NÁVRH UZNESENIA o prioritách Európskeho parlamentu v súvislosti s pracovným programom Komisie na rok 2018
30.6.2017 - (2017/2699(RSP))
v súlade s článkom 37 ods. 3 rokovacieho poriadku a rámcovou dohodou o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou
Bas Eickhout v mene skupiny Verts/ALE
B8‑0451/2017
Uznesenie Európskeho parlamentu o prioritách Európskeho parlamentu v súvislosti s pracovným programom Komisie na rok 2018
Európsky parlament,
– so zreteľom na rámcovú dohodu o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou[1], a najmä na jej prílohu IV,
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2016 o strategických prioritách v súvislosti s pracovným programom Komisie na rok 2017[2],
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. októbra 2017 s názvom Pracovný program Komisie na rok 2017 – Európa, ktorá chráni, posilňuje a ochraňuje[3] a na jeho prílohy,
– so zreteľom na spoločné vyhlásenie EÚ o legislatívnych prioritách na rok 2017[4],
– so zreteľom na Bielu knihu Komisie o budúcnosti Európy z 1. marca 2017 a dokumenty o sociálnom rozmere Európy, využití globalizácie, dokončení hospodárskej a menovej únie, budúcnosti obrany EÚ a o budúcnosti finančných prostriedkov EÚ,
– so zreteľom na Rímsku deklaráciu vedúcich predstaviteľov 27 členských štátov a Európskej rady, Európskeho parlamentu a Európskej komisie z 25. marca 2017,
– so zreteľom na článok 37 ods. 3 rokovacieho poriadku,
A. keďže európsky integračný proces priniesol mier a po desaťročia prispieva k bezpečnosti a prosperite v Európe; keďže výsledky tohto ostatného desaťročia demokratických konzultácií musia byť príležitosťou zamyslieť sa nad naším spoločným európskym projektom, jeho skutočným prínosom, súčasnými nedostatkami a obnoveným účelom;
B. keďže následky globalizácie u európskych občanov čoraz viac prebúdzajú obavy a euroskepticizmus; keďže EÚ by mala poskytnúť záruky a ochranu pred takýmito dôsledkami;
C. keďže európska integrácia sa nemôže obmedzovať na čisto hospodársky projekt a musí si naliehavo opäť získať srdcia Európanov ako európsky projekt, a to zásadnou zmenou smerovania politík EÚ;
D. keďže Parlament má napriek vlastným nedostatkom osobitnú zodpovednosť za vymedzenie nášho spoločného európskeho záujmu a mal by prispieť k prekonaniu súčasných rozdielnych názorov v Rade, ktorej práca je príliš často blokovaná národnými rokovaniami a mentalitou „hry s nulovým súčtom“;
E. keďže všeobecný záujem európskych občanov by mal vždy mať prednosť pred hájením národných alebo podnikových záujmov;
F. keďže ako Európania sme si vybrali spoločnú budúcnosť ako skutočné spoločenstvo založené na spoločných hodnotách a cieľoch; keďže miestne, regionálne a národné identity sa navzájom nevylučujú a prispievajú k našej širšej európskej identite;
G. keďže súčasná nahromadená kríza si vyžaduje skutočné európske riešenia; keďže chceme, aby Európska únia zohrávala svoju úlohu a prevzala zodpovednosť na medzinárodnej scéne, zaviazala sa k solidarite, multilateralizmu a našim externým partnerstvám a podporovala celosvetové zbližovanie smerom k vyššej úrovni; keďže chceme zaručiť náš spoločný projekt spoločného mieru, prosperity a demokracie s cieľom vytvorenia príťažlivej budúcnosti pre všetky generácie;
Náš scenár pre Európu: priestor slobody, bezpečnosti, demokracie, sociálnej spravodlivosti, ekológie a ľudských práv
1. domnieva sa, že ani jeden z piatich scenárov sformulovaných v bielej knihe Komisie nepredstavuje presvedčivú víziu pre budúcnosť Európy, pretože sa všetky riadia rovnakým modelom reformy, ktorý dominoval v EÚ v ostatných desaťročiach;
2. domnieva sa, že silné zameranie na rozpočtovú disciplínu a úsporné opatrenia v ostatných rokoch, presadzovanie prázdnych pojmov ako „lepšia tvorba právnych predpisov“ alebo „veľké kroky vo veľkých veciach a malé kroky v malých“ majú za následok neefektívnosť a neschopnosť zabezpečiť výsledky, čo v konečnom dôsledku vyúsťuje do nedôvery občanov voči EÚ;
3. preto zdôrazňuje, že EÚ musí podstatne revidovať svoje ciele, pracovné metódy a svoju organizáciu, ak má riešiť výzvy 21. storočia a rozptýliť obavy svojich občanov; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že ciele a účel európskeho integračného procesu by mali byť v plnej miere a jednoznačne vymedzené, spoločné a demokraticky uznané;
4. domnieva sa, že odpor, ktorý badať v súčasnosti voči európskej myšlienke, by sa mal riešiť ako najvyššia priorita; navrhuje, že by sa to mohlo uskutočniť v prvom rade demokratizáciou európskeho rozhodovacieho procesu a väčším zapájaním občanov do nášho spoločného politického projektu;
5. domnieva sa, že EÚ by sa mala stať priestorom, v ktorom je bohatstvo lepšie rozdelené, kde by nepretržité hľadanie správnej rovnováhy medzi hospodárskou, environmentálnou a sociálnou sférou – troma piliermi trvalo udržateľného rozvoja – usmerňovalo všetky verejné politiky a kde by sa práva a slobody rozširovali a nie obmedzovali;
Európa, akú chceme: hlavné priority
Zlepšovanie pracovných a životných podmienok európskych občanov
6. pripomína, že súčasné hospodárske oživenie v EÚ je mierne a nerovnomerné, pričom v mnohých regiónoch sú stále neprijateľné úrovne nezamestnanosti, chudoby, nerovnosti a závažného nedostatku vyhliadok pre mladšie generácie; trvá preto na tom, že jadrom hospodárskej a sociálnej agendy EÚ musia byť opatrenia zamerané na znižovanie sociálnych nerovností a podporu rovnosť medzi ženami a mužmi a kvalitných pracovných miest pre všetkých a zároveň na zvýšenie investícií do systému vzdelávania;
7. pripomína, že znižovanie regionálnych rozdielov a podpora hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti medzi všetkými regiónmi v celej EÚ je cieľom zmluvy; zdôrazňuje, že prípravy na politiku súdržnosti po roku 2020 sú politickou prioritou; zdôrazňuje v tejto súvislosti významnú úlohu nadchádzajúcej siedmej správy o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti; vyzýva Komisiu, aby urýchlila svoje úsilie a predložila v tejto veci konkrétne návrhy; domnieva sa, že z politiky súdržnosti by mali mať prospech všetky regióny, tak ako sú vymedzené v článkoch 174 a 349 ZFEÚ;
8. konštatuje, že politika súdržnosti je hlavnou investičnou politikou EÚ a musí zohľadňovať celkové politické ciele EÚ vrátane digitálnej agendy, energetickej únie, politiky v oblasti zmeny klímy, vysokej úrovne ochrany životného prostredia, zdravého a udržateľného hospodárskeho rozvoja, rodovej rovnosti a sociálneho piliera; zdôrazňuje kľúčový význam účasti, zapojenia a dialógu s regionálnymi a miestnymi orgánmi, hospodárskymi a sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou pre kvalitu programov a projektov a pre dosiahnutie cieľov; vyzýva preto Komisiu, aby posilnila zásadu partnerstva v budúcnosti, a to aj prostredníctvom prístupu, ako je miestny rozvoj vedený komunitou;
9. vyzýva Komisiu, aby zlepšila ochranu zdravia a bezpečnosť pracovníkov pri práci vrátane riadneho presadzovania smernice o pracovnom čase, a aby zvážila vhodné spôsoby vyriešenia týchto nedostatkov, a aby tiež bezodkladne predložila tretiu skupinu látok v rámci revízie smernice o karcinogénoch a mutagénoch a zahrnula limitné hodnoty reprotoxických látok založené na vedeckých a technických údajoch, ako aj posúdenie ich vplyvu;
10. berie na vedomie predstavenie balíka o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom; vyjadruj poľutovanie nad tým, že materská dovolenka nie je súčasťou balíka; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa v právnych predpisoch a politikách o rovnováhe pracovného a súkromného života, vrátane politiky vykonávanej v inštitúciách EÚ, zohľadnili ľudia v zraniteľnej situácii, ako sú slobodní rodičia, rodičia so zdravotným postihnutím a rodičia, ktorí majú deti so zdravotným postihnutím; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby príslušné politiky a opatrenia zohľadňovali čoraz väčšiu rozmanitosť rodinných vzťahov vrátane registrovaných partnerstiev a foriem rodičovstva, ako aj rozmanitosť celej spoločnosti, najmä s cieľom zaručiť, aby nedochádzalo k diskriminácii dieťaťa z dôvodu rodinného stavu jeho rodičov alebo zloženia jeho rodiny;
11. vyzýva Komisiu, aby bojovala proti mnohorozmernému charakteru chudoby a nerovností a aby navrhla integrovanú stratégiu boja proti chudobe v záujme dosiahnutia cieľov stratégie Európa 2020; odporúča Komisii, aby podporovala systémy primeraného minimálneho príjmu vo všetkých členských štátoch na základe posúdenia vplyvu a v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou, a zároveň poskytovala príležitosti na predchádzanie dlhodobej závislosti od minimálneho príjmu; opakuje svoju výzvu na zelenú knihu o nerovnosti a o tom, ako nerovnosť brzdí oživenie hospodárstva; vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoju prácu na vykonávaní odporúčania o investovaní do detí a jeho vykonávanie; opätovne vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytli záruku pre deti, ktorá stavia deti do stredobodu politík zmierňovania chudoby a zabezpečuje osobitné špecializované zdroje potrebné na jej úplné vykonávanie;
Európska stratégia pre trvalo udržateľný rozvoj
12. domnieva sa, že hospodárske modely založené výlučne na raste HDP a nepretržitom nadmernom využívaní prírodných zdrojov a financializácie dosiahli svoje hranice; domnieva sa, že odteraz je potrebné, aby EÚ stanovila udržateľnosť ako základ každej hospodárskej politiky orientovanej na budúcnosť a na riešenie kríz;
13. poukazuje na ľudské a hospodárske dôsledky prírodných katastrof v Európe a na celom svete; zdôrazňuje, že je dôležité pokračovať v riešení hlavných príčin zmeny klímy a zároveň zabezpečovať konkurencieschopnosť nášho priemyslu ambicióznou stratégiou v oblasti klímy v súlade so záväzkami Únie podľa Parížskej dohody pokračovať v úsilí o obmedzenie nárastu teploty na 1,5 °C; zdôrazňuje, že regulačné normy sa musia aktualizovať a že sa musia zaviesť príslušné finančné nástroje; vyzýva Komisiu, aby posúdila súlad a ucelenosť súčasných politík EÚ v súvislosti so záväzkami v rámci Parížskej dohody;
14. v tejto súvislosti podporuje výzvu Rady adresovanú Komisii, aby poskytla celostnú stratégiu pre priemyselnú politiku EÚ v budúcnosti, ktorá by riešila kľúčové priority, akými sú prechod na energeticky efektívne hospodárstvo založené na využívaní obnoviteľnej energie, prispôsobovanie sa zmene klímy a jej zmierňovanie, netoxická budúcnosť, digitálna konektivita pre všetkých, využitie potenciálu európskeho kreatívneho priemyslu, zvyšovanie udržateľnosti miest a plnenie programu obehového hospodárstva;
15. naliehavo vyzýva Komisiu, aby prestala používať fondy EÚ na dotovanie fosílnych palív a koordinovala úsilie členských štátov o urýchlené postupné ukončenie vnútroštátnych dotácií fosílnych palív; žiada tiež Komisiu, aby zabezpečila, aby sa na financovanie nových jadrových reaktorov nevyužívali žiadne vnútroštátne ani európske dotácie, a aby naliehala na členské štáty, aby upustili od plánov na predlžovanie životnosti fungujúcich jadrových elektrární;
16. očakáva, že Komisia predloží v roku 2018 uhlíkový rozpočet Únie, ktorý bude v súlade so záväzkami prijatými v rámci Parížskej dohody; očakáva, že Komisia vypracuje a implementuje relevantné politické možnosti na urýchlené riešenie emisií metánu pomocou stratégie Únie pre metán. vyzýva Komisiu, aby identifikovala a podporila rozvoj projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov v rámci energetickej únie;
17. pripomína, že treba vystupňovať úsilie o dosiahnutie energetickej únie, ktorá zaručí energetickú bezpečnosť a cenovo dostupnú a udržateľnú energiu pre všetkých občanov a podniky; očakáva, že Komisia bude v tejto súvislosti ďalej riešiť otázku energetickej chudoby prostredníctvom konkrétneho akčného plánu na odstránenie energetickej chudoby a zabezpečí prístup k cenovo dostupnej energii pre všetkých občanov EÚ;
18. považuje za kľúčové zaoberať sa emisiami v odvetví dopravy; naliehavo vyzýva Komisiu, aby ukončila svoje úž meškajúce preskúmanie právnych predpisov v oblasti emisií CO2 z automobilov, ľahkých a ťažkých úžitkových vozidiel, a aby predložila primerane ambiciózne legislatívne návrhy týkajúce sa cieľa priemerných emisií na rok 2025, ktorý bude v súlade so záväzkami prijatými v rámci dohody uzavretej v roku 2013; vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na technologicky neutrálne limity Euro7 platné od roku 2025 pre všetky vozidlá kategórie M1 a N1 uvádzané na trh Únie, s cieľom zlepšiť kvalitu ovzdušia v Únii a k dosiahnuť ciele Únie v oblasti limitov kvality okolitého ovzdušia, ako aj úrovne odporúčané WHO;
19. očakáva, že Komisia predloží návrhy týkajúce sa spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2020, ktoré sa budú zakladať na nápravných verejných intervenciách, okrem iného so zreteľom na volatilitu poľnohospodárskych trhov a spravodlivé rentabilné ceny pre výrobky poľnohospodárov, s cieľom zabezpečiť bezpečnú a trvalo udržateľnú výrobu a dodávku potravín; požaduje návrhy, ktoré umožnia dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja, ktoré zabezpečujú živý vidiek; žiada, aby sa podstatne zvýšil dôraz na ciele biodiverzity, životného prostredia a zmeny klímy, a to aj prostredníctvom: uprednostnenia prechodu na trvalo udržateľné poľnohospodárske postupy, ktoré umožnia väčší záchyt uhlíka v suchozemských ekosystémoch, najmä v živej a zdravej pôde; obmedzenia emisií skleníkových plynov; zastavenie straty biodiverzity; presadzovania agroekologických prístupov k zabezpečovaniu dlhodobej úrodnosti a produktivity; a nahrádzania chemických pesticídov alternatívnymi riešeniami; opakuje svoju výzvu Komisii, aby predložila legislatívne návrhy na riešenie problému antimikrobiálnej rezistencie, a vyzýva Radu, aby opätovne prisúdila prioritu nariadeniam o veterinárnych liekoch a medikovaných krmivách;
20. očakáva, že Komisia predloží v súvislosti s novým viacročným finančným rámcom (VFR) návrh nového a ambiciózneho Nástroja na prepájanie Európy (NPE) dostatočne skoro v roku 2018 na to, aby Parlament sformuloval svoje stanovisko, a na to, aby sa program sfunkčnil do roku 2021; žiada, aby sa rozpočet na energetiku v oblasti NPE vyčlenil na projekty spoločného záujmu výlučne v odvetví elektrickej energie (vrátane inteligentných sietí) na podporu rozvoja obnoviteľných zdrojov energie a zásady „najprv energetická efektívnosť“; žiada, aby sa väčšina rozpočtových prostriedkov v odvetví IKT venovala na financovanie infraštruktúr širokopásmových sietí;
21. očakáva, že Komisia objasní svoje ambície pre nasledujúci VFR a predloží svoj návrh 9. rámcového programu pre výskum (9. RP), dostatočne včas na to, aby Parlament v roku 2018 sformuloval svoju pozíciu, a na to, aby 9. RP začal fungovať od roku 2021; pripomína, že EÚ musí v plnej miere využívať celý jestvujúci potenciál výskumu a vývoja členských štátov a poskytovať primerané a rovnaké príležitosti pre vedecký vývoj vedeckých a výskumných pracovníkov v celej EÚ; očakáva preto zvýšenie financovania 9. RP;
Spravodlivé daňové politiky pre primerané zdroje
22. zdôrazňuje, že doposiaľ nikdy nebolo dôležitejšie zintenzívniť boj proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovej povinnosti, ktoré predstavujú straty príjmov vnútroštátnych rozpočtov v hodnote niekoľko stoviek miliárd eur ročne; domnieva sa, že tieto zdroje by sa mohli využiť na investovanie do budúcnosti, na podporu zamestnanosti a zmenšovanie nerovnosti;
23. považuje v tejto súvislosti za nevyhnutné, aby sa Parlament a Rada urýchlene dohodli na komplexných požiadavkách na povinné, verejné vykazovanie podľa jednotlivých krajín zo strany nadnárodných podnikov, bez výnimky, na základe návrhu Komisie z roku 2016[5]; žiada Komisiu, aby vyčlenila dodatočné zdroje na opatrenia na predchádzanie finančnej trestnej činnosti, najmä pokiaľ ide o vypracovanie plánu EÚ na zoznam krajín s vysokým rizikom prania špinavých peňazí; žiada, aby Komisia predložila legislatívny návrh pre silné a automatické sankcie proti nespolupracujúcim jurisdikciám, ktoré sú na čiernej listine EÚ;
24. žiada Komisiu, aby predložila návrh o vymáhaní daní na podporu väčšej daňovej spolupráce medzi členskými štátmi vrátane výmeny informácií s cieľom stíhať subjekty vyhýbajúcim sa daňovým povinnostiam skrz európske hranice; vyzýva Komisiu, aby zvážila predloženie legislatívnych návrhov podľa článku 116 ZEÚ s cieľom riešiť škodlivé daňové praktiky, ktoré narúšajú hospodársku súťaž;
Posilnenie rozpočtu EÚ a reforma Paktu o stabilite a raste
25. pripomína, že VFR na roky 2014 – 2020 sa ukázal byť príliš malý a nedostatočne pružný na to, aby Európska únia mohla reagovať na spoločné výzvy, ktorým čelí; opätovne zdôrazňuje svoje stanovisko, že dĺžka trvania VFR by mala byť v súlade s politickým cyklom Európskeho parlamentu aj Komisie a zabezpečiť tak, aby sa európske voľby stali fórom, v rámci ktorého sa diskutuje o budúcich výdavkových prioritách;
26. naliehavo vyzýva Komisie a členské štáty, aby sa zdržali stanovenia svojvoľných stropov, pokiaľ ide o VFR po roku 2020 a aby svoj návrh založili na zvážení spoločných potrieb a spoločnej hodnoty EÚ, ako aj na pridanej hodnote konania vo veľkom rozsahu; zdôrazňuje, že súčasný nízky strop platobných rozpočtových prostriedkov je neustálym poškodzovaním dôveryhodnosti Únie a jej schopnosti konať. zdôrazňuje potrebu väčšej flexibility VFR;
27. domnieva sa, že rozpočet EÚ po roku 2020 by mal výrazne prispieť k vykonávaniu Parížskej dohody o zmene klímy, a to tak na strane príjmov, ako aj na strane výdavkov; domnieva sa najmä, že reformovaný systém zdaňovania zdrojov emisií skleníkových plynov by mal zabezpečiť príjmy do rozpočtu EÚ, zatiaľ čo EÚ by mala výraznejšie podporovať prechod smerom k ekologickejšiemu hospodárstvu; vyzýva Komisiu, aby zvýšila podiel výdavkov súvisiacich s klímou na 40 % VFR na obdobie po roku 2020;
28. žiada Komisiu, aby nadviazala na diskusný dokument o budúcnosti financovania EÚ s ambiciózne návrhy v nadväznosti na správu skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje, a to s osobitným dôrazom na ekologické vlastné zdroje založené na zdaňovaní finančných transakcií a zdaňovaní právnických osôb;
29. vyzýva na vytvorenie fiškálnej kapacity eurozóny, na dôvažok k plnému využívaniu Európskeho fondu pre strategické investície a európskych štrukturálnych a investičných fondov; opätovne zdôrazňuje, že fiškálna kapacita eurozóny by sa mala zameriavať na presadzovanie vzostupnej sociálno-ekonomickej konvergencie a na zmierňovanie ekonomických šokov; berie na vedomie, že rozpočtová kapacita eurozóny by mala obsahovať nové nástroje v rámci rozpočtu EÚ (nad rámec stropov VFR) EÚ, ako aj reformovaný Európsky mechanizmus pre stabilitu začlenený do právneho rámca EÚ a mala by byť podrobená demokratickému dohľadu; zdôrazňuje, že fiškálna kapacita eurozóny by mala byť otvorená pre krajiny mimo eurozóny, ktoré do nej chcú vstúpiť;
30. vyzýva na zavedenie tzv. zlatého pravidla pre investície, ktoré umožňuje, aby sa zúčtovanie kapitálových výdavkov vo verejnom sektore v udržateľných odvetviach rozložilo počas životného cyklu týchto investícií, a na začlenenie ukazovateľov trvalo udržateľného rozvoja do Paktu stability a rastu s cieľom zabezpečiť zdravé a kvalitné investície do budúcej prosperity;
Európa ako vedúci globálny aktér
31. domnieva sa, že účinnosť spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) sa opiera o prehĺbenú spoluprácu medzi členskými štátmi, ako aj ich príspevky do civilných misií a vojenských operácií; vyzýva členské štáty, aby prehĺbili spoluprácu v záujme tvorby príslušných kapacít; je presvedčený, že zodpovednejšia politika vývozu zbraní zo strany členských štátov by prispela k dosiahnutiu cieľov zahraničnej politiky Únie a vyzýva členské štáty, aby výrazne zlepšili konzistentnosť pri vykonávaní spoločnej pozície 2008/944/CFSP;
32. domnieva sa, že Spoločná bezpečnostná a obranná politika (SBOP) by sa mala stať demokratickejšou a efektívnejšou, a to aj prostredníctvom mechanizmu stálej štruktúrovanej spolupráce, výrazného posilnenia združovania a projektami spoločného využívania medzi členskými štátmi; je presvedčený, že SBOP sa môže zefektívniť prostredníctvom spoločného operačného plánovania a vykonávania, a to aj pokiaľ ide o vojenské operácie; pripomína zásadnú úlohu, ktorú Únia zohráva v oblasti už dnes civilného predchádzania konfliktom, riešenia konfliktov a budovania mieru na celom svete, a vyzýva Európsku úniu, aby navýšila príslušné zdroje; vyzýva na plnú demokratickú zodpovednosť a transparentnosť SBOP;
33. zdôrazňuje nedávne vyhlásenie Komisie, že ročne by sa mohlo ušetriť od 25 do 100 miliárd EUR, pokiaľ ide o vnútroštátne výdavky na obranu v 28 členských štátov; naliehavo vyzýva Komisiu, aby pomáhala členským štátom pri umožňovaní takýchto úspory zdieľaním národných rozpočtov na obranu, najmä čo sa týka výskumu, vývoja, obstarávania, údržby a odbornej prípravy; domnieva sa, že takéto spojené vnútroštátne zdroje by mohli byť transformované do jedného alebo viacerých európskych obranných fondov;
34. naliehavo vyzýva Komisiu, aby upriamila pozornosť predovšetkým na uplatniteľné právne predpisy EÚ v Odvetví obrany, a zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné presadzovať príslušné pravidlá vnútorného trhu, ako sú ustanovené v smernici o verejnom obstarávaní v oblasti obrany, ktoré by potenciálne mohli znížiť počet prípadov neefektívnosti, nedostatočnej transparentnosti a korupcie;
35. dôrazne odmieta viaceré pokusy Komisie o zníženie a presmerovanie finančných prostriedkov z existujúcich civilných rozpočtových riadkov rozpočtu EÚ a finančných nástrojov na financovanie európskeho obranného priemyslu prostredníctvom budúceho Európskeho fondu pre obranu a európskeho programu obranného priemyslu; domnieva sa, že takéto prevody z civilného sektora do odvetvia obranného priemyslu oslabia európske hospodárstvo, pričom sa súčasne nevyriešia štrukturálne problémy európskych odvetví obranného priemyslu, ktoré sa vyznačujú vysokou neefektívnosťou, zdvojovaním, nadmernými priemyselnými kapacitami, nedostatočnou transparentnosťou a roztrieštenosťou; dôrazne odmieta návrhy, ktoré Komisia podala v rámci svojho oznámenia o akčnom pláne v oblasti európskej obrany v novembri 2016, a v kontexte jej obranného balíka zo 7. júna 2017, pokiaľ ide o využívanie Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF), programu pre konkurencieschopnosť podnikov a malých a stredných podnikov (COSME), Nástroja na prepájanie Európy, európskych programov satelitnej navigácie, európskeho programu pozorovania Zeme, programu ERASMUS + a pôžičiek Európskej investičnej banky (EIB) na posilnenie kapacít obranného priemyslu; rovnako odmieta návrh Komisie zo 6. júla 2016 na použitie – v rámci nástroja na podporu stability a mieru – prostriedkov z okruhu 4, najmä prostriedkov ENPI a DCI, na programy budovania vojenských kapacít a poskytovania vojenského zariadenia do tretích krajín;
36. žiada, aby sa zmodernizovali nástroje na ochranu obchodu Únie a aby obchodné politiky boli navrhnuté v súlade s rozvojovými cieľmi EÚ, cieľmi v oblasti klímy, environmentálnymi prioritami, so sociálnymi normami a s normami v oblasti ľudských práv; zdôrazňuje skutočnosť, že európski občania sú čoraz kritickejší voči skutočnému vplyvu dohôd o voľnom obchode, pretože tieto dohody môžu mať aj neželaný vplyv na zamestnanosť, konkurencieschopnosť a normy EÚ týkajúce sa ľudských práv a udržateľného rozvoja; trvá na tom, aby sa prijali ďalšie kroky na zvýšenie transparentnosti obchodných rokovaní EÚ, pričom s Parlamentom by sa malo konzultovať v každom štádiu rokovaní a vykonávania postupov, a aby sa dokumenty z rokovaní zverejňovali;
37. vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh o sprievodných opatreniach k nariadeniu nerastoch z konfliktných oblastí;
38. vyzýva Komisiu, aby predložila akčný plán na boj proti zaberaniu pôdy v rozvojových krajinách, a to aj prostredníctvom konkrétnych možností s cieľom zabezpečiť bezpečnosť držby pôdy v súlade s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv, ako aj normami ustanovenými v usmerneniach FAO pre zodpovednú správu držby pôdy, rybných hospodárstiev a lesov;
39. vyzýva Komisiu, aby predložila akčný plán EÚ v oblasti odlesňovania a degradácie lesov vrátane konkrétnych opatrení na reguláciu dodávateľských reťazcov a finančných transakcií;
Budovanie skutočnej európskej azylovej a migračnej politiky
40. zastáva názor, že Európska únia musí vypracovať konkrétne riešenia problému utečencov a migrantov, najmä riešením jej základných príčin, a to celostnými politickými reakciami, ktoré budú zahŕňať súdržnosť politík v záujme rozvoja a politiky v oblasti obchodu, klímy a investícií, pričom by sa mal zaistiť bezpečný a zákonný prístup pre osoby, ktoré sa uchádzajú o medzinárodnú ochranu a realistické a prístupné kanály legálnej migrácie;
41. zastáva názor, že presídlenie by sa malo zachovať ako jedno z trvalých riešení vysídľovania utečencov a ako nepodmienený nástroj medzinárodnej solidarity; požaduje vytvorenie zvýšených možností presídlenia s cieľom umožniť presídlenie najmenej 500 000 utečencov ročne z krajín pôvodu a tranzitu, ktoré, ak by boli riadne rozdelené, by viedli k plne zvládnuteľným čísla pre EÚ;
42. požaduje reformu súčasného dublinského nariadenia s novým systémom založeným na spravodlivom rozdelení žiadateľov o azyl medzi členské štáty s objektívnymi kritériami, ktoré je postavený na existujúcich väzbách a preferenciách žiadateľov o azyl v určitých členských štátoch a ktorý je záväzný pre všetky členské štáty a založený na stimuloch a nie na donucovacích opatreniach;
43. vyzýva na koordinované opatrenia v oblasti legálnej migrácie s cieľom poskytnúť dodatočné a pružnejšie spôsoby legálnej migrácie vrátane zlúčenia rodiny a práce v sektoroch s nízkou a strednou mzdovou úrovňou, posilňovania partnerstiev v oblasti mobility s tretími krajinami a vypracovania celoeurópskych balíkov mobility s primeranými zárukami, okrem iného pokiaľ ide o pracovné a životné podmienky;
44. vyzýva Komisiu, aby preskúmala dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv zo strany všetkých aktérov zúčastnených na strážení vonkajších hraníc Únie a na prijímaní žiadateľov o azyl, s cieľom zaručiť dodržiavanie ľudských práv a zlepšovanie ochrany zraniteľných osôb; žiada o objasnenie rozdielu medzi činnosťami nezákonného prevádzania a činnosťou bežných občanov a organizácií občianskej spoločnosti, ktoré pomáhajú ľuďom v ťažkostiach, a o to, aby sa humanitárna pomoc nikdy nepovažovala za trestný čin;
45. vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh o humanitárnych vízach;
Riešenie bezpečnostných obáv občanov
46. vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na zlepšenie výmeny informácií na účely presadzovania práva, a posilnenie operačnej spolupráce medzi členskými štátmi a s agentúrami EÚ, s cieľom zabezpečiť povinnú výmenu informácií na účely boja proti závažnej nadnárodnej trestnej činnosti;
47. vyzýva Komisiu, aby posúdila využívanie výnimiek „vnútornej bezpečnosti“ alebo „národnej bezpečnosti“ členskými štátmi, najmä v hlave V ZFEÚ, ktoré vylučujú právomoc EÚ a zachovávajú zvrchovanosť členských štátov a ktoré ďalej oslabujú účinnosť EÚ pri hľadaní spoločných riešení na spoločné problémy; vyzýva Komisiu, aby vypracovala vymedzenia pojmov EÚ „národná bezpečnosť“ a „vnútorná bezpečnosti“ s cieľom zabezpečiť právnu istotu v oblasti boja proti terorizmu;
48. pripomína, že zavedenie represívnych ale zväčša neefektívnych opatrení masového sledovania a ochrany hraníc, ktoré ohrozujú občianske slobody, základné práva a zásadu voľného pohybu, nie je správnym riešením;
49. pripomína význam Schengenského priestoru voľného pohybu; zdôrazňuje potrebu účinného riadenia vonkajších hraníc Únie, založeného na normatívnom rámci ľudských práv a plnom dodržiavaní medzinárodného a európskeho práva;
Posilňovanie základných práv a demokracie
50. vyjadruje znepokojenie nad tým, že nahromadené krízy nielenže poškodzujú súdržnosť európskych spoločností, ale otriasajú aj dôverou európskych občanov v ich demokratické inštitúcie na úrovni EÚ a v niektorých prípadoch aj na vnútroštátnej úrovni; domnieva sa preto, že posilnenie demokratickej legitímnosti EÚ a obnovenie dôvery v jej schopnosť slúžiť záujmom občanov Únie musí byť najvyššou prioritou;
51. vyzýva Komisiu, aby predložila návrh paktu o demokracii, právnom štáte a základných právach v podobe medziinštitucionálnej dohody v zmysle odporúčania Parlamentu v jeho legislatívnej iniciatívnej správe[6];
52. vyzýva Komisiu, aby prijala okamžité kroky s cieľom predložiť legislatívny návrh na celoeurópsku legislatívu o ochrane oznamovateľov korupcie, so širokým rozsahom pôsobnosti a vhodným právnym základom, s cieľom zabezpečiť horizontálnu ochranu pre všetky kategórie oznamovateľov;
53. opätovne vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na revíziu nariadenia o európskej iniciatíve občanov v súlade so smerovaním, ktoré navrhol Parlament vo svojom uznesení z 28. októbra 2015[7];
54. očakáva, že Komisia upraví Kódex správania komisárov, ako sľúbil predseda Juncker, pokiaľ ide o predĺženie lehoty, počas ktorej sa bývalí komisári musia vyhýbať akýmkoľvek konfliktom záujmov;
55. vyzýva Komisiu, aby predložila iniciatívu zameranú na ochranu slobody a plurality médií, boj proti dezinformáciám a nenávistným prejavom, a na pestovanie demokratického prejavu založeného na faktoch aj v dobe sociálnych médií;
56. vyzýva Komisiu, aby uverejnila dlho očakávanú 2. správu EÚ o boji proti korupcii a aby sa pripojila k protikorupčným mechanizmom preskúmania Dohovoru OSN proti korupcii a Skupiny štátov Rady Európy proti korupcii (GRECO);
57. opätovne vyzýva Komisiu, aby prijala návrh nariadenia o otvorenej, efektívnej a nezávislej európskej administratíve;
58. nalieha na Komisiu, aby podnikla rozhodnejšie kroky smerom k odstráneniu pretrvávajúcich rozdielov v odmeňovaní žien a mužov prostredníctvom návrhu smernice vychádzajúceho z odporúčania Komisie z roku 2014 týkajúceho sa transparentnosti miezd; vyzýva Komisiu a Radu, aby zintenzívnili úsilie o dosiahnutie politickej dohody o návrhu smernice o zlepšení rodovej vyváženosti medzi riadiacimi pracovníkmi spoločností, ktoré sú kótované na burze[8];
Ako by mala Európa lepšie spolupracovať?
59. pripomína, že od klimatických zmien po azyl a migráciu, od finančných trhov po nadnárodné obchodné spoločnosti a od teroristických sietí až po zlyhávajúce a nevyspytateľné štáty, mnohé problémy dneška majú nadnárodný a bezhraničný charakter a vyžadujú si vyváženie a odpovede na tejto úrovni;
60. vyzýva na posilnenie programov, ktoré podporujú kontakty a kultúrne výmeny medzi európskymi občanmi; konštatuje, že dialóg medzi európskymi inštitúciami a občanmi sa musí zintenzívniť; domnieva sa, že informácie o politikách a politickom zastúpení EÚ musia byť ľahšie dostupné a zrozumiteľnejšie pre občanov v celej Únii; požaduje príslušné vzdelávacie a mediálne iniciatívy pomáhajúce občanom prijímať informované rozhodnutia v európskych voľbách v roku 2019;
61. vyzýva všetky inštitúcie EÚ, aby sa vzhľadom na to, že netransparentný a jednostranný lobizmus predstavuje výraznú hrozbu pre tvorbu politík a verejný záujem, usilovali o dosiahnutie čo najvyšších štandardov v oblasti transparentnosti, zodpovednosti a integrity a aby neúnavne bojovali proti tendencii prehliadať konflikty záujmov, ktoré sú na úkor efektívnosti, spravodlivosti a spoľahlivosti rozhodovacieho procesu;
62. pripomína, že fungovanie EÚ je možné výrazne zlepšiť na základe Lisabonskej zmluvy, najmä prostredníctvom plného využitia riadneho legislatívneho postupu a hlasovania kvalifikovanou väčšinou v Rade; podporuje v tomto ohľade všeobecné využívanie tzv. premosťovacej doložky zakotvenej v článku 48 ods. 7 ZEÚ; pripomína, že sa tiež môže použiť mechanizmus posilnenej spolupráce, najmä na prehĺbenie HMÚ, na aktívnejšie pôsobenie v oblasti SZBP a na dosiahnutie väčšej spolupráce v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí;
63. zdôrazňuje, že metóda Spoločenstva je najvhodnejšia pre fungovanie Únie, pretože je to jediná metóda, ktorá umožňuje transparentnosť, efektívnosť a hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v Rade a zaručuje rovnaké práva Parlamentu a Rady pri spolurozhodovaní, ako aj zabraňuje fragmentácii inštitucionálnych povinnosti a rozvoju konkurujúcich si inštitúcií;
64. domnieva sa, že tendencia Európskej rady v ostatných rokoch uchyľovať sa k riešeniam na medzivládnej úrovni ohrozuje tzv. metódu Spoločenstva a je v rozpore so zmluvami; pripomína, že podľa Lisabonskej zmluvy sa členovia Európskej rady individuálne zodpovedajú vlastným národným parlamentom, ale kolektívne sa zodpovedajú iba sebe samým, národné parlamenty musia mať na zreteli svoju osobitnú politickú zodpovednosť vykonávať úplnú demokratickú kontrolu svojich zástupcov v Európskej rade;
65. zdôrazňuje, že v tejto oblasti si vytvorenie podmienok potrebných na demokratické a účinné fungovanie EÚ vyžaduje skutočnú revízie zmluvy;
66. vyjadruje odhodlanie využiť všetky svoje nástroje a zdroje, aby pôsobil ako hnacia sila v obnovenom demokratickom procese smerom k reforme Európskej únie;
°
° °
67. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.
- [1] Ú. v. EÚ L 304, 20.11.2010, s. 47.
- [2] Prijaté texty, P8_TA(2016)0312.
- [3] COM(2016)0710.
- [4] Ú. v. EÚ C 484, 24.12.2016, s. 7 – 8.
- [5] Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie informácií o dani z príjmu určitými podnikmi a pobočkami (COM/2016/0198 – 2016/0107 (COD)).
- [6] Prijaté texty, P8_TA(2016)0409.
- [7] Prijaté texty, P8_TA(2015)0382.
- [8] COM(2012)0614 – 2012/0299 (COD).