Návrh uznesenia - B8-0578/2017Návrh uznesenia
B8-0578/2017
Európsky parlament

NÁVRH UZNESENIA o boji proti sexuálnemu obťažovaniu a zneužívaniu v EÚ

24.10.2017 - (2017/2897(RSP))

predložený na základe vyhlásenia Komisie
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku

Iratxe García Pérez, Maria Arena, Inés Ayala Sender, Zigmantas Balčytis, Hugues Bayet, José Blanco López, Vilija Blinkevičiūtė, Biljana Borzan, Nessa Childers, Viorica Dăncilă, Isabella De Monte, Tanja Fajon, Monika Beňová, Knut Fleckenstein, Eugen Freund, Eider Gardiazabal Rubial, Enrico Gasbarra, Neena Gill, Ana Gomes, Karoline Graswander-Hainz, Anna Hedh, Liisa Jaakonsaari, Karin Kadenbach, Cécile Kashetu Kyenge, Juan Fernando López Aguilar, Olle Ludvigsson, Edouard Martin, Costas Mavrides, Marlene Mizzi, Clare Moody, Jens Nilsson, Maria Noichl, Pier Antonio Panzeri, Massimo Paolucci, Pina Picierno, Tonino Picula, Kati Piri, Soraya Post, Evelyn Regner, Christine Revault d’Allonnes Bonnefoy, Liliana Rodrigues, Maria João Rodrigues, Inmaculada Rodríguez-Piñero Fernández, Tibor Szanyi, Marita Ulvskog, Elena Valenciano, Josef Weidenholzer, Martina Werner, Flavio Zanonato, Carlos Zorrinho, Richard Corbett v mene skupiny S&D

Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0576/2017

Postup : 2017/2897(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B8-0578/2017
Predkladané texty :
B8-0578/2017
Rozpravy :
Hlasovanie :
Prijaté texty :

B8-0578/2017

Uznesenie Európskeho parlamentu o boji proti sexuálnemu obťažovaniu a zneužívaniu v EÚ

(2017/2897(RSP))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, ktorý bol otvorený na podpis 11. mája 2011 v Istanbule (ďalej len „Istanbulský dohovor“),

–  so zreteľom na články 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 8, 19, 157, 216 a 218 ods. 6, podods. 2, písmeno a,

–  so zreteľom na články 21, 23, 24, 25 a 26 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu prijaté na štvrtej svetovej konferencii o ženách konanej 15. septembra 1995 a na následné záverečné dokumenty prijaté na mimoriadnych zasadnutiach OSN Peking +5 (2000), Peking +10 (2005), Peking +15 (2010) a Peking +20 (2015),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. septembra 2001 o obťažovaní na pracovisku (2001/2339(INI))[1], z 26. novembra 2009 o odstránení násilia páchaného na ženách[2], uznesenie z 5. apríla 2011 o prioritách a náčrte nového politického rámca EÚ zameraného na boj proti násiliu páchanému na ženách[3], z 15. decembru 2011 o hodnotení v polovici trvania európskej stratégie na roky 2007 – 2012 v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci[4], z 25. februára 2014 s odporúčaniami pre Komisiu o boji proti násiliu voči ženám[5] a sprievodné hodnotenie európskej pridanej hodnoty zo novembra 2013, z 24. novembra 2016 o pristúpení EÚ k Istanbulskému dohovoru o predchádzaní násiliu na ženách a boji proti nemu[6] a z 12. septembra 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu v mene Európskej únie[7],

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 3. decembra 2015 s názvom Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019 (SWD(2015)0278),

–  so zreteľom na vyhlásenie predsedníckeho tria EÚ, Estónska, Bulharska a Rakúska, z 19. júla 2017 o rovnosti medzi mužmi a ženami,

–  so zreteľom na smernicu 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV[8],

–  so zreteľom na smernicu 2011/99/EÚ z 13. decembra 2011 o európskom ochrannom príkaze[9] a nariadenie (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach[10],

–  so zreteľom na smernicu 2006/54/ES o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania[11] a smernicu 2004/113/ES o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu[12], v ktorých sa vymedzujú pojmy „obťažovanie“ a „sexuálne obťažovanie“ a odsudzuje sa ich páchanie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2017 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii v období 2014 – 2015[13] a na uznesenie z 10. marca 2015 o pokroku v oblasti rovnosti žien a mužov v Európskej únii v roku 2013[14],

–  so zreteľom na správu Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť o indexe rodovej rovnosti, ktorá bola uverejnená v októbri 2017,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2016 o zahrnutí rodového hľadiska do práce Európskeho parlamentu[15],

