Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Akčný plán pre ľudí, prírodu a hospodárstvo (COM(2017)0198),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 2. februára 2016 o preskúmaní stratégie EÚ v oblasti biologickej diverzity v polovici trvania(1),

–  so zreteľom na kontrolu vhodnosti právnych predpisov EÚ o ochrane prírody (smernica o biotopoch a smernica o vtákoch) (SWD(2016) 0472),

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 1/2017 s názvom Na vykonávanie sústavy Natura 2000 s plným využitím jej potenciálu je potrebné väčšie úsilie,

–  so zreteľom na správu Komisie s názvom Oznamovanie podľa smerníc EÚ o biotopoch a vtákoch v období rokov 2007 – 2012, Stav prírody v EÚ,

–  so zreteľom na štatistiky Eurostatu v oblasti biodiverzity z novembra 2016,

–  so zreteľom na závery Rady z 19. júna 2017 týkajúce sa akčného plánu EÚ pre ľudí, prírodu a hospodárstvo(2),

–  so zreteľom na otázku Komisii o Akčnom pláne pre prírodu, ľudí a hospodárstvo (O-000067/2017 – B8-0000/2017),

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku

A.  keďže iba približne polovica populácie chránených druhov vtákov a v menší počet iných chránených druhov a biotopov je v Únii v súčasnosti v dobrom stave z hľadiska ich ochrany a keďže iba 50 % zo všetkých lokalít Natura 2000 má vypracované plány hospodárenia s cieľmi v oblasti ochrany a opatrení;

B.  keďže smernica o ochrane prírody zohráva dôležitú úlohu pri dosahovaní cieľov Dohovoru o biologickej diverzite (DBD), strategického plánu pre biodiverzitu na roky 2011 – 2020, programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a Parížskej dohody o zmene klímy;

C.  keďže v posúdení Európskej environmentálnej agentúry s názvom Stav prírody v EÚ v roku 2015 sa uvádza, že hlavné výzvy a hrozby pre suchozemské ekosystémy, na ktoré poukázali členské štáty, sú poľnohospodárstvo a zmeny prírodných podmienok a v prípade morských ekosystémov využívanie živých zdrojov (rybolov) a znečistenie; keďže vo všetkých prípadoch ide o ľudskú činnosť, ktorá má závažný a škodlivý dosah na prírodu;

D.  keďže štatistiky Eurostatu v oblasti biodiverzity z roku 2016 ukazujú celkový pokles všetkých 167 bežných druhov vtákov v EÚ v období rokov 1990 až 2014(3);

Všeobecné poznámky

1.  víta Akčný plán pre ľudí, prírodu a hospodárstvo ako krok správnym smerom k dosiahnutiu cieľov smerníc o prírode;

2.  so znepokojením však konštatuje, že ciele stratégie EÚ v oblasti biologickej diverzity do roku 2020 a DBD sa nepodarí splniť bez okamžitého, výrazného a dodatočného úsilia; zdôrazňuje, že ciele stratégie EÚ v oblasti biologickej diverzity do roku 2010 neboli dosiahnuté;

3.  konštatuje, že zdravé a odolné ekosystémy sú lepšie schopné zmierňovať účinky zmenu klímy a prispôsobiť sa jej a v dôsledku toho spomaliť globálne otepľovanie; poznamenáva, že sú odolnejšie voči extrémnym prejavom počasia a ľahšie sa po nich zotavia, pričom poskytujú širokú škálu výhod, od ktorých sú ľudia závislí;

4.  konštatuje, že v Európe je v súčasnosti takmer štvrtina voľne žijúcich druhov ohrozená vyhynutím a stav väčšiny ekosystémov sa zhoršil do takej miery, že už nie sú schopné plniť svoje funkcie; poznamenáva, že táto skutočnosť spôsobuje EÚ obrovské sociálne a hospodárske straty, keďže hlavné príčiny straty biodiverzity, t. j. poškodzovanie biotopov, nadmerné využívanie prírodných zdrojov, zavádzanie a šírenie inváznych nepôvodných druhov a zmena klímy sú na vzostupe, čím sa anulujú kladné účinky iniciatív zameraných na predchádzanie príčinám straty biodiverzity;

5.  konštatuje, že tento akčný plán sa zameriava na „urýchlenie pokroku smerom k cieľu EÚ do roku 2020 zastaviť a zvrátiť úbytok biodiverzity a ekosystémových služieb“; považuje však za poľutovaniahodné, že neexistuje žiadny iný odkaz na stratégiu v oblasti biodiverzity do roku 2020 alebo na závery z jej preskúmania v polovici obdobia;

6.  opätovne zdôrazňuje potrebu značného dodatočného a pokračujúceho úsilia na dosiahnutie cieľov do roku 2020 a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby tomuto úsiliu priznali vyššiu politickú prioritu;

7.  zdôrazňuje, že treba zabezpečiť, aby sa právne predpisy Únie v plnej miere a dôsledne vykonávali;

8.  zdôrazňuje, že výrazný pokrok pri znižovaní emisií skleníkových plynov, znečistenia ovzdušia a iných znečisťujúcich látok a pri zlepšovaní energetickej a materiálnej účinnosti musia dopĺňať ďalšie opatrenia členských štátov s cieľom plne uplatňovať dohodnuté politiky v oblasti lepšej ochrany biodiverzity, prírodných zdrojov a verejného zdravia;

9.  zdôrazňuje potrebu ďalšieho začleňovania politík a vedomostí na dosiahnutie cieľa, ktorým je dobrý život v rámci možností našej planéty, ktorý je dlhodobým cieľom 7. environmentálneho akčného programu;

10.  vyjadruje poľutovanie nad obmedzeným časovým rámcom akčného plánu a vyzýva Komisiu, aby bezodkladne začala pracovať na nasledujúcej stratégii v oblasti biodiverzity na obdobie po roku 2020;

Zapojenie všetkých subjektov

11.  víta štyri prioritné oblasti identifikované v akčnom pláne a zdôrazňuje potrebu aktívnej účasti všetkých príslušných zúčastnených strán na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, aby sa konkrétnymi prijímanými opatreniami mohli účinne riešiť nedostatky vo vykonávaní smernice o vtákoch a smernice o biotopoch;

12.  pripomína, že Európsky dvor audítorov vo svojej osobitnej správe č. 1/2017 uviedol, že koordinácia medzi zodpovednými orgánmi a ďalšími zainteresovanými stranami v členských štátoch nebola dostatočne rozvinutá;

13.  vyzýva Komisiu, aby vnútroštátnym a regionálnym aktérom poskytla podporu pri vykonávaní právnych predpisov v oblasti prírody a zlepšení environmentálnych inšpekcií, a to aj prostredníctvom budovania kompetencií a kapacít a lepšieho prideľovania zdrojov;

14.  víta, že Komisia má v úmysle aktualizovať a ďalej vypracúvať usmerňovacie dokumenty vo všetkých úradných jazykoch EÚ s cieľom podporiť lepšie pochopenie právnych predpisov a pomôcť verejným orgánom pri ich správnom uplatňovaní a vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby do tohto procesu a konzultácie s nimi zapojila všetky zainteresované strany;

15.  zdôrazňuje úlohu občianskej spoločnosti pri zabezpečovaní lepšieho vykonávania environmentálnych právnych predpisov Únie a v tejto súvislosti dôležitosť ustanovení Aarhuského dohovoru;

16.  vyzýva Komisiu, aby predložila nový legislatívny návrh o minimálnych normách pre prístup k súdnemu preskúmaniu a revíziu nariadenia, ktorým sa Aarhuský dohovor zavádza do činnosti Únie, s cieľom zohľadniť nedávne odporúčanie Výboru pre dodržiavanie Aarhuského dohovoru;

17.  bez toho, aby boli ohrozené ciele a požiadavky na ochranu prírody stanovené v smerniciach o ochrane prírody, víta skutočnosť, že zaistenie pružných prístupov k vykonávaniu, v ktorých sa zohľadňujú špecifické vnútroštátne okolnosti, prispieva k znižovaniu a postupnému odstraňovaniu zbytočných rozporov a problémov, ktoré vznikli medzi ochranou prírody a sociálno-ekonomickými činnosťami, a zároveň riešia praktické problémy vyplývajúce z uplatňovania príloh k smerniciam;

18.  vyzýva Komisiu, aby objasnila úlohu Výboru regiónov, pokiaľ ide o zvyšovanie informovanosti a podporu miestnej účasti a výmenu poznatkov;

Chránené druhy a biotopy

19.  zdôrazňuje, že členské štáty musia zabezpečiť, aby nedochádzalo k zhoršovaniu stavu lokalít sústavy Natura 2000 a prijať ochranné opatrenia na zachovanie alebo obnovu priaznivého stavu chránených druhov a biotopov z hľadiska ich ochrany;

20.  požaduje úplné vykonávanie smerníc o prírode s cieľom zabezpečiť prijatie ochranných opatrení, ktoré budú v súlade s najnovším technickým a vedeckým pokrokom;

21.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v akčnom pláne sa nestanovujú priority stratégie a konkrétne opatrenia s cieľom zlepšiť: ochranu opeľovačov, najmä pokiaľ ide o úsilie bojovať proti zdravotným rizikám a parazitným druhom (najmä druh Varroa), koordináciu výskumnej práce, zosúladenie analytických metód a výmenu vedeckých údajov o opeľovačoch na európskej úrovni, ako sa požaduje v skoršom uznesení Európskeho parlamentu;

22.  opätovne vyzýva Komisiu, aby predložila návrh stratégie EÚ na ochranu a zachovanie ohrozených druhov, ktorá sa bude komplexne a prierezovo zaoberať zásadným problémom znižovania hrozivej úmrtnosti opeľovačov v Európe, najmä včiel, ktoré poskytujú neoceniteľné environmentálne a hospodárske služby;

23.  navrhuje, aby boli opatrenia proti druhu Varroa na úrovni EÚ povinné, aby sa podporovalo školenie včelárov v oblasti metód ochrany včiel, a aby boli miestne a regionálne orgány, ako aj farmári a všetci občania, nabádaní k podpore rozvoja druhov rastlín, najmä kvitnúcich rastlín, vo vidieckych a mestských oblastiach s cieľom zvýšiť dostupnosť medonosných rastlín;

24.  pripomína, že nezákonné zabíjanie vtákov, a najmä sťahovavých druhov v Stredozemí, ako aj dravých vtákov v niektorých členských štátoch, ostáva naďalej dôvodom znepokojenia; zdôrazňuje potrebu plánu koordinovaného na európskej úrovni založeného na vedeckých údajoch na správu sťahovavých druhov vtákov, ktoré prechádzajú viacerými členskými štátmi;

25.  požaduje úplné a účinné vykonávanie nariadenia o inváznych nepôvodných druhoch (IND) a primerane financovaný rozpočet EÚ na tento účel; zdôrazňuje, že zaradenie určitého druhu do zoznamu inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Únie musí vychádzať zo štandardizovaného a harmonizovaného posúdenia rizika; domnieva sa, že prístup k inváznym nepôvodným druhom je naliehavou prioritou, najmä v lokalitách sústavy Natura 2000; víta internetovú platformu „Európska informačná sieť zhromažďujúca údaje o nepôvodných druhoch (EASIN)“, ktorá umožňuje prístup k údajom o nepôvodných druhoch;

26.  zdôrazňuje, že ochrana nášho spoločného životného prostredia v Európe je nevyhnutná pre naše hospodárstva i blahobyt, že sústava Natura 2000 má odhadovanú hospodársku hodnotu 200 – 300 miliónov EUR ročne a môže vytvárať príjem pre miestne spoločenstvá prostredníctvom cestovného ruchu a rekreácie a že zdravé ekosystémy poskytujú nevyhnutné služby, akými sú čerstvá voda, ukladanie uhlíka, opeľujúci hmyz, ochrana proti povodniam, lavínam a pobrežnej erózii(4); poukazuje preto na to, že investovanie do sústavy Natura 2000 je z hospodárskeho hľadiska rozumné;

27.  pripomína, že stav zriaďovania morských lokalít sústavy Natura 2000 je výrazne horší ako v prípade suchozemských; vyzýva dotknuté členské štáty, aby sa týmto problémom zaoberali a aby uľahčovali potrebnú spoluprácu s tretími krajinami s cieľom zlepšiť ochranu životného prostredia v morských oblastiach;

28.  konštatuje, že veľkí predátori majú negatívny vplyv na poľnohospodárstvo a iné odvetvia hospodárstva, napríklad cestovný ruch a predstavujú čoraz väčšie výzvy pre horské poľnohospodárstvo; požaduje preto, aby sa v plánoch riadenia zohľadňovala aj táto skutočnosť;

29.  víta opatrenia zamerané na integráciu ekosystémových služieb do rozhodovania; s poľutovaním však konštatuje, že v akčnom pláne chýba konkrétna iniciatíva na zabránenie čistej strate biodiverzity;

Prepojenie s inými oblasťami politiky

30.  zdôrazňuje naliehavú potrebu prijať opatrenia na riešenie hlavných príčin straty biodiverzity, ktorými sú ničenie a degradácia biotopov zapríčinené predovšetkým nadmernou spotrebou pôdy, znečisťovaním, intenzívnou poľnohospodárskou činnosťou, používaním syntetických chemických pesticídov, šírením nepôvodných druhov a zmenou klímy, a zároveň zdôrazňuje potrebu zabezpečiť súdržnosť rôznych politík EÚ;

31.  zdôrazňuje, že v rámci kontroly vhodnosti sa zdôrazňuje potreba zlepšiť koherentnosť so spoločnou poľnohospodárskou politikou (SPP) a poukazuje na znepokojujúci pokles počtu druhov a biotopov súvisiaci s poľnohospodárstvom; vyzýva Komisiu, aby vypracovala hodnotenie vplyvu uplatňovania SPP na biodiverzitu;

32.  opätovne pripomína, že jednou zo šiestich hlavných priorít rozvoja vidieka v EÚ je obnova, zachovanie a posilnenie ekosystémov, ktoré súvisia s poľnohospodárstvom a lesným hospodárstvom, a to aj v oblastiach Natura 2000; pripomína početné snahy aktérov v oblasti poľnohospodárstva, najmä v súvislosti s vykonávaním opatrení v oblasti ekologizácie zavedených v priebehu revízie SPP v roku 2013; zdôrazňuje, že podľa úvodných pripomienok Komisie je stále priskoro na meranie vplyvu týchto opatrení, pokiaľ ide o obnovu druhov a biotopov a zlepšenie biodiverzity; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v jej štúdiách s cieľom čo najskôr poskytnúť informácie o vplyve opatrení v oblasti ekologizácie;

33.  opakuje svoju výzvu Komisii a členským štátom, aby zabezpečili, že finančné prostriedky v rámci SPP budú presmerované z dotovania činností súvisiacich s úbytkom biodiverzity do financovania ekologicky udržateľných poľnohospodárskych postupov a zachovania prepojenej biodiverzity;

34.  ďalej vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci s vlastníkmi a užívateľmi pôdy preskúmali možnosti „zelených a modrých služieb“ (správa krajiny, prírody a vôd) za odplatu založenú na trhových sadzbách;

35.  konštatuje, že v prípade druhov, ktoré sú v smernici o biotopoch označené ako vyžadujúce si zvláštnu ochranu, sa v niektorých regiónoch Európy dosiahol dobrý stav ochrany a mohli by preto ohroziť iné voľne žijúce druhy a domáce zvieratá a narušiť tak prirodzenú rovnováhu ekosystému; vyzýva Komisiu, aby vytvorila postup posudzovania s cieľom umožniť zmenu stavu ochrany druhov v určitých regiónoch akonáhle sa dosiahne želaný stav ochrany;

36.  pripomína, že spolužitie ľudí a veľkých mäsožravcov, najmä vlkov, môže mať negatívny dosah v určitých regiónoch na udržateľný rozvoj ekosystémov a obývaných vidieckych oblastí, najmä v súvislosti s tradičným poľnohospodárstvom a udržateľným cestovným ruchom, a na ďalšie sociálno-hospodárske činnosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali konkrétne opatrenia na riešenie týchto problémov s cieľom neohroziť udržateľný rozvoj vidieckych oblastí, pričom sa musí zaistiť dostupná flexibilita v rámci smernice o biotopoch;

37.  vyzýva Komisiu, aby podporila opatrenia, akými sú školenia pre poľnohospodárov v oblasti ochrany hospodárskych zvierat pred veľkými mäsožravcami a výmeny najlepších postupov týkajúcich sa hospodárskych zvierat medzi členskými štátmi;

38.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že SPP nebola vypracovaná tak, aby chránila tradičné poľnohospodárske postupy pastierstva pred zánikom, ktoré je významným historickým nástrojom na riadenie biotopov a ochrana prírody; požaduje, aby sa v akčnom pláne podporil rámec rozvoja pre pastierstvo v rámci sústavy Natura 2000;

39.  vyzýva Komisiu, aby zvážila osobitne prispôsobivé riadenie zberu ako nástroj najlepšieho postupu na udržateľné riadenie dostatočne početných populácií vodného vtáctva v rámci EÚ a na zachovanie tých populácií, ktorých počty klesajú;

40.  zdôrazňuje, že v morských oblastiach dochádza k výrazným úbytkom biodiverzity a domnieva sa, že spoločnou rybárskou politikou (SRP) by sa mala podporovať biodiverzita a udržateľné modely spotreby a výroby; požaduje vyhodnotenie vplyvu uplatňovania SRP na biodiverzitu;

Financovanie

41.  víta správu Európskeho dvora audítorov o sústave Natura 2000 a súhlasí s jej hodnotením, že prostriedky EÚ nie sú dostatočne mobilizované na podporu riadenia sústavy;

42.  zdôrazňuje, že hlavnú zodpovednosť za financovanie sústavy Natura 2000 nesú členské štáty a zdôrazňuje skutočnosť, že slabá implementácia smerníc o prírode je zrejme v najväčšej miere spôsobená nedostatkom finančných prostriedkov, ako sa uvádza v kontrole vhodnosti;

43.  zdôrazňuje, že eventuálne zriadenie nových finančných mechanizmov na ochranu biodiverzity v záujme dosiahnutia cieľov stanovených do roku 2020 je nepravdepodobné vzhľadom na obmedzený časový rámec súčasného viacročného finančného rámca (VFR); požaduje, aby sa v maximálnej miere využívali existujúce prostriedky, vrátane finančného nástroja pre životné prostredie (L’Instrument Financier pour l’Environnement) (LIFE), SPP a štrukturálnych fondov;

44.  víta nadchádzajúci návrh Komisie na zvýšenie objemu finančných prostriedkov pre prírodu a biodiverzitu o 10 % v rámci programu LIFE;

45.  konštatuje, že nadchádzajúci VFR si vyžaduje viac prípravnej práce tak z hľadiska preskúmania, ako aj prognózy, aby sa zabezpečilo primerané financovanie ochrany prírody, biodiverzity a trvalo udržateľného poľnohospodárstva v lokalitách sústavy Natura 2000; domnieva sa, že komplexné preskúmanie výdavkov zohľadňujúce skúsenosti z minulosti, pokiaľ ide o výsledky minulých opatrení, má v tejto súvislosti zásadný význam;

46.  požaduje, aby sa nové finančné mechanizmy na ochranu biodiverzity zahrnuli do budúceho VFR; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že budúce finančné nástroje pre poľnohospodárstvo, vidiecky a regionálny rozvoj budú zahŕňať finančné prostriedky na biodiverzitu a riadenie sústavy Natura 2000, ktoré spravujú národné a regionálne orgány ochrany životného prostredia;

47.  vyzýva Komisiu, aby účinnejšie prispôsobila systémy financovania cieľom sústavy Natura 2000 a vytvorila v jej rámci prierezové ukazovatele výkonnosti pre všetky príslušné fondy EÚ; vyzýva ďalej Komisiu, aby vytvorila monitorovací mechanizmus pre čerpanie prostriedkov určených na sústavu Natura 2000 s cieľom zlepšiť transparentnosť, zodpovednosť a účinnosť a začlenila ich do budúceho VFR;

48.  pripomína, že program Natura 2000 je bežne financovaný formou spolufinancovania; vyzýva členské štáty, aby podstatne zvýšili financovanie sústavy Natura 2000 s cieľom stanoviť atraktívnejšiu mieru spolufinancovania a zlepšiť v dôsledku toho čerpanie tohto fondu a s cieľom prijať opatrenia na zníženie administratívnej záťaže pre žiadateľov a príjemcov projektov;

49.  zdôrazňuje potenciál verejno-súkromného financovania pre rozvoj ekosystémových služieb, zelenej infraštruktúry a iných oblastí týkajúcich sa prírodného kapitálu a víta, že nástroj na financovanie prírodného kapitálu bude naďalej podporovať projekty v oblasti biodiverzity vo vykonávacom období rokov 2017 – 2019;

50.  vyzýva Komisiu na podporu a návrh prostriedkov financovania a rozvoj cezhraničných plánov riadenia veľkých druhov mäsožravcov a ďalej vyzýva na podrobné preskúmanie úlohy veľkých mäsožravcov a prípadné zavedenie regulačných opatrení s cieľom zabezpečiť zachovanie biodiverzity, poľnohospodárskej krajiny a stáročnej praktiky pasenia bylinožravcov v horských regiónoch;

Zelená infraštruktúra

51.  víta záväzok vyjadrený v akčnom pláne poskytnúť usmernenia a podporu rozvoju zelenej infraštruktúry v záujme lepšieho prepojenia oblastí sústavy Natura 2000, ale opakuje svoju požiadavku na skutočný návrh vytvorenia transeurópskej siete pre zelenú infraštruktúru (TEN-G);

52.  konštatuje, že je dôležité, aby príslušné orgány členských štátov so zapojením všetkých príslušných zainteresovaných strán lepšie využívali postupy integrovaného priestorového plánovania, zlepšili horizontálne vnímanie TEN-G zohľadňujúce sektorové znalosti a umožnili financovanie zvýšenej prepojenosti a ekologickej infraštruktúry vo všeobecnosti, prostredníctvom rozvoja vidieka a regionálnych rozvojových fondov; poznamenáva, že tieto kritériá by mali riadiť VFR po roku 2020 v oblasti plánovania prác na infraštruktúre; konštatuje, že koncepcia ekologickej infraštruktúry zároveň prispieva k vytvoreniu udržateľného hospodárstva prostredníctvom zachovania výhod ekosystémov pri zmierňovaní nepriaznivých účinkov dopravných a energetických infraštruktúr a hospodárskeho rastu vo všeobecnosti;

53.  konštatuje, že je potrebné preskúmať úlohu ekologických infraštruktúr pri zmierňovaní účinkov prírodných katastrof spojených s meteorologickými a klimatickými zmenami, najmä extrémnymi meteorologickými a klimatickými podmienkami, ktoré sú príčinou niekoľkých najničivejších a smrteľných prírodných katastrof v Európe a vo svete;

º

º  º

54.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii.

(1)   Prijaté texty, P8_TA(2016)0034. (2)   http://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2017/06/19/conclusions-eu-action-plan-nature/pdf (3) http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Biodiversity_statistics (4) http://ec.europa.eu/environment/nature/pdf/state_of_nature_en.pdf