Návrh uznesenia - B8-0580/2017Návrh uznesenia
B8-0580/2017
Európsky parlament

NÁVRH UZNESENIA o boji proti sexuálnemu obťažovaniu a zneužívaniu v EÚ

24.10.2017 - (2017/2897(RSP))

predložený na základe vyhlásenia Komisie
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku

Beatriz Becerra Basterrechea, Catherine Bearder, Sophia in ‘t Veld, Angelika Mlinar, Izaskun Bilbao Barandica, Filiz Hyusmenova v mene Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu

Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0576/2017

Postup : 2017/2897(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B8-0580/2017
Predkladané texty :
B8-0580/2017
Rozpravy :
Hlasovanie :
Prijaté texty :

B8-0580/2017

Uznesenie Európskeho parlamentu o boji proti sexuálnemu obťažovaniu a zneužívaniu v EÚ

(2017/2897(RSP))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ) a články 8, 10, 19 a 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, ktorá nadobudla platnosť spolu s nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy v decembri 2009[1], a najmä na jej články 20, 21, 23 a 31,

–  so zreteľom na správu Agentúry Európskej únie pre základné práva z roku 2014 s názvom Násilie páchané na ženách[2],

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie)[3],

–  so zreteľom na správu Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť o indexe rodovej rovnosti (EIGE),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 3. decembra 2015 s názvom Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019 (SWD(2015)0278),

–-  so zreteľom na vyhlásenie predsedníckeho tria EÚ, Estónska, Bulharska a Rakúska, z  júla 2017 o rovnosti medzi mužmi a ženami,

–  so zreteľom na Deklaráciu OSN o odstránení násilia páchaného na ženách z roku 1993, v ktorej článku 2 sa uvádza, že násilie páchané na ženách zahŕňa: „fyzické, sexuálne a psychologické násilie, ku ktorému dochádza v rámci celej spoločnosti, vrátane znásilnenia, sexuálneho násilia, sexuálneho obťažovania a zastrašovania v práci, vo vzdelávacích inštitúciách a inde, obchodovania so ženami a nútenej prostitúcie“,

–  so zreteľom na štvrtú svetovú konferenciu OSN o ženách v Pekingu a pekinskú akčnú platformu pre rovnosť, rozvoj a mier (1995),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV[4] (smernica o právach obetí),

–  so zreteľom na rámcovú dohodu o obťažovaní a násilí na pracovisku (2007) medzi Európskou konfederáciou odborových zväzov (ETUC/CES), konfederáciou BUSINESSEUROPE, asociáciou UEAPME a strediskom CEEP,

–  so zreteľom na správu Európskej siete orgánov pre rovnosť (EQUINET) s názvom Pretrvávanie diskriminácie, obťažovania a nerovnosti žien (The Persistence of Discrimination, Harassment and Inequality for Women). Práca orgánov pre rovnosť oznamujúca novú stratégiu Európskej komisie v oblasti rodovej rovnosti uverejnená v roku 2015,

–  so zreteľom na Istanbulský dohovor o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, najmä jeho články 2 a 40[5],

–  so zreteľom na článok 12a služobného poriadku EÚ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2017 o rovnosti medzi ženami a mužmi v EÚ v rokoch 2014/2015[6] a na uznesenie z 10. marca 2015 o pokroku v oblasti rovnosti žien a mužov v Európskej únii v roku 2013[7],

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže rodová rovnosť je základnou hodnotou EÚ uznanou v zmluvách a v Charte základných práv, ktorú sa EÚ zaviazala začleniť do všetkých svojich činností;

B.  keďže Európska únia je spoločenstvom hodnôt, založeným na demokracii, zásade právneho štátu a základných právach, ktoré sú zakotvené v jej základných zásadách a cieľoch v prvých článkoch Zmluvy o EÚ a v kritériách pre členstvo v Únii;

C.  keďže sexuálne obťažovanie je vymedzené v práve Únie ako akákoľvek forma nežiadúceho verbálneho, neverbálneho alebo telesného správania sexuálnej povahy, ku ktorému dochádza s úmyslom alebo účinkom porušenia dôstojnosti osoby, najmä ak sa tým vytvára zastrašujúce, nepriateľské, ponižujúce, zneucťujúce alebo urážlivé prostredie[8];

D.  keďže diskriminácia na základe pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo presvedčenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie je podľa práva Únie zakázaná;

E.  keďže sexuálne obťažovanie je v rozpore so zásadou rodovej rovnosti a predstavuje diskrimináciu na základe pohlavia, a je preto zakázané v zamestnaní, a to aj pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornú prípravu a kariérny postup;

F.  keďže v zmysle pekinskej akčnej platformy sa násilie voči ženám definuje aj ako fyzické, sexuálne a psychické násilie, ktoré sa vyskytuje v spoločnosti, vrátane znásilnenia, sexuálneho zneužívania, sexuálneho obťažovania a zastrašovania v práci, vo vzdelávacích inštitúciách a inde[9];