–  so zreteľom na článok 12a služobného poriadku,

–  so zreteľom na rozhodnutie Komisie z 26. apríla 2006 vzťahujúce sa na politiku Komisie vo veci ochrany ľudskej dôstojnosti a boja proti psychickému obťažovaniu a sexuálnemu obťažovaniu,

–  so zreteľom na príručku pre poslancov Európskeho parlamentu s názvom Žiadne obťažovania na pracovisku, ktorá bola zverejnená v septembri 2017, ako aj na akčný plán administratívy Parlamentu k tejto dôležitej otázke,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže rodová rovnosť je základnou hodnotou EÚ; keďže právo na rovnaké zaobchádzanie a nediskrimináciu je základné právo zakotvené v zmluvách a v Charte základných práv a malo by sa plne rešpektovať, podporovať a uplatňovať v právnych predpisoch, praxi, rozsudkoch a každodennom živote;

B.  keďže podľa indexu rodovej rovnosti za rok 2017 sú všetky členské štáty ešte stále ďaleko od dosiahnutia rovnosti medzi ženami a mužmi, pričom pokrok je pomalý; keďže rodovo motivované násilie je príčinou a dôsledkom nerovností medzi ženami a mužmi;

C.  keďže „sexuálne obťažovanie“ je správanie týkajúce sa sexu, ktoré je neželané zo strany osoby, na ktorú je namierené, a ktorého účelom alebo následkom je urážka danej osoby alebo vytvorenie odstrašujúceho, nepriateľského, urážlivého alebo ponižujúceho pracovného prostredia. keďže sexuálne obťažovanie treba považovať za diskrimináciu na základe pohlavia. keďže sexuálne obťažovanie sa môže prejaviť ako jediný čin alebo ako pretrvávajúce správanie;

D.  keďže sexuálne násilie a obťažovanie na pracovisku je záležitosťou bezpečnosti a ochrany zdravia, malo by sa ihneď riešiť a treba mu predchádzať;

E.  keďže podľa správy Agentúry Európskej únie pre základné práva z marca 2014 s názvom Násilie páchané na ženách: celoeurópsky prieskum každá desiata žena je vystavená sexuálnemu obťažovaniu alebo prenasledovaniu (tzv. stalking) prostredníctvom nových technológií a 75 % žien na vyšších rozhodovacích pozíciách čelí sexuálnemu obťažovaniu; keďže je teda zrejmé, že pred sexuálnym násilím si nemôže byť istá žiadna žena a žiadne dievča, a to bez ohľadu na vek a spoločenské postavenie;

F.  keďže násilie páchané na ženách súvisí s nerovnomerným rozdelením moci medzi ženami a mužmi, sexizmom a rodovými stereotypmi, ktoré vedú k ovládnutiu a diskriminácii žien mužmi a zamedzujú plnohodnotnému rozvoju žien;

G.  keďže násilie voči ženám vrátane sexuálneho obťažovania a sexuálneho zneužívania sa príliš často toleruje; keďže táto forma násilia však v skutočnosti predstavuje systémom dané porušenie základných práv a závažný trestný čin, ktorý treba ako taký aj potrestať; keďže treba skoncovať s beztrestnosťou tým, že sa zabezpečí, aby páchatelia boli potrestaní a aby sa ženám a dievčatám, ktoré sa stali obeťami násilia, poskytla riadna podpora a uznanie zo strany súdnictva, aby sa prelomil začarovaný kruh mlčania a osamelosti osôb, ktoré sa stali obeťami násilia;

H.  keďže v mnohých prípadoch rodovo motivovaného násilia obeť páchateľov pozná a často je od nich závislá, čo len zvyšuje jej obavy z oznámenia násilného činu;

I.  keďže rodové stereotypy a sexizmus vrátane nenávistných sexistických vyjadrení, na ktoré možno naraziť na celom svete pri bežnom kontakte aj na internete vo verejnej a v súkromnej sfére, sú hlavnými príčinami akejkoľvek formy násilia páchaného na ženách;

J.  keďže fyzické, sexuálne alebo psychické násilie a zneužívanie majú pre obete mimoriadne vážne dôsledky a môžu spôsobiť fyzickú, sexuálnu, emocionálnu či psychickú ujmu alebo ekonomickú škodu; keďže tieto dôsledky pocítia aj rodiny a príbuzní, ako aj celá spoločnosť;

K.  keďže Istanbulský dohovor podpísali všetky členské štáty, ale len 15 z nich ho ratifikovalo; keďže pristúpenie EÚ k Istanbulskému dohovoru nezbavuje členské štáty povinnosti ratifikácie na vnútroštátnej úrovni;

