NÁVRH UZNESENIA o boji proti sexuálnemu obťažovaniu a zneužívaniu v EÚ
24.10.2017 - (2017/2897(RSP))
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Elisabeth Morin-Chartier, Manfred Weber, Esteban González Pons v mene Skupiny Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov)
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0576/2017
B8-0582/2017
Uznesenie Európskeho parlamentu o boji proti sexuálnemu obťažovaniu a zneužívaniu v EÚ
Európsky parlament,
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/73/ES z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 76/207/EHS o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky[1],
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie), a najmä na jej článok 2 ods. 1 písm. c) a článok 2 ods. 1 písm. d)[2],
– so zreteľom na smernicu Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu[3],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2015 o uplatňovaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania[4],
– so zreteľom na Služobný poriadok úradníkov Európskej únie a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie ustanovené nariadením Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 a naposledy zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1023/2013 z 22. októbra 2013, a najmä na článok 12a tohto služobného poriadku,
– so zreteľom na článok 25 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 12 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie,
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže sexuálne obťažovanie je formou násilia voči ženám a dievčatám a najextrémnejšou formou diskriminácie z dôvodu pohlavia, ktorá ešte stále pretrváva; keďže približne 90 % obetí sexuálneho obťažovania sú ženy a približne 10 % muži; keďže sa odhaduje, že v 28 členských štátoch EÚ zažilo 83 až 102 miliónov žien (45 – 55 % žien) vo veku od 15 rokov najmenej jednu formu sexuálneho obťažovania;
B. keďže obťažovanie, vymedzené v práve EÚ ako diskriminácia z dôvodu pohlavia, predstavuje porušenie zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami, a preto je zakázané v zamestnaní, a to aj pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní;
C. keďže problém sexuálneho obťažovania pretrváva vo všetkých členských štátoch; keďže boj proti obťažovaniu z dôvodu pohlavia a sexuálnemu obťažovaniu prostredníctvom zákazu diskriminácie znamená pridanú hodnotu na úrovni EÚ;
D. keďže rôzne formy sexuálneho obťažovania sú v Európskej únii aj naďalej rozšírenou a bežnou skúsenosťou, ktorá sa prejavuje v rôznych oblastiach; keďže väčšina obetí sú ženy vrátane mladých zamestnankýň, ktoré sú mimoriadne zraniteľné a týmto javom vo veľkej miere postihnuté;
E. keďže sexuálne obťažovanie často zostáva nenahlásené vzhľadom na to, že o tejto otázke pretrváva pomerne nízke spoločenské povedomie, a vzhľadom na nedostatočné prostriedky na podporu obetí a predstavu, že ide o citlivú otázku pre spoločnosť, a to i napriek existencii formálnych postupov na boj s týmto javom na pracovisku a v iných oblastiach;
F. keďže Parlament ustanovil osobitnú štruktúru a vnútorné pravidlá na riešenie otázky sexuálneho obťažovania v Parlamente, konkrétne na úrovni zamestnancov a medzi akreditovanými asistentmi poslancov a poslancami Európskeho parlamentu, s cieľom posúdiť možné prípady a zabrániť nevhodnému a protiprávnemu sexuálnemu správaniu a prípadom obťažovania;
1. dôrazne odsudzuje všetky formy sexuálneho obťažovania a trvá na účinnom vykonávaní platného právneho rámca na riešenie tejto problematiky; nabáda členské štáty EÚ, ako aj verejné a súkromné spoločnosti, aby prijali ďalšie opatrenia s cieľom účinne ukončiť sexuálne obťažovanie na pracovisku a predchádzať mu;
2. víta skutočnosť, že na základe rozhodnutia Predsedníctva zo 14. apríla 2014 Európsky parlament prijal nové pravidlá, ktoré zahŕňajú vytvorenie špecializovaných orgánov, napríklad poradného výboru zaoberajúceho sa sťažnosťami akreditovaných asistentov poslancov na obťažovanie poslancami Európskeho parlamentu a prevenciou obťažovania na pracovisku, ako aj skôr vytvoreného poradného výboru zaoberajúceho sa sťažnosťami na obťažovanie a prevenciou obťažovania na pracovisku pre zamestnancov EP; víta aj zavedenie podávania dôverných správ a začatie kampane na zvyšovanie povedomia zameranej na boj proti sexuálnemu obťažovaniu v rámci Parlamentu; víta skutočnosť, že ostatné inštitúcie EÚ vytvorili podobné orgány;
3. víta iniciatívy, ako je hnutie #MeToo, ktorú sú zamerané na oznamovanie prípadov sexuálneho obťažovania žien a násilia voči nim; poukazuje na to, že by sa mali dodržiavať osobitné právne postupy zavedené s cieľom riešiť prípady sexuálneho obťažovania na pracovisku;
4. vyzýva členské štáty EÚ, aby vykonali opatrenia na zriadenie a zabezpečenie účinného fungovania špecializovaných výborov, ktoré vyšetrujú nahlásené prípady sexuálneho obťažovania, a aby poskytovali obetiam podporu ponúkanú členmi a zamestnancami špecializovaných poradných výborov vrátane – ak je to možné – právnych poradcov, zdravotníckych odborníkov a dôverných poradcov;
5. vyzýva členské štáty EÚ, aby posilnili kapacity ľudských zdrojov v rámci orgánov pre rovnosť, ktoré dohliadajú na diskriminačné praktiky, tým, že im poskytnú zdroje, ktoré sú dostatočné na zabezpečenie ich účinného fungovania;
6. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili účinné monitorovacie systémy, ktoré umožnia prijímanie dozorných a kontrolných opatrení zameraných na zlepšenie dôverného zberu údajov o prípadoch obťažovania a diskriminácie z dôvodu pohlavia a zabezpečia dôverné vypočutie a ochranu obetí;
7. vyzýva Komisiu, aby navrhla jasné opatrenia na účinnejší boj proti sexuálnemu obťažovaniu na pracovisku a s cieľom pozorne monitorovať efektívnosť vnútroštátnych orgánov zaoberajúcich sa sťažnosťami a príslušných postupov v kontexte vykonávania smerníc o rodovej rovnosti;
8. vyzýva Komisiu, aby posúdila, vymieňala a porovnala existujúce najlepšie postupy a aby šírila výsledky tohto posúdenia, pokiaľ ide o účinnosť opatrení prijatých v boji proti sexuálnemu obťažovaniu na pracovisku;
9. zdôrazňuje význam špecializovanej odbornej prípravy a kampaní na zvyšovanie povedomia o existujúcich formálnych postupoch oznamovania sexuálneho obťažovania na pracovisku a o právach obetí, čím sa presadzuje zásada dôstojnosti pri práci a podporuje prístup nulovej tolerancie ako príslušná norma;
10. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.