky parlament,
– so zreteľom na vyhlásenie Európskej rady o konkurencieschopnosti z 19. februára 2016,
– so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu (MID) medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva,
– so zreteľom na záverečnú správu Skupiny nezávislých zainteresovaných strán na vysokej úrovni pre oblasť administratívnej záťaže zo 24. júla 2014 s názvom Znižovanie byrokracie v Európe – dedičstvo a výhľad do budúcnosti,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2016 s názvom Cesta k zlepšeniu právnej úpravy týkajúcej sa jednotného trhu[1],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2016 o výročných správach za roky 2012 – 2013 o subsidiarite a proporcionalite[2],
– so zreteľom na článok 37 ods. 3 rokovacieho poriadku,
A. keďže najlepšou hospodárskou a sociálnou podporou, ktorú členské štáty Európskej únie môžu ponúknuť svojim občanom v záujme zabezpečenia lepšej kvality života, je rast hospodárstva s nízkou mierou inflácie a vysokou mierou zamestnanosti a rastom miezd, v rámci čoho sa vytvárajú zdroje potrebné na financovanie investícií do budúcnosti, lepšej infraštruktúry a verejných služieb;
B. keďže členské štáty čelia závažným hospodárskym výzvam v zložitom prostredí celosvetového trhu, ktorým sa dá čeliť len tak, že sa vytvoria dynamické konkurencieschopné hospodárstva s rastúcou úrovňou produktivity a inovácií;
C. keďže v období výskytu domácich a medzinárodných hrozieb existujú vážne obavy, pokiaľ ide o bezpečnosť;
D. keďže verejná mienka je čoraz obozretnejšia, pokiaľ ide o Úniu, ktorá, zdá sa, berie na seba právomoci a povinnosti, ktorých vykonávanie je vhodnejšie na úrovni členských štátov, ich regionálnych a miestnych orgánov, či prostredníctvom samotných občanov;
E. keďže občania Európskej únie sa jasne dožadujú citlivo postupujúcej Únie, ktorá uľahčuje spoluprácu medzi členskými štátmi v oblastiach, kde to môže priniesť pridanú hodnotu, ale predovšetkým rešpektuje základné zásady subsidiarity, proporcionality a prenesenia právomocí;
ČASŤ 1: EURÓPA DOSPELA DO KRITICKÉHO BODU
Všeobecné zásady, ktoré formujú pracovný program na rok 2018
1. zdôrazňuje skutočnosť, že členské štáty sú demokratickým základom Európskej únie a že Komisia musí vo svojich návrhoch na rok 2018 klásť dostatočný dôraz na to, aby do svojej činnosti zapojila vnútroštátne a regionálne vlády;
2. vyzýva Európsku komisiu, aby v roku 2018 obmedzila nové návrhy na minimum a zamerala sa na oblasti, v ktorých môže európska spolupráca priniesť pridanú hodnotu v súlade so zásadami subsidiarity, proporcionality a prenesenia právomocí;
3. žiada o úpravu politík a programov EÚ takým spôsobom, aby mohli členské štáty vykonávať vyššiu úroveň kontroly na miestnej úrovni a mali väčšiu flexibilitu v rozhodovaní o spôsobe dosahovania dohodnutých európskych cieľov;
4. trvá na tom, aby Komisia zvýšila úroveň konzultácií s členskými štátmi, regionálnymi a miestnymi vládami, ako aj priamo s občanmi, pokiaľ ide o možné budúce návrhy; zdôrazňuje, že v záujme stanovenia rôznych možností je dôležité poskytnúť dostatočný čas na spätnú väzbu a viac používať „biele knihy“ a „zelené knihy“;
5. zdôrazňuje význam zabezpečenia hodnoty za vynaložené prostriedky a prijatia politiky nulovej tolerancie, pokiaľ ide o prípady zlého hospodárenia a podvodov;
6. zdôrazňuje dôležitosť toho, aby bola Európska únia perspektívne zameraná a vytvárala úzke hospodárske, obchodné a strategické vzťahy so stúpencami a spojencami, najmä tými, ktorí sú blízkymi susedmi;
Priority na rok 2018
7. vyzýva Európsku komisiu, aby sa v roku 2018 prioritne venovala opatreniam, ktoré umožnia Európskej únii podporovať svoje členské štáty v uskutočňovaní reforiem ich hospodárstiev tak, aby sa dosiahol dlhodobý udržateľný rast, tvorba pracovných miest a prosperita;
8. domnieva sa, že na úrovni Európskej únie je kľúčovým nástrojom na zlepšenie hospodárskeho výhľadu dosiahnutie pokroku v súvislosti s programom lepšej tvorby právnych predpisov; vyzýva preto Komisiu, aby vypracovala ambiciózny program, ktorý bude zahŕňať najmä:
– testy MSP a testy konkurencieschopnosti v rámci posúdení vplyvu,
– stanovenie cieľov pre znižovanie zaťaženia,
– ročný prieskum zaťaženia, a
– prácu výboru pre kontrolu regulácie;
a žiada Komisiu, aby zabezpečila, aby boli mikropodniky čo najviac oslobodené od všetkých legislatívnych návrhov s cieľom podporiť nové začínajúce podniky a podnikateľov;
9. požaduje, aby sa pozornosť naďalej venovala daňovej konsolidácii podporujúcej rast; je presvedčený, že oživenie investícií by sa nemalo považovať za alternatívu potrebných štrukturálnych reforiem;
10. zdôrazňuje dôležitosť presadzovania politiky hospodárskej súťaže pri vytváraní rovnakých podmienok, ktoré podporujú inovácie, produktivitu, vytváranie pracovných miest a investície, všetkými subjektmi na jednotnom trhu a vo všetkých obchodných modeloch vrátane MSP;
11. zdôrazňuje dôležitosť dosiahnutia pokroku pri riešení migračnej krízy spôsobom, ktorý preukazuje oveľa väčšiu citlivosť voči rozsiahlym obavám členských štátov, pokiaľ ide o nekontrolovanú migráciu, tým, že poskytuje uskutočniteľné návrhy politík a rešpektuje právomoci zvrchovaných členských štátov v tejto oblasti;
12. vyzýva Komisiu, aby prioritizovala rokovania o nových obchodných dohodách s tretími krajinami s cieľom zabezpečiť nižšie ceny pre európskych spotrebiteľov a väčšie trhy pre európskych výrobcov, čo povedie k vytvoreniu nových pracovných miest a väčšej prosperite;
13. zdôrazňuje význam vykonávania politík obehového hospodárstva s dôrazom na boj proti plytvaniu potravinami; vyzýva Komisiu, aby nabádala členské štáty, aby spolupracovali a vymieňali si osvedčené postupy;
14. zdôrazňuje, že je potrebné zaistiť práva osôb so zdravotným postihnutím v súlade s Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím; zdôrazňuje skutočný význam dosiahnutia úplnej dostupnosti výrobkov, služieb a prostredia nevyhnutného na to, aby bolo umožnené ich plné zapojenie do spoločnosti;
15. pripomína potrebu podporovať rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom neoficiálnych opatrovateľov, ktorí sa starajú o svojich závislých príbuzných (starší ľudia, deti, osoby so zdravotným postihnutím) bez toho, aby boli oficiálne zamestnaní;
16. zdôrazňuje potrebu pozitívneho a priateľského uzatvorenia rokovaní o brexite, pričom bude uznaný veľký prínos, ktorý za 40 rokov prinieslo Spojené kráľovstvo Európskej únii, aby bolo v budúcnosti zaručené silné hospodárske a politické partnerstvo medzi Úniou a Spojeným kráľovstvom, v rámci ktorého budú zohľadnené primerané požiadavky a záujmy všetkých strán;
ČASŤ 2: OSOBITNÉ NÁVRHY PRACOVNÉHO PROGRAMU PLNENIA 10 PRIORÍT
1. Ďalšie posilnenie zamestnanosti, rastu a investícií
Lepšia tvorba práva
17. pripomína Komisii, že všetky legislatívne návrhy by mali byť predmetom dôkladného posúdenia vplyvu a analýzy nákladov a prínosov; žiada Komisiu, aby zabezpečila, aby bolo každé posúdenie vplyvu zamerané na preukázanie možných vplyvov na podniky a na trh a aby sa návrhy podali iba vtedy, keď je zamýšľaný účinok primeraný;
18. zdôrazňuje, že je dôležité, aby Komisia zaradila testy MSP a testy konkurencieschopnosti do všetkých posúdení vplyvu, keďže to pomôže zaistiť, aby podniky, najmä MSP, neboli nadmerne zaťažené právnymi predpismi; vyzýva Komisiu, aby využívala test MSP vo všetkých generálnych riaditeľstvách a aby systematickejším spôsobom spolupracovala s výborom pre kontrolu regulácie s cieľom zabezpečiť štruktúrovanejšie uplatňovanie testu MSP rovnakým spôsobom, ako sa to uskutočnilo v smernici COM(2012) 238 final a COM(2009)126;
19. dôrazne odporúča, aby Komisia využila prechodné obdobie po ukončení rokovaní v rámci trialógu na účely dokončenia posúdenia vplyvu a kontroly subsidiarity; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila hodnotenie nezávislosti výboru pre kontrolu regulácie pri plnení jeho úlohy dohľadu a poskytovania objektívneho poradenstva týkajúceho sa príslušných posúdení vplyvu a prípadné nadväzujúce činnosti; vyzýva Komisiu, aby uznala, že program lepšej právnej regulácie má dôležitý miestny/regionálny rozmer, ktorý nie je nevyhnutne riešený v rámci subsidiarity, tým, že rozšíri svoje procesy posudzovania vplyvu regulácie (iné ako „posudzovanie územného vplyvu“) na preskúmanie finančného a administratívneho vplyvu existujúcich i nových noriem na miestne/regionálne samosprávy;
20. zdôrazňuje význam ročného prieskumu zaťaženia (ABS), ktorý bol dohodnutý ako súčasť medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva, keďže je nevyhnutným nástrojom na to, aby sa jasne a transparentne identifikovali a monitorovali výsledky úsilia Únie predísť akejkoľvek nadmernej regulácii a administratívnemu zaťaženiu a obmedziť tieto javy, najmä z dôvodu, že majú vplyv na MSP; domnieva sa, že prieskum ABS sa musí použiť na identifikáciu záťaží vyplývajúcich z jednotlivých legislatívnych návrhov a aktov Komisie a transpozícií jednotlivých členských štátov, ako aj z výkladu právnych predpisov, ktorý je známy ako gold-plating;
21. vyzýva Komisiu, aby nadviazala na odporúčania obsiahnuté vo výročných správach z rokov 2012, 2013 a 2014 o subsidiarite a proporcionalite; berie na vedomie najmä v správach prítomné výzvy týkajúce sa skutkovo podloženej analýzy všetkých návrhov, ktoré predložila Komisia na základe subsidiarity a proporcionality; žiada o to, aby sa v odôvodnených stanoviskách národných parlamentov posudzovala proporcionalita (okrem subsidiarity), čo by si vyžadovalo revíziu zmlúv, zároveň žiada o posúdenie toho, koľko národných parlamentov je potrebných na udelenie žltej karty a o to, aby sa predĺžila lehota, ktorú majú národné parlamenty k dispozícii na predloženie stanovísk týkajúcich sa subsidiarity;
22. zdôrazňuje výzvy v správach o posúdení proporcionality zo strany Komisie zamerané na zamietnutie návrhov, ktoré neprimerane zaťažujú konkurencieschopnosť a MSP; pripomína, že bola vyžiadaná zelená karta pre národné parlamenty a že Parlament požiadal Komisiu, aby pri ukončení legislatívnych rokovaní uskutočnila kontrolu subsidiarity a úplné posúdenie vplyvu s cieľom zabezpečiť, aby sa po zmene návrhov dodržiavali zásady subsidiarity a proporcionality;
23. v súlade s príslušnými ustanoveniami novej MID vyzýva Komisiu, aby urýchlene predložila návrhy na stanovenie cieľov znižovania zaťaženia v kľúčových odvetviach; vyzýva Komisiu, aby sa zamerala na cieľ znížiť do roku 2020 o 25 % hospodárske náklady, ktoré súvisia s regulačným zaťažením podnikov v každej oblasti politiky, a aby si ako dlhodobý cieľ stanovila znížiť do roku 2030 zaťaženie vyplývajúce z platných právnych predpisov Únie o polovicu; dôrazne nabáda Komisiu, aby okamžite uplatnia vzorec „každým vytvorením nového štandardu sa zrušia dva staré štandardy“, a to zvážením výhod zavedenia regulačnej kompenzácie, pričom nové pravidlá, ktoré zvyšujú administratívnu a regulačnú záťaž, možno stanoviť, len ak sa tým preukázateľne dosiahne príslušný dvojnásobný škrt existujúcej záťaže;
24. žiada Komisiu (a Parlament) o uznanie skutočnosti, že demokraticky zvolené miestne a regionálne samosprávy a ich zastupujúce združenia sú súčasťou procesu tvorby európskeho práva; konkrétne žiada, aby – ako sa to už uplatňuje v prípade jednotlivých regiónov – boli oslobodené od povinností, ktoré ukladá register transparentnosti;
25. vyzýva Komisiu, aby venovala väčšiu pozornosť zabezpečeniu transparentnosti a rozdelenia právomocí, a to prostredníctvom prísnejšieho dodržiavania ustanovení článku 290 ZFEÚ, a preto nevyužívala delegované akty s cieľom prijímať skutočne legislatívne opatrenia, ktoré by mali byť prijaté v rámci riadneho legislatívneho postupu;
26. zdôrazňuje pretrvávajúcu dôležitosť programu REFIT a následných legislatívnych návrhov v nadväznosti na kumulatívne hodnotenie vplyvu; vyzýva Komisiu, aby začlenila smernicu Seveso III do prebiehajúceho programu REFIT a aby sa predovšetkým zamerala na vplyv na podniky, najmä na MSP, a ich schopnosť uskutočňovať dlhodobé investície, ako aj súvisiaci vplyv na prípadné premiestnenie chemickej výroby umiestnenej v EÚ;
27. berie na vedomie návrhy Komisie týkajúce sa európskeho piliera sociálnych práv, ktoré sú zamerané na posilnenie sociálneho rozmeru EÚ; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby popri uskutočňovaní jej priorít zabezpečila, aby všetky iniciatívy pod záštitou európskeho piliera sociálnych práv v plnej miere zohľadňovali zásady subsidiarity a proporcionality;
28. vyzýva Komisiu, aby uskutočňovala systematický prieskum sociálneho acquis, ktorý pozostáva z viac ako 50 smerníc, ktoré sa vypracovávali od roku 1958, a identifikovala možnosti ďalšieho zjednodušenia a zníženia zaťaženia, a to v prípade potreby aj prostredníctvom stiahnutia či zrušenia právnych predpisov;
29. uznáva, že ženy sú stále nedostatočne zastúpené na trhu práce; v tejto súvislosti sa domnieva, že flexibilné pracovné zmluvy vrátane zmlúv na dočasný a čiastočný pracovný úväzok môžu zohrávať dôležitú úlohu pri zvyšovaní účasti skupín, ktoré by inak boli vylúčené z trhu práce; domnieva sa, že je neprimerané, aby Komisia predložila legislatívne návrhy, vrátane rámcovej smernice o dôstojnej práci, ktorých cieľom by bolo zabrániť používaniu takýchto zmlúv v členských štátoch;
30. pripomína článok 155 ZFEÚ; vyzýva sociálnych partnerov, aby v kontexte súčasných a budúcich rámcových dohôd prijali nástroje lepšej právnej regulácie, zintenzívnili využívanie posúdení vplyvu a postúpili dohody s návrhom legislatívnych opatrení výboru Komisie pre kontrolu regulácie;
Rozpočtové prostriedky
31. konštatuje, že Komisia musí uverejniť svoj návrh nového viacročného finančného rámca (VFR) pred 1. januárom 2018, ako sa stanovuje v článku 25 nariadenia č. 1311/2013; domnieva sa, že v rámci budúceho VFR sa musí vytvoriť cesta k modernému rozpočtu EÚ, kde sa budú dostatočne riešiť súčasné výzvy, ako napríklad migračná a utečenecká kríza, hrozba terorizmu a vystúpenie Spojeného kráľovstva z Únie; domnieva sa, že Komisia by preto mala pred uskutočnením rokovaní o budúcom VFR vykonať komplexné preskúmanie výdavkov s cieľom systematicky zhodnotiť všetky oblasti politiky rozpočtu EÚ z hľadiska efektívnosti, pridanej hodnoty a príspevku vzhľadom na celkové priority EÚ; okrem toho naliehavo žiada Komisiu, aby zosúladila budúci VFR s politickými cyklami Komisie a Parlamentu s cieľom zlepšiť politickú zodpovednosť a v širšom zmysle aj zodpovednosť, pokiaľ ide o viacročný rozpočet Únie; domnieva sa, že stropy VFR dohodnuté v roku 2013 by sa mali zachovať;
32. berie na vedomie, že Komisia preskúma návrhy skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje vrátane nových možností vlastným zdrojov; naliehavo žiada Komisiu, aby nežiadala o právomoci ukladať dane pre EÚ; zasadzuje sa za to, aby sa neupúšťalo od stanovených usmernení pre súčasný systém vlastných zdrojov, ako je rovnováha medzi rozpočtom a aktuálnymi tradičnými vlastnými zdrojmi (napr. clá a odvody z produkcie cukru), ani od usmernení pre hrubý národný dôchodok (HND) na základe vlastných zdrojov, a domnieva sa, že vlastné zdroje by mali byť v štátnych rozpočtoch uvedené jasne a jednotne, aby sa zaručila transparentnosť a porovnateľnosť príjmov EÚ;
33. domnieva sa, že Komisia by mala vypracovať lepší systém kontroly rozpočtu primeraný prínosom dosiahnutým prostredníctvom financovania z prostriedkov EÚ; domnieva sa, že neoddeliteľnou súčasťou tohto systému by malo byť podávanie správ, ktoré by malo byť dostatočne transparentné a podrobné, a malo by obsahovať aj ohlasovanie informácií o príjemcoch finančných prostriedkov EÚ a o tom, či sa platby realizujú včas; domnieva sa, že výkonnosť, nákladová účinnosť a výsledky dosiahnuté prostredníctvom finančných prostriedkov EÚ by mali byť vždy podrobené kontrole, aby sa zabezpečili udržateľné dlhodobé účinky výdavkov EÚ; pripomína výzvu Parlamentu na ustanovenie komisára výlučne zodpovedného za kontrolu rozpočtu, ktorý by nahradil jedného zo súčasných komisárov a spolupracoval by s členskými štátmi na vyriešení problematiky podvodov a zlého hospodárenia; žiada, aby boli pripravené návrhy na reformu Dvora audítorov tak, aby slúžil aj ako orgán auditu aj ako hodnotiaci orgán, ktorý vykonáva nezávislé hodnotenia programov Únie alebo zadáva ich vypracovanie;
Doprava
34. zdôrazňuje, že je potrebné prioritne pokračovať v rozvoji transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) a jej koridorov základnej siete s cieľom prepojiť dopravné siete všetkých regiónov EÚ a vyriešiť problémy ako nedostatok vhodnej infraštruktúry, prístupnosť a nízka interoperabilita medzi východnými a západnými časťami EÚ; zdôrazňuje, že je potrebná súčinnosť finančných zdrojov z Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), Nástroja na prepájanie Európy (NPE) a štrukturálnych a investičných fondov s cieľom zabezpečiť čo najlepšie využitie všetkých dostupných finančných prostriedkov EÚ; zdôrazňuje však, že hoci by sa NPE 2.0 mal zameriavať na inovatívne finančné nástroje a kombináciu rôznych typov zdrojov, mala by sa dostatočná časť grantov vyčleniť na projekty dopravnej infraštruktúry, ktoré by nepritiahli súkromné investície z dôvodu rôznych trhových podmienok v rôznych častiach EÚ;
Výskum
35. vzhľadom na mieru podrobnosti, ktorá sa vyžaduje pre návrh projektu Horizont 2020, vyzýva Komisiu, aby vo svojom strednodobom preskúmaní zaviedla prísnejšie výberové kritériá v prvej fáze vykonávania, keďže mnoho žiadateľov investuje čas a úsilie a predloží úplný návrh v druhej fáze, aj keď majú len malú šancu na úspech a vieru v neho; je znepokojený tým, že tento problém je obzvlášť závažný pre MSP;
36. poukazuje na potrebu aplikovaného výskumu, najmä výskumu, ktorý vedie k vyššej úrovni znalostí, zručností a postupov, aby sa zabezpečilo čo najlepšie využitie nových technológií; vyzýva Komisiu, aby lepšie vyvážila potreby základného, aplikovaného a translačného výskumu a rozvoja s cieľom zabezpečiť účinné a rýchle premietnutie nových objavov do reálnych technológií a výrobkov;
Programy zamerané na zručnosti a vzdelávanie
37. zdôrazňuje, že strategický rámec pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020) a nový program Komisie v oblasti zručností by mali dopĺňať vnútroštátne opatrenia a podporovať členské štáty v ich úsilí o vytvorenie formálnych a neformálnych systémov vzdelávania a odbornej prípravy, najmä s cieľom zlepšiť zručnosti v oblasti čítania, písania a matematickej gramotnosti;
38. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby odborná verejnosť a príslušné zainteresované strany, vrátane združení rodičov, boli aktívne zapojené do rozvoja politiky;
39. vyzýva Komisiu, aby posúdila účinnosť a pridanú hodnotu kultúrnych a vzdelávacích programov EÚ, s osobitným dôrazom na program Európa pre občanov, a aby podporovala zjednodušovanie postupov a riadneho finančného hospodárenia na všetkých úrovniach;
Regionálny rozvoj a politika súdržnosti
40. vyzýva Komisiu, aby jasne naznačila, ako si predstavuje financovanie a štruktúru kohéznej politiky po roku 2020 a prípadné reformy existujúceho režimu; domnieva sa, že v záujme vytvorenia transparentného rozhodovacieho procesu musí byť prioritou dialóg medzi všetkými inštitúciami; zdôrazňuje, že súčasné stropy viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov je potrebné vyjadriť v rámci okruhu 1 (b) ako podiel HDP EÚ na celkovom rozpočte EÚ;
41. žiada Komisiu, aby vykonala ďalšie štúdie s cieľom uistiť sa, že zamýšľaný dosah politiky súdržnosti sa realizuje na úrovni príjemcov alebo projektov; považuje to za mimoriadne dôležité, keďže do konca roku 2018 bude pridelených len približne 25 % prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu (ESF), Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a Nástroja na prepájanie Európy vyčlenených na programové obdobie 2014 – 2020;
42. uznáva, že súhrnným nariadením sa zaviedol celý rad významných zmien zameraných na zjednodušenie, zefektívnenie a flexibilitu; domnieva sa, že na zaistenie náležite cielenej, monitorovanej a hodnotenej technickej pomoci možno urobiť viac; okrem toho sa domnieva, že Komisia by mala posilniť postavenie miestnych aktérov poskytnutím riešení zložitých schvaľovacích postupov, oneskorených platieb príjemcom a problémov s kombinovaním zdrojov financovania, ako aj podporou humanisticky zameraných prístupov, ako je miestny rozvoj vedený komunitou;
2. Prepojený jednotný digitálny trh
43. vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na stanovenie všeobecnej zásady voľného pohybu údajov a odstránenie obmedzení týkajúcich sa lokalizácie údajov v celej EÚ;
3. Odolná energetická Únia uplatňujúca výhľadovú politiku v oblasti zmeny klímy
44. vyzýva Komisiu, aby monitorovala sociálne a ekonomické dôsledky novej koncepcie trhu s elektrickou energiou, najmä v regióne strednej a východnej Európy, ktorý bude pravdepodobne znášať vyššie náklady na transformáciu energetiky ako iné členské štáty EÚ;
45. vyjadruje znepokojenie v súvislosti s vykonávaním smernice o energetickej efektívnosti a vyzýva Komisiu, aby na základe jednotných usmernení spolupracovala s členskými štátmi na zabezpečení účinného vykonávania; podporuje zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti v náležitých prípadoch a domnieva sa, že ciele by mali byť primerané a realistické;
4. Prehĺbenejší a spravodlivejší vnútorný trh s posilnenou priemyselnou základňou
46. vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy vychádzajúce z jej hodnotení smernice o poistení motorových vozidiel (smernica 2009/103/ES), najmä pokiaľ ide o riešenie záležitostí týkajúcich sa používateľov vozidiel, ktoré vyplývajú z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vnuk/Triglav, a aby zvážila ďalšie zlepšenia v prospech občanov, ktorí potrebujú poistenie, ako sú žiadosti o uznanie období bez poistenia v iných členských štátoch ako v štáte, v ktorom o poistenie žiadajú, aby občania mohli využívať ponuky dostupné spotrebiteľom v týchto členských štátoch;
47. naliehavo žiada Komisiu, aby pri príprave revízie smernice o vysielaní pracovníkov (smernica 96/71/ES) zohľadnila riadne fungovanie vnútorného trhu, ako aj zásadu slobody poskytovať služby; naliehavo vyzýva Komisiu, aby pri vypracúvaní noriem občianskeho práva v oblasti robotiky mala na zreteli odvetvový prístup, ktorý navrhol Európsky parlament s cieľom podporovať inovácie a rešpektovať odlišné fázy vývoja robotiky v rôznych odvetviach a jednotlivých členských štátoch;
48. v nadväznosti na zistenia Vyšetrovacieho výboru vo veci merania emisií v automobilovom priemysle vyzýva na urýchlené prijatie 3. a 4. balíka predpisov v oblasti emisií pri skutočnej jazde s cieľom stanoviť presnú definíciu podmienok, v ktorých sa majú plniť súčasné limitné hodnoty emisií CO2 a NOx;
49. berie na vedomie, že v prípade kľúčových ustanovení nariadenia o biocídnych výrobkoch týkajúcich sa schvaľovania dodávateľov a registrácie aktívnych látok používaných na ošetrené výrobky existujú značné problémy so súladom z dôvodu nízkej informovanosti dotknutých podnikov; naliehavo vyzýva Komisiu, aby nadviazala na prácu vykonanú v rámci nedávnej kontroly vhodnosti najdôležitejších právnych predpisov týkajúcich sa chemických látok (s výnimkou nariadenia REACH), ako aj súvisiacich aspektov právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na odberateľské odvetvia, a aby začlenila nariadenie do svojho programu REFIT 2018, a to s osobitným ohľadom na finančnú a administratívnu záťaž, ktorej čelia MSP a mikropodniky pri príprave dokumentácie na schválenie Európskou chemickou agentúrou (ECHA);
50. berie na vedomie finančné a regulačné výzvy, ktorým členské štáty čelia pri dodržiavaní smernice o dusičnanoch (91/676/EHS), ktorá sa často považuje za nevhodný príklad účinných právnych predpisov EÚ s množstvom nevyriešených prípadov porušenia povinnosti; zdôrazňuje, že je potrebné harmonizovať príslušný cyklus podávania správ s cyklom podávania správ podľa rámcovej smernice o vode (smernica 2000/60/ES), aby sa na preskúmanie obidvoch smerníc mohli použiť rovnaké monitorovacie údaje, a obmedziť a zjednodušiť požiadavky plánovania týkajúce sa dusičnanov, ktoré spôsobujú zbytočnú byrokratickú záťaž pre poľnohospodárstvo; naliehavo vyzýva Komisiu, aby do svojej práce vykonanej v roku 2012 v rámci kontroly vhodnosti pridala politiku EÚ v oblasti sladkej vody a zahrnula systematické preskúmanie smernice o dusičnanoch do svojho programu REFIT 2018 s cieľom zefektívniť obmedzujúce požiadavky a znížiť náklady na dodržiavanie predpisov;
51. konštatuje, že súčasné operačné rámce a nástroje o údajoch týkajúce sa pravidiel používania vitamínov a minerálov ako prísad výživových doplnkov podľa smernice o výživových doplnkoch (2002/46/ES) sa často uvádzajú ako príklad slabých a zastaraných právnych predpisov EÚ s množstvom nedostatkov týkajúcich sa harmonizácie v celej EÚ, a to nielen z hľadiska regulačných oblastí a spolupráce medzi agentúrami, ale aj z hľadiska vnútroštátnych rozdielov vzťahujúcich sa na celý rad výživných látok a prísad, ktoré sa môžu nachádzať aj v potravinách; vyzýva Komisiu, aby zrevidovala už vykonanú prácu a úzko spolupracovala s Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA) na preskúmaní súčasného stavu európskeho trhu s potravinami a náležite pri tom využila vedecký výskum;
52. zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť nepretržité investovanie do kreatívneho cyklu a prístup k vysokokvalitnému audiovizuálnemu mediálnemu obsahu pre spotrebiteľov a zároveň zlepšovať ochranu maloletých osôb a podporovať výrobu a distribúciu európskych diel; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby naďalej vyvíjala úsilie o vykonávanie hodnotení vplyvu a prijímanie opatrení založených na dôkazoch a podporovala výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi a v priemysle, a zároveň pripomína zásadu kultúrnej zvrchovanosti;
Rybolov
53. víta pokrok, ktorý zaznamenávajú rybárske flotily EÚ pri dosahovaní cieľov a zámerov spoločnej rybárskej politiky (SRP), najmä článku 2 týkajúceho sa ekologicky udržateľného rybolovu; vyzýva Komisiu, aby podporovala a naďalej presadzovala (environmentálne) značky ako mechanizmus uznávania dobrej kvality rýb lovených trvalo udržateľným spôsobom a záruky sledovateľnosti rýb „od mora až na tanier“; vyzýva Komisiu, aby zaistila, že spoločná rybárska politika a povinnosť vylodiť úlovky sa dôsledne vykonávajú v rámci realistických lehôt; vyzýva Komisiu, aby naďalej úzko spolupracovala s rybármi a vedeckými pracovníkmi s cieľom zistiť a predpovedať, kde by sa mohli vyskytovať blokačné druhy, a vyvinúť výskumné riešenia, ako sú inovačné metódy rybolovu, napríklad nárazovitý rybolov;
54. zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia zrevidovala nariadenie (ES) č. 1967/2006 (nariadenie o Stredozemnom mori), najmä časť, ktorá sa týka zákazu používania určitých druhov tradičného výstroja, a ustanovenia, ktoré sa týkajú osobitných charakteristík rybárskeho výstroja; vyjadruje znepokojenie, pokiaľ ide o návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje viacročný plán pre populácie malých pelagických druhov v Jadranskom mori a rybolov týchto druhov, ktoré obsahuje nový rámec riadenia;
55. vyzýva Komisiu, aby našla pragmatické riešenie priemyselného rybolovu s cieľom regulovať a obmedziť používanie cenných rybolovných zdrojov na výrobu rybej múčky, najmä pokiaľ ide o citlivé ekosystémy v Baltskom mori; vyzýva Komisiu, aby preskúmala súčasné právne predpisy na podporu maloobjemového rybolovu a aby pracovala na jeho vymedzení; zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia preskúmala existujúce právne predpisy s cieľom zaviesť obdobie sezónneho pozastavenia rybolovu tresky v Baltskom mori, aby sa obmedzil rybolov jej mladých jedincov;
Poľnohospodárstvo
56. víta, že Komisia uskutočnila dvanásťtýždňovú verejnú konzultáciu a skutočnosť, že predseda Juncker a komisár Hogan uznali, že spoločnú poľnohospodársku politiku (ďalej aj „SPP“) treba oživiť a poskytnúť jej dostatok finančných prostriedkov; dúfa, že podnety, ktoré počas tejto dvanásťtýždňovej verejnej konzultácie poskytli poľnohospodári, občania a organizácie, ovplyvnia budúcu SPP; zdôrazňuje, že SPP by mala zaručiť, aby daňovníci dostávali hodnotu za peniaze z ich investícií do poľnohospodárstva a zároveň by sa malo postupovať smerom k vyrovnaniu priamych platieb v členských štátoch a zaistiť, aby EÚ mohla zachovať a zvýšiť svoj potenciál výroby potravín;
57. vyjadruje sklamanie nad nedostatkom opatrení na zaistenie účinnejšieho využívania živín, ako je dusík, fosfor a draslík, ktoré by zlepšili výrobu potravín a energie; ďalej zdôrazňuje, že degradácia pôdy je naďalej veľkou prekážkou poľnohospodárskej výroby EÚ;
58. vyjadruje znepokojenie nad tým, ako sa Komisia zaoberala niekoľkými delegovanými aktmi; pripomína Komisii, že prostredníctvom delegovaných aktov by sa mali riešiť technické a administratívne úpravy a nie zavádzať politicky motivované poľnohospodárske opatrenia do SPP, a tým obchádzať riadny legislatívny postup;
59. zdôrazňuje, že v rámci piliera II by sa malo farmárom v EÚ sprístupniť viac dobrovoľných nástrojov s cieľom umožniť im vysporiadať sa so zvýšenou nestálosťou cien a s dlhšími obdobiami nízkych cien; vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s členskými štátmi na vývoji súboru nástrojov EÚ na riadenie rizika; zdôrazňuje, že hlavným nástrojom na stabilizáciu príjmov poľnohospodárov sú priame platby v rámci piliera I; vyzýva Komisiu, aby preskúmala opatrenia, ktoré by zabezpečili transparentnosť v celom potravinovom dodávateľskom reťazci;
60. vyzýva GR AGRI, aby úzko spolupracovalo s GR EMPL a GR GROW s cieľom zaistiť skutočný dôraz na agropotravinársky sektor; konštatuje, že ak má byť agropotravinárske odvetvie EÚ konkurencieschopné na svetovom trhu, úsilie sa musí sústrediť na tvorbu pracovných miest, rast a investície do všetkých podnikov bez ohľadu na ich druh a veľkosť s cieľom maximalizovať potenciál výroby; zdôrazňuje, že ak chce Európa vyvinúť vlastné metódy v oblasti presného poľnohospodárstva a agrotechnológie, Komisia by mala v spolupráci s členskými štátmi plánovať investície do technického alebo vyššieho vzdelávania a odbornej prípravy v oblasti poľnohospodárstva;
5. Prehĺbenejšia a spravodlivejšia hospodárska a menová únia
61. vyzdvihuje význam dokončenia únie kapitálových trhov; zdôrazňuje však, že každý ďalší legislatívny návrh by sa mal vypracovať len vtedy, ak zamýšľané účinky nemožno dosiahnuť nelegislatívnymi prostriedkami;
62. zdôrazňuje, že nelegislatívne opatrenia vrátane podpory trhovo orientovaných riešení a účinné presadzovanie právnych predpisov hospodárskej súťaže a jednotného trhu by mohli byť najlepším spôsobom napredovania v niektorých oblastiach;
63. vyzýva Komisiu, aby uznala, že rozmanitosť obchodných modelov a finančné trhy členských štátov môžu byť silnou stránkou hodnou ochrany v Európe ako celku;
64. zdôrazňuje, že je dôležité vykonať zmeny v nariadení s cieľom zosúladiť ho s medzinárodnými dohodami, napríklad prebiehajúcimi bazilejskými záväzkami;
65. víta prácu Komisie a členských štátov v oblasti aktívnej podpory boja proti daňovým podvodom, daňovým únikom, agresívnemu daňovému plánovaniu a využívaniu daňových rajov, ktorá vychádzala z odborných znalostí Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (ďalej aj „OECD“) v oblasti podpory dobrej správy v daňových záležitostiach;
66. vyzýva na prísne dodržiavanie doložky „no-bail-out“ ako chvályhodného riešenia, pokiaľ ide o reformu rámca správy hospodárskych záležitostí;
67. zdôrazňuje, že je dôležité monitorovať vykonávanie existujúcich právnych predpisov týkajúcich sa bankovej únie a posilniť dialóg s príslušnými odborníkmi s cieľom vyhodnotiť vplyv a účinnosť prijatých právnych predpisov;
6. Obchod
68. podporuje úsilie, ktoré Komisia naďalej vyvíja s cieľom rokovať o osobitných ustanoveniach navrhnutých na zlepšenie schopnosti malých a stredných podnikov podieľať sa na obchode a investíciách; uznáva rozširovanie integrovaných globálnych dodávateľských reťazcov v usporiadaní svetového obchodu; žiada Komisiu, aby vykonávala stratégiu digitálneho obchodu, ktorá zohľadní príležitosti, ktoré ponúka malým a stredným podnikom tým, že im uľahčuje prístup na globálne trhy; odporúča, aby snahou tejto stratégie bolo zlepšiť prepojiteľnosť a budovanie kapacít elektronického obchodu odstránením neodôvodnených obmedzení cezhraničného toku dát pod podmienkou uplatňovania primeraných pravidiel, ktorými sa presadzuje otvorený, dôveryhodný a bezpečný digitálny obchod; nabáda Komisiu, aby presadzovala program digitálneho obchodu v rámci prebiehajúcich a budúcich rokovaní týkajúcich sa dohody o voľnom obchode a v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO), keďže organizácia musí byť naďalej pružným a dynamickým miestom rokovaní;
69. vyzýva Komisiu, aby preskúmala súčasný obchodný rámec AKT – EÚ, ktorý sa riadi Dohodou z Cotonou, ktorého platnosť sa skončí v roku 2020; konštatuje, že je to dobrá príležitosť na vyhodnotenie tohto vzťahu a prácu na novom modeli, v ktorom sa zohľadnia podložené zistenia o vplyve, účinnosti, pridanej hodnote EÚ a prebiehajúce zmeny v medzinárodnom kontexte; domnieva sa, že nový koncept by mal byť zameraný na podporu hospodárskeho rastu v afrických, karibských a tichomorských krajinách (ďalej aj „AKT“) a ich začlenenia do celosvetového hospodárstva; žiada preto Komisiu, aby vypracovala jasnú a silnú obchodnú politiku, ktorá bude okrem iného zahŕňať rozvoj súkromného sektora, uľahčenie obchodu a recipročnú liberalizáciu; vyzýva Komisiu, aby ju vypracovala v súlade so zásadou súdržnosti politiky v záujme rozvoja;
70. uznáva a podporuje postoj zaujatý v stratégii Obchod pre všetkých, a to aj protikorupčné ustanovenia v budúcich obchodných dohodách, vzhľadom na známu skutočnosť, že korupcia zohráva úlohu pri uľahčovaní nezákonného obchodu; požaduje, aby Komisia presadzovala obchodnú politiku, ktorá rieši nezákonný obchod pri rokovaniach s obchodnými partnermi; odporúča uplatniť pri tom platné medzinárodné obchodné rámce dohodnuté na medzinárodnej úrovni;
7. Priestor spravodlivosti a základných práv založený na vzájomnej dôvere
71. domnieva sa, že plná interoperabilita databáz EÚ v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí, do ktorých majú príslušné vnútroštátne orgány primeraný prístup vrátane prístupu k biometrickým údajom, je nevyhnutná v záujme účinnejšieho boja proti organizovanej trestnej činnosti a terorizmu; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala normy súčasných a budúcich databáz, ktoré budú obsahovať zásadu bezpečnosti v štádiu návrhu a v náležitých prípadoch zásadu automatického obmedzenia účelu; okrem toho sa domnieva, že EÚ a členské štáty musia mať možnosť využívať informácie z medzinárodných databáz, akými sú databázy spravované Interpolom, ako aj vymieňať si informácie s týmito databázami; naliehavo vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s členskými štátmi s cieľom zabezpečiť trvalé a kvalitné vkladanie náležitých informácií do databáz EÚ;
72. domnieva sa, že prioritou by mala byť práca na nových alebo aktualizovaných databázach vrátane systému vstup/výstup (EES), európskeho systému pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS), balíka opatrení SIS II, Eurodac, Európskeho systému policajných záznamov (EPRIS) a Európskeho informačného systému registrov trestov (ECRIS) a na ich zavedenie by mali byť poskytnuté primerané finančné prostriedky; naliehavo vyzýva Komisiu, aby v záujme zlepšovania informačných systémov neustále sledovala technologický vývoj a mala pri tom na zreteli, že z hľadiska ich použiteľnosti je dôležitá rýchlosť a spoľahlivosť;
73. podporuje nadchádzajúcu revíziu stratégie kybernetickej bezpečnosti; vyzýva Komisiu, aby prehodnotila platné právne predpisy v oblasti počítačovej kriminality a predložila návrh, ktorým sa zavedú jasné rámcové podmienky, pokiaľ ide o vzťah medzi súkromnými spoločnosťami a orgánmi presadzovania práva v boji proti organizovanej trestnej činnosti a radikalizácii na internete, a vzala pri tom do úvahy bezpečnosť spracúvania osobných údajov a riziko porušenia ochrany osobných údajov;
74. žiada, aby sa vyvíjalo väčšie úsilie v boji proti propagande na internete, najmä proti propagácii extrémistických ideológií, ale aj proti propagande zameranej na destabilizáciu, ako je propagandistické úsilie koordinované z Ruska; žiada o primeranejšie financovanie jednotky Europolu pre nahlasovanie internetového obsahu;
75. vyzýva Komisiu, aby koordinovala výmenu najlepších postupov v oblasti boja proti radikalizácii vo väzniciach v EÚ;
8. Smerom k novej politike v oblasti migrácie
76. vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila úsilie o uzavretie dohody so všetkými príslušnými stranami v Líbyi s cieľom zastaviť nelegálny prílev štátnych príslušníkov tretích krajín na územie EÚ;
77. nabáda Komisiu, aby naďalej rokovala s tretími krajinami o dohodách v oblasti návratu a readmisie, ktoré sú zásadnou súčasťou spravodlivého azylového systému, a aby preskúmala smernicu o návrate (smernica 2008/115/ES) s cieľom posúdiť, či naďalej poskytuje primeraný právny rámec politiky EÚ v oblasti návratu; domnieva sa, že ako nástroj na poskytnutie medzinárodnej ochrany možno využiť dobrovoľné presídlenie na úrovni členských štátov;
78. podporuje cieľ, ktorým je zaviesť prísne konanie o azyle a podmienky udelenia azylu v členských štátoch; domnieva sa však, že členské štáty sú a musia zostať v konečnom dôsledku zodpovedné za svoje hranice, politiky pracovného trhu a prístup k sociálnemu zabezpečeniu, zdravotnej starostlivosti, bývaniu a vzdelávaniu;
79. domnieva sa, že je potrebné vyvinúť väčšie úsilie na zabezpečenie podpory pre Európsku agentúru pre pohraničnú a pobrežnú stráž, a to aj združovaním zdrojov, keďže preberá dôležité nové úlohy vrátane centrálnej jednotky budúceho systému ETIAS;
9. Silnejší globálny aktér
80. vyzýva na pravidelné preskúmanie európskej susedskej politiky (ďalej aj „ESP“), aby sa zabezpečilo, že bude riešiť situácie, ktoré sa neustále vyvíjajú na východných a južných hraniciach EÚ; ďalej trvá na tom, aby boli práca a rozpočet Európskej služby pre vonkajšiu činnosť riadne kontrolované a odôvodnené; domnieva sa, že toto hodnotenie by sa nemalo zameriavať iba na to, či sa peniaze vynakladajú správne, ale aj na to, či sa dosiahli ciele ESP;
81. podporuje spoluprácu medzi EÚ, jej členskými štátmi a medzinárodnými organizáciami vrátane OSN, NATO a Spoločenstvom národov, v rámci ktorej sa zaistí uznanie spoločnej globálnej zahraničnej politiky, bezpečnostných a humanitárnych výziev a vnútroštátnych právomocí v týchto oblastiach;
82. trvá na tom, že podpora ľudských práv je aj naďalej dôležitým rozmerom cieľov zahraničnej politiky EÚ a všetkých jej vzťahov s tretími krajinami, a to aj v oblastiach ako sloboda náboženstva, sloboda prejavu, politické slobody, práva žien, detí a osôb so zdravotným postihnutím, ako aj práv menšín vrátane osôb LGBTI;
83. žiada, aby sa naďalej vyvíjal diplomatický tlak, a to aj prostredníctvom cielených sankcií proti osobám, skupinám a ruskej vláde, s cieľom zabezpečiť mierové riešenie konfliktu na Ukrajine; trvá na tom, že je potrebné prísne presadzovať politiku neuznávania Ruskom okupovaného Krymu;
84. nabáda k ďalšej medzinárodnej spolupráci v snahe nájsť na rokovaniach založené riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu, ktorého výsledkom bude bezpečný a všeobecne uznávaný Izrael existujúci vedľa zvrchovaného a životaschopného palestínskeho štátu;
Bezpečnosť
85. uznáva, že NATO je základnom európskej obrannej a bezpečnostnej politiky, a odmieta všetky opatrenia, ktoré oslabia vzťahy EÚ s medzinárodnými partnermi v oblasti obrany; naliehavo vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s členskými štátmi na dosiahnutí cieľa výdavkov na obranu stanoveného pre členov NATO vo výške 2 % HDP;
86. vyzýva Komisiu, aby preskúmala ciele a nákladovú účinnosť civilných misií EÚ v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (ďalej aj „SBOP“) s cieľom účinnejšie rozvíjať oblasť skutočnej a užitočnej komplementárnosti s úlohou iných organizácií;
87. ako najväčší prispievateľ v rámci medzinárodného boja proti protipechotným nášľapným mínam nabáda na preskúmanie zamerania a financovania opatrení zo strany EÚ namierených proti mínam s cieľom priviesť tieto opatrenia do úspešného konca v čo najkratšom čase;
88. navrhuje, aby sa hľadali prostriedky na financovanie výskumu a konkrétnych opatrení v oblasti kybernetickej bezpečnosti, najmä pokiaľ ide o ochranu infraštruktúry a posilnenie vnútroštátnej odolnosti, s cieľom stanoviť, kde sa nachádza najväčšia pridaná hodnota, pričom sa zohľadní práca vykonaná inými organizáciami;
Rozvoj
89. domnieva sa, že verejný sektor má zásadnú úlohu pri dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja (ďalej aj „SDG“); domnieva sa, že súkromný sektor je v spravodlivých podmienkach voľného obchodu hnacou silou vytvárania bohatstva a ekonomického rastu vo všetkých trhových hospodárstvach, pričom vytvára 90 % pracovných miest a príjmu v rozvojových krajinách; poznamenáva, že podľa údajov OSN súkromný sektor predstavuje 84 % HDP v rozvojových krajinách a dokáže vytvoriť udržateľný základ pre menšiu závislosť od pomoci a mobilizáciu domácich zdrojov;
90. vyzýva Komisiu, aby vypracovala jasný, štruktúrovaný, transparentný a zodpovedný rámec, ktorým sa budú riadiť partnerstvá a zväzky so súkromným sektorom v rozvojových krajinách; okrem toho žiada, aby sa na úrovni EÚ zriadili mnohostranné platformy pre jednotlivé sektory, ktoré budú združovať súkromný sektor, organizácie občianskej spoločnosti, mimovládne organizácie (ďalej aj „MVO“), expertné skupiny, partnerské vlády, darcov a ďalšie zainteresované strany s cieľom informovať o možnostiach účasti na verejno-súkromných partnerstvách, vymieňať si najlepšie postupy, poskytovať technickú podporu v súvislosti s právnym rámcom a výzvami, ktorých vznik sa očakáva v dôsledku zásahov rozvojovej spolupráce;
91. víta úlohu EIB v rozvoji súkromného sektora na miestnej úrovni; zdôrazňuje skutočnosť, že podpora mikrofinancovania zo strany EIB je mimoriadne úspešná, pričom 184 miliónov EUR venovaných mikropodnikom prostredníctvom mikroúverov podporilo 230 500 pracovných miest na celom svete, a pri týchto mikroúveroch sa uplatňuje silné rodové hľadisko, vďaka ktorému vzniká dvojnásobne viac pracovných miest pre ženy než pre mužov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uznali úspech politík mikrofinancovania zvýšením dostupných finančných zdrojov; konštatuje, že EIB poskytuje mikropodnikateľom dodatočné zdroje prostredníctvom mandátu EÚ na poskytovanie vonkajších úverov vo všetkých rozvojových krajinách, v ktorých pôsobí;
92. pripomína, že v cieli udržateľného rozvoja č. 3 sa jasne uvádza, že do roku 2030 by mali byť všetci schopní žiť svoj život v dobrom mentálnom a fyzickom zdraví; upozorňuje na to, že každý rok sa 100 miliónov ľudí ocitá v chudobe v dôsledku nákladov na zdravotnú starostlivosť, ktoré sú neprimerané ich príjmom, a na to, že podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) viac ako tretina svetovej populácie a viac ako 50 % obyvateľov Afriky nemá prístup k liekom v dôsledku nerovností, ako je nižšia úroveň vzdelania a príjmu, obmedzený prístup k informáciám, nedostatočná infraštruktúra, a obmedzený prístup k lekárskej starostlivosti vo vidieckych oblastiach, s čím súvisí absencia diagnóz a následnej liečby, ako aj minimálny prístup k liekom;
93. pripomína, že cieľom by malo byť dostať sa k ľuďom, ktorí potrebujú zdravotnú starostlivosť bez ohľadu na to, kde a kedy ju potrebujú, pričom treba náležite rešpektovať zvrchovanosť dotknutých tretích krajín a zároveň uznať, že dostupnosť liekov, ako aj všetky aspekty systémov zdravotnej starostlivosti ovplyvňujú konflikty a krízy; domnieva sa, že v takýchto prípadoch sú potrebné systémy núdzovej reakcie, ktoré by umožnili účinne predchádzať prípadnému prepuknutiu chorôb a/alebo naň reagovať;
10. Únia demokratickej zmeny
94. vyzýva Komisiu, aby iniciovala medziinštitucionálnu dohodu (ďalej aj „IIA“) s cieľom umožniť skutočné zapojenie siete národných parlamentov do legislatívneho procesu EÚ v súlade s neoddeliteľnými zásadami prenesenia právomocí, subsidiarity a proporcionality; vyzýva Komisiu, aby na tento účel:
– de facto predĺžila lehotu na preskúmanie, počas ktorej môžu národné parlamenty vydať odôvodnené stanovisko, z ôsmich na dvanásť týždňov;
– podporovala a skúmala odôvodnené stanoviská z vlastnej iniciatívy národných parlamentov, v ktorých navrhujú, aby Komisia iniciovala legislatívny akt v rámci svojej oblasti právomocí (tzv. zelená karta);
– považovala každé odôvodnené stanovisko k nesúladu návrhu legislatívneho aktu Únie so zásadou subsidiarity za „politicky záväzné“, ak sa dosiahne stanovená hranica jednej tretiny hlasov pridelených národným parlamentom, a následne sa zaviazala okamžite a v plnej miere odstrániť napadnutý návrh aktu;
– privítala parlamentarizáciu a modernizáciu tzv. luxemburského kompromisu, pokiaľ ide o odôvodnené stanoviská, ktoré národné parlamenty vydali k témam, ktoré považujú za „veľmi dôležitý vnútroštátny záujem“ a ktoré im neumožňujú prijať daný návrh aktu alebo sa na ňom zúčastniť, a vyzýva Radu, aby viedla rozsiahle rokovania s cieľom dosiahnuť konsenzus;
– privítala právo národných parlamentov odvolať a preskúmať vykonávacie alebo delegované akty prijaté Komisiou, ako aj ich právo na plnú spoluprácu pri žiadostiach, ktoré predložil vyšetrovací výbor ktoréhokoľvek národného parlamentu, pokiaľ ide o európsku záležitosť;
– preskúmala každú smernicu alebo každé nariadenie, ak ju o to požiadajú národné parlamenty;
– zaviedla automatickú doložku o ukončení platnosti v prípade určitých aktov po piatich alebo desiatich rokoch;
– iniciovala návrat tzv. spoločných právomoci, ak národné parlamenty po dosiahnutí jednej tretiny hlasov konštatujú, že vzhľadom na skúsenosti neboli ciele uspokojivo splnené na základe riadneho legislatívneho postupu a že najlepšie by bolo vrátiť právomoci členským štátom, resp. regionálnym a miestnym orgánom;
95. vyzýva Komisiu, aby iniciovala riadny postup revízie zmluvy podľa článku 48 ZEÚ s cieľom navrhnúť zmeny článku 341 ZFEÚ a protokolu č. 6, ktoré sú potrebné na to, aby Parlament mohol rozhodovať o mieste svojho sídla a svojej vnútornej organizácii;
96. vyzýva Komisiu na predloženie návrhu zmeny štatútu Súdneho dvora Európskej únie, aby každý sudca, ktorý sa zúčastnil na konaní, mohol pripojiť k rozsudku svoje súhlasné alebo nesúhlasné osobitné stanovisko alebo jednoduché vyhlásenie o nesúhlase;
o
o o
97. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade, Európskej rade a vládam a parlamentom členských štátov.
- [1] Prijaté texty, P8_TA(2016)0105.
- [2] Prijaté texty, P8_TA(2016)0103.