L.  keďže v článku 40 Istanbulského dohovoru sa stanovuje, že strany dohovoru prijmú potrebné legislatívne či iné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby za akúkoľvek formu nežiadúceho verbálneho, neverbálneho alebo telesného správania sexuálnej povahy s úmyslom alebo s účinkom porušenia dôstojnosti osoby, najmä ak sa tým vytvára zastrašujúce, nepriateľské, ponižujúce, zneucťujúce alebo urážlivé prostredie, bola uložená trestnoprávna alebo iná právna sankcia;

M.  keďže násilie a sexuálne obťažovanie vo verejných priestoroch je rozšírené v celej Európskej únii;

N.  keďže násilie a obťažovanie v politickom živote je neprimerane namierené proti ženám z dôvodu ich pohlavia;

O.  keďže takéto násilie je porušením ľudských práv a základných slobôd vrátane povinnosti zaručiť ženám možnosť slobodne sa zúčastňovať na politickom zastúpení; keďže tieto slobody sú zakotvené v medzinárodných dohodách, akými sú Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW), Pekinská akčná platforma a ciele trvalo udržateľného rozvoja;

P.  keďže prieskumom Medziparlamentnej únie (IPU) sa zistilo, že spomedzi žien v politickom živote na celom svete vrátane žien v 15 európskych krajinách 81,8 % respondentiek vo všetkých krajinách a regiónoch zažilo psychologické násilie a 65,5 % bolo počas volebného obdobia niekoľkokrát alebo často vystavených ponižujúcim sexistickým poznámkam;

Q.  keďže odborná príprava v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti pre poslancov EP, zamestnancov Európskeho parlamentu, a najmä pre zamestnancov na riadiacich miestach, má kľúčový význam pre presadzovanie rodového hľadiska vo všetkých oblastiach a vo všetkých fázach politiky; keďže na zabezpečenie skutočného pokroku, pokiaľ ide o uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v rámci činnosti Parlamentu, sa neprideľujú dostatočné finančné prostriedky a ľudské zdroje;

R.  keďže sexuálne obťažovanie je vymedzené v článku 12a Služobného poriadku úradníkov Európskej únie a v Podmienkach zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie;

S.  keďže Komisia 26. apríla 2006 prijala rozhodnutie vzťahujúce sa na politiku Komisie vo veci ochrany ľudskej dôstojnosti a boja proti psychickému obťažovaniu a sexuálnemu obťažovaniu;

T.  keďže väčšina národných parlamentov v EÚ nepodniká aktívne opatrenia na boj proti sexuálnemu obťažovaniu a sexuálnemu zneužívaniu na pracovisku; keďže Parlament zriadil osobitný poradný výbor zaoberajúci sa sťažnosťami, ktoré sa týkajú obťažovania akreditovaných asistentov poslancami, pričom poradný výbor pre obťažovanie a predchádzanie obťažovaniu na pracovisku sa zaoberá inými formálnymi postupmi týkajúcimi sa zamestnancov administratívy Parlamentu a politických skupín;

Nulová tolerancia sexuálneho obťažovania a sexuálneho zneužívania v EÚ

1.  odsudzuje všetky formy násilia páchaného na ženách, a vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že ženy a dievčatá sú často vystavené sexuálnemu obťažovaniu a sexuálnemu zneužívaniu, ktoré predstavujú závažné porušenie ich ľudských práv a dôstojnosti;

2.  pripomína, že sexuálne obťažovanie môže mať rôzne podoby (fyzické, verbálne alebo iné) a týkať sa osôb opačného alebo rovnakého pohlavia; keďže za sexuálne obťažovanie možno považovať rôzne druhy správania, ako napríklad: prísľuby určitého druhu odmeny (kariérny postup atď.) výmenou za sexuálne služby alebo hrozby odplaty, ak sa takéto žiadosti odmietnu; opakovanie hrubých alebo sugestívnych poznámok alebo náznakov sexuálneho charakteru; používanie hrubého alebo obscénneho jazyka a gest; opakované a prehnané komplimenty týkajúce sa vzhľadu kolegu z práce; fyzický kontakt, obtieranie sa o niekoho, štípanie alebo zámerné neželané bozky; prejavy voyeurizmu alebo exhibicionizmu; používanie pornografického materiálu;

3.  vyzýva členské štáty, aby kriminalizovali sexuálne obťažovanie a sexuálne zneužívanie vo všetkých formách a aby sa plne zaviazali zabezpečiť jeho účinné odstránenie; to zahŕňa, nie však výlučne: kriminalizáciu sexuálneho obťažovania na verejných miestach, v politickom živote a na pracovisku; vykonávanie kampaní na zvyšovanie informovanosti o právach obetí sexuálneho obťažovania a šikanovania; odbornú prípravu polície a príslušníkov systému trestného súdnictva v súvislosti s právami obetí a presadzovaním prísneho protokolu na pomoc obetiam a vyšetrovanie prípadov sexuálneho obťažovania a šikanovania; poskytovanie bezplatného právneho poradenstva a podpory pre obete, ktoré podávajú žaloby na súde;

4.  vyzýva Komisiu, aby navrhla jasné opatrenia s cieľom účinnejšie bojovať proti sexuálnemu obťažovaniu na pracovisku; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že napriek tomu, že právo EÚ chráni jednotlivcov pred diskrimináciou v zamestnaní, 30 % transrodových uchádzačov o zamestnanie čelilo pri hľadaní zamestnania diskriminácii a v prípade transrodových žien bola najvyššia pravdepodobnosť, že sa v roku, ktorý predchádzal prieskumu Agentúry Európskej únie pre základné práva o lesbičkách, homosexuáloch, bisexuáloch a transrodových osobách, cítili diskriminované; upozorňuje na to, že ide o porušenie Charty základných práv Európskej únie:

5.  vyzýva Komisiu, aby aktívne presadzovala zmenu postojov a správania a bojovala proti sexizmu a rodovým stereotypom aj podporou rodovo neutrálneho jazyka, pričom by sa koordinovane zaoberala hlavnou úlohou médií a reklamy v tejto oblasti s cieľom povzbudiť všetkých, mužov i chlapcov, k tomu, aby sa aktívne podieľali na zamedzovaní všetkým formám násilia;

6.  vyzýva členské štáty, aby do svojich vzdelávacích systémov začlenili ako povinnú zložku zvyšovanie povedomia o súhlase so sexuálnymi aktivitami a sexuálnom obťažovaní;

7.  vyzýva Komisiu, aby iniciovala dialóg s médiami o ich zodpovednosti poskytovať objektívne informácie o sexuálnom násilí a obťažovaní vo verejných priestoroch, v práci alebo inde, zúčastnila sa na tomto dialógu a podnecovala médiá k tomu, aby upozorňovali na kampane na zvýšenie povedomia a činnosť občianskej spoločnosti v boji proti násiliu páchanému na ženách;

8.  víta, že EÚ 13. júna 2017 podpísala Istanbulský dohovor; naliehavo vyzýva členské štáty, aby urýchlili rokovania o ratifikácii a vykonávaní Istanbulského dohovoru; dôrazne vyzýva estónske predsedníctvo, aby urýchlilo ratifikáciu Istanbulského dohovoru zo strany EÚ;

9.  vyzýva členské štáty, aby presadzovali existujúce smernice EÚ týkajúce sa tejto záležitosti, najmä smernicu 2006/54/ES o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania a smernicu 2004/113/ES o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu, v ktorých sa vymedzujú pojmy „obťažovanie“ a „sexuálne obťažovanie“ a odsudzuje sa ich páchanie, a tiež aby vyčlenila primerané finančné a ľudské zdroje na predchádzanie násiliu, sexuálnemu obťažovaniu a sexuálnemu zneužívaniu a boj proti nim, posilňovanie postavenia žien a dievčat, ochranu obetí a umožnenie ich odškodnenia;

10.  vyzýva členské štáty, aby v plnej miere vykonávali smernicu 2011/99/EÚ o európskom ochrannom príkaze, nariadenie (EÚ) č. 606/2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach a smernicu 2012/29/EÚ o ochrane obetí; vyzýva Komisiu, aby predložila správu o jej vykonávaní, ktorá sa mala predložiť do 1. januára 2016;

11.  vyzýva Komisiu, aby predložila právny akt na podporu členských štátov v oblasti prevencie a potláčania všetkých foriem násilia páchaného na ženách a dievčatách a rodovo motivovaného násilia;

12.  vyzýva Radu, aby aktivovala premosťovaciu doložku prijatím jednomyseľného rozhodnutia o určení násilia páchaného na ženách a dievčatách (a ďalších foriem rodovo motivovaného násilia) ako oblasti trestnej činnosti podľa článku 83 ods. 1 ZFEÚ;

13.  vyzýva Komisiu, aby prepracovala v súčasnosti platné rámcové rozhodnutie EÚ o trestnoprávnom boji proti určitým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie s cieľom zahrnúť sexizmus, trestné činy, ktorých motívom sú predsudky, a podnecovanie k nenávisti z dôvodu sexuálnej orientácie, rodovej identity a charakteristických vlastností pohlaví;

14.  vyzýva Komisiu, aby zlepšila zber porovnateľných rozčlenených údajov o rodovo motivovanom násilí na úrovni EÚ;

Sexuálne obťažovanie v parlamentoch v EÚ vrátane Európskeho parlamentu

15.  vyzýva členské štáty, aby preskúmali situáciu v oblasti sexuálneho obťažovania a zneužívania, prijali aktívne opatrenia na boj proti nim vo svojich národných parlamentoch a vykonávali a náležite presadzovali politiku rešpektu a ľudskej dôstojnosti v práci pre poslancov a zamestnancov; vyzýva na monitorovanie vykonávania takejto politiky;

16.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili ochrannú podporu pre poslancov, ktorí komunikujú s verejnosťou, najmä pre tých, ktorí čelia sexuálnemu zneužívaniu a hrozbám násilia založeného na rodovej príslušnosti, a to aj na internete;

17.  vyzýva na to, aby sa výmeny najlepších postupov organizovali na všetkých úrovniach aj s inými inštitúciami a organizáciami, napr. s OSN Ženy, Radou Európy, inštitúciami EÚ a zainteresovanými stranami, ktoré sa podieľajú na presadzovaní rodovej rovnosti;

18.  zdôrazňuje potrebu otvoreného a nepretržitého dialógu s národnými parlamentmi v záujme presadzovania spoločného prístupu a ďalšieho rozvoja najlepších postupov pri presadzovaní uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti a v boji proti sexuálnemu obťažovaniu v parlamentoch;

19.  žiada o zvolanie výboru zloženého z nezávislých odborníkov s mandátom na posúdenie situácie v oblasti sexuálneho obťažovania a zneužívania v Európskom parlamente;

20.  vyjadruje odhodlanie preskúmať a podporiť činnosť poradného výboru zaoberajúceho sa sťažnosťami akreditovaných asistentov poslancov na obťažovanie poslancami Európskeho parlamentu a prevenciou obťažovania na pracovisku; požaduje posilnenie poradného výboru pre obťažovanie a predchádzanie obťažovaniu s cieľom podporiť pozitívne opatrenia a predchádzať konfliktom záujmov, pokiaľ ide o členov týchto dôležitých štruktúr výboru, ako aj špecializovaného výboru zameraného na sexuálne obťažovanie zahŕňajúceho právneho poradcu a zástupcov zdravotníckeho personálu, ktorý by bol zriadený s cieľom vyšetrovať formálne prípady, priebežne zabezpečovať dôverný register prípadov a prijať najlepšie prostriedky na zabezpečenie nulovej tolerancie na všetkých úrovniach inštitúcie;

21.  vyjadruje odhodlanie plne podporovať obete pri podávaní podnetov v rámci Európskeho parlamentu a/alebo na miestnej polícii, začať v prípade potreby núdzovú ochranu alebo ochranné opatrenia a plne vykonávať článok 12a služobného poriadku, pričom zabezpečí, aby sa tieto prípady úplne vyšetrili a aby sa prijali disciplinárne opatrenia;

22.  vyjadruje odhodlanie zabezpečiť vykonávanie dôrazného a účinného akčného plánu v záujme prevencie a podpory a povinných školení pre všetkých zamestnancov a poslancov o rešpekte a ľudskej dôstojnosti v práci tak, aby sa zabezpečilo, že prístup nulovej tolerancie sa stane normou; vyjadruje odhodlanie plne sa zapojiť do kampaní na zvyšovanie povedomia za účasti všetkých poslancov a útvarov administratívy s osobitným dôrazom na skupiny s najzraniteľnejším postavením, ako sú stážisti, akreditovaní asistenti a zmluvní zamestnanci;

23.  vyjadruje odhodlanie vytvoriť inštitucionálnu sieť dôverných poradcov na poskytovanie podpory a pomoci obetiam, ako je bežné v Komisii;

24.  odporúča, aby európsky ombudsman parlamentnej skupine na vysokej úrovni pre rodovú rovnosť a rozmanitosť každoročne poskytoval údaje o sťažnostiach na nesprávne administratívne postupy týkajúce sa rodovej rovnosti v Európskom parlamente, a to riadne zohľadňujúc rozhodnutie Európskeho parlamentu o úprave a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana;

o

o    o

25.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie parlamentom a vládam členských štátov, Rade, Komisii a Parlamentnému zhromaždeniu Rady Európy.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia