Návrh uznesenia - B8-0678/2017Návrh uznesenia
B8-0678/2017

NÁVRH UZNESENIA o situácii v Afganistane

11.12.2017 - (2017/2932(RSP))

predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku

Cristian Dan Preda, Arnaud Danjean, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Sandra Kalniete, David McAllister, Dubravka Šuica, Laima Liucija Andrikienė, Elmar Brok, Daniel Caspary, Lorenzo Cesa, Michael Gahler, Manolis Kefalogiannis, Tunne Kelam, Andrey Kovatchev, Eduard Kukan, Alojz Peterle, Julia Pitera, Tokia Saïfi, Jaromír Štětina v mene skupiny PPE

Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0678/2017

Postup : 2017/2932(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B8-0678/2017
Predkladané texty :
B8-0678/2017
Rozpravy :
Prijaté texty :

B8-0678/2017

Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii v Afganistane

(2017/2932(RSP))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na komuniké bruselskej konferencie o Afganistane zo 4. a 5. októbra 2016,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Afganistane, najmä na uznesenie z 26. novembra 2015 o situácii v Afganistane, najmä zabíjaní v provincii Zábul[1] a z 13. júna 2013 o rokovaniach o dohode o spolupráci, partnerstve a rozvoji medzi EÚ a Afganistanom[2],

–  so zreteľom na závery Rady o Afganistane z 18. júla 2016,

–  so zreteľom na vyhlásenie predsedu Bezpečnostnej rady OSN zo 14. septembra 2016 o situácii v Afganistane,

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2210 (2015) o Afganistane,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a ESVČ Európskemu parlamentu a Rade s názvom Prvky stratégie EÚ pre Afganistan z 24. júla 2016 (JOIN(2017)0031),

–  so zreteľom výsledky bruselskej medzinárodnej konferencie o Afganistane z 5. októbra 2016, ktorej spolupredsedala Európska únia,

–  so zreteľom na správu organizácie Human Rights Watch (HRW) z 13. februára 2017 s názvom Nátlak Pakistanu, spoluvina OSN: nútený hromadný návrat afganských utečencov,

–  so zreteľom na podpísanie Dohody o spolupráci, partnerstve a rozvoji medzi EÚ a Afganistanom, 18. februára 2017 a jej následnú ratifikáciu Afganistanom,

–  so zreteľom na správu HRW o svete za rok 2017,

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci o Afganistane zo 16. októbra 2017,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v roku 2002 sa Európska únia a jej členské štáty zaviazali bojovať proti terorizmu a extrémizmu a dosiahnuť udržateľný mier, stabilitu a rozvoj v Afganistane;

B.  keďže EÚ prispela na humanitárnu a rozvojovú pomoc pre Afganistan miliardami eur; keďže EÚ a jej členské štáty sú spolu najväčším darcom Afganistanu, ktorý by mal v období 2017 – 2020 poskytnúť až 5 miliárd EUR v súlade so záväzkom bruselskej medzinárodnej konferencie o Afganistane;

C.  keďže zabezpečenie demokracie, ľudských práv, právneho štátu a dobrej správy vecí verejných počas prechodného obdobia v Afganistane a v rámci desaťročia transformácie (2015 – 2024) je nevyhnutné na vytvorenie stabilného a prosperujúceho štátu;

D.  keďže prevládajúca korupcia, zakorenené klientelistické systémy a neschopnosť politicky roztrieštenej afganskej vlády dosiahnuť pokrok v reformách znamenajú hrozbu zníženia pokroku zvrátenia úspechov dosiahnutých v minulosti;

E.  keďže štyri prioritné oblasti EÚ, ktoré sú rozhodujúce pre dosiahnutie pokroku v Afganistane zahŕňajú: a) presadzovanie mieru, stability a bezpečnosti v regióne; b) posilňovanie demokracie, právneho štátu a ľudských práv a podporu dobrej správy vecí verejných a zlepšenia postavenia žien; c) podporu hospodárskeho a ľudského rozvoja; d) riešenie výziev súvisiacich s migráciou;

F.  keďže po kríze v súvislosti s prezidentskými voľbami v roku 2014 vláda národnej jednoty vo vykonávaní programu reforiem stagnovala, v dôsledku čoho je politická situácia čoraz nestabilnejšia;

G.  keďže vzhľadom na ožívajúci Taliban, al-Káidu a novo vznikajúce miestne frakcie Islamského štátu (IŠ) v Afganistane (Islamský štát Chorásánu (ISKP)), ako aj veľký počet afganských migrantov, ktorí sa vracajú domov, najmä z Pakistanu, hrozí, že už existujúca nestabilita sa zmení na väčší konflikt, čím sa ešte viac ohrozí regionálna stabilita;

H.  keďže podľa osobitného generálneho inšpektora USA pre obnovu Afganistanu (SIGAR) bolo v období od januára do novembra 2016 zabitých 6 785 členov afganských síl a ďalších 11 777 bolo zranených a keďže misia OSN pre pomoc v Afganistane (UNAMA) tiež informovala o 3 % náraste počtu civilných obetí (3 498 zabitých a 7 920 zranených) v roku 2016 v porovnaní s predchádzajúcim rokom;

I.  keďže v posledných rokoch sa rozširuje pestovanie maku v Afganistane a prudko stúpa spotreba drog v susednom Iráne; keďže Taliban tento nezákonný obchod s drogami využíva na financovanie svojich operácií; keďže obmedzenie alebo zrušenie tohto obchodu by bolo vzájomne výhodné pre Irán aj Afganistan; keďže ópium z Afganistanu je hlavným zdrojom heroínu, ktorý sa dováža do EÚ; keďže je potrebná spolupráca s Iránom a ďalšími pohraničnými krajinami, ako napríklad Tadžikistanom, Turkménskom a Uzbekistanom, aby sa ešte viac obmedzil tok opiátov na európske trhy;

J.  keďže Afganistan má údajne nevyužívané rezervy nerastného bohatstva v hodnote jeden až tri bilióny dolárov; keďže nezákonná ťažba surovín je vážnym problémom, ktorý môže zmeniť potenciálnu hybnú silu rozvoja Afganistanu na zdroj konfliktov a nestability; keďže ťažba surovín je druhým najväčším zdrojom príjmov Talibanu;

K.  keďže misia Rozhodná podpora (Resolute Support) pod vedením NATO zvýši svoj súčasný počet vojakov z 13 000 na 16 000; keďže v auguste 2017 sa USA rozhodli zvýšiť svoju vojenskú prítomnosť ako súčasť novej stratégie USA v južnej Ázii;

1.  pripomína, že Afganistan rozorvalo takmer 40 rokov konfliktov a vojen, ktoré viedli k zničeniu krajiny a viac ako miliónu obetí a prinútili značnú časť obyvateľstva odísť do exilu, čo z neho urobilo prakticky nefunkčný štát;

2.  zdôrazňuje, že počas režimu Talibanu sa Afganistan stal jednou z najúrodnejších pôd pre šírenie terorizmu, čo vyústilo do tragickej udalosti 11. septembra 2001; poukazuje však na to, že od zásahu medzinárodného spoločenstva sa situácia v Afganistane výrazne zmenila;

3.  pripomína, že Afganistan v uplynulom desaťročí a pol dosiahol pokrok v politickej, bezpečnostnej, hospodárskej aj rozvojovej oblasti; zdôrazňuje, že HDP na obyvateľa sa zvýšil päťnásobne, stredná dĺžka života sa zvýšila o takmer 15 rokov a došlo k výraznému zvýšeniu počtu dievčat chodiacich do školy v porovnaní s rokom 2001, pričom v súčasnosti predstavujú približne 40 % z celkového počtu 8 až 9 miliónov detí; zdôrazňuje, že nič z uvedeného by nebolo možné, ak by nebolo odhodlania afganského obyvateľstva, ako aj záväzku medzinárodného spoločenstva a poskytnutia finančných prostriedkov, know-how a personálu na mieste;

4.  zdôrazňuje, že dosiahnutý pokrok je stále veľmi slabý a zvrátiteľný; zdôrazňuje, že ďalší pokrok si vyžaduje ďalšie reformy, stabilné vzťahy so susedmi a nepretržité zabezpečenie potrebnej úrovne bezpečnosti a stability; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v posledných rokoch sa bezpečnostná situácia v Afganistane zhoršuje a krajina musí čeliť rastúcemu tlaku povstalcov a teroristov, pričom k bombovým a teroristickým útokom dochádza takmer každý deň; zdôrazňuje, že demokratické inštitúcie sú aj naďalej slabé a volebný rámec krehký; vyjadruje poľutovanie nad tým, že ľudské práva, najmä práva žien a detí, sú ohrozované každodenne; upozorňuje, že nedostatočná infraštruktúra a zvýšenie počtu ľudí, ktorí sa vracajú do Afganistanu zo susedných krajín, ohrozujú hospodársky a sociálny pokrok, ktorý sa doteraz dosiahol;

5.  vyjadruje uznanie úsiliu a obeti medzinárodného spoločenstva, ktoré zaisťovalo bezpečnosť Afganistanu počas viac ako desiatich rokov trvajúcej operácie Ochrana slobody a misie ISAF v Afganistane, počas ktorej zahynulo takmer 3 500 príslušníkov a príslušníčok ozbrojených síl; víta misiu Rozhodná podpora pod vedením NATO s účasťou 39 krajín, ktorá sa začala 1. januára 2015 s mandátom na výcvik, poradenstvo a podporu afganských bezpečnostných síl a inštitúcií; pripomína, že afganské národné bezpečnostné sily (ANSF) nesú plnú zodpovednosť za bojové operácie, ktorú prevzali od ISAF 1. januára 2015;

6.  je pevne presvedčený, že inkluzívny mierový proces zmierenia pod kontrolou a vedením Afgancov je jedinou cestou k dosiahnutiu udržateľného riešenia konfliktu; víta afganské mierové iniciatívy, ako napr. kábulský proces mierovej a bezpečnostnej spolupráce; opätovne potvrdzuje pevný záväzok EÚ podporovať všetky iniciatívy zamerané na dosiahnutie mieru, bezpečnosti a stability v Afganistane;

7.  vyzdvihuje význam Afganistanu pre regionálnu stabilitu; zdôrazňuje, že bezpečný, stabilný a prosperujúci Afganistan má zásadný význam pre mier a stabilitu tohto regiónu ako celku; pripomína v tejto súvislosti význam regionálnych partnerov, ako sú krajiny Strednej Ázie, Irán, Čína, India a Pakistan; nabáda ich, aby konštruktívne spolupracovali v snahe o podporu skutočného procesu rokovaní orientovaného na výsledky bez predbežných podmienok; vyjadruje podporu procesu s názvom Srdce Ázie, ktorý sa začal v roku 2012 v Istanbule s cieľom budovať stabilitu a prosperitu v regióne;

8.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa medzinárodné spoločenstvo aj naďalej angažovalo v Afganistane a aby prispelo k rekonštrukcii krajiny, rozvoju hospodárstva a boju proti terorizmu; víta v tejto súvislosti záväzky, ktoré medzinárodné spoločenstvo prijalo na bruselskej medzinárodnej konferencii o Afganistane, na ktorej bola prisľúbená podpora vo výške okolo 13,6 miliardy EUR do roku 2020;

9.  domnieva sa, že nedostatočná bezpečnosť a zakorenená korupcia sú dvoma najväčšími problémami, ktoré bránia normálnemu fungovaniu a rozvoju Afganistanu; pripomína, že bezpečnostná situácia v Afganistane sa zhoršuje a teroristické útoky sú čoraz častejšie; je znepokojený prebiehajúcim územným rozširovaním Talibanu a vznikom ISKP, ako aj posilňovaním teroristických skupín Al-Káidy; berie na vedomie, že ISKP má potenciál stať sa najväčšou hrozbou pre bezpečnosť v Afganistane v blízkej budúcnosti;

10.  vyjadruje veľké znepokojenie nad vznikom ISKP ako ďalším subjektom, ktorý môže prispieť k zhoršeniu bezpečnostnej situácie v Afganistane; zdôrazňuje, že okrem bašty vo východnej časti krajiny (Nangarhar) sa pokúša presadiť na severe krajiny s pomocou Islamského hnutia Uzbekistanu (IMU); zdôrazňuje, že ak by bol úspešný, vytvorí priaznivé prostredie pre príchod zahraničných bojovníkov a militantov, ktorí sú vytláčaní z Iraku a Sýrie z dôvodu vojenských neúspechov IS v týchto dvoch krajinách;

11.  vyzdvihuje význam skutočného vnútorného procesu zmierenia; vyzýva EÚ, aby aktívne podporovala proces odzbrojenia, demobilizácie a reintegrácie bývalých povstalcov do spoločnosti pod afganským vedením; zdôrazňuje potrebu boja proti radikalizácii, extrémizmu a náboru teroristickými organizáciami; pripomína, že riešenie základných príčin uvedených problémov súvisí s vytvorením stimulov pre hospodársky rozvoj a rast pre obyvateľstvo ako celok;

12.  zdôrazňuje, že boj proti terorizmu a jeho financovaniu je kľúčovým faktorom pri vytváraní priaznivého prostredia pre bezpečnosť v Afganistane; zdôrazňuje, že je potrebné posilniť kapacity afganských národných obranných a bezpečnostných síl (ANSF), k čomu výrazne prispieva misia Rozhodná podpora NATO zameraná na odbornú prípravu, poradenstvo a pomoc; oceňuje veľké obete ANSF, ktoré v boji proti povstalcom každoročne vykazujú ťažké straty; pripomína ročný príspevok medzinárodného spoločenstva vo výške približne 1 miliardy USD na podporu financovania ANSF do roku 2020;

13.  odsudzuje nedávne teroristické útoky v Afganistane, najmä samovražedný bombový útok na šiítsku mešitu Imám Zaman v Kábule 20. októbra 201 a útok na súkromnú televíznu stanicu Shamshad v Kábule 7. novembra 2017; poukazuje na to, že k zodpovednosti za oba útoky sa prihlásil ISIL/Dá’iš; vyjadruje znepokojenie nad zhoršujúcou sa humanitárnou situáciou a s vysokým počtom civilných obetí teroristických útokov;

14.  zdôrazňuje význam dohody o spolupráci, partnerstve a rozvoji medzi EÚ a Afganistanom, ktorá je prvým zmluvným vzťahom medzi oboma stranami; verí, že uplatňovanie tejto dohody posilní bilaterálne vzťahy a spoluprácu v oblasti ľudských práv, najmä práv žien a detí, právneho štátu, zdravia, rozvoja vidieka, vzdelávania, vedy a techniky, boja proti korupcii, praniu špinavých peňazí, financovaniu terorizmu, organizovanej trestnej činnosti a obchodovaniu s drogami, ako aj v oblasti spolupráce v oblasti migrácie;

15.  podporuje novú stratégiu EÚ pre Afganistan z 24. júla 2017, ktorá je pokusom o komplexné riešenie výziev, pred ktorými Afganistan stojí, zameraná na podporu mieru, stability a regionálnej bezpečnosti, posilňovanie demokracie, zásad právneho štátu a ľudských práv a podporu dobrej správy vecí verejných a posilnenie postavenia žien, ako aj podporu hospodárskeho a ľudského rozvoja a riešenia výziev spojených s migráciou;

16.  víta záväzok vlády národnej jednoty plniť priority zakotvené v afganskom národnom rámci pre mier a rozvoj s cieľom dosiahnuť sebestačnosť, a to najmä znížením závislosti od vonkajšej pomoci a poskytnutím ekonomických príležitostí obyvateľstvu; dôrazne vyzýva vládu národnej jednoty, aby riešila naliehavé otázky korupcie, zlého riadenia, odpadu obchodovania s drogami a bezpečnosti ľudí;

17.  vyjadruje znepokojenie nad zvyšujúcim sa výskytom násilia páchaného na ženách a zrušením ustanovení na ochranu žien a ich práv v Afganistane; vyzýva afganský parlament a vládu národnej jednoty, aby zrušili všetky zákony, ktoré obsahujú prvky diskriminácie žien, čo je v rozpore s medzinárodnými zmluvami, ktoré Afganistan podpísal;

18.  vyzýva vlády Afganistanu a Pakistanu, aby spolupracovali v oblasti bezpečnosti a terorizmu, a nabáda na výmenu spravodajských informácií a spoluprácu v záujme boja proti teroristom a extrémistom na oboch stranách hranice; poukazuje na problém útočísk pre povstalecké skupiny v Pakistane, čo musia riešiť orgány v Islamabade;

19.  berie na vedomie činnosť štvorstrannej koordinačnej skupiny (QCG) pre Afganistan založenú v decembri 2015, ktorá zahŕňa USA, Čínu, Afganistan a Pakistan; oceňuje doterajšie úsilie vo forme plánu zameraného na uľahčenie priamych rozhovorov medzi vládou národnej jednoty a Talibanu; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že nedošlo k hmatateľnému pokroku v mierovom a zmierovacom procese pod afganským vedením a zodpovednosťou;

20.  pripomína význam dialógu a spolupráce s Afganistanom v otázkach migrácie vrátane návratu a readmisie, boja proti prevádzačstvu a obchodovaniu s ľuďmi; zdôrazňuje význam riadneho vykonávania iniciatívy spoločného napredovania v oblasti migrácie medzi Afganistanom a EÚ;

21.  vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti s obrovským nárastom počtu osôb vysídlených v rámci krajiny v roku 2016 s viac ako 653 000 novými prípadmi vysídlenia, čo by mohlo viesť k rozsiahlej humanitárnej kríze; vyzýva všetky zúčastnené strany, aby sa o týchto zraniteľných Afgancov postarali, a vyzýva vládu národnej jednoty, aby pomohla pri ich opätovnom začlenení do spoločnosti; zdôrazňuje, že podľa odhadov afganských orgánov, agentúr OSN a iných humanitárnych organizácii bude do konca roku 2017 požadovať humanitárnu pomoc viac ako 9,3 milióna ľudí;

22.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Afganistanu.