G.  keďže v smernici o právach obetí sa rodovo motivované násilie chápe ako forma diskriminácie a porušenie základných slobôd obete a zahŕňa násilie páchané blízkou osobou, násilné sexuálne delikty (vrátane znásilnenia, sexuálneho násilia alebo obťažovania), obchodovanie s ľuďmi, otroctvo a rôzne formy škodlivých praktík, ako napríklad nútené manželstvá, mrzačenie ženských pohlavných orgánov a takzvané „trestné činy spáchané v mene cti“; keďže ženské obete rodovo motivovaného násilia a ich deti si často vyžadujú osobitnú podporu a ochranu vzhľadom na vysoké riziko druhotnej a opakovanej viktimizácie, zastrašovania a pomsty súvisiacich s takýmto násilím[10];

H.  keďže právo Únie členské štáty zaväzuje, aby zabezpečili zriadenie orgánu pre rovnosť, ktorý bude poskytovať nezávislú pomoc obetiam obťažovania a sexuálneho obťažovania, vykonávať nezávislé prieskumy, uverejňovať nezávislé správy a odporúčania v oblasti zamestnania a odbornej prípravy, v rámci prístupu k tovarom a službám a ich poskytovania, a pre samostatne zárobkovo činné osoby;

I.  keďže sa objavili správy o sexizme, obťažovaní a násilí voči ženám v inštitúciách EÚ, ku ktorým malo naozaj dôjsť a ktoré sú rozšírené[11][12];

J.  keďže podľa celoeurópskej štúdie Agentúry pre základné práva z roku 2014 s názvom Násilie voči ženám 55 % žien zažíva šikanovanie a obťažovanie na verejných priestranstvách a v politickom živote a 32 % sexuálne obťažovanie na pracovisku;

K.  keďže prípady sexuálneho obťažovania a šikanovania sú v značnej miere nedostatočne oznamované;

L.  keďže v organizáciách sociálnych partnerov sú ženy pri rozhodovaní ešte stále nedostatočne zastúpené na riadiacich pozíciách, a to na európskej aj vnútroštátnej úrovni;

M.  keďže sexuálne obťažovanie je vymedzené v článku 12a služobného poriadku EÚ[13];

N.  keďže nerovnomerné rozdelenie moci medzi mužmi a ženami, rodové stereotypy a sexizmus vrátane prejavov sexuálnej nenávisti offline aj online sú hlavnými príčinami všetkých foriem násilia páchaného na ženách, čo vedie k dominantnému postaveniu mužov nad ženami, diskriminácii žien a k bráneniu v ich plnom rozvoji;

O.  keďže sexizmus nemožno považovať za neškodný postoj, ale naopak, môže viesť k sexuálnemu obťažovaniu;

P.  keďže politici ako volení zástupcovia občanov majú zásadnú zodpovednosť ísť pozitívnym príkladom, pokiaľ ide o predchádzanie a boj proti sexuálnemu obťažovaniu v spoločnosti;

1.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby primerane monitorovali správne vykonávanie smerníc EÚ, ktorými sa zakazuje rodovo motivované a sexuálne obťažovanie, a zabezpečili, že orgány pre rovnosť v každom členskom štáte budú mať jasný mandát a zdroje na pokrytie troch oblastí zamestnania, samostatnej zárobkovej činnosti a prístupu k tovarom a službám;

2.  vyzýva Komisiu, aby skúmala a vymieňala si existujúce najlepšie postupy boja proti sexuálnemu obťažovaniu na pracovisku a porovnávala ich, šírila výsledky tohto skúmania, pokiaľ ide o účinné opatrenia, ktoré by členské štáty mohli prijať na podporu podnikov, sociálnych partnerov a organizácií zapojených do odborného vzdelávania, s cieľom predchádzať všetkým formám rodovej diskriminácie, najmä pokiaľ ide o obťažovanie a sexuálne obťažovanie na pracovisku;

3.  dôrazne opakuje, že všetky formy obťažovania hrubo narúšajú ľudskú dôstojnosť, ale rodovo motivované formy násilia a diskriminácie, ako sú sexuálne obťažovanie, sú mimoriadne ponižujúce;

4.  je znepokojený skutočnosťou, že obťažovanie žien na internete a v sociálnych médiách, ktoré zahŕňa nevyžiadaný kontakt, trollovanie a kybernetické šikanovanie, sexuálne obťažovanie a vyhrážanie sa znásilnením a smrťou, sa v našej digitálnej spoločnosti stáva čoraz častejším, čo zároveň vedie k novým formám násilia páchaného na ženách a dievčatách, akými sú kybernetické šikanovanie, obťažovanie, používanie ponižujúcich obrázkov na internete a šírenie súkromných fotografií a videí v sociálnych médiách bez súhlasu zúčastnených osôb;

5.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaistili, že mechanizmy financovania programov zameraných na boj proti násiliu páchanému na ženách sa budú môcť použiť na zvyšovanie informovanosti a na podporu organizácií občianskej spoločnosti, ktoré sa zaoberajú násilím páchaným na ženách vrátane sexuálneho obťažovania;

6.  vyzýva všetky členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby ratifikovali a v plnej miere vykonávali Istanbulský dohovor;

7.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlili rokovania o ratifikácii a vykonávaní Istanbulského dohovoru;

8.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci s EIGE zlepšovali a podporovali zber príslušných rozčlenených porovnateľných údajov o prípadoch násilia vrátane sexuálneho obťažovania s cieľom vybudovať spoločnú metodiku na porovnávanie databáz a analýzy údajov, čím sa zabezpečí lepšie pochopenie tohto problému, a zvyšovali povedomie o ňom;

9.  vyzýva Komisiu, aby predložila právny akt na podporu členských štátov v oblasti prevencie a potláčania všetkých foriem násilia páchaného na ženách a dievčatách a rodovo motivovaného násilia;

10.  vyzýva Radu, aby aktivovala premosťovaciu doložku prijatím jednomyseľného rozhodnutia o zadefinovaní násilia páchaného na ženách a dievčatách (a ďalších foriem rodovo motivovaného násilia) ako trestnej činnosti podľa článku 83 ods. 1 ZFEÚ;

11.  požaduje lepšie začlenenie žien do rozhodovacích procesov, odborových zväzov a vyšších pozícií v organizáciách alebo podnikoch;

12.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci s mimovládnymi organizáciami, sociálnymi partnermi a orgánmi pre rovnoprávnosť výrazne zintenzívnili opatrenia na zvýšenie informovanosti o právach obetí sexuálneho obťažovania a diskriminácie z dôvodu pohlavia;

13.  zdôrazňuje naliehavú potrebu podpory zo strany členských štátov, organizácii zamestnávateľov a odborových zväzov zameranú na zlepšenie povedomia o sexuálnom obťažovaní a podporili a nabádali ženy, aby takéto prípady bezodkladne nahlasovali;

14.  zdôrazňuje ústrednú úlohu všetkých mužov, pokiaľ ide o záväzok k zmene a odstráneniu všetkých foriem obťažovania a sexuálneho násilia prostredníctvom boja proti okolnostiam a štruktúram, ktoré umožňujú hoci len pasívne správanie, ktoré vedie k obťažovaniu, a boja proti akémukoľvek nevhodnému správaniu; vyzýva členské štáty, aby aktívne zapájali mužov do informačných a preventívnych kampaní;

15.  vyzýva predsedu Európskeho parlamentu a administratívu Európskeho parlamentu, aby:

–  urýchlene a dôkladne preskúmali nedávne správy v médiách o sexuálnom obťažovaní a zneužívaní v Európskom parlamente a informovali poslancov o výsledkoch a navrhli vhodné opatrenia, ktorými sa zabráni novým prípadom;

–  podporovali existenciu a prácu poradného výboru Parlamentu zaoberajúceho sa sťažnosťami AAP na obťažovanie poslancami Parlamentu; posilnili postavenie poradného výboru pre zamestnancov Parlamentu, pokiaľ ide o prevenciu obťažovania; formálne vyšetrili prípady, zaviedli dôverný register prípadov, ktoré sa v priebehu času vyskytli, a prijali najlepšie prostriedky na zabezpečenie nulovej tolerancie na všetkých úrovniach inštitúcie;

–  v plnej miere podporovali obete v rámci parlamentných postupov a/alebo postupov miestnej polície; v prípade potreby aktivovali núdzovú ochranu alebo zabezpečujúce opatrenia a plne vykonávali článok 12a služobného poriadku, pričom zabezpečia, aby sa tieto prípady úplne vyšetrili a uplatnili sa disciplinárne opatrenia;

–  zabezpečili povinné odborné vzdelávanie pre všetkých zamestnancov a poslancov o rešpekte a ľudskej dôstojnosti v práci, aby sa zabezpečilo, že prístup „nulovej tolerancie“ sa stane normou; v plnej miere sa zapojili do kampane na zvýšenie povedomia so všetkými poslancami a útvarmi administratívy s osobitným zameraním na skupiny v najzraniteľnejších pozíciách, akými sú stážisti, akreditovaní asistenti a zmluvní zamestnanci, a aby zriadili inštitucionálnu sieť dôverných poradcov na podporu a poradenstvo pre obete, ako je to zaužívané v Komisii;

16.  vyzýva všetkých kolegov, aby podporili a nabádali obete k tomu, aby hovorili o prípadoch sexuálneho obťažovania a oznamovali ich prostredníctvom formálnych postupov v rámci administratívy Parlamentu a/alebo polície;

17.  vyzýva všetkých politikov, aby išli čo najzodpovednejšie príkladom, pokiaľ ide o predchádzanie a boj proti sexuálnemu obťažovaniu v parlamentoch a mimo nich;

18.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a Parlamentnému zhromaždeniu Rady Európy.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia