Postup : 2017/2699(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-0455/2017

Predkladané texty :

B8-0455/2017

Rozpravy :

PV 04/07/2017 - 11
CRE 04/07/2017 - 11

Hlasovanie :

PV 05/07/2017 - 8.9
CRE 05/07/2017 - 8.9
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :


NÁVRH UZNESENIA
PDF 495kWORD 70k
30.6.2017
PE605.579v01-00
 
B8-0455/2017

na ukončenie rozpravy o vyhlásení Komisie

v súlade s článkom 37 ods. 3 rokovacieho poriadku a Rámcovou dohodou o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou

na ukončenie rozpravy o vyhlásení Komisie v súlade s článkom 37 ods. 3 rokovacieho poriadku a Rámcovou dohodou o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou


o prioritách Parlamentu v súvislosti s pracovným programom Komisie na rok 2018 (2017/2699(RSP))


João Pimenta Lopes, Dimitrios Papadimoulis, Marina Albiol Guzmán, Paloma López Bermejo, Neoklis Sylikiotis, Takis Hadjigeorgiou, Javier Couso Permuy, Marisa Matias v mene skupiny GUE/NGL

Uznesenie Európskeho parlamentu o prioritách Parlamentu v súvislosti s pracovným programom Komisie na rok 2018 (2017/2699(RSP))  
B8‑0455/2017

Európsky parlament,  

–  so zreteľom na Rámcovú dohodu o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou(1), a najmä na jej prílohu IV,

–  so zreteľom na článok 37 ods. 3 rokovacieho poriadku,

Iná Európa je možná

A.  keďže hodnoty, ktoré boli vyhlásené za základ európskej integrácie – demokracia a účasť, rovnosť a sociálna spravodlivosť, solidarita a udržateľnosť, rešpektovanie zásad právneho štátu a ľudských práv – boli po niekoľkých rokoch hospodárskej, sociálnej a politickej krízy oslabené a v súčasnosti sa naďalej oslabujú;

B.  keďže neoliberálne a úsporné politiky, ktoré EÚ zaviedla prostredníctvom rámca správy hospodárskych záležitostí, zväčšili sociálno-ekonomické rozdiely v rámci členských štátov a medzi nimi a zvýšili počet ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením; keďže deregulácia trhu práce a regresívne daňové systémy prispeli k presunu majetku od pracovníkov k veľkým kapitalistom a zväčšili rozdiely v oblasti príjmov a majetku;

C.  keďže masívne neprimerané dlhové zaťaženie je dôsledkom asymetrických politík a charakteru integračného procesu, pričom niektoré krajiny profitujú, zatiaľ čo iné sú nútené čeliť vážnej hospodárskej kríze; keďže dlhové zaťaženie sa používalo ako zámienka na zavedenie úsporných opatrení, ktoré následne prehĺbili recesiu a oslabili sociálnu funkciu členských štátov, ako aj práva národov a pracovníkov a následne viedli k rastúcej nezamestnanosti, chudobe, zníženiu hrubých miezd, zvýšeniu dôchodkového veku a zníženiu verejných výdavkov v oblastiach, ako sú vzdelávanie, kultúra a zdravie;

D.  keďže táto situácia viedla k tomu, že občania začali spochybňovať neoliberálne politiky uplatňované vládami tvorenými politickými stranami „veľkej koalície“, ktoré neboli schopné reagovať na naliehavé výzvy našich spoločností; keďže občania trvajú na hlbokej zmene politík a politických štruktúr;

E.  keďže vzhľadom na mimoriadne nerovnomerný hospodársky vývoj a dlhové zaťaženie, vysokú nezamestnanosť, zhoršenie uplatňovania sociálnych a pracovných práv a rastúce sociálno-ekonomické nerovnosti je potrebné ukončiť politické opatrenia, ktoré v súčasnosti uplatňuje EÚ, a zmeniť politiky na úrovni členských štátov a na úrovni EÚ, čo posilní úsilie členských štátov o zabezpečenie prosperity pre všetkých, spravodlivé rozdelenie bohatstva, udržateľného hospodárskeho rastu, plnej zamestnanosti, istoty zamestnania a sociálnej ochrany, poskytovania kvalitných, univerzálnych a bezplatných verejných služieb, environmentálneho blahobytu v zdravom prírodnom prostredí, investícií do vzdelávania a infraštruktúry, dôstojného života pre starších ľudí, cenovo dostupného bývania, energie a komunikácií; keďže na úrovni Únie, ako aj na úrovni členských štátov sú potrebné celostné politiky boja proti chudobe, sociálnemu vylúčeniu a nerovnosti v príjmoch, najmä prostredníctvom redistribučných politík a verejných investícií vytvárajúcich pracovné miesta;

F.  keďže rámec správy hospodárskych záležitostí vzal politické rozhodovanie z rúk demokraticky zvolených vlád a národných parlamentov, zabránil vykonávaniu demokratickej kontroly zo strany obyvateľov Európy a viedol k inštitucionalizácii úsporných opatrení; keďže rastúca opozícia voči tomuto druhu európskej integrácie odráža naliehavú potrebu iného integračného procesu, ktorý slúži sociálnemu a demokratickému pokroku v EÚ, spravodlivým a mierovým riešeniam medzinárodných výziev a celosvetovému kultúrnemu dialógu a je pevne založený na spolupráci medzi krajinami s rovnakými právami;

G.  keďže daňové systémy sú navrhované tak, aby boli na prospech veľkému kapitálu, a nie pracujúcej triede a ľuďom; keďže tvrdé opatrenia na zabezpečenie fiškálnej disciplíny a vysoké výpadky vládnych príjmov v dôsledku daňových únikov a vyhýbaniu sa daňovej povinnosti vyvíjajú ešte väčší tlak na rozpočty členských štátov a oslabujú záujmy národov a pracovníkov; keďže daňová politika je stále v právomoci členských štátov; keďže tajné daňové dohody, globálne vyhýbanie sa daňovej povinnosti, daňové úniky a presuny ziskov do daňových rajov sú stále povolené alebo nie sú primerane upravené právnym rámcom;

H.  keďže rozpočtové rozhodnutia EÚ neodrážajú priority potrebné na stimulovanie udržateľného, kvalitatívneho a sociálne vyváženého rastu, ani sa v nich nezohľadňuje potreba solidarity a hospodárskej a sociálnej súdržnosti medzi členskými štátmi;

I.  keďže medzinárodná situácia sa v súčasnosti vyznačuje pretrvávajúcimi vojnami, geopolitickým súperením a násilnými konfliktmi, eskaláciou politiky zasahovania a destabilizácie zvrchovaných krajín a nebezpečnými pretekmi v zbrojení vedenými hlavnými mocnosťami NATO; keďže občania odmietajú zapojenie Európy do vojen a akéhokoľvek geopolitického súperenia; keďže záväzok k multilateralizmu a spolupráci v rámci medzinárodného práva, zásady Charty OSN, ako aj právo národov na sebaurčenie a rešpektovanie suverenity majú kľúčový význam;

J.  keďže EÚ naďalej čelí najväčšej utečeneckej humanitárnej kríze od druhej svetovej vojny; keďže EÚ a niektoré členské štáty nesú priamu zodpovednosť za hlavné príčiny migrácie a/alebo núteného presídľovania, ktoré spôsobujú, že ľudia utekajú z ich domovov v dôsledku vojen, zmien klímy, nerovností a neprimeraného zasahovania na Blízkom východe a v severnej Afrike prostredníctvom vojenské zásahov, ktoré živia regionálne konflikty a slúžia geopolitickým strategickým záujmom EÚ, USA a NATO; keďže EÚ jednoznačne nedodržiava svoje povinnosti vrátane povinností podľa medzinárodného práva;

K.  keďže viaceré politiky EÚ a členských štátov položili základy pre xenofóbiu, rasizmus a extrémne pravicové politiky a ideológiu, ako aj pre rozvoj radikálnych xenofóbnych a rasistických strán a hnutí, keďže vedú k nárastu diskriminácie na základe štátnej príslušnosti, pokiaľ ide o zaobchádzanie so zamestnancami, utečencami a migrantmi; keďže porušovanie ľudských práv sa vyskytuje aj v rámci EÚ, čo prispieva k posilneniu postavenia týchto síl;

L.  keďže demokratický deficit sa v dôsledku politických rozhodnutí EÚ zväčšil a mnohí občania sa domnievajú, že ich inštitúcie nezastupujú; keďže to predstavuje obrovský problém, ktorý možno riešiť iba prostredníctvom zvýšenej transparentnosti a otvorenosti a ochrany hodnôt ľudských práv a demokracie vrátane väčšej účasti občanov, mieru, tolerancie, pokroku, solidarity a spolupráce medzi národmi;

M.  keďže kríza v oblasti zmeny klímy naďalej predstavuje hrozbu pre stabilitu, zdravie a živobytie spoločenstiev na celom svete, ako aj pre dobré životné podmienky zvierat a biodiverzitu; keďže záväzky z konferencie COP 21, nech sú akokoľvek ambiciózne, by sa mali opatrne posilniť správnym smerom;

N.  keďže zvrchovaná vôľa národov rozhodovať o vlastnej ceste rozvoja v každom členskom štáte by sa mala ochraňovať ako absolútne právo;

Obhajoba a podpora pracovných a sociálnych práv

1.  dôrazne kritizuje návrh európskeho sociálneho piliera predložený Komisiou, keďže je iba príručkou sociálnej etikety, ktorá neprinesie zmenu, ktorú EÚ naliehavo potrebuje, s cieľom zvrátiť ľudskú, sociálnu a hospodársku krízu spôsobenú neoliberalizmom a zhoršenú politikou úsporných a deregulačných opatrení; zdôrazňuje, že zákonné všeobecné sociálne zabezpečenie a zabezpečené pracovné zmluvy na neurčitý čas musia byť nesporným právnym modelom uplatňovaným v budúcej Európe, o ktorú sa usilujeme, na rozdiel od scenárov flexibility stanovených v dokumente na rokovanie o sociálnom rozmere Európy; zastáva názor, že zásadné sociálne politiky by sa mali uplatňovať voči všetkým ľuďom žijúcim v EÚ, a to prostredníctvom postupnej konvergencie základných sociálnych práv vrátane vynútiteľných minimálnych sociálnych práv na úrovni Únie s jasnou prioritou nad ostatnými politickými cieľmi a bez toho, aby boli dotknuté práva členských štátov uplatňovať vyššie normy; budúca Európa, ktorú požadujeme, ukončí rámec úsporných opatrení a konkurencieschopnosti a liberalizáciu a dereguláciu trhu práce a uprednostní najvyššie možné sociálne a pracovné práva na úrovni EÚ a členských štátov vrátane práva na minimálny príjem pre všetkých, práva na štrajk a práva na vysoké mzdy založené na odvetvových kolektívnych zmluvách pre všetkých pracovníkov; ako prvý krok v tomto smere požaduje vypracovanie protokolu o sociálnom pokroku, ktorým sa presadí nadradenosť sociálnych práv vo vzťahu k akýmkoľvek pravidlám vnútorného trhu alebo fiškálnym pravidlám;

2.  domnieva sa, že revidovaná európska sociálna charta by mala byť základom spoločného súboru minimálnych sociálnych práv a noriem a očakáva záväzok EÚ pristúpiť k charte, podporiť sociálnu a hospodársku konvergenciu a súdržnosť medzi národmi a územiami, pričom by členské štáty mali mať neporušiteľné právo uplatňovať viac práv a vyššie normy;

3.  naliehavo žiada, aby sa vykonali konkrétne návrhy s cieľom zaručiť a podporiť právo na kolektívne vyjednávanie ako kľúčový nástroj na ochranu a posilnenie práv, ako aj záväzok Komisie posilniť zásadu rovnakej odmeny za rovnakú prácu na tom istom mieste pre všetkých pracovníkov a v tejto súvislosti uznať všetky kolektívne zmluvy, a to aj vo vzťahu k vyslaným pracovníkom; vyjadruje hlboké poľutovanie nad akýmkoľvek pokusom oslabiť kolektívne akcie vrátane práva na odborovú činnosť, kolektívne vyjednávanie a štrajk;

4.  vyzýva Komisiu, aby podporovala zníženie a reguláciu pracovného času a zvýšenie miezd a boj proti sociálnemu dampingu s cieľom skoncovať s neistými a podvodnými pracovnými miestami, dereguláciou pracovného času, rozširovaním odvetví s nízkymi mzdami, súťažením v oblasti nízkych miezd, diskrimináciou, obťažovaním a násilím na pracovisku a chrániť pracovníkov pred nadmerným pracovným zaťažením v nových formách práce vrátane digitálnej práce, práva na odhlásenie a hromadnej práce;

5.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad návrhmi Komisie týkajúcimi sa sektora dopravy, lebo nezabezpečujú vysoké normy bezpečnosti a pracovných podmienok a majú za cieľ oslabiť práva pracovníkov vrátane práva na štrajk;

6.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby odmietla model „flexiistoty“, upustila od neho a podporovala politiky vytvárajúce kvalitné a bezpečné pracovné miesta, ktoré zabezpečujú postačujúcu mzdu pre všetkých pracovníkov vrátane mobilných a vyslaných pracovníkov v súčasnosti aj budúcnosti, pokiaľ ide o úspory, zručnosti a dôchodky, ako aj prístup ku komplexnej sociálnej ochrane; opätovne potvrdzuje potrebu univerzálneho sociálneho zabezpečenia založeného na solidarite a odmieta privatizáciu a pokles ochrany v podobe znižovania sociálnych transferov a nárastu veku odchodu do dôchodku;

7.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby boj proti nerovnostiam, chudobe a sociálnemu vylúčeniu tvoril jadro záujmu v rámci jej politík; opätovne vyzýva Komisiu, aby sa zaviazala k hospodárskemu modelu, ktorý sa zameriava na vytváranie pracovných miest s právami namiesto hromadenia majetku pre akcionárov a na záväzok posilniť verejné služby namiesto privatizácie, ktorá vedie k presunu majetku od verejnosti k súkromnej sfére a oslabeniu práv pracovníkov; zdôrazňuje, že je potrebné prijať ďalšie opatrenia, ako sú dve iniciatívy, po prvé: plán sociálneho investovania na podporu sociálnych politík na úrovni členských štátov, ktorým sa presadzuje a podporuje slobodný a rovnaký prístup ku kvalitným verejným službám v členských štátoch vrátane prístupu k spravodlivosti, vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti, dôstojnému bývaniu a starostlivosti o deti a starších ľudí, a po druhé: návrh integrovanej stratégie boja proti chudobe vrátane vytvorenia systému minimálnych príjmov na úrovni členských štátov, ktorý zaručuje percentuálny podiel priemerného príjmu v príslušnom členskom štáte s minimálnym podielom 60 % ako dôležitý krok smerom k odstráneniu chudoby;

8.  obhajuje právo na mobilitu, ale trvá na tom, že nemôže nahradiť vytváranie pracovných miest tam, kde žijú ľudia, a odmieta model Komisie, ktorý stavia pracovníkov proti pracovníkom; zdôrazňuje toto hľadisko vzhľadom na rastúcu digitalizáciu výrobných modelov, ktorá by nemala viesť k nezamestnanosti a neistým pracovným miestam, ale k zníženiu pracovného času pri zachovaní a zvyšovaní miezd a zlepšovaní pracovných podmienok; je presvedčený, že digitalizácia predstavuje pre spoločnosť veľkú výzvu, a to v súvislosti s prechodom od miznúcich povolaní k novým výrobným modelom, ako aj pokiaľ ide o zabezpečenie sociálnych a pracovných práv v rámci nových pracovných miest a foriem organizácie práce; naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa nezameriavala len na podporu spravodlivej mobility, ale aj na vytváranie a presun pracovných miest vo všetkých členských štátoch, najmä v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou, a aby prispôsobila svoju podporu špecifickým potrebám členských štátov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že všetci pracovníci na trhu práce, ako aj mimo neho, by mali mať prístup k programom zameraným na priebežnú odbornú prípravu a vzdelávanie počas celého pracovného života a že by tieto programy mali financovať zamestnávatelia a členské štáty;

9.  vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s diskusiami a odporúčaniami týkajúcimi sa národných rámcov platobnej neschopnosti zabezpečila pracovníkom a odborovým zväzom možnosť zúčastniť sa všetkých štádií postupu a získavať o nich informácie a aby zabránila taktickému používaniu konkurzných konaní s cieľom zhoršiť podmienky zamestnávania; ďalej vyzýva Komisiu, aby zjednodušila podmienky, za ktorých môžu pracovníci prevziať spoločnosti, ktoré čelia platobnej neschopnosti, s cieľom zachovať hospodársku činnosť a minimalizovať straty pracovných miest;

10.  domnieva sa, že všetky opatrenia EÚ v oblasti kultúry a vzdelávania by mali zahŕňať systematický, sociálne inkluzívny rozmer, podporovať politiky kvalitného verejného vzdelávania a prispievať k zabezpečeniu úplného prístupu ku kultúre a rekreačným aktivitám pre všetkých; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby vylúčili výdavky súvisiace so vzdelávaním a kultúrou z výpočtu deficitu verejných financií v rámci Paktu stability a rastu, pokým tento pakt nebude zrušený a nahradený paktom pre zamestnanosť a rast;

11.  zdôrazňuje význam politických iniciatív, ktoré presadzujú práva žien a rodovú rovnosť; berie na vedomie balík pre rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, ktorý zahŕňa návrhy nových alebo vyšších minimálnych noriem pre rodičovskú, otcovskú a opatrovateľskú dovolenku; trvá však na tom, že iniciatívy reagujú na pozíciu Parlamentu k smernici o materskej dovolenke zvýšením minimálneho garantovaného obdobia plne platenej materskej dovolenky zo 14 na 20 týždňov a zavedením záväzného práva na platenú otcovskú dovolenku; víta návrh, aby sa rodičovská dovolenka stala individuálnym právom rodičov; domnieva sa, že vo všetkých členských štátoch je potrebné prijať osobitné opatrenia na zlepšenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom žien a mužov a že sú potrebné opatrenia na zvýšenie dĺžky trvania plne hradenej rodičovskej dovolenky a na smerovanie k rovnejšiemu systému rodičovskej dovolenky;

12.  vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi predložila návrh komplexnej stratégie EÚ v oblasti násilia páchaného na ženách a dievčatách, ktorá sa zaoberá všetkými formami násilia; víta úsilie, ktoré Komisia v súčasnosti vynakladá na pristúpenie EÚ k Istanbulskému dohovoru; vyzýva EÚ, aby reagovala na naliehavú potrebu prijať a vykonať novú stratégiu EÚ v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi, ktorá zahŕňa výrazné hľadisko rodovej rovnosti a zameriava sa najmä na znižovanie dopytu a zavádzanie systému trestania pre klientov/páchateľov;

Progresívne hospodárske politiky

13.  vyzýva Komisiu, aby ukončila politiku úsporných opatrení EÚ; zastáva názor, že zmluva o fiškálnej stabilite, rozpočtová dohoda, európsky semester, ako aj národné rady pre konkurencieschopnosť a nezávislé fiškálne orgány by sa mali zrušiť, lebo sa vyznačujú demokratickým a sociálnym deficitom a okrem toho, že predstavujú hospodársku prekážku, ktorá má vážne nepriaznivé vplyvy na investície, rast, regionálnu súdržnosť a vytváranie pracovných miest a výrazne zvýšila nerovnosť v rámci členských štátov a medzi nimi, obmedzujú takisto právo členských štátov stanoviť si vlastné ciele v oblasti rozpočtu a verejnej politiky;

14.  dôrazne preto odmieta správu piatich predsedov, ako aj bielu knihu Komisie a dokument na rokovanie o prehĺbení hospodárskej a menovej únie (HMÚ), keďže nepredstavujú spôsob, ako sa odkloniť od úsporných opatrení, a namiesto toho sa v nich odporúča prehĺbenie existujúcich politík, zvýšenie konkurencieschopnosti a štrukturálnej konvergencie a zavedenie prísnych fiškálnych politík a úsporných opatrení;

15.  zdôrazňuje potrebu nahradiť tieto politiky paktom pre zamestnanosť a rast, ktorý by zahŕňal nový súbor hospodárskych, sociálnych a environmentálnych politík v prospech národov a pracovníkov, a to najmä podporu ekologicky udržateľného inkluzívneho rastu, kvalitných a bezpečných pracovných miest a sociálnej a regionálnej súdržnosti; zdôrazňuje skutočnosť, že v rámci tohto nového rámca spolupráce musia členské štáty opäť nadobudnúť schopnosť rozhodovať o hospodárskych politikách, ktoré najlepšie zodpovedajú ich príslušným potrebám, zatiaľ čo na úrovni EÚ musí rozhodovací proces zabezpečiť demokratickú zodpovednosť a transparentnosť, a to aj s účasťou Európskeho parlamentu a národných parlamentov, a plné rešpektovanie rozhodnutí prijatých na úrovni členských štátov, ktoré by mali odrážať komplexný dialóg so všetkými zainteresovanými stranami; naliehavo vyzýva Komisiu, aby začala diskusiu medzi členskými štátmi a inštitúciami EÚ o tom, ako to možno dosiahnuť;

16.  domnieva sa, že ak sa niektorý členský štát rozhodne vystúpiť z eurozóny, lebo jeho členstvo sa stalo neudržateľným a neznesiteľným, takéto rozhodnutie by sa malo úplne rešpektovať a malo by pripraviť pôdu na rokovanie a riadne vystúpenie spravodlivým spôsobom, bez tlakov, sankcií alebo vydierania a v rámci komplexného podporného programu; domnieva sa, že takýto program by mal počítať s možnosťou primeranej náhrady škody zistenej na základe spôsobených sociálnych a hospodárskych škôd;

17.  naliehavo žiada Komisiu o vytvorenie núdzového plánu na podporu hospodárstva krajín, na ktoré mala negatívny vplyv intervencia trojky;

18.  zdôrazňuje skutočnosť, že úroveň dlhu v mnohých krajinách EÚ zostáva medzi najvyššími na svete; žiada preto Komisiu a členské štáty, aby iniciovali a podporili proces opätovného prerokovania verejného dlhu (pokiaľ ide o výšku, splatnosť a úrokové sadzby) a zrušenie jeho špekulatívnych a nelegitímnych prvkov v najzadlženejších krajinách s cieľom zabezpečiť kompatibilitu dlhového systému s hospodárskym a sociálnym rozvojom; poznamenáva, že bez odpustenia dlhu nie je možné hospodárske oživenie členských štátov;

19.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby urýchlene posúdila a prerokovala proces vytvorenia bankovej únie, ktorý doteraz smeroval k ochrane záujmov bánk a nie vkladateľov, pričom bol nedemokratický a nevyvážený; domnieva sa, že banková únia ešte viac oslabila schopnosť členských štátov kontrolovať svoj bankový systém a takisto viedla k podpore a dosiahnutiu viacerých zlúčení a akvizícií v bankovom sektore rôznych členských štátov; domnieva sa preto, že banková únia fungovala ako politický nástroj na presadzovanie procesu centralizácie a koncentrácie kapitálu; v skutočnosti je vytvorenie celoeurópskeho bankového oligopolu jedným z hlavných cieľov a dôsledkom bankovej únie a nerieši problém subjektov, ktoré sú „príliš veľké na vyhlásenie úpadku“, ale skôr ho zväčšuje, neslúži záujmom obyvateľstva a je veľmi ďaleko od účinného riešenia bezpečnosti vkladateľov; domnieva sa preto, že jediný spôsob riešenia problému subjektov, ktoré sú „príliš veľké na vyhlásenie úpadku“, a bezpečnosti vkladateľov, a zabezpečenia bankového systému, ktorý existuje na to, aby slúžil záujmom ľudí a rozvojovým potrebám krajín, je zrušenie bankovej únie a podpora verejnej kontroly a decentralizácie bankového a finančného sektora; trvá na naliehavej potrebe prijať iniciatívy a chrániť vkladateľov s malým a stredným príjmom v Európe pred budúcou systémovou krízou;

20.  zdôrazňuje, že deregulácia a liberalizácia kapitálových trhov prinášajú vážne problémy pre hospodárstva členských štátov, najmä pokiaľ ide o ich stabilitu; je presvedčený, že únia kapitálových trhov prostredníctvom prehĺbenia úrovne financializácie hospodárstiev členských štátov slúži len záujmom finančných kapitalistov a výrazne zvyšuje možnosť vzniku novej finančnej krízy; požaduje okamžité zastavenie procesu zriadenia únie kapitálových trhov a opätovne zdôrazňuje potrebu oddeliť investičné bankovníctvo od retailového bankovníctva, aby sa zabránilo kontaminácii a koncentrácii priemyslu;

21.  trvá na tom, aby Komisia a členské štáty prejavili skutočné politické odhodlanie zdaniť skutočných vlastníkov majetku; vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou odpoveďou EÚ na daňové škandály; obhajuje povinnosť zverejňovať daňové rozhodnutia, vykazovanie podľa jednotlivých krajín a registre skutočných vlastníkov s cieľom zabezpečiť transparentnosť a kontrolu; obhajuje koniec pôsobenia daňových rajov a iných krajín s nízkymi daňami v rámci EÚ a mimo nej a účinnú reguláciu poskytovateľov a navrhovateľov systémov daňových rajov, ochranu spolupráce pri zrušení bankového tajomstva na daňové účely, presadzovanie opatrení spolupráce v oblasti predchádzania praniu špinavých peňazí a daňovým podvodom a boja proti nim a potrestanie špekulatívnych transakcií prostredníctvom opatrení daňovej politiky a zabezpečenie toho, aby sa zisky zdaňovali v krajinách, kde dochádza k hospodárskej činnosti, kde zamestnanci skutočne pracujú a kde sa vytvára hodnota; žiada, aby sa uskutočnil medzinárodný samit v rámci Organizácie Spojených národov s cieľom vymedziť plán realizácie a spoločný akčný plán na skončenie daňových rajov a daňový dumping;

Obnova hospodárstva členských štátov prostredníctvom verejných investícií a udržateľného rastu

22.  zdôrazňuje skutočnosť, že okrem demokratického a spravodlivého rámca spolupráce a skutočného piliera sociálnych práv potrebuje EÚ holistickú a spravodlivú hospodársku rozvojovú a investičnú stratégiu, ktorá zohľadňuje záujmy ľudí a potreby a osobitosti každého členského štátu; vyzýva Komisiu, aby začala realizovať plán verejných investícií, ktorý sa skutočne zameriava na dosiahnutie plnej zamestnanosti a udržateľného a energeticky účinného nízkouhlíkového hospodárstva s osobitným zameraním na krajiny a regióny s vysokou mierou nezamestnanosti a chudoby, ako aj na výrobné odvetvia, ktoré majú kľúčový význam v rámci rozvojových stratégií jednotlivých krajín; vyzýva na podporu verejných projektov a podporu miestnych vlád, mikro, malých a stredných podnikov, družstiev a neziskových podnikov, ktorou sa zvýši ich produktivita, obmedzí účinok dominantného postavenia veľkých spoločností na trhu a zabezpečí zdravý hospodársky rozvoj a sociálna súdržnosť EÚ, ako aj na posilnenie financovania zo strany Únie a jeho nasmerovania do týchto oblastí;

23.  zdôrazňuje, že okrem investičného plánu by politika súdržnosti mala byť viditeľným, hmatateľným a kvantifikovateľným prejavom európskej solidarity a spravodlivosti; zdôrazňuje naliehavú potrebu skutočnej politiky súdržnosti s výrazne zvýšeným objemom štrukturálnych fondov, ktorej hlavným cieľom je zníženie rozdielov medzi regiónmi s osobitným dôrazom na chudobnejšie a najodľahlejšie regióny a ktorá sa zameriava na členské štáty, ktoré trpia v dôsledku nedostatočného rozvoja a vysokej miery nezamestnanosti alebo čelia prírodnej katastrofe alebo humanitárnej kríze, pričom zahŕňa pomoc vo forme ľudských zdrojov a technickej pomoci, pokiaľ ide o migráciu a prírodné katastrofy; naliehavo preto vyzýva Komisiu, aby pokiaľ ide o obdobie po roku 2020, podporovala silnú politiku súdržnosti založenú na subvenciách a jej hlavných cieľoch v oblasti environmentálnej, sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti, ako sú zakotvené v zmluvách, s mestským a vidieckym rozmerom a so silným zameraním na európsku územnú spoluprácu so silným záväzkom voči zásade partnerstva, podporou skutočnej konvergencie a udržateľného hospodárskeho rastu a rastu zamestnanosti; rozhodne odmieta podriadenie politiky súdržnosti správe hospodárskych záležitostí EÚ, štrukturálnym reformám a makroekonomickým podmienkam, keďže politika súdržnosti by sa nemala používať ako nástroj finančného sankcionovania, ak členský štát alebo región odmieta politiky deregulácie a privatizácie;

24.  so zreteľom na najnovšie udalosti, najmä zemetrasenia v Taliansku a Grécku a požiare v Portugalsku a Španielsku, ktoré mali dramatický a podstatný vplyv na životy ľudí v obzvlášť znevýhodnených regiónoch, zdôrazňuje význam Fondu solidarity Európskej únie (FSEÚ) pri riešení závažných prírodných katastrof a berie na vedomie navrhované zvýšenie viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov pre FSEÚ; vyzýva Komisiu, aby dohliadala na ďalšie zvyšovanie tohto fondu a upravila pravidlá s cieľom zabezpečiť, aby jeho mobilizácia bola pružnejšia a včasnejšia s cieľom pokryť širší rozsah katastrof s výrazným vplyvom a skrátiť čas medzi katastrofou a dostupnosťou finančných prostriedkov;

25.  tvrdí, že sociálne, hospodárske, klimatické a politické výzvy môžu byť splnené len prelomením neoliberálnych politík minulosti a preorientovaním sa na sociálny pokrok, hospodársku konvergenciu, súdržnosť a trvalo udržateľný rozvoj; dôrazne vyzýva na ukončenie uplatňovania zásady hospodárskej súťaže a zásady trhového hospodárstva s cieľom pripraviť cestu pre Európu založenú na zásade solidarity a vzájomne výhodnej spolupráce;

26.  očakáva, že stratégia hospodárskeho rozvoja EÚ bude zahŕňať inkluzívnu priemyselnú stratégiu, ktorá posilní a rozvinie diverzifikovanú priemyselnú základňu vo všetkých členských štátoch a regiónoch, pričom zohľadní regionálne špecifiká; zdôrazňuje kľúčovú úlohu členských štátov a verejných investícií v rámci stratégie reindustrializácie, ktorá by mala zahŕňať strategické sektory a jej kľúčovými cieľmi by mali byť rast zamestnanosti a sociálna a environmentálna udržateľnosť; vyzýva Komisiu, aby riešila problém premiestňovania priemyselnej výroby v rámci celosvetových hodnotových reťazcov a navrhla zákaz financovania EÚ v prípade premiestňovania výroby do tretích krajín, aby sa zachovali pracovné miesta v členských štátoch;

27.  pripomína základnú úlohu verejného výskumu ako protiváhy trhovo zameraných trendov; zdôrazňuje potrebu využívať fondy EÚ na výskum ako nástroje na zvýšenie územnej súdržnosti v EÚ a vyhnúť sa koncentrácii financovania výskumu medzi niekoľkými krajinami, univerzitami, výskumnými centrami a podnikmi; zdôrazňuje význam posilnenia verejných investícií a regulácie digitálnych služieb s cieľom prekonať digitálnu priepasť a zdôrazňuje potrebu vyhnúť sa koncentrácii digitálneho obsahu medzi niekoľkými distribútormi; podporuje otvorené normy v digitálnom sektore a otvorenej vede, aby inovácie mohli byť prínosom pre všetkých; žiada, aby sa zverejňovali všetky vedecké poznatky podporované priamym alebo nepriamym financovaním zo strany EÚ;

28.  odmieta vnútorný trh s energiou v EÚ a zriadenie európskej energetickej únie, ktorá povedie k ďalšej liberalizácii a monopolizácii; požaduje verejnú kontrolu nad týmto strategickým sektorom, keďže verejné vlastníctvo a riadenie výroby a distribúcie energie je najlepším spôsobom zabezpečenia environmentálnej a sociálnej udržateľnosti; opätovne pripomína, že energia je verejným statkom a že prístup k energii by mal byť základným sociálnym právom; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia to zanedbala vo všetkých návrhoch vrátane balíka „čistá energia pre všetkých Európanov“; očakáva, že Komisia v tejto súvislosti vytvorí európske observatórium pre energetickú chudobu a pripraví konkrétny akčný plán na riešenie energetickej chudoby;

29.  vyzýva na vytvorenie decentralizovanej spoločnej rybárskej politiky (SRP), ktorá bude podporovať modernizáciu a udržateľný rozvoj rybárstva a zabezpečovať jeho sociálno-ekonomickú životaschopnosť, udržateľnosť zdrojov, zachovanie a vytváranie pracovných miest a zlepšovanie životných podmienok pracovníkov v tomto sektore; opätovne potvrdzuje, že je potrebné, aby sa v SRP uznali osobitné vlastnosti drobného a pobrežného rybolovu a vhodnosť existujúcich nástrojov voči potrebám odvetvia; vyzýva na zavedenie opatrení na zabezpečenie národnej suverenity nad výhradnými hospodárskymi zónami členských štátov a ich rybolovnými zdrojmi;

30.  zastáva názor že 30 rokov spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) si vybralo v odvetví poľnohospodárstva v členských štátoch veľkú daň a že táto politika prispela ku kríze v odvetví poľnohospodárstva; vyzýva na opätovné zameranie sa na jednu zo zásad financovania SPP – zásadu „zabezpečenia primeranej životnej úrovne poľnohospodárov“ – s cieľom bojovať proti zvýšeniu koncentrácie výroby, zníženiu počtu drobných poľnohospodárov a zvýšeniu regionálnych asymetrií a zahraničnej vonkajšej závislosti od tovaru, čo uprednostňuje najväčšie hospodárstva EÚ a veľké poľnohospodárske podniky; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že tento jav ohrozuje poľnohospodárske a vidiecke dedičstvo globálneho významu, zatiaľ čo veľké poľnohospodárske podniky rozširujú svoje marže a zavádzajú svoj model globálneho potravinového systému s deštruktívnymi následkami pre životné prostredie; zdôrazňuje ústrednú úlohu poľnohospodárov v poľnohospodárskej a potravinovej politike; rozhodne nesúhlasí s dominantným postavením veľkých agropotravinárskych podnikov na trhu, ani s nespravodlivým stanovovaním cien na úkor bezpečnosti a kvality potravín, potravinovej sebestačnosti, zdravia ľudí a zvierat, dobrých životných podmienok zvierat a životného prostredia; zdôrazňuje význam uľahčenia prístupu k pôde s cieľom bojovať proti nerovnostiam vo vidieckych hospodárstvach a uľahčiť generačnú obnovu v poľnohospodárskom sektore;

31.  vyzýva Komisiu, aby krátko pred budúcou reformou SPP presunula zameranie súčasnej SPP, ktorej dominujú intenzívne poľnohospodárstvo a ťažobné monokultúry, na udržateľné poľnohospodárstvo a potravinovú politiku, pričom sa zohľadnia rôzne hospodárske, sociálne, environmentálne, nutričné a zdravotné problémy a výzvy;

32.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla opatrenia na zvýšenie viditeľnosti a posilnenie úlohy žien v poľnohospodárskom sektore; naliehavo vyzýva Komisiu, aby uprednostnila ochranu a prístup k poľnohospodárskej pôde; dôrazne odsudzuje zaberanie pôdy a vyžaduje rýchle kroky zo strany Komisie a členských štátov; opätovne potvrdzuje že voda je univerzálnym právom a mala by byť zaručená pre každého človeka a nemala by byť predmetom privatizácie;

33.  vyzýva Komisiu, aby zakázala všetky formy patentovania osiva s cieľom chrániť poľnohospodárov pred tlakom a súťažou zo strany nadnárodných spoločností, ktoré produkujú osivá, a aby chránila miestne odrody a naše genetické a kultúrne dedičstvo; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi zakázala povoľovanie, pestovanie a uvádzanie GMO na trh a aby prijala opatrenia proti rozsiahlemu používaniu pesticídov;

34.  naliehavo žiada Komisiu, aby bezodkladne vykonala zvyšné body stratégie Európskej únie v oblasti ochrany a dobrých životných podmienok zvierat na obdobie 2012 – 2015; vyzýva Komisiu, aby vypracovala novú a ambicióznu stratégiu ochrany zvierat a ich dobrých životných podmienok a biodiverzity na obdobie rokov 2016 – 2020, ktorá prekoná existujúce nedostatky a medzery, s cieľom vytvoriť rovnaké podmienky a zlepšiť dobré životné podmienky zvierat a ochranu biodiverzity v EÚ;

Environmentálne politiky pre udržateľnú budúcnosť – boj proti zmene klímy

35.  zdôrazňuje naliehavú potrebu riešiť klimatickú krízu; víta uznanie COP 21, že súčasné klimatické krízy sú spôsobené energeticky náročným výrobným systémom a využívaním fosílnych palív; zdôrazňuje, že riešením zmeny klímy pre všetky zúčastnené krajiny je záväzok k zníženiu emisií skleníkových plynov v súlade so svojou historickou zodpovednosťou; je pevne presvedčený, že osud planéty nemožno ponechať na trhových nástrojoch, ale vyžaduje prerušenie modelu kapitalistického rastu, ako aj radikálny posun vo výrobných metódach, distribúcii a spotrebe; vyjadruje preto poľutovanie nad skutočnosťou, že záväzky COP 21 nezaručujú zníženie emisií skleníkových plynov, ktoré sa považuje za potrebné na zabezpečenie toho, aby nárast priemernej teploty nebol väčší ako 2 °C, a že dohoda posilnila trhové mechanizmy;

36.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnými ambíciami, pokiaľ ide o záväzné ciele, ktoré doposiaľ uviedla Komisia; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že politiky v oblasti zmeny klímy trvajú na trhovom prístupe, ktorý sa jasne ukázal ako neúčinný a nesprávny (trh s emisiami uhlíka, nástroje flexibility atď.); požaduje zásadný posun od trhového prístupu k normatívnemu prístupu v súlade so zásadou „spoločnej, ale rozdielnej zodpovednosti“; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presiahli rámec parížskej dohody; je pevne presvedčený, že EÚ musí zintenzívniť svoje opatrenia a prednostne sa zaoberať otázkami zmeny klímy a životného prostredia; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby do všetkých príslušných politík začlenili politiku v oblasti zmeny klímy a prísne environmentálne normy; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby napriek všetkým nedostatkom a rozporom zabezpečili plnenie parížskych záväzkov a dodatočných cieľov;

37.  konkrétne vyzýva Komisiu, aby navrhla kritériá udržateľnosti pre priemyselné výrobky a aby v plnej miere začlenila „obehové hospodárstvo“ do všetkých príslušných politík, a to s riadnym prihliadnutím na celý životný cyklus výrobkov; ďalej zdôrazňuje potrebu plne vykonávať opatrenia identifikované v pláne realizácie iniciatívy „Európa efektívne využívajúca zdroje“, ako aj postupne odstraňovať dotácie, ktoré majú negatívny vplyv na životné prostredie; zastáva názor že trhový prístup k obehovému hospodárstvu má nebezpečné dôsledky pre verejný záujem a že je potrebná veľká adresná zodpovednosť členských štátov a verejných politík;

38.  domnieva sa, že energetická transformácia by mala viesť k účinnejšiemu, transparentnejšiemu, udržateľnejšiemu, decentralizovanejšiemu a demokratickejšiemu energetickému systému založenému na obnoviteľných zdrojoch energie, ktorý prináša prospech spoločnosti ako celku; opätovne pripomína výzvu Parlamentu na splnenie záväzného cieľa dosiahnuť 30 % podielu spotreby energie z obnoviteľných zdrojov, ktorý by mal byť v súlade so súčasnými ustanoveniami Parížskej dohody revidovaný smerom nahor až na 45 % a 40 % v úsporách energie do roku 2030; vyzýva Komisiu, aby predložila záväzné kritériá udržateľnosti pre energiu a biomasu;

39.  vyzýva na zachovanie biodiverzity v morskom prostredí, čím sa zabezpečia priaznivé podmienky na doplnenie populácií rýb prostredníctvom vykonávania primeraných postupov udržateľného riadenia; obhajuje ciele trvalo udržateľného rozvoja, ktoré sa týkajú zachovania najmenej 10 % pobrežných a morských oblastí v súlade s vnútroštátnym a medzinárodným právom a na základe najlepších dostupných vedeckých informáciách a prednosti pre drobný a remeselný rybolov pri prístupe k zdrojom; podporuje v tejto súvislosti vytvorenie zón bez rybolovu v oblastiach, v ktorých sú ohrozené populácie rýb a biodiverzita; rovnako zdôrazňuje potrebu uplatňovať účinné stratégie predchádzania zmene klímy a zmierňovania jej následkov v celej EÚ s cieľom dlhodobo chrániť poľnohospodársku pôdu vrátane ukončenia intenzívneho poľnohospodárstva a nadprodukcie;

40.  zdôrazňuje potrebu dekarbonizovať celý sektor dopravy; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že návrh Komisie na balík opatrení v oblasti mobility v oblasti dopravy ďalej liberalizuje sektor na úkor životného prostredia a pracovníkov; vyzýva Komisiu, aby predložila nový návrh, ktorý je založený na potrebe členských štátov zabezpečiť územnú súdržnosť, ktorý podporuje verejnú dopravu, riešenia spoločne využívanej mobility a chôdzu a bicyklovanie najmä v mestských oblastiach a ktorý znižuje emisie z automobilov, dodávok, ťažkých nákladných vozidiel, leteckej a železničnej a námornej dopravy;

41.  zasadzuje sa za zvýšenie pridelenia finančných prostriedkov na politiky ochrany životného prostredia; požaduje výrazné zvýšenie v rámci programu LIFE vo výške aspoň 1 % rozpočtu EÚ; odmieta oslabenie právnych predpisov o ochrane biotopov a ohrozených voľne žijúcich druhov; vyzýva na vytvorenie osobitného finančného nástroja určeného na financovanie sústavy Natura 2000 a prijatie koherentných opatrení na zachovanie hodnoty, ktorú predstavuje;

42.  vyzýva Komisiu, aby dôsledne dodržiavala zásadu predbežnej opatrnosti a aby obmedzila odchýlky pri používaní chemických látok, škodlivých pesticídov a endokrinných disruptorov a nenavrhovala ďalšie odchýlky, obmedzila vystavenie účinkom chemických látok vo vode, v pôde, vo vzduchu a v strave, ktoré majú negatívny vplyv na ľudí, zvieratá a životné prostredie na celom svete, a predložila legislatívne návrhy na zníženie tohto vystavenia;

43.  požaduje posilnenie prístupu Únie k prevencii katastrof prostredníctvom vytvorenia finančného rámca vhodného na prevenciu, ktorý možno mobilizovať prostredníctvom opatrení na nápravu situácií s rizikom;

Jednotný trh a medzinárodný obchod

44.  zastáva názor, že jednotný trh vo svojich mnohorakých odvetvových rozmeroch zvýraznil eróziu zvrchovaných nástrojov hospodárskej regulácie, hospodársku dominantnosť, rozdiely a nerovnomerný vývoj a podporil vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a daňové úniky, ako aj presuny ziskov do daňových rajov, privatizáciu, dereguláciu obchodných vzťahov a sústredenie kapitálu; domnieva sa, že prostredníctvom jednotného trhu a v mene konkurencieschopnosti EÚ podporovala a presadzovala útoky na práva pracovníkov, čo viedlo k sociálnej nerovnosti, deregulácii pracovného trhu, znižovaniu miezd a čoraz neistejšiemu zamestnaniu, pričom spravodlivejšie, výraznejšie prerozdeľujúce daňové politiky stroskotali alebo boli zmarené; poznamenáva, že v rozpore s tým, čo sa systematicky uvádza, má jednotný trh za následok zvýšené náklady pre spotrebiteľov a úpadok poskytovaných služieb;

45.  zdôrazňuje, že každá krajina musí mať právo vymedziť svoju obchodnú politiku a uzavrieť také obchodné dohody, ktoré najviac vyhovujú jej záujmom a jej hospodárskym charakteristikám a potrebám, s prihliadnutím na jej príslušný stupeň komplementárnosti s tretími krajinami;

46.  berie na vedomie revidovaný návrh smernice o audiovizuálnych mediálnych službách; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že sa dostatočne nevenuje ani ohrozeniu plurality médií, ani zraniteľným používateľom, najmä maloletým deťom, v súvislosti s nebezpečnými komerčnými komunikáciami, umiestňovaním produktov, nezákonným obsahom na platformách pre zdieľanie videa a sociálnych médiách; vyzýva Komisiu, aby na tento účel zrevidovala smernicu o elektronickom obchode a viac sa zamerala na demokratické a kultúrne zmeny v rámci jej súčasnej a budúcej práce na stratégii digitálneho jednotného trhu; pripomína, že digitalizácia sa v značnej miere zaoberá vzdelávaním, vedomosťami, výskumom, médiami a internetovou gramotnosťou, a preto si vyžaduje väčšiu politickú zodpovednosť a európsku digitálnu stratégiu prispôsobenú potrebám spoločnosti a používateľov;

47.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaručili, aby všetky opatrenia a programy EÚ v oblasti kultúry, vzdelávania a občianstva systematicky zahŕňali rozmer sociálneho začlenenia, najmä pre znevýhodnené skupiny; vyzýva Komisiu, aby uľahčila úplný prístup ku kultúre a tvorbe pre všetkých a aby podporovala kultúrne a tvorivé podniky, najmä drobnú kultúrnu produkciu;

48.  konštatuje, že akýkoľvek legislatívny návrh, ktorý nejakým spôsobom zasahuje do práv a odmeňovania účastníkov kultúry a kreatívneho priemyslu, musí zabezpečiť spravodlivé a dôstojné odmeňovanie autorov, výkonných umelcov, výrobcov a technikov; okrem toho žiada členské štáty, aby spolupracovali s odbormi tých, ktorí pracujú v kultúrnom a kreatívnom priemysle, ako aj s financovanými subjektmi a verejnými orgánmi s cieľom vypracovať a zaviesť konkrétne opatrenia na odstránenie neistoty v tomto odvetví;

49.  okrem toho zdôrazňuje význam zvyšovania finančných prostriedkov a odstránenia prekážok vrátane hospodárskych prekážok pre žiadateľov o vzdelávacie programy, ako sú programy Erasmus + a Kreatívna Európa, najmä pre študentov s nižším príjmom, osoby so zdravotným postihnutím, študentov zo vzdialených regiónov a účastníkov postihnutých Brexitom; vyjadruje poľutovanie nad nahradením grantových systémov nástrojom záruk za študentské pôžičky a vyzýva Komisiu, aby zrušila tento návrh;

50.  odporuje obchodnému prístupu k liberalizácii, deregulácii a privatizácii, ktorý Komisia presadzuje s mnohými partnermi na celom svete, čo ohrozuje suverenitu členských štátov a slúži geopolitickým záujmom najbohatších krajín a nadnárodných korporácií tým, že im umožňuje kontrolovať a využívať majetky v tretích krajinách, čo zvyšuje vnútorné a medziregionálne asymetrie a vedie k pretrvávaniu závislosti menej rozvinutých krajín (v rámci EÚ aj mimo nej); trvá na obchodných vzťahoch so štátmi alebo partnermi, ktorí rešpektujú práva pracovníkov, životné prostredie a regionálne charakteristiky a zároveň nespochybňujú geopolitické záujmy malých krajín, MSP alebo národných aktív alebo verejných služieb;

51.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby okrem iného odstúpila od rokovaní o dohode TTIP, dohode medzi EÚ a Japonskom a dohode o obchode so službami (ďalej len „TiSA“); domnieva sa, že obchodné dohody by sa mali zamerať na podporu dôstojných pracovných miest, udržateľného hospodárskeho modelu, ale predovšetkým na spravodlivé rozdelenie bohatstva, rôznorodú škálu hospodárskych činností a pevne zakorenený prístup k právu na reguláciu s cieľom pokročiť smerom k sociálnej spravodlivosti, rozvíjaniu kvalitných verejných služieb, ochrane životného prostredia a kultúrnej rozmanitosti a umožneniu prísneho dodržiavania zásady predbežnej opatrnosti;

52.  žiada regulovaný medzinárodný obchod založený na komplementárnosti; trvá na tom, že všetky rokovacie dokumenty musia byť zverejňované a že všetky národné parlamenty musia byť konzultované pred prijatím takýchto dohôd, ktoré do veľkej miery ovplyvňujú každodenný život ľudí; vyjadruje poľutovanie nad procesom rokovaní CETA a vyzýva na jeho okamžité zrušenie;

53.  vyzýva Komisiu, aby plne podporila Zmluvu OSN o obchodných a ľudských právach vrátane potrebných záväzných ustanovení, a naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby do všetkých súčasných a budúcich obchodných dohôd, ktoré EÚ podpísala alebo podpíše, zahrnuli ustanovenia umožňujúce skutočnú kontrolu daňových podvodov, pranie špinavých peňazí a špekulácie s potravinami, vodou a inými základnými potrebami človeka a prírody;

Rešpektovanie ľudských práv – cesta k demokracii

54.  trvá na demokratickej, spravodlivej a progresívnej alternatíve pre Európu s krajinami, ktoré majú rovnaké práva založenej na solidarite, spolupráci a sociálnej spravodlivosti; trvá na tom, že dodržiavanie ľudských práv a právneho štátu spolu s dodržiavaním základných zásad Charty OSN musí byť jadrom akýchkoľvek politík na úrovni EÚ a členských štátov; konštatuje, že treba vybudovať inú Európu s výraznejšou úlohou a väčším zapojením národov pri rešpektovaní ich práv a ich vôle;

55.  domnieva sa, že v súvislosti s inštitúciami EÚ si to vyžaduje silnejšiu úlohu a zapojenie občanov a občianskej spoločnosti okrem iného prostredníctvom revidovanej a posilnenej európskej iniciatívy občanov; požaduje lepší prístup k dokumentom a väčšiu transparentnosť podnikového lobizmu, a to aj prostredníctvom skupín odborníkov, a väčšie rešpektovanie iniciatív, ako je európska iniciatíva občanov;

56.  požaduje väčšiu transparentnosť a zodpovednosť, ale trvá na tom, že inštitúcie EÚ musia byť skutočne otvorené, transparentné a zodpovedné voči občanom, a to z hľadiska rozhodovacieho procesu, ako aj z hľadiska záujmov, ktorým slúžia; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby urýchlene a primerane nadviazala na uznesenie Parlamentu o vyhláseniach o záujmoch komisárov a aby predložila návrh na účinnú ochranu informátorov, ktorý zahŕňa všetky kategórie informátorov, s ohľadom na zásady odporúčania Rady Európy CM/Rec(2014)7;

57.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad rastúcim demokratickým deficitom a protidemokratickými opatreniami EÚ; dôrazne odmieta politiky EÚ, ktoré vzali politické rozhodovanie z rúk suverénnych a demokraticky zvolených vlád a národných parlamentov, znížili demokratickú kontrolu nad EÚ a zaviedli trvalé úsporné opatrenia; dôrazne odmieta akékoľvek opatrenia inštitúcií EÚ zamerané na zavedenie politík a opatrení proti vôli národov, ktorými vydierajú zvrchované vlády, ignorujú a napádajú výsledky účasti občanov na politických rozhodovacích procesoch a boj pracovníkov a ich práva; naliehavo vyzýva Komisiu, aby rešpektovala vôľu občanov a rešpektovala všetky budúce referendá o otázkach EÚ; trvá na neodňateľnom práve ľudí diskutovať a vyjadriť svoju vôľu; odmieta tvrdenia o nevyhnutnosti, ktoré často využívajú inštitúcie EÚ, keďže v demokracii existujú vždy alternatívne cesty v súlade s vôľou národov;

58.  odmieta očividné porušovanie ľudských práv a záväzkov vyplývajúcich z medzinárodného práva, ktoré sa prejavilo v reakcii EÚ na humanitárnu krízu, ako to preukazuje rastúca militarizácia vonkajších hraníc EÚ; vyzýva Komisiu, aby presmerovala prostriedky vyčlenené na zvýšenú hraničnú kontrolu a posilnenie pevnosti Európa smerom k prijímaniu a integrácii utečencov a migrantov; naliehavo vyzýva Komisiu, aby posilnila proaktívne pátracie a záchranné činnosti najmä v strednom Stredozemí s cieľom vypracovať návrhy bezpečných a legálnych spôsobov prístupu k EÚ pre všetky ženy, mužov a deti, ktoré potrebujú ochranu, ako aj pre migrujúcich pracovníkov vrátane okamžitého, ambiciózneho a záväzného programu presídľovania založeného na skutočných väzbách utečencov s príslušnými krajinami, a aby podporila výzvu Parlamentu na vytvorenie humanitárnych víz predložením príslušného návrhu, aby ľudia už neboli nútení riskovať svoj život v Stredozemnom mori alebo na púšti na ceste do Európy; odsudzuje rastúce používanie takzvaných mäkkých nástrojov na presadenie neformálnych readmisných dohôd s tretími krajinami; dôrazne odsudzuje v tejto súvislosti dohodu medzi EÚ a Tureckom, dohodu medzi EÚ a Afganistanom:
tzv. Spoločné napredovanie v oblasti migrácie medzi Afganistanom a EÚ a prebiehajúce rozhovory s tretími krajinami v rámci partnerstva v oblasti migrácie; odsudzuje politiku riadenia hraníc EÚ a externalizáciu kontroly hraníc do tretích krajín, najmä prostredníctvom využívania trustového fondu EÚ pre Afriku;

59.  požaduje spravodlivé prideľovanie utečencov v dôstojnom ubytovaní a zatvorenie zariadení na zadržiavanie, ako aj napredovanie v sociálnom začleňovaní a integrácii utečencov a migrantov na trhu práce s prihliadnutím na ich preferencie, zručnosti a kvalifikácie a zabezpečenie ochrany pred vykorisťovaním a diskrimináciou; požaduje ochranu a podporu ľudí s osobitnými potrebami, obete obchodovania s ľuďmi a maloleté osoby bez sprievodu; vyzýva na uplatňovanie práva na rodinný život zakotveného v Európskom dohovore o ľudských právach (EDĽP), či už osôb z tretej krajiny, alebo v rámci EÚ, a zdôrazňuje naliehavú potrebu plného rešpektovania práva na rodinný život a zlúčenie rodiny v rámci EÚ a mimo nej vrátane zrýchleného konania v prípade zraniteľných žiadateľov; vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila uplatňovanie smernice o práve na zlúčenie rodiny vrátane použitia oznámenia Komisie o usmerneniach na uplatňovanie smernice 2003/86/ES o práve na zlúčenie rodiny a aby v prípade potreby začala postupy v prípade nesplnenia povinnosti;

60.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia navrhla alternatívu k dublinskému nariadeniu, ktorou sa neriešia závažné nedostatky existujúceho nariadenia, keďže návrh nie je založený na zásade solidarity a rovnomerného rozdelenia zodpovednosti; vyjadruje najväčšie obavy, pokiaľ ide o povinnosť členských štátov preskúmať, či sa žiadosť osoby môže vyhlásiť za neprípustnú na základe koncepcie bezpečnej tretej krajiny alebo prvej krajiny azylu;

61.  vyjadruje hlboké sklamanie z nesplnených prísľubov členských štátov o presídlení žiadateľov o azyl z Talianska a Grécka; naliehavo žiada členské štáty, aby splnili svoje záväzky vyplývajúce z rozhodnutí Rady a systematicky premiestňovali žiadateľov o azyl z Grécka a Talianska; vyzýva Komisiu, aby navrhla rozšírenie opatrení na premiestňovanie počas takého dlhého obdobia, ako to situácia vyžaduje;

62.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad Európskym programom v oblasti bezpečnosti, ktorý sa zameriava na represívne politiky a rozšírenie orgánov presadzovania práva EÚ; kritizuje rastúcu sekuritizáciu politík vrátane zhromažďovania osobných údajov a profilovania občanov a príslušníkov tretích krajín, pričom sa využívajú oprávnene zvýšené obavy ľudí, boj proti terorizmu sa používa na útoky na práva a slobody občanov a posilňuje sa štátny dohľad; dôrazne namieta proti tomuto porušovaniu ľudských práv a skutočnosti, že tieto represívne politiky oslabili nevyhnutné politiky prevencie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili politiky prevencie vrátane práce s mládežou, politiky sociálno-ekonomickej súdržnosti a iné preventívne nástroje zamerané na podporu ľudí ohrozených sociálnym vylúčením; v tejto súvislosti pripomína, že je potrebné, aby EÚ a jej členské štáty zastavili všetky vonkajšie vojenské záväzky a aby zohrávali mierovú medzinárodnú úlohu;

63.  vyzýva na okamžité prijatie horizontálnej antidiskriminačnej smernice s cieľom pokročiť v boji proti diskriminácii vrátane útokov na menšiny, migrantov a žiadateľov o azyl a iné zraniteľné skupiny; žiada Komisiu, aby vyhodnotila vykonávanie vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov a odporúčanie Rady o opatreniach účinnej integrácie Rómov v členských štátoch a aby v prípade potreby navrhla ďalšie opatrenia na účinné začleňovanie Rómov; odsudzuje zvyšujúci sa počet trestných činov z nenávisti a nenávistných prejavov namierených proti etnickým a náboženským menšinám, osobám LGBTI, žiadateľom o azyl a osobám bez domova; domnieva sa, že nárast rasistických a xenofóbnych sentimentov a organizácií je spojený so vzostupom ultrapravicových a fašistických tendencií v Európe, ktoré nemožno chápať izolovane od úsporných a neoliberálnych politík, ktoré boli presadzované v EÚ a členských štátoch v posledných desaťročiach, alebo od rastúceho demokratického deficitu a ignorovania a nerešpektovania vôle národov;

Mier a medzinárodná solidarita

64.  odmieta Európsku bezpečnostnú stratégiu a jej spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku; požaduje ukončenie spolupráce medzi EÚ a NATO a strategických priorít a odmieta súčasnú expanzívnu politiku NATO; ďalej žiada odstránenie všetkých zahraničných vojenských základní v Európe a rozpustenie NATO; odmieta európsku obrannú úniu, čo je nebezpečný projekt vedúci priamo k vojne; nesúhlasí preto so zvyšovaním rozpočtov členských štátov na bezpečnosť a obranu; rozhodne nesúhlasí s akýmkoľvek použitím programu Horizont 2020 alebo všeobecne rozpočtu EÚ na vojenský, civilno-vojenský alebo bezpečnostný výskum vo všeobecnosti, a najmä nie na vývoj diaľkovo riadených leteckých systémov (RPAS); trvá na tom, že EÚ a jej členské štáty by sa mali usilovať o mier a diplomatické a mierové riešenie konfliktov, a to aj prostredníctvom sprostredkovateľských iniciatív a programov na odzbrojenie, demobilizáciu a reintegráciu v súlade s Chartou OSN; podporuje režim Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT) a jadrové odzbrojenie;

65.  dôrazne odmieta dokument na rokovanie Komisie o budúcnosti európskej obrany vrátane odporúčaní o európskom obrannom fonde a jednotnom trhu pre obranu, v ktorých sa požaduje zvýšenie finančných prostriedkov na obranu a bezpečnosť prostredníctvom rozpočtových prostriedkov EÚ;

66.  odsudzuje bezprecedentnú rýchlosť, akou sa militarizuje EÚ, a vyjadruje hlboké poľutovanie nad touto skutočnosťou;

67.  v prospech ľudí a ich rozvoja naliehavo vyzýva na odzbrojenie vrátane jadrového odzbrojenia, demobilizáciu vojsk a ukončenie vonkajších vojenských zásahov, civilného výskumu a vyšetrovania; naliehavo vyzýva na rozpustenie NATO; pripomína, že najlepší spôsob podpory mieru je podpora opatrení na odstránenie chudoby, humanitárnu pomoc a udržateľný a spravodlivý hospodársky a sociálny rozvoj;

68.  konštatuje, že vonkajšia spolupráca by mala byť založená na zásade internacionalizovanej solidarity a na úplnom rešpektovaní túžby každej krajiny po rozvoji a jeho tempa;

69.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad skutočnosťou, že EÚ podporuje tie isté neúspešné politiky voči pristupujúcim krajinám; vyjadruje znepokojenie nad nedávnym vývojom v regióne západného Balkánu v súvislosti s narastajúcim demokratickým deficitom a rastúcim autoritárstvom, nárastom nacionalistickej a iredentistickej rétoriky a hospodárskou stagnáciou s veľmi vysokou nezamestnanosťou, čo by mohlo viesť k regionálnej nestabilite, pričom mnohé z týchto problémov vyplynuli z vojnovej agresie voči mnohým z týchto krajín v minulosti; trvá na tom, že EÚ je zodpovedná za neúspechy svojich politík na západnom Balkáne a vyzýva Komisiu, aby opätovne posúdila a radikálne zmenila svoju politiku rozširovania a pomoc pre kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny poskytnutú v rámci predvstupového nástroja pomoci zameraného na podporu demokracie a občianskej spoločnosti, právneho štátu, ľudských, občianskych a zamestnaneckých práv, sociálnej súdržnosti a sociálnej spravodlivosti a udržateľného hospodárskeho rozvoja; domnieva sa, že rozhodnutie o pristúpení k EÚ by malo byť založené na zvrchovanom rozhodnutí ľudí;

70.  vzhľadom na udalosti, ku ktorým došlo od júla 2016, a referendum zo 16. apríla 2017 vyzýva na dočasné pozastavenie prístupových rokovaní s Tureckom, ak sa ústavný balík prijme v nezmenenom znení a právny poriadok sa okamžite neobnoví; trvá na tom, že proces modernizácie colnej únie s Tureckom sa spája so silnou podmienenosťou v oblasti ľudských práv, demokracie, zásad právneho štátu a dobrých susedských vzťahov; trvá na tom, že colná únia nemôže byť modernizovaná, ak Turecko v plnej miere nerealizuje súčasnú colnú úniu a dodatočný protokol vo vzťahu ku všetkým členským štátom;

71.  zdôrazňuje potrebu prioritne riešiť sociálno-ekonomické príčiny súčasných problémov v oblasti bezpečnosti a migrácie a odmieta akúkoľvek vojenskú bezpečnostnú spoluprácu; vyzýva Komisiu, aby dodržala svoj záväzok spolupracovať s partnermi v rámci európskej susedskej politiky pri vykonávaní rozvojových cieľov OSN; zdôrazňuje, že vytváranie pracovných miest je rozhodujúce pre budúcnosť väčšiny susedných krajín; podporuje konkrétne zameranie na zamestnateľnosť mládeže, pričom sa podporia malé a stredné podniky; zdôrazňuje, že toto úsilie si vyžaduje viacúrovňový prístup, od vnútroštátnej po regionálnu a miestnu úroveň, ako aj regionálnu, subregionálnu a cezhraničnú spoluprácu, ktorá slúži na mobilizáciu členských štátov EÚ, partnerských krajín a ich miestnych a regionálnych orgánov; požaduje reálne prístupy a programy, ktoré majú pre občanov konkrétny prínos, vyzýva Komisiu, aby predstavila stratégiu spolupráce so susedmi EÚ, ktorá bola vyhlásená ako súčasť revízie európskej susedskej politiky;

72.  pripomína svoju rozhodnú podporu riešenia izraelsko-palestínskeho konfliktu v podobe dvoch štátov, ktorého podstatou sú hranice z roku 1967 s Jeruzalemom ako hlavným mestom obidvoch štátov, pričom by existoval Izraelský štát a Palestínsky štát, ktoré by nažívali vedľa seba v mieri a bezpečí na základe práva na sebaurčenie a úplného dodržiavania medzinárodného práva; vyzýva Komisiu, aby v rámci svojich programov spolupráce a pomoci venovala osobitnú pozornosť ľuďom žijúcim v okupácii a blokáde; vyzýva Komisiu, aby v plnej miere vykonala článok 2 dohody o pridružení medzi EÚ a Izraelom v reakcii na dlhodobé závažné porušovanie ľudských práv zo strany Izraela na okupovaných palestínskych územiach, diskriminačné zaobchádzanie Izraela s vlastnými občanmi arabského pôvodu a jeho ignorovanie rezolúcie OSN o tejto otázke; trvá na komplexnom uplatňovaní usmernení týkajúcich sa oprávnenosti izraelských subjektov a ich činnosti na územiach okupovaných Izraelom od júna 1967 na granty, ceny a finančné nástroje financované EÚ od roku 2014 vo všetkých členských štátoch; vyzýva Komisiu, aby preskúmala financovanie programov vedeckej spolupráce s cieľom zabrániť akejkoľvek forme financovania izraelského vojenského priemyslu; opätovne vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila náklady na demolácie domov a infraštruktúry financovaných EÚ a aby trvala na odškodnení;

73.  opätovne zdôrazňuje svoju podporu sebaurčeniu Západnej Sahary, ktorá sa dosiahne prostredníctvom referenda v súlade s medzinárodným právom a príslušnými rezolúciami OSN; vyzýva Komisiu, aby v plnej miere vykonala článok 2 dohody o pridružení medzi EÚ a Marokom v reakcii na dlhodobé a vážne porušovanie ľudských práv zo strany Maroka na okupovaných územiach Západnej Sahary vrátane hospodárskej represie a politického väznenia pokojných západosaharských aktivistov za obhajobu sebaurčenia; vyzýva Komisiu, aby vykonala rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 21. decembra 2016, v ktorom sa ustanovuje, že dohody medzi EÚ a Marokom o Západnej Sahare sú podľa medzinárodného práva nezákonné; zdôrazňuje, že každú budúcu dohodu EÚ o Západnej Sahare je potrebné prerokovať so stranou Frente Polisario ako medzinárodnou predstaviteľkou západosaharského ľudu; poukazuje na zhoršujúcu sa humanitárnu situáciu v táboroch utečencov v Tindúfe v dôsledku klesajúcej medzinárodnej pomoci a vyzýva Komisiu, aby zvýšila súčasnú úroveň pomoci minimálne na historické úrovne;

74.  vyzýva Komisiu, aby zachovala svoje záväzky a dôležité kroky prijaté pri rokovaniach o dohode o politickom dialógu a spolupráci medzi Európskou úniou, jej členskými štátmi a Kubánskou republikou; zdôrazňuje dôležitosť zachovania konštruktívneho prístupu v rokovaniach, ktorý rešpektuje vôľu kubánskeho ľudu a vyhýba sa akémukoľvek vonkajšiemu zasahovaniu alebo obmedzeniam vnútorných záležitostí Kuby; vyzýva Komisiu, aby prispela k ukončeniu blokády;

75.  pripomína zásadu účinnej rozvojovej spolupráce: zodpovednosť rozvojových krajín za rozvojové priority; odmieta akékoľvek pokusy o prepojenie pomoci s kontrolou hraníc, riadením migračných tokov či dohodami o readmisii; odmieta akýkoľvek pokus o zavedenie podmienenosti medzi rozvojovou pomocou a spoluprácou zo strany prijímajúcich krajín, okrem iného v oblasti štrukturálnych reforiem a otázok migrácie; zdôrazňuje skutočnosť, že platby z nástroja rozvojovej spolupráce (DCI) a Európskeho rozvojového fondu (ERF) sa nemôžu použiť na vojenské programy, politickú spoluprácu a vojenské reformy; trvá na potrebe vytvorenia mechanizmu zodpovednosti za monitorovanie a realizáciu cieľov trvalo udržateľného rozvoja a cieľovej hodnoty 0,7 % ODA/HND, na ktorej dosiahnutí do roku 2015 sa členské štáty dohodli;

76.  vyzýva ďalej Komisiu, aby zahrnula všeobecný prístup k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a právam do všetkých súvisiacich oblastí politiky v EÚ aj mimo nej a podporovala ho; vyzýva EÚ a členské štáty, aby bojovali proti vplyvu tohto pravidla tým, že výrazne zvýšia financovanie sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv, najmä financovanie, ktoré je výslovne určené na zabezpečenie prístupu ku kontrole pôrodnosti a bezpečným a legálnym umelých prerušeniam tehotenstva s využitím vnútroštátneho, ako aj európskeho financovania rozvoja;

77.  požaduje prístup založený na ľudských potrebách, pokiaľ ide o udržateľnosť dlhu prostredníctvom záväzného súboru noriem na vymedzenie zodpovedného poskytovania pôžičiek a požičiavania, a požaduje zrušenie zahraničného dlhu rozvojových krajín;

78.  vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom oznámenia podporila vypracovanie právne záväzného nástroja pre nadnárodné korporácie pod záštitou OSN a aby zabezpečila vytvorenie účinných nápravných opatrení pre obete v prípadoch, keď sa jasne preukáže, že domáca jurisdikcia nie je schopná účinne trestne stíhať nadnárodné spoločnosti;

Financovanie EÚ

79.  pripomína, že rozpočet EÚ je nástrojom na dosiahnutie uvedených cieľov; domnieva sa, že by sa to malo uskutočniť prostredníctvom politík a programov, ktoré riešia osobitné potreby členských štátov, aby rozpočet EÚ dopĺňal úsilie členských štátov a nestanovoval priority alebo model, ktorý by vyhovoval všetkým; domnieva sa takisto, že rozpočet by mal umožniť experimentovanie s osvedčenými postupmi iných krajín;

80.  opätovne zdôrazňuje význam politík súdržnosti a potrebu zvýšenia financovania v tejto oblasti, najmä Európskeho sociálneho fondu; zdôrazňuje skutočnosť, že tieto politiky nesmú byť za nijakých okolností oslabené vrátane Brexitu a že rozpočtové prostriedky by sa mali zachovať aspoň na rovnakej úrovni ako v súčasnom období pre všetky kategórie regiónov; vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na politiku súdržnosti po roku 2020 a nasledujúci viacročný finančný rámec (VFR) do začiatku roka 2018, aby sa umožnil hladký rozhodovací proces, ako aj dostatočný čas na to, aby členské štáty a regióny stanovili priority a prispôsobili a vykonávali zmeny politiky;

81.  v súvislosti s návrhom Komisie na VFR po roku 2020 trvá na tom, aby sa rozpočet zjednodušil a aby bol transparentnejší, spravodlivejší, demokraticky zodpovednejší a založený na solidarite; okrem toho trvá na jednotnosti rozpočtu EÚ, a teda na integrácii rôznych finančných nástrojov, fondov a trustových fondov, ktoré v súčasnosti nepatria do rozpočtu;

82.  požaduje, aby rozpočet na rok 2018 zahŕňal osobitné podporné opatrenia pre regióny, ktoré Brexit najviac ovplyvní, vrátane finančných prostriedkov, ktoré upevnia a podporia mierový proces v Severnom Írsku;

 

Brexit

83.  uznáva právo ktoréhokoľvek členského štátu vystúpiť z EÚ; zdôrazňuje skutočnosť, že nič v zmluvách by nemalo byť použité na vytvorenie neopodstatnených prekážok pri vykonávaní rozhodnutia členského štátu o odchode;

84.  odmieta akýkoľvek druh nátlaku alebo vydierania počas procesu rokovaní; naliehavo žiada Komisiu, aby dosiahla spravodlivú dohodu o budúcich vzťahoch medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom v záujme všetkých, ktorí žijú v rôznych jurisdikciách; okrem toho sa domnieva, že budúce vzťahy medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom by mali byť založené na zásadách rešpektovania ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv, a to aj práv osôb patriacich k menšinám;

85.  domnieva sa, že je mimoriadne dôležité rýchlo a bezpodmienečne poskytnúť právnu istotu štátnym príslušníkom členských štátov EÚ žijúcich v Spojenom kráľovstve a britským občanom žijúcim v iných členských štátoch; žiada, aby sa v tejto súvislosti venovala osobitná pozornosť mobilite pracovníkov (mobilní pracovníci, migrujúci pracovníci, cezhraniční pracovníci, študenti), s osobitným zameraním na jedinečné situácie v Írsku a v Gibraltári a s ich pochopením;

86.  trvá na tom, aby Veľkopiatková dohoda a následné dohody boli plne dodržané v dohode o odstúpení od zmluvy; vyzýva na to, aby sever Írska dostal osobitný štatút v rámci EÚ, ktorý mu zaručí zachovanie prístupu k členstvu v EÚ, colnej únii, jednotnému trhu a jurisdikcii Súdneho dvora Európskej únie; okrem toho vyzýva na slobodu pohybu tovarov, ľudí a služieb na írskom ostrove;

87.  vyzýva Komisiu, aby zrevidovala svoj pracovný program v súlade s uznesením Parlamentu;

o

o  o

88.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1)

Ú. v. EÚ L 304, 20.11.2010, s. 47.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia