Návrh uznesenia - B8-0454/2017Návrh uznesenia
B8-0454/2017
Európsky parlament

NÁVRH UZNESENIA o budúcnosti Európy a o strategických prioritách v súvislosti s pracovným programom Komisie na rok 2018

30.6.2017 - (2017/2699(RSP))

predložený na základe vyhlásenia Komisie
v súlade s článkom 37 ods. 3 rokovacieho poriadku a rámcovou dohodou o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou

Maria João Rodrigues v mene skupiny S&D

Postup : 2017/2699(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B8-0454/2017
Predkladané texty :
B8-0454/2017
Rozpravy :
Hlasovanie :
Prijaté texty :

B8-0454/2017

Uznesenie Európskeho parlamentu o budúcnosti Európy a o strategických prioritách v súvislosti s pracovným programom Komisie na rok 2018

(2017/2699(RSP))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na rámcovú dohodu o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou, a najmä na jej prílohu IV,

–  so zreteľom na medziinštitucionálnu dohodu o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2016 o strategických prioritách v súvislosti s pracovným programom Komisie na rok 2017[1],

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. októbra 2017 s názvom Pracovný program Komisie na rok 2017 – Európa, ktorá chráni, posilňuje a ochraňuje, a na jeho prílohy (COM(2016)0710),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie EÚ o legislatívnych prioritách na rok 2017[2],

–  so zreteľom na bielu knihu Komisie o budúcnosti Európy zo 1. marca 2017 a dokumenty o sociálnom rozmere Európy, využití globalizácie, prehĺbení hospodárskej a menovej únie, budúcnosti európskej obrany a o budúcnosti finančných prostriedkov EÚ,

–  so zreteľom na Rímsku deklaráciu vedúcich predstaviteľov 27 členských štátov a Európskej rady, Európskeho parlamentu a Európskej komisie z 25. marca 2017,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2017 o európskom pilieri sociálnych práv[3],

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o rozpočtovej kapacite pre eurozónu[4],

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o zlepšení fungovania Európskej únie využitím potenciálu Lisabonskej zmluvy[5],

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o možnom vývoji a úpravách súčasnej inštitucionálnej štruktúry Európskej únie[6],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. apríla 2017 o rokovaniach so Spojeným kráľovstvom v nadväznosti na jeho oznámenie o úmysle vystúpiť z Európskej únie[7]

–  so zreteľom na usmernenia Európskej rady (článok 50) z 29. apríla 2017 v nadväznosti na oznámenie Spojeného kráľovstva v súlade s článkom 50 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

–  so zreteľom na závery Európskej rady prijaté 22. – 23. júna 2017,

–  so zreteľom na závery Rady z 29. mája 2017 o budúcej stratégii EÚ pre priemyselnú politiku,

–  so zreteľom na uznesenie Výboru regiónov z 22. – 23. marca 2017 o prioritách Európskeho výboru regiónov k pracovnému programu Európskej komisie na rok 2018 (RESOL-VI/021),

–  so zreteľom na svoj prieskum Eurobarometra s názvom Dva roky do volieb v roku 2019, ktorý sa uskutočnil od 18. do 27. marca 2017,

–  so zreteľom na súhrnnú správu Konferencie predsedov výborov, ktorá obsahuje doplňujúce informácie k tomuto uzneseniu z hľadiska parlamentných výborov a ktorú by Komisia mala náležite zohľadniť pri navrhovaní a prijímaní svojho pracovného programu na rok 2018,

–  so zreteľom na článok 37 ods. 3 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Európska únia zažíva pretrvávajúce hospodárske oživenie, najmä vďaka nízkym úrokovým sadzbám centrálnych bánk a pružnejšiemu a rast podporujúcemu výkladu rozpočtových pravidiel; keďže tieto progresívne hospodárske politiky dlhodobo podporovali a obhajovali stredo-ľavé strany proti tvrdohlavej opozícii z pravého stredu;

B.  keďže však hospodárske oživenie Európy zostáva nevyvážené medzi jednotlivými krajinami a ešte stále existujú značné nedostatky v oblasti investícií; keďže príliš veľa ľudí je stále nezamestnaných, dlhodobo nezamestnaných, podzamestnaných alebo nezažívajú hmatateľné zlepšenie svojich životných podmienok; keďže mnohé regióny potrebujú podporu, aby mohli dobehnúť tie prosperujúcejšie; keďže chudoba, sociálne vylúčenie a nerovnosť príležitostí zostávajú v Európe príliš vysoké; keďže mnohí ľudia majú pocit, že sociálno-ekonomický rozvoj ich obchádza a že nie sú dostatočne zastúpení v politickom systéme;

C.  keďže celosvetový poriadok sa mení a nikto nemôže mať jednostrannú úplnú kontrolu; keďže spolupráca v rámci medzinárodného práva, multilaterálneho systému a medzinárodných organizácií je mimoriadne dôležitá na dosiahnutie mieru, bezpečnosti, demokracie, ľudských práv a dosiahnutie cieľov v oblasti udržateľného rozvoja do roku 2030;

D.  keďže Európa nedávno zaznamenala nárast nacionalistických a xenofóbnych postojov, ale aj rastúce vyjadrenie verejnej podpory pre európsku integráciu, ako aj spoluprácu v duchu vzájomného rešpektu, s cieľom úspešne zvládnuť spoločné výzvy;

E.  keďže rokovania o riadnom vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie prebiehajú a keďže EÚ-27 opätovne potvrdila v Rímskej deklarácii odhodlanie Únie ako politického a hospodárskeho subjektu budovať spoločnú budúcnosť, ktorá ponúkne občanom bezpečnosť aj nové príležitosti;

F.  keďže odstúpenie administratívy USA od Parížskej dohody o zmene klímy a kroky prezidenta Trumpa smerujúce k pretekom ku dnu v oblasti daní a regulácie finančného trhu vyžadujú, ab išla EÚ-27 ešte viac príkladom;

G.  keďže mottom Európskej únie je Zjednotení v rozmanitosti; keďže európske a národné identity sú zlučiteľné a nie v rozpore; keďže každý môže byť zároveň angažovaným vlastencom a zástancom európskej integrácie;

H.  keďže Európska únia je pre jej členské štáty kotva, ktorá pomáha zachovávať pluralitu, rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, slobodu, demokraciu, rovnosť, právny štát, dodržiavanie ľudských práv a solidaritu;

I.  keďže Komisia predložila bielu knihu a päť tematických dokumentov ako základ pre rozsiahlu diskusiu o budúcnosti európskej integrácie; keďže prvé závery o budúcnosti EÚ sa očakávajú do konca roku 2017 a očakáva sa, že budúci viacročný finančný rámec (VFR) bude vypracovaný na tomto základe;

J.  keďže veľký počet občanov a združení predložili rôzne návrhy a iniciatívy s cieľom prispieť k budúcnosti Európy, najmä počas nedávnych osláv 60. výročia podpísania Rímskych zmlúv; keďže navrhujú, aby sa aktívne zúčastnili na európskom občianskom konvente prostredníctvom inovatívnych modelov účasti;

Naša voľba pre budúcnosť Európy: Oveľa lepšia spolupráca na prioritách, na ktorých ľudom záleží

1.  domnieva sa, že ani jeden z piatich scenárov formulovaných v bielej knihe Komisie nepredstavuje presvedčivú víziu pre budúcnosť Európy; poukazuje na to, že scenáre Pokračovanie v súčasnom smerovaní, Iba jednotný trh a Menej, ale efektívnejšie sú slabé, pokiaľ ide o ciele hospodárskej konvergencie smerom hore, sociálneho pokroku a udržateľného rozvoja; upozorňuje v tejto súvislosti, že mnohí z tých, čo tvrdia, že Európa by mala „robiť menej“, chcú v skutočnosti najmä zvýšiť zisky spoločností znížením noriem, ktorými Európa chráni pracovníkov, spotrebiteľov, verejné zdravie a životné prostredia; konštatuje, že pri scenári Tí, ktorí chcú, robia viac chýba dostatočná istota, že posilnená spolupráca by neviedla k de facto vylúčeniu nezúčastnených členských štátov z ďalšej integrácie; napokon poznamenáva, že scenár Oveľa viac spoločne je pravdepodobne dobre mienený, ale nie je jednoznačný, pokiaľ ide o priority, pri ktorých je potrebná hlbšia integrácia na lepšie riešenie obáv občanov;

2.  poukazuje na to, že podľa najnovšieho prieskumu Eurobarometra občania EÚ v priemere očakávajú, že EÚ bude zasahovať viac ako dnes v mnohých otázkach, a to aj v oblasti bezpečnosti a boja proti terorizmu, nezamestnanosti, zdravia a sociálneho zabezpečenia, ochrany životného prostredia, boja proti daňovým podvodom, migrácie a opatrení voči zvyšku sveta; je si však vedomý, že postoje k EÚ a podpora intenzívnejšej činnosti EÚ sa výrazne líšia medzi jednotlivými členskými štátmi;

3.  zdôrazňuje, že existujú lepší spôsoby napredovania pre Európu ako tie, ktoré načrtla Komisia, a to šiesty scenár, ktorý by mal získať demokratický konsenzus medzi členskými štátmi a európskymi politickými stranami: Oveľa lepšia spolupráca na prioritách, na ktorých ľudom záleží; poukazuje na to, že ide o konkrétny scenár v snahe zabezpečiť účinnú reakciu na problémy, ktorých sa obávajú ľudia v celej Únii, v demokratickom duchu a zameraný na posilnenie koncepcie európskeho občianstva; zdôrazňuje, že sú potrebné vážne európske opatrenia – s náležitými prostriedkami – v oblastiach, v ktorých možno efektívne výsledky dosiahnuť len spoločným úsilím, napríklad v oblasti boja proti zmene klímy, získania lepších obchodných dohôd, zlepšenia bezpečnosti, zníženia daňových únikov, zabezpečenia dobrých sociálnych a environmentálnych noriem, podpory rodovej rovnosti a posilnenia konvergencie v rámci jednotného trhu a hospodárskej a menovej únie (HMÚ);

4.  opätovne potvrdzuje odkaz Rímskej deklarácie, že naša Únia je nerozdelená a nerozdeliteľná, a že pracovať spoločne ako Európania je našou najlepšou príležitosťou na formovanie globálneho vývoja; zdôrazňuje, že budovanie budúcnosti spolu predstavuje najlepší spôsob, ako môžu Európania dosiahnuť spoločnú prosperitu, vysokú životnú úroveň, bezpečnosť a čisté životné prostredie; domnieva sa, že európska jednota je tiež najlepším spôsobom príspevku k mieru, prosperite a lepšej životnej úrovni inde vo svete;

5.  zdôrazňuje, že všetci európski občania si sú rovní v rámci právneho poriadku Únie, a že každá posilnená spolupráca v niektorých oblastiach európskej integrácie sa musí uskutočniť inkluzívnym spôsobom, pričom EÚ-27 je vždy základnou prvou možnosťou; zdôrazňuje, že v Rímskej deklarácii je stanovené, že „budeme postupovať spoločne, v prípade potreby rôznym tempom a s rôznou intenzitou, ale rovnakým smerom, ako sme postupovali a konali aj v minulosti: v súlade so zmluvami a s otvorenými dverami pre všetkých, ktorí sa k nám budú chcieť pridať“; zdôrazňuje, že nesmú existovať žiadne pohyblivé ciele alebo dodatočné kritériá pre tých, ktorí by sa chceli zapojiť do iniciatív v neskoršej fáze;

6.  zdôrazňuje potrebu silnejších priamych spojení medzi EÚ a občanmi; domnieva sa, že Oveľa lepšia spolupráca na prioritách, na ktorých ľudom záleží je prístup, ktorý môže zvýšiť demokratickú legitimitu Únie a ubezpečiť občanov, že ich hlas a hlasy vo voľbách sú dôležité;

7.  v tomto uznesení načrtá hlavné strategické priority, ktoré by mala EÚ riešiť pri budovaní spoločnej dlhodobej budúcnosti, ako aj hlavné konkrétne iniciatívy, ktoré by Komisia mala predložiť v roku 2018; poukazuje na súhrnnú správu, ktorú prijala Konferencia predsedov výborov, ako na podrobný prehľad názorov výborov v súvislosti s vykonávaním pracovného programu Komisie na rok 2017 a ich očakávaniami na rok 2018;

Európa, akú chceme: hlavné priority

Európska únia, ktorá chráni a zlepšuje životné a pracovné podmienky ľudí

8.  rozhodne zdôrazňuje, že sociálny rozmer európskej integrácie sa nemôže obmedziť iba na otázky týkajúce sa slobody pohybu; zdôrazňuje, že Oveľa lepšia spolupráca na prioritách, na ktorých ľudom záleží znamená posilnenie spoločnej činnosti na zlepšenie pracovných podmienok, zníženie chudoby a sociálnej a rodovej nerovnosti, poskytnutie prístupu k vysokokvalitnému vzdelávaniu a odbornej príprave pre všetkých, urýchlenie procesu vzostupnej konvergencie hospodárskej výkonnosti a príjmov medzi krajinami a posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v EÚ; poukazuje na svoje uznesenie o európskom pilieri sociálnych práv pre podrobné návrhy na spoločné dosiahnutie sociálnejšej Európy v EÚ-27, a aké osobitné dodatočné nástroje sú potrebné pre eurozónu v tomto smere; víta návrh Komisie na spoločné vyhlásenie zásad európskeho piliera sociálnych práv a potvrdzuje svoju pripravenosť spolupracovať s Komisiou a Radou na finalizácii spoločného vyhlásenia do konca roku 2017; zdôrazňuje, že zásady piliera by sa mali uplatňovať na všetkých obyvateľov EÚ; vyzýva preto všetky členské štáty EÚ-27, aby podporili spoločné vyhlásenie na úrovni hláv štátov alebo predsedov vlád;

9.  vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívne návrhy na konkrétne európske iniciatívy na zlepšenie životných a pracovných podmienok, a to najmä:

•  v prípade, ak sociálni partneri nie sú pripravení pokročiť v rokovaniach o revízii smernice o písomnom vyhlásení (91/533/EHS[8]), by Komisia mala predložiť legislatívny návrh na rámcovú smernicu o dôstojných pracovných podmienkach, ktorá zaručí všetkým pracovníkom prístup k základnému súboru pracovných a sociálnych práv, a to aj v rámci digitálneho hospodárstva;

•  iniciatívu týkajúcu sa prístupu k sociálnej ochrane, v nadväznosti na konzultácie so sociálnymi partnermi, s konkrétnymi návrhmi s cieľom zabezpečiť, aby všetci ľudia vo všetkých formách práce nadobúdali nároky na sociálne zabezpečenie vrátane primeraných dôchodkov;

•  európsku kartu sociálneho poistenia s cieľom uľahčiť výmenu informácií a poskytovať ľuďom doklad o ich súčasných a minulých nárokoch a predchádzať zneužívaniu;

•  európsky inšpektorát práce na zabezpečenie presadzovania pracovných a sociálnych právnych predpisov v rámci jednotného trhu;

•  smernicu o záruke pre deti s cieľom zmierniť negatívne dôsledky chudoby detí tým, že sa zabezpečí, aby každé dieťa ohrozené chudobou malo prístup k bezplatnej zdravotnej starostlivosti, bezplatnému vzdelávaniu, bezplatnej starostlivosti o deti, dôstojnému bývaniu a primeranej výžive;

•  rámcovú smernicu o európskom systéme minimálnej mzdy na pokrytie základných životných nákladov pri súčasnom rešpektovaní vnútroštátnych postupov;

•  tretia skupina látok v rámci revízie smernice o karcinogénoch a mutagénoch (2004/37/ES)[9] by mala byť stanovená okamžite a smernica by sa mala rozšíriť na reprotoxické látky;

•  pri budúcej revízii zmlúv by Komisia mala navrhnúť sociálny protokol s cieľom posilniť základné sociálne práva v súvislosti s hospodárskymi slobodami;

10.  zdôrazňuje, že Komisia by mala poskytovať všetku potrebnú podporu členským štátom, aby v plnej miere vykonávali záruku pre mladých ľudí, záruku získania zručností a iné dôležité investície do ľudí, vrátane kvalitného, cenovo dostupného a prístupného predškolského vzdelávania a starostlivosti o deti, ako aj starostlivosti o starších ľudí a závislé osoby; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila primerané finančné prostriedky pre iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí do roku 2020 a urobila všetko, čo je v jej silách, aby členským štátom pomohla využívať všetky dostupné prostriedky z európskych štrukturálnych a investičných fondov; vyzýva Komisiu, aby zaručila program Erasmus + a výrazne zvýšila jeho financovanie; víta návrh Komisie o európskom zbore solidarity, ktorého cieľom je uznať a podporovať uznávanie dobrovoľníckych činností mládeže a solidaritu neobmedzenú hranicami štátov v celej Únii; zdôrazňuje však, že je potrebné preskúmať navrhované právne predpisy, aby sa zabezpečilo, že iniciatíva o európskom zbore solidarity nebude mať negatívny vplyv na ostatné existujúce programy, ako napríklad Erasmus +, a že dobrovoľnícka práca nebude systematicky nahrádzať platenú prácu;

11.  víta kroky Komisie na posilnenie úlohy a zviditeľnenie sociálnych ukazovateľov v rámci európskeho semestra a vyzýva najmä na zohľadnenie existujúcej hodnotiacej tabuľky kľúčových ukazovateľov zamestnanosti a sociálnej situácie v nadchádzajúcej iniciatíve o prístupe k sociálnej ochrane pri formulovaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny a odporúčanie pre eurozónu; vyzýva Komisiu, aby nadviazala s integrovanou stratégiou boja proti chudobe s cieľom dosiahnuť cieľ stratégie Európa 2020 v oblasti znižovania chudoby a sociálneho vylúčenia a zvýšiť zamestnanosť žien; pripomína svoju výzvu odporúča Komisii, aby podporovala systémy primeraného minimálneho príjmu na pokrytie základných životných nákladov vo všetkých členských štátoch v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou, a zároveň poskytovala príležitosti na predchádzanie dlhodobej závislosti od minimálneho príjmu; opakuje svoju výzvu na vypracovanie zelenej knihy o nerovnosti a o tom, ako nerovnosť škodí oživeniu hospodárstva a dlhodobému rastovému potenciálu;

Európska stratégia pre udržateľný rozvoj

12.  zdôrazňuje, že Oveľa lepšia spolupráca na prioritách, na ktorých ľudom záleží by mala zahŕňať položenie základov pre budúcu širokú a spoločnú prosperitu; domnieva sa, že EÚ musí mať konkrétnu stratégiu pre udržateľný rast, udržateľné financovanie, konkurencieschopnosť, vytváranie kvalitných pracovných miest, dosahovanie cieľov udržateľného rozvoja v celej EÚ do roku 2030 a plnenie našich záväzkov v rámci parížskej dohody o zmene klímy; poukazuje na to, že realizácia európskej stratégie pre udržateľný rozvoj znamená, že sa musia aktualizovať regulačné normy a zaviesť príslušné finančné nástroje;

13.  zdôrazňuje, že je potrebné zachovať a posilniť politiku EÚ v oblasti hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti ako kľúčovú politiku, ktorá má priamy vplyv na životy ľudí a ako hlavný dlhodobý investičný nástroj na prekonanie nerovností a prispievanie k udržateľnej konvergencii a blahu zahŕňajúci všetky členské štáty ako praktické vyjadrenie zásady solidarity;

14.  podporuje v tejto súvislosti výzvu Rady adresovanú Komisii, aby poskytla celostnú stratégiu pre priemyselnú politiku EÚ v budúcnosti; domnieva sa, že po tejto stratégii by mal nasledovať akčný plán a mali by sa riešiť kľúčové priority, akými sú prechod na energeticky efektívne nízkouhlíkové hospodárstvo, digitálna konektivita pre všetkých, využitie potenciálu európskeho kreatívneho priemyslu, zvyšovanie udržateľnosti miest a plnenie programu obehového hospodárstva;

15.  očakáva, že Komisia urýchlene predloží všetky zostávajúce iniciatívy na realizáciu energetickej únie, ako sa uvádzajú v pláne energetickej únie; vyzýva Komisiu, aby riešila otázku energetickej chudoby prostredníctvom konkrétneho akčného plánu na odstránenie energetickej chudoby a zaručenie prístupu k cenovo dostupnej energii pre všetkých občanov EÚ;

16.  považuje za kľúčové znížiť emisie v odvetví dopravy; naliehavo vyzýva Komisiu, aby ukončila svoje úž meškajúce preskúmanie právnych predpisov v oblasti emisií CO2 z automobilov, ľahkých a ťažkých úžitkových vozidiel, a aby predložila primerane ambiciózne legislatívne návrhy týkajúce sa cieľa priemerných emisií na rok 2025 a mandát pre vozidlá s nulovými emisiami, ktorý zavedie postupné zvyšovanie podielu vozidiel s nulovými emisiami na vozovom parku s cieľom postupne zrušiť do roku 2035 nové autá, ktoré emitujú CO2, vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na technologicky neutrálne limity EURO7 platné od roku 2025 pre všetky automobily a ľahké úžitkové uvádzané na trh Únie, s cieľom zlepšiť kvalitu ovzdušia v Únii a k dosiahnuť ciele Únie v oblasti limitov kvality okolitého ovzdušia, ako aj úrovne odporúčané WHO;

17.  očakáva, že Komisia predloží návrhy týkajúce sa spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2020, ktoré sa budú zakladať na nápravných verejných intervenciách do volatility poľnohospodárskych trhov s cieľom zabezpečiť bezpečnú a zdravú dodávku potravín, zaistiť kapacitu výroby potravín v Európe prostredníctvom zabezpečenia poľnohospodárskych príjmov a zamestnanosti a silných komunít vo vidieckych oblastiach, pričom zároveň budú v plnej miere zosúladené s cieľmi v oblasti udržateľného rozvoja; žiada, aby sa podstatne zvýšil dôraz na prispievanie k cieľom ochrany životného prostredia a cieľom v oblasti zmeny klímy, a to aj tým, že sa uprednostnia poľnohospodárske postupy, ktoré umožňujú ukladať viac uhlíka v pôde, obmedzujú emisie oxidu dusného a nahrádzajú pesticídy s alternatívnymi riešeniami;

18.  opakuje svoju výzvu Komisii, aby predložila legislatívne návrhy na riešenie problému antimikrobiálnej rezistencie, ktorá je globálnou výzvou;

19.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrh legislatívneho rámca v roku 2018 na boj proti nekalým obchodným praktikám v potravinovom dodávateľskom reťazci; žiada dôkladné posúdenie záväzkov EÚ v boji proti nekalej celosvetovej konkurencii, najmä pokiaľ ide o bezpečnosť potravín, sanitárne a fytosanitárne normy, zemepisné označenia, dobré životné podmienky zvierat a citlivé sektory výrobkov; žiada Komisiu, aby vypracovala alternatívy možných podporných opatrení pre poľnohospodárov v EÚ v prípadoch nekalej súťaže prispôsobením politiky hospodárskej súťaže osobitým vlastnostiam poľnohospodárstva s cieľom zabezpečiť hospodársku situáciu výrobcov v potravinovom dodávateľskom reťazci;

20.  zdôrazňuje, že EÚ musí viesť globálnu spoluprácu na zlepšenie medzinárodnej správy oceánov, a to aj v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie, s cieľom riešiť zmenu klímy, chrániť biodiverzitu a zaručiť udržateľnú budúcnosť rybárstva; vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila boj proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu a stavala na vyhlásení MedFish4Ever na posilnenie populácií rýb v Stredozemnom mori; dôrazne vyzýva Komisiu, aby skrátila meškania oblasti transpozície opatrení, ktoré prijali medzinárodné rybárske organizácie, a prenosu navrhovaných delegovaných aktov týkajúcich sa rybolovu;

21.  žiada Komisiu, aby vykonala a dokončila v roku 2018 štúdiu o duševnom vlastníctve a prístupe k liekom, s cieľom podnietiť výskum zanedbávaných chorôb a zlepšiť dostupnosť liekov v EÚ a v rozvojových krajinách; očakáva, že Komisia predloží legislatívny návrh týkajúci sa európskeho systému na hodnotenie zdravotných technológií,

22.  žiada, aby Komisia podnikla konkrétne kroky na zníženie rozdielov v kvalite medzi výrobkami rovnakej značky v rámci jednotného trhu; želá si, aby videl prvé pozitívne výsledky tejto činnosti do polovice roka 2018;

23.  opäť pripomína svoju dlhodobú výzvu Komisii, aby predložila legislatívny návrh o kolektívnom uplatňovaní nárokov, ktorý by mohol výrazne pomôcť ľuďom pri uplatňovaní ich práv v prípade, že utrpeli škodu od spoločností, ktoré porušujú platné pravidlá;

24.  zdôrazňuje, že je potrebné ďalšie zlepšenie dohľadu nad trhom s výrobkami v EÚ a naliehavo žiada Komisiu, aby podnikla kroky na prekonanie patovej situácie týkajúcej sa balíka o bezpečnosti výrobkov a dohľade nad trhom, najmä s cieľom pomôcť dosiahnuť spravodlivý kompromis o povinnom označovaní pôvodu výrobku (označenie „vyrobené v“);

25.  vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila legislatívny návrh o rozšírení ochrany zemepisných označení na nepoľnohospodárske výrobky, čo bude mať viacero výhod pre občanov, spotrebiteľov, výrobcov a celé európske hospodárstvo a spoločnosť;

26.  zdôrazňuje, že je dôležité v plnej miere splniť všetky opatrenia navrhnuté v rámci stratégie pre jednotný digitálny trh; očakáva, že Komisia nadviaže na strednodobé preskúmanie stratégie jednotného digitálneho trhu konkrétnymi legislatívnymi návrhmi s cieľom poskytnúť jasný právny rámec pre činnosti sprostredkované digitálnymi platformami, a to aj pokiaľ ide o profesionálne a neprofesionálne poskytovanie služieb, režimy zodpovednosti, práva spotrebiteľov a ochranu maloletých, práva pracovníkov, práva tvorcov, hospodársku súťaž a zdaňovanie;

27.  vyzýva Komisiu, aby sa pozrela nad rámec jednotného digitálneho trhu a pracovala na plnohodnotnej digitálnej únii s ambicióznymi legislatívnymi cieľmi a potrebnými finančnými prostriedkami; chce vidieť konkrétne prínosy realizácie príležitostí digitalizácie pre všetkých Európanov, vrátane tých, ktorí žijú v najodľahlejších vidieckych oblastiach, a to aj prostredníctvom príslušného využívania verejného obstarávania a intenzívnejšieho využívania elektronickej verejnej správy v oblasti verejných služieb, ako je vzdelávanie, zdravotníctvo a administratívne postupy pre občanov a MSP; zdôrazňuje, že prebiehajúca digitálna transformácia by mala viesť k spravodlivejšej, inkluzívnejšej a dynamickejšej spoločnosti, v ktorej budú chránené práva jednotlivcov;

28.  vyzýva na ambiciózne investície do digitálnych zručností a bezpečného online prostredia pre všetky generácie a na zlepšovanie študijných osnov; naliehavo požaduje rýchlu realizáciu iniciatívy Wifi4EU; žiada Komisiu, aby predložila plán, ako sa Európa stane svetovým lídrom v oblasti dátových centier, správy údajov a bezpečnosti údajov prostredníctvom voľného toku údajov, založený na silných právnych predpisoch EÚ, ktoré zabezpečia neutralitu siete a ochranu osobných údajov; vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila úsilie s cieľom podporiť európsky výskum, vývoj a zavedenie technológie 5G;

29.  očakáva, že Komisia predloží plánované iniciatívy v oblasti kybernetickej bezpečnosti, a to aj pokiaľ ide o Agentúru Európskej únie pre sieťovú a informačnú bezpečnosť (ENISA); zdôrazňuje, že takéto iniciatívy by sa mali zamerať na zvýšenie kybernetickej bezpečnosti pre priemysel a ďalšie civilné účely a zahŕňať účinné opravné prostriedky;

Lepšie nástroje pre investície

30.  zdôrazňuje, že dôveryhodná európska stratégia pre udržateľný rozvoj si vyžaduje takú hospodársku politiku, ktorá zabezpečí dostatočné verejné a súkromné investície na vnútroštátnej a európskej úrovni s cieľom zaplniť existujúce medzery v investíciách; zdôrazňuje, že ľuďom veľmi záleží na hospodárskych príležitostiach a zvyšovaní životnej úrovne, a že by profitovali zo zlepšenia spolupráce členských štátov a inštitúcií EÚ prostredníctvom hospodárskych politík, ktoré by podporovali rýchlejšie vytváranie kvalitných pracovných miest, posilňovali zručnosti a vzdelanie obyvateľstva a zachovali kvalitné sociálne služby, ktoré ľuďom umožňujú zapojiť sa v plnej miere do hospodárskeho a sociálneho života; vyzýva preto Komisiu, aby vytvorila európsku stratégiu na posilnenie verejných a súkromných investícií, ktorá by presahovala existujúci investičný plán pre Európu a bola by priamo spojená s cieľmi udržateľného rozvoja do roku 2030 a parížskej dohody o zmene klímy; požaduje legislatívne návrhy na začlenenie environmentálnych, sociálnych a správnych kritérií v oznamovacích povinností a rozhodovanie v záujme stimulovania investorov presúvať podporu smerom k udržateľnému a dlhodobých projektov;

31.  opäť potvrdzuje, že boj proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam sú významnou európskou prioritou s cieľom zlepšiť spravodlivosť v spoločnosti a obnoviť dostatočnú kapacitu pre verejné investície; považuje za nevyhnutné, aby sa Parlament a Rada urýchlene dohodli na požiadavkách na povinné, verejné vykazovanie podľa jednotlivých krajín zo strany nadnárodných podnikov na základe návrhu Komisie z roku 2016[10]; zdôrazňuje dôležitosť dosiahnutia pokroku smerom ku spoločnému konsolidovanému základu dane z príjmu právnických osôb na základe dvoch návrhov Komisie[11]; upozorňuje na verejné registre skutočného vlastníctva ako na kľúčový prvok, ktorý sa musí dosiahnuť v prebiehajúcich rokovaniach o smernici o boji proti praniu špinavých peňazí (2015/849)[12]; vyzýva Komisiu, aby vytvorila vlastný nezávislý zoznam vysoko rizikových jurisdikcií s nedostatočnými opatreniami na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu; žiada Komisiu, aby urýchlene navrhla čierny zoznam EÚ daňových rajov, ako aj silné a automatické sankcie proti na ňom uvedeným krajinám a jurisdikciám; žiada Komisiu, aby podnikla všetky príslušné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že všetky celosvetové a technologické spoločnosti budú platiť svoj spravodlivý podiel daní v Európe;

32.  pripomína, že súčasný režim dane z pridanej hodnoty (DPH) v EÚ mal byť dočasný a v súčasnosti je zastaraný; žiada o návrh na modernizáciu smerom ku konečnému režimu, ktorý bude založený na zásade miesta určenia; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa našlo vhodné riešenie podvodov s DPH a výpadku príjmov z DPH; v tejto súvislosti sa domnieva, že Európska prokuratúra by mala byť súčasťou tejto odpovede, a vyzýva Komisiu, aby uprednostnila rýchlu dohodu v rámci posilnenej spolupráce;

33.  očakáva, že Komisia bude konať v nadväznosti na nadchádzajúce odporúčania parlamentného Vyšetrovacieho výboru pre pranie špinavých peňazí, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňové úniky (PANA);

34.  vyzýva Komisiu, aby predložila ambiciózne návrhy týkajúce sa európskych orgánov dohľadu s cieľom pokročiť smerom k dosiahnutiu jednotného dohľadu EÚ nad úniou kapitálových trhov; poukazuje na to, že si to vyžaduje najmä, aby sa posilnili právomoci Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy, a aby mal Európsky výbor pre systémové riziká významnejšiu úlohu; zdôrazňuje, že únia kapitálových trhov by mala prispievať k rozvoju udržateľného financovania a uľahčiť financovanie dlhodobých investícií s riadnym daňovým režimom;

35.  očakáva, že Komisia vzhľadom na proces vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ preskúma nariadenie o infraštruktúre európskych trhov (nariadenie (EÚ) č. 648/2012)[13], smernicu o správcoch alternatívnych investičných fondov (2011/61/EÚ)[14] a smernicu o trhoch s finančnými nástrojmi (2014/65/EÚ)[15] s cieľom udržať a posilniť stabilitu finančných trhov; naliehavo žiada Komisiu, aby prijala ďalšie kroky na podporu silnejšieho príspevku finančného sektora k udržateľnému rozvoju;

36.  žiada urýchlené kroky na dokončenie bankovej únie so spoločným fiškálnym zabezpečovacím mechanizmom pre jednotný fond na riešenie krízových situácií, dostatočne veľkým a s priamou úverovou linkou z Európskeho mechanizmu pre stabilitu, ako aj s európskym systémom ochrany vkladov; vyzýva na posúdenie súčasného rámca pre ozdravenie a riešenie krízových situácií; poukazuje na to, že je potrebné ďalej znižovať riziká a nerovnováhy, ktoré vyplývajú najmä z pretrvávajúceho nedostatočného rastu; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne navrhla európsku stratégiu na rozvoj dobre fungujúceho sekundárneho trhu s nesplácanými úvermi, a to aj prostredníctvom vymedzenia európskeho návrhu pre správcovské spoločnosti a potrebného doladenia vykonávania ustanovení o štátnej pomoci;

37.  vyzýva Komisiu, aby pristúpila k vytvoreniu skutočne európskeho bezpečného aktíva pre eurozónu na emitovanie nových spoločne zaručených dlhopisov, pri súčasnom vyhnutí sa umelým a príliš zložitým riešeniam, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť finančnú stabilitu a finančnú kapacitu členských štátov;

38.  dôrazne vyzýva na zavedenie prorastového súhrnného cieľa zámerov fiškálnej politiky na úrovni eurozóny a založenie fiškálnej kapacity eurozóny spolu s konvergenčným kódexom, popri plnom využívaní Európskeho fondu pre strategické a európskych štrukturálnych a investičných fondov; opätovne zdôrazňuje, že fiškálna kapacita eurozóny by sa mala zameriavať na presadzovanie vzostupnej sociálno-ekonomickej konvergencie a na zmierňovanie hospodárskych šokov, a to aj prostredníctvom európskeho systému dávok v nezamestnanosti; berie na vedomie, že rozpočtová kapacita eurozóny by mala obsahovať nové nástroje v rámci rozpočtu EÚ (nad rámec stropov VFR) EÚ, ako aj reformovaný Európsky mechanizmus pre stabilitu začlenený do právneho rámca EÚ a mala by byť podrobená demokratickému dohľadu; súhlasí s Komisiou, že fiškálna kapacita eurozóny by mala byť otvorená pre krajiny mimo eurozóny, ktoré do nej chcú vstúpiť; je však zhrozený ľahkovážnym postojom Komisie, ktorá uvažuje, že fiškálna kapacita eurozóny by sa mala zaviesť až približne v roku 2025;

39.  vyzýva na zavedenie tzv. zlatého pravidla pre investície“ a na začlenenie, a na začlenenie ukazovateľov udržateľného rozvoja do Paktu stability a rastu s cieľom zabezpečiť zdravé a kvalitné investície do budúcej prosperity Európy;

40.  očakáva, že legislatívne návrhy týkajúce sa politiky súdržnosti po roku 2020 zabezpečia aspoň súčasnú úroveň investícií do konvergencie smerom nahor, udržateľného rozvoja, kvalitných pracovných miest a zníženia nerovnosti v rámci jednotného trhu; očakáva tiež návrhy týkajúce sa spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2020 a nového rámcového programu pre výskum, na základe priebežného hodnotenia programu Horizont 2020 a správy Parlamentu o vykonávaní; naliehavo žiada, aby všetky existujúce viacročné programy v oblasti vzdelávania, mládeže, športu, kultúry, médií a občianstva (Erasmus +, Kreatívna Európa a Európa pre občanov) pokračovali aj po roku 2020 s podstatným zvýšením rozpočtu vzhľadom na chronické nedostatočné financovanie prebiehajúcich programov; žiada správu o vykonávaní Európskeho fondu pre strategické investície do konca roka 2018, najmä pokiaľ ide o zlepšenia doplnkovosti, geografickej rovnováhy a riadenia; naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila všetky legislatívne návrhy k VFR po roku 2020 dostatočne skoro v roku 2018 pre všetky programy, aby mohli začať v dostatočnom časovom predstihu;

Vnútorná bezpečnosť

41.  poukazuje na to, že na bezpečnosti v každodennom živote ľuďom veľmi záleží, a musí byť možné, aby, aby Európania vyvinuli omnoho väčšie spoločné úsilie;

42.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila účinné a koordinované vykonávanie európskeho programu v oblasti bezpečnosti na obdobie 2015 – 2020, ktorého prioritami sú boj proti terorizmu, organizovanej trestnej činnosti a počítačovej kriminalite; opätovne vyzýva na hĺbkové posúdenie zamerané na operačnú účinnosť príslušných existujúcich nástrojov EÚ a na zvyšné medzery v tejto oblasti pred tým, než sa predložia nové legislatívne návrhy; žiada, aby boli všetky nové opatrenia v oblasti bezpečnosti sprevádzané posúdením vplyvu;

43.  pripomína, že primerané riadenie vonkajších hraníc EÚ je dôležitou otázkou pre európskych občanov, najmä s cieľom zabezpečiť, aby členské štáty upustili od vykonávania kontrol na vnútorných hraniciach v rámci schengenského priestoru; vyzýva na úplné vykonávanie nariadenia o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži (nariadenie (EÚ) 2016/1624)[16];

44.  vyzýva Komisiu, aby predložila uskutočniteľné nelegislatívne návrhy o tom, ako zlepšiť výmenu informácií medzi orgánmi presadzovania práva, medzi spravodajskými organizáciami a medzi orgánmi činnými v trestnom konaní a spravodajskými subjektami s cieľom účinne bojovať proti cezhraničnej organizovanej trestnej činnosti a terorizmu; pripomína v tejto súvislosti význam intenzívnejšej operačnej spolupráce medzi členskými štátmi, agentúrami EÚ a tretími krajinami;

45.  zdôrazňuje, že je potrebné vyvinúť účinné a primerané kapacity na boj proti kybernetickým útokom; zdôrazňuje význam účinnej koordinácie a predchádzania duplicite medzi všetkými príslušnými aktérmi; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležitá spolupráca s NATO a súkromným sektorom;

46.  vyzýva Komisiu na mobilizáciu technických a finančných odborných znalostí a zdrojov, aby sa zabezpečila koordinácia na úrovni EÚ a výmena osvedčených postupov v boji proti násilnému extrémizmu, teroristickej propagande a používaniu internetu na účely náboru teroristickými organizáciami a financovania; je presvedčený, že osobitný dôraz by sa mal klásť na prevenciu, integračné a reintegračné stratégie s jednoznačnou rodovou perspektívou;

47.  poukazuje na to, že násilie páchané na ženách je aj záležitosťou vnútornej bezpečnosti; vyzýva Komisiu, aby sa usilovala o urýchlené uzavretie pristúpenia Únie k Istanbulskému dohovoru o predchádzaní násiliu na ženách a boji proti nemu, a aby čo najskôr predložila legislatívny akt na predchádzanie a boj proti násiliu založenému na rodovej príslušnosti;

Budovanie skutočnej európskej azylovej a prisťahovaleckej politiky

48.  opätovne zdôrazňuje, že je potrebné, aby Európania vyvinuli omnoho väčšie spoločné úsilie s cieľom zabezpečiť bezpečné a legálne cesty do Európy pre osoby hľadajúce medzinárodnú ochranu a žiadateľov o azyl prichádzajúcich do Európy, aby mohli využívať svoje základné práva vrátane práva žiadať o medzinárodnú ochranu, a s cieľom zlepšiť spoluprácu s tretími krajinami v záujme boja proti základným príčinám nútenej migrácie; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť súlad spolupráce s partnerskými krajinami v oblasti migrácie s ľudskými právami;

49.  vyzýva na zvýšené úsilie o dosiahnutie dohody vo vzťahu k reforme tzv. dublinského systému s cieľom stanoviť a vykonávať skutočnú a spoločnú európsku azylovú politiku v súlade s článkami 78 a 80 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ); zdôrazňuje, že medzitým by si všetky členské štáty mali plniť svoje povinnosti plynúce z rozhodnutí Rady o premiestňovaní žiadateľov o azyl z Grécka a Talianska, pričom by mali uprednostňovať premiestnenia žien a maloletých osôb bez sprievodu, ako aj iných zraniteľných skupín, ako sú osoby so zdravotným postihnutím a LGBTI osoby; vyzýva na ďalšie úsilie s cieľom uľahčiť migrantom, utečencom a žiadateľom o azyl prístup k systému vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj na trh práce a k uznávaniu ich zručností;

50.  vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh o humanitárnych vízach, ktoré by popri presídľovaniu predstavovali dodatočnú bezpečnú a legálnu cestu pre žiadateľov o azyl, a aby chránila obete obchodovania s ľuďmi, ktoré sa nachádzajú v EÚ;

51.  vyzýva na koordinované opatrenia v oblasti legálnej migrácie na úrovni Únie, ktoré prekonajú súčasný nesystematický prístup; trvá na posilnení partnerstiev s tretími krajinami, pokiaľ ide o právne aspekty migrácie, a na rozvoji celoeurópskych balíkov mobility s primeranými zárukami, okrem iného pokiaľ ide o pracovné podmienky;

52.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala dodržiavanie medzinárodného práva vrátane Ženevského dohovoru o utečencoch a humanitárneho práva a práva v oblasti ľudských práv zo strany všetkých aktérov zapojených do ochrany vonkajších hraníc Európy, riadenia utečeneckých táborov a prijímania žiadateľov o azyl; žiada, aby sa objasnili rozdiel medzi prevádzačmi a bežnými občanmi, ktorí pomáhajú ľuďom v núdzi;

Demokracia, právny štát a základné práva

53.  poukazuje na to, že „dosahovať omnoho lepšie spoločné výsledky v oblastiach, ktoré sú pre občanov prioritné“ znamená, že EÚ musí konať v záujme ochrany základných práv a hodnôt a zásad stanovených v jej zakladajúcich zmluvách; zdôrazňuje, že to znamená prijatie praktických opatrení na zjednodušenie administratívy súvisiacej s cezhraničnými aspektmi životov ľudí a ochranu ľudí pred zneužívaním tým, že sa odstránia medzery v európskych alebo vnútroštátnych právnych predpisov;

54.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrh paktu o demokracii, právnom štáte a základných právach v podobe medziinštitucionálnej dohody, a to v medziach odporúčaní, ktoré poskytol Parlamentu vo svojej legislatívnej iniciatívnej správe z 25. októbra 2016[17];

55.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na intenzívnejšiu činnosť v oblasti integrácie a deradikalizácie, vychádzajúc z príslušných existujúcich politík a určovania potrebných dodatočných kapacít;

56.  opakuje svoju výzvu Komisii a Rade, aby sa maximálne usilovali o odblokovanie návrhu horizontálnej antidiskriminačnej smernice[18];

57.  nalieha na Komisiu, aby podnikla rozhodnejšie kroky smerom k odstráneniu pretrvávajúcich rozdielov v odmeňovaní žien a mužov prostredníctvom návrhu smernice vychádzajúceho z odporúčania Komisie z roku 2014 týkajúceho sa transparentnosti miezd; vyzýva Komisiu a Radu, aby zintenzívnili úsilie o dosiahnutie politickej dohody o návrhu smernice o zlepšení rodovej vyváženosti medzi riadiacimi pracovníkmi spoločností, ktoré sú kótované na burze[19];

58.  vyzýva Komisiu, aby urýchlene predložila komplexný legislatívny návrh v reakcii na legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. februára 2017 o predpisoch občianskeho práva v oblasti robotiky[20], v ktorom sa bude zaoberať aspektmi ľudských práv a etiky, zásadou obozretnosti a hlavnými dôsledkami robotiky pre trhy práce a sociálne systémy;

59.  vyzýva Komisiu, aby vykonala bezodkladné kroky a predložila legislatívny návrh na celoeurópsku legislatívu o ochrane oznamovateľov so širokým rozsahom pôsobnosti a vhodný právny základ s cieľom zabezpečiť horizontálnu ochranu, ktorá bude zahŕňať všetky kategórie oznamovateľov;

60.  vyzýva Komisiu, aby stiahla svoj návrh smernice o obchodných spoločnostiach s ručením obmedzeným s jediným spoločníkom; vzhľadom na odhalenia panamských dokumentov vyjadruje hlboké znepokojenie, že touto smernicou by vznikli v Európe medzery z dôvodu absencie právnej istoty;

61.  zdôrazňuje, že každý návrh na online registráciu spoločností by musel zahŕňať záruky, ktoré by zabezpečili, aby sa systém nemohol zneužívať na vytváranie schránkových spoločností a obchádzanie účasti pracovníkov a pracovnej sily a daňových zákonov, a zdôrazňuje, že európsky systém registrácie spoločností, či už online alebo osobný, by mali byť spojený s európskym obchodným registrom alebo aspoň s prepojenými obchodnými registrami členských štátov so spoločným súborom minimálnych noriem, pokiaľ ide o poskytované informácie;

62.  vyzýva Komisiu, aby konečne predložila návrh týkajúci sa 14. smernice o práve obchodných spoločností s pravidlami týkajúcimi sa premiestnenia sídla spoločnosti, ktoré zabezpečia, že dane sa budú platiť tam, kde vznikajú zisky, a ktoré budú chrániť práva pracovníkov, najmä pokiaľ ide o zastúpenie zamestnancov v riadiacich orgánoch, ako aj účasť a informovanosť;

63.  vyzýva Komisiu, aby v nadväznosti na prijatie nariadenia o podporovaní voľného pohybu občanov a podnikov tým, že sa zjednoduší prijímanie určitých verejných listín, predložila návrh nariadenia o uznávaní obsahu verejných listín; trvá na tom, že do rozsahu pôsobnosti budúceho nariadenia je potrebné zahrnúť registrované partnerstvá;

64.  vyzýva Komisiu, aby predložila iniciatívu zameranú na ochranu slobody a plurality médií, podporu digitálnych zručností, boj proti dezinformáciám, nenávistným prejavom, sexizmu a kybernetickému šikanovaniu a na pestovanie demokratického prejavu založeného na faktoch aj v dobe sociálnych médií;

65.  opätovne vyzýva Komisiu, aby predložila návrh týkajúci sa európskeho správneho práva;

Európa ako vedúci globálny aktér

66.  zdôrazňuje, že EÚ je najvýkonnejšia a najvplyvnejšia v rámci svojich vzťahov s partnermi po celom svete, keď je jednotná a hovorí jedným hlasom; želá si, aby EÚ bola aktívnym aktérom celosvetového významu, ktorý bude presadzovať ľudské práva, demokraciu, právny štát a podporu demokracie v záujme dosiahnutia mierového medzinárodného poriadku založeného na systéme mnohostrannej spolupráce, plnenia cieľov trvalo udržateľného rozvoja na rok 2030 a plného vykonávania Parížskej dohody o zmene klímy; domnieva sa, že EÚ by mala tiež posilniť svoj profil tvorcu noriem pre celosvetové finančné trhy, a to aj prostredníctvom spoločného zastúpenia v medzinárodných finančných inštitúciách; zastáva názor, že spoločná zahraničná a bezpečnostná politika (SZBP) by mala spájať tzv. mäkkú silu s možnosťou použiť tzv. tvrdú silu, ak je to potrebné, s prihliadnutím na skutočnosť, že nie je možný rozvoj bez bezpečnosti, ani bezpečnosť bez rozvoja; vyzýva na presadzovanie účinnej stratégie EÚ pre medzinárodné vzťahy v oblasti kultúry;

67.  domnieva sa, že by sa mala posilniť spoločná bezpečnostná a obranná politika (SBOP), a to aj vytvorením stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO), a zároveň by sa malo ďalej rozvíjať strategické partnerstvo s NATO; domnieva sa, že európska obrana sa môže a mala by sa posilniť prostredníctvom zvýšenej efektívnosti výdavkov členských štátov na obranu, prostredníctvom rozvoja spoločných kapacít a pozitívnych stimulov z Európskeho fondu pre obranu, ktoré podporia konkurencieschopný európsky obranný priemysel, a prostredníctvom súčinnosti civilných i vojenských zložiek pri plnení misií a operácií SBOP; pripomína dôležitú úlohu, ktorú EÚ zohráva pri predchádzaní konfliktom, riešení konfliktov a budovaní mieru na celom svete, aj pokiaľ ide o podporu účasti žien v mierových procesoch; vyzýva na plnú demokratickú kontrolu SBOP;

68.  vyzýva Komisiu, aby podporila proces rozširovania a prístupový proces a opätovne posúdila, či stratégia rozširovania – s podporou nástroja predvstupovej pomoci – prináša očakávané výsledky; zdôrazňuje, že stále nestabilná situácia v regióne západného Balkánu si vyžaduje intenzívnejšiu angažovanosť zo strany EÚ; domnieva sa, že väčšia pozornosť by sa mala venovať zlepšeniu dobrých susedských vzťahov a regionálnej bezpečnosti, ktorá sa bude opierať o strategickú komunikáciu a ktorej cieľom bude zvýšenie dôveryhodnosti EÚ ako najväčšieho darcu pomoci v regióne západného Balkánu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že proces prípravy rozšírenia EÚ s Tureckom musí byť pozastavený vzhľadom na udalosti, ku ktorým došlo v tejto krajine po pokuse o štátny prevrat z júla 2016 a na výsledky referenda zo 16. apríla 2017;

69.  vyzýva Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby poskytli maximálnu možnú podporu programu reforiem, ktoré vykonávajú partnerské krajiny v kontexte európskej susedskej politiky, najmä pokiaľ ide o boj proti korupcii, modernizáciu verejných inštitúcií, dodržiavanie ľudských práv, posilnenie postavenia žien, ochranu menšín a posilňovanie právneho štátu; víta priority partnerstva, ktoré si EÚ už stanovila s niekoľkými krajinami v rámci obnovenej európskej susedskej politiky (ESP), a zároveň konštatuje, že politiky EÚ sa musia prispôsobiť kontextu jednotlivých štátov; domnieva sa, že EÚ by mala zintenzívniť svoju spoluprácu s krajinami Východného partnerstva s cieľom posilniť ich odolnosť a nezávislosť demokratických inštitúcií; vyzýva na silnejšiu spoluprácu a aktívnejšiu úlohu EÚ vo vzťahoch s krajinami južného susedstva s cieľom zlepšiť bezpečnosť, politický dialóg a zintenzívniť boj proti terorizmu, predchádzať radikalizácii a riadiť migráciu spôsobom, ktorý chráni ľudské práva;

70.  je naďalej znepokojený situáciou v Líbyi, a najmä počínaním, ktoré ohrozuje mier, bezpečnosť či stabilitu krajiny a ktoré bráni alebo škodí úspešnému zavŕšeniu procesu politického prechodu tejto krajiny. vyzýva na zvýšenú podporu EÚ zameranú na sledovanie procesu transformácie Líbye na inkluzívnu demokraciu a na všetky možné opatrenia, ktoré sa majú prijať na zabezpečenie dodržiavania ľudských práv a poskytovania naliehavej humanitárnej pomoci;

71.  vyzýva na úplnú implementáciu stratégie EÚ pre Sýriu a s ňou súvisiacich činností, ako sa uvádza v uznesení Parlamentu z 18. mája 2017[21]; podporuje podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) a osobitného vyslanca generálneho tajomníka OSN pre Sýriu v ich diplomatickom úsilí osloviť príslušných regionálnych aktérov a podporovať politickú transformáciu; zdôrazňuje, že EÚ by mala byť pripravená poskytnúť konkrétnu podporu politickému zmiereniu a obnove v Sýrii;

72.  žiada, aby EÚ komplexne reagovala na prebiehajúcu vojnu v Jemene, väčšie humanitárne úsilie spojila s aktívnymi mierotvornými iniciatívami a cielenou podporou obnovy a rekonštrukcie;

73.  zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty sú spoločne najväčším svetovým darcom pomoci a že primárnym cieľom rozvojovej pomoci EÚ je odstraňovať chudobu; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ vypracovala rozsiahly akčný plán, aby si v nadchádzajúcich rokoch udržala celosvetové vedúce postavenie, vrátane plánu na dosiahnutie kolektívneho záväzku EÚ poskytovať 0,7 % hrubého národného dôchodku (HND) na oficiálnu rozvojovú pomoc (ODA); v tejto súvislosti žiada Komisiu a Radu, aby pravidelne informovali Parlament o pokroku Únie; pripomína, že rozvojová pomoc by mala byť v prvom rade zameraná na odstránenie chudoby a podporu trvalo udržateľného rozvoja; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, že rozvojová pomoc nebude odklonená, znížená alebo zneužívaná a že geografické rozdelenie rozvojovej pomoci bude pokračovať v súlade s potrebami prijímajúcich krajín; je proti tomu, aby bola rozvojová pomoc EÚ podmienená riadením migračných tokov a readmisnými dohodami;

74.  vyzýva ESVČ, aby presadzovala nové iniciatívy zamerané na účinné presadzovanie dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva, ako je stanovené v príslušných usmerneniach EÚ; opätovne zdôrazňuje najmä to, že EÚ musí prísne uplatňovať pravidlá stanovené v spoločnej pozícii Rady 2008/944/SZBP z 8. decembra 2008 o kontrole vývozu zbraní[22];

75.  vyjadruje vážne znepokojenie nad narastajúcim napätím a hrozbami ďalšej destabilizácie na Blízkom východe a v oblasti Perzského zálivu, ktoré sú vyostrované jednostrannými akciami regionálnych a medzinárodných aktérov; vyzýva PK/VP a ESVČ, aby využívali celú škálu diplomatických nástrojov, ktoré majú k dispozícii, na zintenzívnenie vzťahov EÚ so všetkými regionálnymi subjektmi s cieľom zmierniť napätie, dosiahnuť demilitarizáciu existujúcich konfliktov a pripraviť pôdu pre inkluzívnu regionálnu bezpečnostnú štruktúru;

76.  chváli PK/VP a ESVČ za ich dôrazný záväzok k presadzovaniu spoločného komplexného akčného plánu s Iránom, ktorý je dôležitým úspechom diplomacie EÚ a dôkazom účinného multilateralizmu, ako aj príležitosťou postupne nadväzovať kontakty s Iránom v oblastiach spoločného záujmu; vyzýva PK/VP a ESVČ, aby pokračovali v dialógu s USA o úplnom vykonávaní spoločného komplexného akčného plánu, najmä pokiaľ ide o legitímnu hospodársku činnosť v Iráne, ale aj aby boli pripravení účinne brániť záujmy európskych hospodárskych subjektov tým, že sa postavia proti extrateritoriálnemu uplatňovaniu sankcií USA;

77.  žiada akčný plán na implementáciu nového Európskeho konsenzu o rozvoji; opakuje svoju výzvu na súdržnosť politík v záujme rozvoja s cieľom využiť všetky vnútorné a vonkajšie európske politiky na podporu zmiernenia chudoby a úplné vykonávanie programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a jeho cieľov trvalo udržateľného rozvoja, a to vrátane transparentného a spoľahlivého rámca monitorovania a preskúmania;

78.  žiada akčný plán na implementáciu nového Európskeho konsenzu o humanitárnej pomoci; domnieva sa, že by sa mali vziať do úvahy záväzky, ktoré EÚ prevzala na Svetovom humanitárnom samite v roku 2016;

79.  vyzýva Komisiu, aby predložila iniciatívu na zlepšenie potravinovej bezpečnosti v rozvojových krajinách, a to aj prostredníctvom podpory určenej na environmentálne citlivé poľnohospodárske postupy v rámci lepšieho prepojenia humanitárnej pomoci a rozvojovej spolupráce, a to aj využívaním ponaučenia zo súčasných vážnych potravinových kríz súvisiacich so zmenou klímy a hroziacich hladomorov v niektorých afrických krajinách;

80.  vyjadruje poľutovanie nad oznámením prezidenta Spojených štátov amerických, že USA nebude plniť svoje záväzky vyplývajúce z Parížskej dohody o zmene klímy; opakuje svoju dôraznú podporu vykonávaniu tejto historickej dohody, ktorá je rozhodujúca z hľadiska obmedzenia environmentálnych katastrof a zabraňovania vzniku nezvratných škôd na klímu Zeme; vysoko oceňuje, že partneri na celom svete tiež potvrdili svoj trvalý záväzok Parížskej dohody o zmene klímy;

81.  zdôrazňuje, že sú potrebné ďalšie kroky na zosúladenie obchodných politík EÚ s cieľmi v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a Parížskou dohodou o zmene klímy a že treba podporovať svetový obchod, ktorý je spravodlivý a regulovaný v záujme všetkých ľudí na našej planéte; žiada najmä:

•  legislatívny návrh o povinnej náležitej starostlivosti týkajúcej sa globálnych hodnotových reťazcov s cieľom bojovať proti nekalým obchodným praktikám, zabezpečiť transparentnosť a vysledovateľnosť a dodržiavanie ľudských práv, pracovných práv a environmentálnych práv;

•  úspešné a rýchle uzavretie rokovaní o modernizácii nástrojov EÚ na ochranu obchodu proti obchodným praktikám a dotáciám, ktoré používajú tretie krajiny a ktoré narúšajú hospodársku súťaž;

•  opatrenia Komisie na zníženie celosvetovej nadmernej kapacity ocele v rámci multilaterálneho obchodného systému založeného na pravidlách, a to aj prostredníctvom príslušných antidumpingových a antisubvenčných predpisov;

•  ďalšie kroky smerom k vytvoreniu mnohostranného systému investičných súdov, ktorý nahradí súkromné rozhodcovské konanie v rámci urovnávania sporov medzi investorom a štátom;

•  návrhy Komisie na reformu spôsobu, akým je vymáhané plnenie kapitol „Obchod a trvalo udržateľný rozvoj“; v krajnom prípade by mali byť možné sankcie za nedodržiavanie ustanovení o trvalo udržateľnom rozvoji , keď budú vyčerpané všetky ostatné mechanizmy spolupráce a mediácie;

•  konkrétne návrhy Komisie na vytváranie životaschopných príležitostí pre Európanov čeliacim celosvetovej hospodárskej súťaži, ktoré budú vychádzať z diskusného dokumentu o využití potenciálu globalizácie; tieto návrhy by mali tvoriť súčasť investičnej stratégie EÚ pre trvalo udržateľný rozvoj a zahŕňať aktualizáciu a posilnenie nástrojov, ako je Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii;

•  neustály nátlak Komisie na Radu, aby zverejnila rokovacie mandáty obchodných rokovaní, a domnieva sa, že ich zverejňovanie by malo byť všeobecným pravidlom, ktoré by sa malo vzťahovať aj na už schválené mandáty; naliehavo žiada Komisiu, aby zintenzívnila úsilie o zabezpečenie transparentnosti voči širokej verejnosti, nielen voči poslancom, ktorá musí byť plne informovaná vo všetkých fázach životného cyklu dohôd, a aby zdôrazňovala potrebu pravidelných dialógov s občianskou spoločnosťou s cieľom obnoviť dôveru v obchodnú politiku EÚ;

82.  nabáda Komisiu, aby pokračovala vo vyjednávaní vyvážených a spravodlivých obchodných dohôd, v ktorých náležite zohľadní citlivé otázky poľnohospodárstva vrátane pevných záväzkov týkajúcich sa pracovných noriem a daňovej transparentnosti, mnohostranných dohôd v oblasti životného prostredia, trvalo udržateľného rozvoja, sanitárnych a fytosanitárnych noriem a ostatných noriem pre poľnohospodárske a potravinárske výrobky; upozorňuje, že Parlament bude môcť udeliť súhlas s novými obchodnými dohodami iba vtedy, ak sa náležite zohľadnia vyššie uvedené pripomienky;

83.  víta nedávne uverejnenie spoločného oznámenia o nových podnetoch pre partnerstvo medzi Afrikou a EÚ; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby toto partnerstvo upevnili pomocou otvoreného a transparentného dialógu, do ktorého sa zapojí občianska spoločnosť a sociálni partneri v Afrike a Európe, s cieľom posilniť naše strategické partnerstvo a aby osobitný dôraz kládli na budovanie bezpečnejších a odolnejších štátov a spoločností, na investície do vzdelávania a vytváranie väčšieho počtu a lepších pracovných miest, najmä pre mladých ľudí, a na dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd, aby sa tak riešili základné príčiny nelegálnej migrácie;

84.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrh mandátu na rokovania o dohode po skončení platnosti dohody z Cotonou, ktorej cieľom bude posilnenie strategických vzťahov medzi Európskou úniou a africkými, karibskými a tichomorskými krajinami, vrátane návrhov na podporu žien a mladých ľudí;

Finančné riešenia pre spoločnú európsku budúcnosť

85.  zdôrazňuje, že rozhodnutia, ktoré sa budú musieť prijať o budúcnosti európskej integrácie a prioritách pre spoločnú činnosť, budú mať priame dôsledky pre zostavenie VFR EÚ na obdobie po roku 2020; zdôrazňuje, že Európa nemôže oveľa lepšie spolupracovať na prioritách, na ktorých ľuďom záleží, pokiaľ na vykonávanie spoločných politík nebudú vyčlenené náležité rozpočtové, finančné a administratívne zdroje;

86.  pripomína, že VFR na roky 2014 – 2020 sa ukázal byť príliš malý a nedostatočne pružný na to, aby Európska únia mohla reagovať na spoločné výzvy, ktorým čelí;

87.  poukazuje na to, že pridaná hodnota výdavkov na európskej úrovni nie je len výsledkom efektívnosti cezhraničných investícií alebo väčších možností špecializácie, ale vďačí aj vytvoreniu veľkého vnútorného trhu a hospodárskej a menovej únie, ktorá sa vyznačuje vzostupnou hospodárskou a sociálnou konvergenciou, a spoločnému vykonávaniu spoločných politík v oblastiach, ako sú bezpečnosť, zmena klímy, ekologické poľnohospodárstvo a rybolov, hospodárska, sociálna a územná súdržnosť; zdôrazňuje, že vo všetkých týchto aspektoch predstavuje rozpočet EÚ všeobecne prospešné riešenie, bez ktorého by európska integrácia nebola možná;

88.  zdôrazňuje význam spoľahlivých kontrolných systémov na ochranu finančnej spravodlivosti a aktívny boj proti podvodom a nezrovnalostiam s cieľom zabezpečiť ochranu finančných záujmov občanov EÚ a vlastných zdrojov; zdôrazňuje potrebu zodpovedne zostavovaného rozpočtu EÚ s cieľom zaručiť efektívnosť systémov kontroly a transparentnosť;

89.  upriamuje pozornosť na skutočnosť, že v mnohých oblastiach, na ktorých ľuďom veľmi záleží, EÚ dosahuje obmedzené výsledky, pretože z dôvodu nedostatočných finančných prostriedkov je veľmi ťažké plánovať a realizovať rozhodnejšie opatrenia, ako je to v prípade záruky pre mladých ľudí, ktorá sa ako politika jasne osvedčila, ale ktorá z dôvodu svojej nízkej úrovni finančných prostriedkov dokázala osloviť iba približne 40 % svojej cieľovej populácie;

90.  naliehavo vyzýva Komisie a členské štáty, aby sa zdržali stanovenia svojvoľných stropov, pokiaľ ide o VFR po roku 2020 a aby svoj návrh založili na zvážení spoločných potrieb a spoločnej hodnoty EÚ, ako aj na pridanej hodnote konania vo veľkom rozsahu; zdôrazňuje, že súčasný nízky strop platobných rozpočtových prostriedkov je neustálym poškodzovaním dôveryhodnosti Únie a jej schopnosti konať. zdôrazňuje potrebu väčšej flexibility VFR po roku 2020;

91.  zdôrazňuje, že politika súdržnosti je zásadnou a životne dôležitou investičnou politikou EÚ, ktorú by nástroje spravované Európskou investičnou bankou mali dopĺňať, ale nie nahrádzať; pripomína, že inovatívne finančné nástroje sú vhodné len pre určité druhy projektov a že financovanie má naďalej zásadný význam pre zachovanie a rozvoj mnohých verejných statkov; vyzýva Komisiu, aby pri navrhovaní VFR po roku 2020 poskytla k dispozícii správne nástroje na správnych miestach;

92.  poukazuje na to, že neistota týkajúca sa príspevku Spojeného kráľovstva k stratégiám EÚ v kontexte budúceho vzťahu medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom predstavuje pre VFR po roku 2020 výzvu, ale aj príležitosť na racionalizáciu príjmovej strany rozpočtu EÚ a na vytvorenie pevnejšieho základu prostredníctvom podstatného posilnenia vlastných zdrojov;

93.  vyzýva Komisiu, aby nadviazala na diskusný dokument o budúcnosti financovania EÚ s ambicióznymi návrhmi v nadväznosti na správu skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje;

94.  domnieva sa, že časť prostriedkov, ktoré sa v EÚ získajú v rámci zdaňovania právnických osôb, by mala v rozpočte EÚ tvoriť vlastný zdroj, čo by odrážalo výhody, ktoré plynú z možnosti podnikať na veľkom vnútornom trhu Únie;

95.  domnieva sa, že rozpočet EÚ po roku 2020 by mal výrazne prispieť k vykonávaniu Parížskej dohody o zmene klímy, a to tak na strane príjmov, ako aj na strane výdavkov; domnieva sa najmä, že reformovaný systém zdaňovania zdrojov emisií skleníkových plynov by mal zabezpečiť príjmy do rozpočtu EÚ, zatiaľ čo EÚ by mala výraznejšie investovať do podpory prechodu smerom k ekologickejšiemu hospodárstvu;

96.  domnieva sa, že pokiaľ budú príspevky členských štátov do rozpočtu EÚ stále potrebné aj po posilnení vlastných zdrojov EÚ, mali by byť vylúčené z výpočtu deficitu podľa pravidiel Paktu stability a rastu, pretože rozpočet EÚ financuje v prevažnej miere investície do budúcej prosperity;

Ako by mala Európa lepšie spolupracovať?

97.  je presvedčený, že EÚ by mohla praktickým prístupom zameraným na hľadanie účinných riešení týkajúcich sa priorít, na ktorých ľudom záleží, získať silnejšiu podporu verejnosti pre európsku integráciu; vyjadruje presvedčenie, že konkrétne výsledky v zlepšovaní životných a pracovných podmienok, posilňovaní investícií, vytváraní príležitostí pre všetkých, ktorí cítia opomenutí, obmedzovaní prípadov vyhýbania sa daňovým povinnostiam a získaní kontroly nad globalizáciou posilnia EÚ voči pokušeniu nacionalizmu;

98.  konštatuje, že biela kniha Komisie bola užitočná z hľadiska otvorenia neobmedzenej diskusie založenej na viacerých scenároch pre budúcnosť Európy; očakáva, že v prejave o stave Únie zaznie jasná vízia týkajúca sa toho, ako môže EÚ spoločnými silami dosiahnuť oveľa lepšie výsledku vo vzťahu k prioritám, na ktorých ľuďom záleží;

99.  konštatuje tiež, že hoci dokumenty Komisie o sociálnom rozmere Európy, využívaní potenciálu globalizácie, prehlbovaní HMÚ, o budúcnosti európskej obrany a budúcnosti finančných prostriedkov EÚ poslúžili k predbežným úvahám, pracovný program Komisie na rok 2018 musí uviesť konkrétne opatrenia určené na dosiahnutie pokroku v týchto oblastiach, ako aj v iných oblastiach, ktorými sa toto uznesenie zaoberá;

100.  naliehavo vyzýva členské štáty EÚ-27, aby v dobrej viere spolupracovali navzájom a s inštitúciami EÚ s cieľom dosiahnuť spoločný pokrok; trvá na tom, že najlepším spôsobom, ako dosiahnuť konkrétne výsledky, je spoľahnúť sa na demokratické, väčšinové rozhodnutia prijímané v rámci zmlúv; naopak, najlepšia cesta k ochromeniu a neúspechu je stať sa rukojemníkom vetujúcich aktérov;

101.  zdôrazňuje, že omnoho lepšia spolupráca v európskej demokracii si vyžaduje lepšie vzájomné porozumenie; vyzýva preto na posilnenie programov, ktoré podporujú medzikultúrny dialóg a kultúrne výmeny medzi európskymi občanmi; podporuje iniciatívy, vďaka ktorým sa šíri povedomie o európskom kultúrnom dedičstve, okrem iného prostredníctvom využitia všetkých možností, ktoré poskytuje Európsky rok kultúrneho dedičstva 2018; konštatuje, že dialóg medzi európskymi inštitúciami a občanmi sa musí zintenzívniť; domnieva sa, že na tento účel by sa mohla zviditeľniť a zdynamizovať spolupráca Komisie a členských štátov v nadväznosti na petície občanov adresované Parlamentu; taktiež považuje za nevyhnutné, aby bol nástroj európskej iniciatívy občanov prístupnejší a užívateľsky ústretovejší, čo by ľudí motivovalo k tomu, aby sa zapájali do tvorby politiky EÚ; domnieva sa, že informácie o politikách a politickom zastúpení EÚ musia byť ľahšie dostupné a zrozumiteľnejšie pre občanov v celej Únii; žiada príslušné vzdelávacie a mediálne iniciatívy, ktoré majú pomáhať občanom prijímať informované rozhodnutia v európskych voľbách v roku 2019;

102.  pripomína, že fungovanie EÚ je možné výrazne zlepšiť na základe Lisabonskej zmluvy, najmä prostredníctvom plného využitia riadneho legislatívneho postupu a hlasovania kvalifikovanou väčšinou v Rade; pripomína, že sa tiež môže použiť mechanizmus posilnenej spolupráce, najmä na prehĺbenie HMÚ, na aktívnejšie pôsobenie v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a na dosiahnutie väčšej spolupráce v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí;

103.  zdôrazňuje, že mechanizmus posilnenej spolupráce s účasťou Parlamentu, Komisie a Súdneho dvora je omnoho vhodnejší než medzivládne riešenia mimo právneho rámca Únie; zdôrazňuje, že akékoľvek prehĺbenie integrácie sa musí vykonávať inkluzívnym spôsobom, pričom ostatným členským štátom by sa malo skutočne umožniť zapojiť sa v neskoršej fáze;

104.  zdôrazňuje, že fiškálna kapacita eurozóny, ktorá okrem nástrojov slúžiacich všetkým 27 členským štátom EÚ využíva reformovaný Európsky mechanizmus pre stabilitu alebo nástroje, ktoré sú súčasťou rozpočtu EÚ, musí podliehať plnej demokratickej kontrole Európskeho parlamentu; žiada, aby skôr, ako sa pristúpi k akejkoľvek revízii zmluvy, boli otvorené rokovania o medziinštitucionálnej dohode o správe hospodárskych záležitostí eurozóny;

105.  pripomína, že dôveru verejnosti v rozhodovací proces na úrovni EÚ by bolo možné zlepšiť prostredníctvom väčšej transparentnosti rokovaní Rady a jej prípravných útvarov; opätovne vyzýva na výrazné zlepšenie prístupu verejnosti k dokumentom Rady; žiada vytvorenie dvojkomorového legislatívneho systému, ktorý je pre občanov zrozumiteľnejší;

106.  domnieva sa, že VFR na obdobie po roku 2020 by mal trvať 5 + 5 rokov, čo by bolo spojené s plnením cieľov trvalo udržateľného rozvoja a odrážalo by potrebu dlhoročného plánovania investícií, ale zároveň zohľadňovalo skutočnosť, že voľby do Európskeho parlamentu sa konajú každých päť rokov; zastáva názor, že európske voľby v roku 2019 by mali poskytnúť mandát na konečné rozhodnutia o prioritách pre príjmy a výdavky VFR na obdobie po roku 2020 a že európske voľby v roku 2024 by mali poskytnúť mandát na jeho revíziu v polovici obdobia;

107.  vyzýva na prijatie opatrení umožňujúcich výrazné zviditeľnenie európskych politických strán, ako aj ich vedúcich kandidátov vo všetkých členských štátoch, v rámci príprav na voľby do Európskeho parlamentu v roku 2019;

108.  vyzýva Komisiu, aby spolu s Parlamentom podporovala a zbližovala európske hnutia a občianske iniciatívy, ktoré sa zamýšľajú nad budúcnosťou Európy;

109.  vyzýva Komisiu a Radu, aby sa v rámci príprav spoločného vyhlásenia o prioritách na rok 2018 a decembrového zasadnutia Európskej rady zapojili do dôkladného medziinštitucionálneho dialógu;

°

°  °

110.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

 

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia