NÁVRH UZNESENIA o stave rokovaní so Spojeným kráľovstvom

11.12.2017 - (2017/2964(RSP))

na ukončenie rozpravy o stave rokovaní so Spojeným kráľovstvom
predložené v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku

Tim Aker v mene skupiny EFDD

B8‑0676/2017

Uznesenie Európskeho parlamentu o stave rokovaní so Spojeným kráľovstvom

(2017/2964(RSP))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie predsedníčky vlády Spojeného kráľovstva pre Európsku radu predložené 29. marca 2017 v súlade s článkom 50 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ),

–  so zreteľom na článok 25 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 20202[1],

–  so zreteľom na článok 47 Zmluvy o Európskej únii, ktorým sa ustanovuje právna subjektivita Únie,

–  so zreteľom na správu výboru Snemovne lordov pre Európsku úniu týkajúcu sa brexitu a rozpočtu EÚ, ktorá bola uverejnená 4. marca 2017 (dokument Snemovne lordov č. 125),

–  so zreteľom na požiadavku ustanovenú v článku 50, aby rokovanie zohľadnilo v dojednaniach týkajúcich sa vystúpenia členského štátu „rámec jeho budúcich vzťahov s Úniou“,

_  so zreteľom na Chartu OSN a na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 25/2625 z 24. októbra 1970 o zásadách medzinárodného práva týkajúcich sa priateľských vzťahov a spolupráce medzi štátmi v súlade s Chartou Organizácie Spojených národov,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže 51,8 % voličov v Spojenom kráľovstve (čiže 17,4 milióna osôb) hlasovalo 23. júna 2016 za vystúpenie z Európskej únie;

B.  keďže finančné záväzky Spojeného kráľovstva voči EÚ sa podľa medzinárodného práva skončia uplynutím výpovednej lehoty v zmysle článku 50, ak sa obe strany nedohodnú inak;

C.  keďže Spojené kráľovstvo je druhým najväčším čistým prispievateľom, pričom týmto čistým prispievateľom bolo každý rok svojho členstva (s výnimkou roku 1975);

D.  keďže EÚ je colná únia so spoločným vonkajším colným sadzobníkom, a nie je preto zónou voľného obchodu;

E.  keďže pojem „jednotný trh“ označuje EÚ ako jedno územie bez akýchkoľvek vnútorných hraníc či iných regulačných prekážok brániacich voľnému pohybu tovaru a služieb, aj keď tento trh nie je zďaleka dokončený, najmä pokiaľ ide o služby;

 

1.  pripomína dlhodobý záväzok Európskej únie k „čoraz užšiemu zväzku“ a prijatie acquis communautaire, ktoré si tento záväzok vyžaduje;

2.  uznáva tento cieľ, ale aj to, že sa niektorí, ktorí si želajú zachovať národnú zvrchovanosť a majú odlišný pohľad na spojenie národných štátov, môžu rozhodnúť ho nepresadzovať;

3.  domnieva sa, že koncepcii subsidiarity sa nepodarilo preklenúť priepasť medzi týmito dvoma alternatívnymi pohľadmi; domnieva sa, že výsledok referenda v Spojenom kráľovstve je legitímne rozhodnutie odísť, ktoré prijal členský štát, v ktorom väčšina občanov neverí v „čoraz užší zväzok“;

4.  domnieva sa, že odchod Spojeného kráľovstva by mohol a mal by byť prospešný pre všetky strany, pretože tak odídu milióny ľudí, ktorí nezdieľajú najdôležitejší cieľ Únie;

5.  domnieva sa, že všetky nové dohody medzi Spojeným kráľovstvom a zvyškom Európskej únie by mali byť recipročné, pretože čokoľvek iné bude dôvodom na roztrpčenie a vytvorí problémy do budúcnosti;

6.  žiada preto pozitívny postoj k dlhodobému cieľu, ktorým je to, že nové dojednania by mali maximalizovať vyhliadky na demokraciu, prosperitu a šťastie pre celú Európu a, pokiaľ je to možné, pre celý svet;

7.  poznamenáva, že „úsporné opatrenia“ EÚ trvali mnoho rokov bez toho, aby zjavne priniesli očakávaný vzostup a návrat k prosperite;

8.  konštatuje preto, že hoci mnohé z kľúčových politík Európskej únie neplnia očakávania občanov EÚ, Európska únia odmieta ponúknuť iné alternatívy ako „to isté vo väčšom množstve“;

9.  konštatuje, že na rozdiel od toho, čo sa často uvádza, pozícia vlády Spojeného kráľovstva je v podstate jasná a priamočiara, konkrétne že Spojené kráľovstvo chce:

•  voľný pohyb kapitálu, tovaru a služieb (a to je presne to, čo skutočne znamená „voľný obchod“);

•  zbaviť sa právomoci Súdneho dvora Európskej únie;

•  slobodne vstupovať do obchodných dohôd s tretími krajinami;

•  slobodne kontrolovať svoje hranice (vrátane svojich teritoriálnych vôd a výhradnej hospodárskej zóny);

•  žiadny voľný pohyb osôb, vzhľadom na to, že to zahŕňa: i) prístup k verejným službám, nárok na dávky a zamestnanecké práva (vzhľadom na rozsiahle problémy vyplývajúce z udelenia takéhoto prístupu stovkám miliónov ľudí z krajín s veľmi odlišnou životnou úrovňou); a ii) povinné prijatie utečencov a žiadateľov o azyl v členských štátoch, ktorých občania ich nechcú;

10.  berie na vedomie a podporuje rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 25/2625 z 24. októbra 1970, a najmä: a) zásadu týkajúcu sa povinnosti nezasahovať do vecí patriacich do vnútroštátnej právomoci ktoréhokoľvek štátu, v súlade s Chartou OSN; b) zásadu rovnosti práv a práva národov na sebaurčenie; c) zásadu zvrchovanej rovnosti štátov; a d) zásadu, že štáty majú dobromyseľne plniť povinnosti, ktoré prevzali v súlade s Chartou Organizácie Spojených národov;

11.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.

• [1]  Ú. v. ES L 347, 20.12.13, s. 884