NÁVRH UZNESENIA o Diskusnom dokumente o budúcnosti financií EÚ
12.10.2017 - (2017/2742(RSP))
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
Jan Olbrycht, Isabelle Thomas v mene Výboru pre rozpočet
B8-0565/2017
Uznesenie Európskeho parlamentu o Diskusnom dokumente o budúcnosti financií EÚ
Európsky parlament,
– so zreteľom na články 311, 312 a 323 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),
– so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020[1], a najmä na jeho článok 2,
– so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení[2],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2016 o príprave povolebnej revízie VFR na roky 2014 – 2020: príspevok Európskeho parlamentu pred predložením návrhu Komisie[3],
– so zreteľom na Diskusný dokument Komisie o budúcnosti financií EÚ z 28. júna 2017,
– so zreteľom na vyhlásenie Komisie zo 4. júla 2017 o Diskusnom dokumente o budúcnosti financií EÚ,
– so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre rozpočet,
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o rozpočtovej kapacite pre eurozónu[4],
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
1. je presvedčený o tom, že diskusia o budúcnosti financií Európskej únie nemôže prebiehať bez toho, aby sa brali do úvahy ponaučenia z predchádzajúcich viacročných finančných rámcov (VFR) a najmä VFR na roky 2014 – 2020; poukazuje na závažné nedostatky súčasného VFR, ktorý dosiahol hranice svojich možností s cieľom poskytovať Únii zdroje potrebné na to, aby mohla čeliť celému radu vážnych kríz a nových výziev a financovať svoje nové politické priority; zdôrazňuje svoj názor, že nízka úroveň súčasného VFR sa ukázala ako nedostatočná na pokrytie skutočných potrieb a politických ambícií Únie;
2. víta skutočnosť, že Komisia predložila Diskusný dokument o budúcnosti financií EÚ; konštatuje, že Komisia premieta do rozpočtovej terminológie päť scenárov budúceho modelu Európskej únie, ktoré sú opísané v bielej knihe o budúcnosti Európy z marca 2017, pričom sa zaoberá viacerými základnými črtami a zásadami rozpočtu EÚ; súhlasí s navrhnutou metodikou a pozitívne hodnotí vyhlásenie Komisie o tom, že budúci VFR sa musí opierať o jasnú víziu európskych priorít; vyjadruje presvedčenie, že tento dokument vytvorí jasnú štruktúru diskusií a otvorí veľmi potrebnú politickú diskusiu o zameraní, účele a úrovni rozpočtu EÚ so zreteľom na základné ciele a budúce výzvy Únie; vyzýva členské štáty, aby viedli konzultácie s občanmi a aby aktívnym a konštruktívnym spôsobom zaznamenali ich predstavu o budúcnosti rozpočtu EÚ;
3. vyjadruje však poľutovanie nad tým, že štyri z piatich scenárov (Pokračovanie v súčasnom smerovaní, Menej spoločne, Niektorí robia viac a Radikálna zmena) znamenajú skutočný pokles ambícií Únie a predpokladajú obmedzenie dvoch hlavných dlhoročných politík EÚ a základných kameňov európskeho projektu zakotveného v zmluvách – spoločnej poľnohospodárskej politiky a politiky súdržnosti; zdôrazňuje svoje dlhodobé stanovisko, že dodatočné politické priority by mali byť spojené s dodatočnými finančnými prostriedkami a nemali by byť financované na úkor existujúcich politík EÚ; domnieva sa, že piaty scenár (Oveľa viac spoločne) je pozitívnym a konštruktívnym východiskom prebiehajúcej diskusie o budúcnosti financií EÚ, a teda o budúcom modeli Európskej únie; nabáda Komisiu, aby vypracovala scenár, v ktorom zohľadní odporúčania Parlamentu s cieľom reagovať na súčasné a budúce výzvy a tiež vymedziť nový súbor priorít;
4. pripomína, že v súlade s článkom 311 ZFEÚ si Únia musí sama zabezpečiť prostriedky potrebné na dosahovanie svojich cieľov; domnieva sa, že nedostatky súčasného VFR a rozsah nových priorít, ako aj vplyv vystúpenia Spojeného kráľovstva z Únie vedú k tomu istému záveru: potrebe prelomiť strop výdavkov na úrovni 1 % hrubého národného dôchodku EÚ (HND), a teda výrazne zvýšiť rozpočet Únie, aby bolo možné reagovať na budúce výzvy; v tejto súvislosti odmieta akékoľvek nominálne zníženie objemu rozpočtu EÚ v ďalšom VFR, a preto je presvedčený, že budúci VFR by sa mal stanoviť vo výške najmenej 1,23 % HND EÚ; zastáva názor, že členské štáty by mali o tejto problematike diskutovať;
5. vyjadruje poľutovanie nad tým, že rozpočet EÚ je v prevažnej miere financovaný z príspevkov členských štátov na základe HND, a nie zo skutočných vlastných zdrojov, ako je stanovené v zmluvách EÚ; pripomína svoj záväzok uskutočniť plnohodnotnú reformu systému vlastných zdrojov EÚ, ktorej hlavnými zásadami budú jednoduchosť, spravodlivosť a transparentnosť a ktorá bude v súlade s odporúčaniami skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje; zdôrazňuje, že každý takýto systém by mal obsahovať vyvážený súbor nových vlastných zdrojov EÚ určených na podporu politických cieľov EÚ, ktoré by mali byť zavedené postupne, aby sa zabezpečilo spravodlivejšie a stabilnejšie financovanie EÚ; zdôrazňuje navyše, že vystúpenie Spojeného kráľovstva z Únie je príležitosťou na zrušenie všetkých rabatov; očakáva, že Komisia predloží na tento účel ambiciózne legislatívne návrhy, a poukazuje na to, že pri budúcich rokovaniach sa k výdavkom aj príjmom v budúcom VFR bude pristupovať ako k jednému balíku;
6. je presvedčený o tom, že ak Rada nebude súhlasiť so značným zvýšením úrovne jej vnútroštátnych príspevkov do rozpočtu EÚ, zavedenie nových vlastných zdrojov EÚ ostane jedinou možnosťou, ako primerane financovať budúci VFR na úrovni, ktorá bude zodpovedať skutočným potrebám a politickým ambíciám Únie; očakáva preto, že Rada zaujme k tejto veci politický postoj vzhľadom na to, že už nemožno počítať s de facto blokovaním akejkoľvek reformy systému vlastných zdrojov EÚ; v tejto súvislosti pripomína, že správa skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje bola prijatá jednomyseľne všetkými jej členmi vrátane členov vymenovaných Radou;
7. víta úmysel Komisie navrhnúť budúci rozpočet EÚ na základe zásad, ako sú pridaná hodnota EÚ, zameranie na výkon, zodpovednosť, väčšia flexibilita v stabilnom rámci a jednoduchšie pravidlá, ako sa uvádza v diskusnom dokumente;
8. v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité dôkladne zhodnotiť účinnosť a efektívnosť súčasných politík, programov a nástrojov EÚ; so záujmom očakáva v tejto súvislosti výsledky prebiehajúceho preskúmania výdavkov a predpokladá, že sa zohľadnia pri tvorbe VFF na obdobie po roku 2020; zdôrazňuje najmä, že treba na jednej strane zabezpečiť úspešnosť tých programov EÚ, kde záujem výrazne prevýšil ponuku, a identifikovať dôvody nedostatočného čerpania na druhej strane; považuje za dôležité dosiahnuť súčinnosť medzi rozpočtom EÚ a národnými rozpočtami a poskytnúť prostriedky na monitorovanie úrovne a výkonnosti výdavkov na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ;
9. berie na vedomie, že snaha o európsku pridanú hodnotu je zásadnou otázkou, ktorú treba riešiť, a súhlasí s tým, že rozpočet Únie by mal slúžiť okrem iného ako nástroj na dosahovanie cieľov zmluvy a zabezpečovanie európskych verejných statkov; poukazuje však na mnohostrannosť koncepcie európskej pridanej hodnoty a jej rôznorodé interpretácie a varuje pred akýmikoľvek pokusmi použiť jej definíciu na spochybnenie významu politík a programov EÚ z výlučne kvantitatívneho alebo krátkodobého ekonomického hľadiska; zastáva názor, že existuje jednoznačná pridaná hodnota v prípade, ak akcia na európskej úrovni:
– prekračuje maximálny možný dosah vnútroštátneho, regionálneho alebo miestneho úsilia (účinok presahovania);
– podnecuje opatrenia na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni zamerané na plnenie cieľov zmluvy EÚ, ktoré by inak neboli realizované;
– podporuje činnosti, ktoré môžu byť z dôvodu ich veľmi vysokej finančnej náročnosti financované len prostredníctvom združovania zdrojov na úrovni EÚ; alebo
– prispieva k vytvoreniu a podpore mieru a stability v susedstve EÚ a ďalších oblastiach;
nabáda Komisiu, aby koncepciu európskej pridanej hodnoty ďalej rozvíjala a zároveň zohľadňovala územné danosti; vyzýva Komisiu, aby navrhla ukazovatele výkonnosti vhodné na tento účel;
10. domnieva sa, že budúci VFR by mal mať takú štruktúru, ktorá umožní lepšiu čitateľnosť a zrozumiteľnosť rozpočtu EÚ pre občanov EÚ a jasnejšiu prezentáciu všetkých oblastí výdavkov EÚ; pripomína zároveň potrebu uľahčiť kontinuitu a tiež flexibilitu plánovania v rámci okruhov; domnieva sa, že celková štruktúra VFR by mala odrážať politickú diskusiu o hlavných pilieroch a zameraní výdavkov EÚ vrátane udržateľného rozvoja, rastu a inovácie, zmeny klímy, solidarity, bezpečnosti a obrany; je preto presvedčený o tom, že je potrebná úprava súčasných okruhov VFR;
11. domnieva sa, že rozpočet EÚ musí byť transparentný a demokratický; pripomína svoje pevné odhodlanie, pokiaľ ide o pojem jednotnosti rozpočtu EÚ, a vyjadruje pochybnosti nad potrebou a pridanou hodnotou vytvárania ďalších nástrojov mimo VFR; opakuje svoju dlhodobú pozíciu, že Európsky rozvojový fond by mal byť spolu s ostatnými nástrojmi mimo VFR začlenený do rozpočtu Únie; zdôrazňuje, že takéto začlenenie by malo znamenať pridanie príslušného finančného krytia týchto nástrojov nad rámec súčasných stropov VFR, aby sa neohrozilo financovanie iných politík a programov EÚ;
12. poukazuje na to, že po vyčerpaní všetkých dostupných rezerv rozpočtový orgán schválil výraznú mobilizáciu ustanovení o flexibilite a osobitných nástrojov zahrnutých do nariadenia o VFR s cieľom zaistiť dodatočné rozpočtové prostriedky potrebné na zvládnutie kríz alebo na financovanie nových politických priorít počas súčasného VFR; zdôrazňuje skutočnosť, že počas revízie VFR v polovici trvania boli odstránené viaceré prekážky brániace mechanizmom flexibility VFR, aby sa v súčasnom finančnom rámci umožnila väčšia flexibilita;
13. zdôrazňuje v tejto súvislosti, že budúci VFR by mal priamo zabezpečiť primeranú úroveň flexibility, vďaka ktorej bude Únia môcť reagovať na nepredvídateľné okolnosti a financovať svoje vyvíjajúce sa politické priority; domnieva sa preto, že ustanovenia VFR o flexibilite by mali umožniť, aby všetky nepridelené rezervy, ako aj rozpočtové prostriedky, ktorých viazanosť bola zrušená, boli bez akýchkoľvek obmedzení prenesené do nasledujúcich rozpočtových rokov a aby ich rozpočtový orgán mohol mobilizovať na akýkoľvek účel, ktorý bude považovať za potrebný, v rámci ročného rozpočtového postupu; okrem toho požaduje podstatné posilnenie osobitných nástrojov VFR, ktoré by sa mali započítať nad rámec stropov VFR v prípade viazaných aj platobných rozpočtových prostriedkov, ako aj vytvorenie samostatnej rezervy na krízové situácie, ktorá by mala umožniť mobilizáciu zdrojov hneď po vzniku núdzovej situácie;
14. presadzuje skutočné a hmatateľné zjednodušenie vykonávacích pravidiel pre príjemcov a zníženie administratívnej záťaže; nabáda v tejto súvislosti Komisiu, aby identifikovala a odstránila prekrývanie medzi nástrojmi rozpočtu EÚ, ktoré sledujú podobné ciele a slúžia na podobné typy akcií; domnieva sa však, že takéto zjednodušenie by nemalo viesť k nahradeniu grantov finančnými nástrojmi a nesmie viesť ani k rozdrobeniu programov a politík EÚ na jednotlivé sektory, ale malo by zaručovať prierezový prístup založený na komplementárnosti; požaduje rozsiahlu harmonizáciu pravidiel s cieľom vytvoriť jednotný súbor pravidiel pre všetky nástroje EÚ;
15. uznáva potenciál finančných nástrojov ako doplnkovej formy financovania k dotáciám a grantom; upozorňuje však, že nie sú vhodné pre všetky druhy činností a politické oblasti, lebo nie všetky politiky sa riadia výlučne trhom; vyzýva Komisiu, aby zjednodušila pravidlá upravujúce využívanie finančných nástrojov a podporila možnosť kombinácie rôznych zdrojov EÚ podľa harmonizovaných pravidiel tým, že sa vytvoria synergie a predíde sa akémukoľvek súpereniu medzi jednotlivými formami financovania; vyjadruje znepokojenie v súvislosti s možnosťou jediného fondu, v ktorom by boli integrované finančné nástroje na úrovni EÚ a ktorý by poskytoval úvery, záruky a nástroje na rozdelenie rizika v rôznych segmentoch politiky, ako je v tejto súvislosti navrhnuté v diskusnom dokumente, a bude tento návrh dôkladne skúmať;
16. pripomína svoje stanovisko, že trvanie VFR by malo zodpovedať politickému cyklu Parlamentu aj Komisie a malo by zaručiť dlhodobé programovanie; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že trvanie VFR by malo v plnej miere zohľadňovať potrebu dlhodobej predvídateľnosti pri vykonávaní programov európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) v rámci zdieľaného hospodárenia, ktoré nemôže fungovať bez stability minimálne sedemročný záväzku; navrhuje preto, aby bol budúci VFR dohodnutý na obdobie 5 + 5 rokov s povinnou revíziu v polovici trvania;
17. berie na vedomie, že predseda Komisie vo svojom prejave o stave Únie uviedol, že sa pripravuje návrh na vytvorenie samostatného rozpočtového riadku pre eurozónu; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti predložila doplňujúce a podrobnejšie informácie; pripomína, že Parlament vo svojom uznesení zo 16. februára 2017 žiada osobitnú rozpočtovú kapacitu pre eurozónu, ktorá by mala byť súčasťou rozpočtu EÚ, a to nad rámec súčasných stropov viacročného finančného rámca a mala by sa financovať prostredníctvom eurozóny a ďalších zúčastnených členov zo zdrojov príjmov, na ktorých sa dohodnú zúčastnené členské štáty a ktoré sa budú považovať za pripísané príjmy a záruky;
18. očakáva, že Komisia predloží svoj návrh týkajúci sa budúceho VFR aj návrh týkajúci sa vlastných zdrojov do mája 2018; oznamuje svoj zámer predložiť v náležitom čase svoje vlastné stanovisko ku všetkým súvisiacim aspektom a očakáva, že názory Parlamentu budú v plnej miere zapracované do budúcich návrhov Komisie;
19. vyjadruje svoju pripravenosť začať štruktúrovaný dialóg s Komisiou a Radou s cieľom dosiahnuť konečnú dohodu o budúcom VFR pred koncom tohto volebného obdobia; je presvedčený o tom, že včasné prijatie nariadenia o VFR umožní následné včasné prijatie všetkých sektorálnych legislatívnych aktov, aby nové programy mohli byť zavedené na začiatku ďalšieho obdobia; poukazuje na negatívne následky neskorého začatia programov v rámci súčasného VFR; naliehavo v tejto súvislosti žiada Európsku radu, aby využila premosťovaciu doložku podľa článku 312 ods. 2 ZFEÚ, ktorá umožňuje, aby sa o VFR v Rade hlasovalo kvalifikovanou väčšinou;
20. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, ostatným dotknutým inštitúciám a orgánom a vládam a parlamentom členských štátov.
- [1] Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
- [2] Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
- [3] Prijaté texty, P8_TA(2016)0309.
- [4] Prijaté texty, P8_TA(2017)0050.