Návrh uznesenia - B8-0679/2017Návrh uznesenia
B8-0679/2017

NÁVRH UZNESENIA o situácii v Afganistane

11.12.2017 - (2017/2932(RSP))

predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku

Bodil Valero v mene skupiny Verts/ALE

Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0678/2017

Postup : 2017/2932(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B8-0679/2017
Predkladané texty :
B8-0679/2017
Rozpravy :
Prijaté texty :

B8‑0679/2017

Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii v Afganistane

(2017/2932(RSP))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce správy a uznesenia o Afganistane, najmä na svoje uznesenie z 13. júna 2013 o rokovaniach o Dohode o spolupráci, partnerstve a rozvoji medzi EÚ a Afganistanom[1] a z 26. novembra 2015 o Afganistane, najmä zabíjaní v provincii Zábul[2],

–  so zreteľom na Dohodu o spolupráci, partnerstve a rozvoji medzi EÚ a Afganistanom, podpísanú 18. februára 2017,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 24. júla 2017 o prvkoch stratégie EÚ pre Afganistan (JOIN(2017)0031),

–  so zreteľom na závery Rady o Afganistane zo 16. októbra 2017,

–  so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN z 15. septembra 2017 o situácii v Afganistane a jej dôsledkoch pre medzinárodný mier a bezpečnosť,

–  so zreteľom na správu Pomocnej misie OSN v Afganistane (UNAMA) z marca 2017 s názvom Boj Afganistanu proti korupcii: druhé bojisko,

–  so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN pre ľudské práva vnútorne vysídlených osôb z 12. apríla 2017 týkajúcu sa jeho cesty do Afganistanu,

–  so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN o Afganistane vrátane jej rezolúcie č. 2344 (2017) zo 17. marca 2017 o obnovení mandátu misie UNAMA,

–  so zreteľom na tlačové vyhlásenia Bezpečnostnej rady OSN o Afganistane, najmä na uznesenia z 31. júla, 2. augusta a zo 17. októbra 2017,

–  so zreteľom na výpoveď osobitného generálneho inšpektora USA pre obnovu Afganistanu pred podvýborom pre národnú bezpečnosť z 1. novembra 2017,

–  so zreteľom na bruselskú konferenciu o Afganistane z 5. októbra 2016, ktorú spoluorganizovali Afganistan a EÚ, a na tlačovú správu Komisie z 5. októbra 2016 s názvom Bruselská konferencia o Afganistane: pokračovanie medzinárodnej podpory pre politickú a hospodársku stabilitu a rozvoj Afganistanu,

–  so zreteľom na správu prokurátorky Medzinárodného trestného súdu (MTS) zo 14. novembra 2016 o činnostiach predbežného skúmania,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právnom postavení utečencov z roku 1951 a na jeho protokol z roku 1967,

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 (2000) z 31. októbra 2000 o ženách, mieri a bezpečnosti,

–  so zreteľom na informačnú správu Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO) o krajine pôvodu z 23. augusta 2017 s názvom Afganistan: kľúčové sociálno-ekonomické ukazovatele, štátna ochrana a mobilita v Kábule, Mazár-e Šarífe a Heráte,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže od začiatku vojenského zásahu NATO pod vedením USA proti al-Káide a Talibanu pred 16 rokmi nebol v Afganistane dosiahnutý ani mier, ani trvalo udržateľný rozvoj, a to napriek tomu, že došlo k značnému pokroku v prístupe k základnej zdravotnej starostlivosti a vzdelávaniu, posilneniu postavenia žien a zvýšeniu strednej dĺžky života o 15 rokov;

B.  keďže podľa nedávnej správy, ktorú vypracoval osobitný zástupca generálneho tajomníka OSN pre Afganistan a vedúci misie UNAMA Tadamiči Jamamoto, povstanie Talibanu silnie; keďže táto krajina je zmietaná hlboko zakoreneným politickým napätím a sociálnymi a hospodárskymi problémami pri opätovnej integrácií tisícov afganských utečencov, ktorí sa každý deň vracajú, a mnohých mladých Afgancov, ktorí vstupujú na trh práce;

C.  keďže podľa OSN oslabuje korupcia v Afganistane legitimitu štátu, je vážnou hrozbou pre trvalo udržateľný rozvoj tým, že zamedzuje „rozvoju reálnej ekonomiky“, a je jadrom problému beztrestnosti, ktorá je sama ústredným prvkom súčasných výziev v oblasti ľudských práv;

D.  keďže Afganistan je jednou z najchudobnejších krajín na svete s hospodárskym rastom, ktorý sa od odchodu väčšiny medzinárodných bezpečnostných síl v roku 2014 výrazne pozastavil; keďže jeho hospodárstvo je vo veľkej miere závislé od zahraničnej hospodárskej podpory a minimálne 60 % štátneho rozpočtu je financovaných z medzinárodnej rozvojovej pomoci;

E.  keďže podľa osobitného spravodajcu OSN pre ľudské práva vnútorne vysídlených osôb je ich v Afganistane v dôsledku konfliktu viac ako 1,8 milióna, pričom v roku 2016 utieklo rekordných 650 000 ľudí do iných oblastí krajiny v snahe nájsť bezpečie, čo predstavuje v priemere 1 500 osôb za deň; keďže sa predpokladalo, že tento trend sa v roku 2017 posilní; keďže utečenci, ktorí sú nútene vracaní, najmä z Pakistanu, kde je 1,7 milióna registrovaných utečencov, a z Iránu, kde je približne 1 milión registrovaných utečencov, ale aj z členských štátov, zvyšujú zodpovednosť afganskej vlády a v čase, keď vnútroštátne inštitúcie nemajú žiadnu kapacitu na riešenie humanitárnych problémov;

F.  keďže prokurátorka MTS Fatou Bensouda oznámila 3. novembra 2017, že požiada sudcov tohto súdu, aby začali vyšetrovanie možných vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti v Afganistane, ktoré od 1. mája 2003, keď sa Afganistan stal členom MTS, spáchali aktéri ako je Taliban, afganské orgány a zahraničné sily;

G.  keďže podľa správy osobitného generálneho inšpektora pre obnovu Afganistanu získal Taliban v posledných mesiacoch územie na východe krajiny a v auguste 2017 kontroloval alebo sa usiloval o kontrolu približne 43 % okresov v Afganistane, a Dá’iš je zodpovedný za najmenej šesť samovražedných bombových útokov v minulom roku proti šiítskemu obyvateľstvu;

H.  keďže etnické skupiny šiitských Chazarov, sikhov a hindov čelia závažnej spoločenskej diskriminácii zo strany sunnitskej väčšiny, čo je v kombinácii so skutočnosťou, že afganská spoločnosť je z veľkej časti založená na klanovej štruktúre a etnickej príslušnosti, veľmi problematické pre už zraniteľné vysídlené osoby a navrátilcov z Iránu, EÚ a USA, keďže sú často premiestňovaní do oblastí, v ktorých nemajú žiadne sociálne alebo etnické väzby, a čelia tak stigmatizácii a ťažkostiam; keďže teroristické útoky pripisované Talibanu alebo Islamskému štátu boli v minulom roku na vzostupe a čoraz častejšie boli zamerané na šiítsku menšinu a keďže sa útočníkom dokonca podarilo spáchať zločiny uprostred ostro stráženej osobitnej bezpečnostnej zóny v Kábule, v ktorej sa nachádza väčšina zahraničných veľvyslanectiev a medzinárodných organizácií; keďže odvetvie zdravotnej a lekárskej starostlivosti je v dôsledku neustálych útokov na nemocnice, zdravotnícky personál a pacientov – ktoré predstavujú vážne porušenie medzinárodného humanitárneho práva – v mimoriadne zraniteľnej situácii;

I.  keďže podľa OSN sa bezpečnostná situácia v celom Afganistane zhoršuje a je mimoriadne naliehavá v centrálnych a južných regiónoch, v ktorých sú civilné obete najvyššie v krajine – za prvých deväť mesiacov roku 2017 ich bolo viac ako 8 000 a podľa OSN tam vládnu „znepokojujúce trendy“ úmyselného zabíjania náboženských vodcov, civilistov, ktorí údajne podporujú vládu alebo afganské národné bezpečnostné sily, a členov súdnictva;

J.  keďže pakistanský minister zahraničných vecí Chawádža Ásif údajne oznámil, že vplyv Pakistanu nad afganským Talibanom klesá v dôsledku toho, že jeho základne boli presunuté na afganskú stranu hraníc, zatiaľ čo afganská vláda naďalej zastáva názor, že susedia Afganistanu, konkrétne Pakistan, ale aj Rusko a Irán podporujú povstalcov;

K.  keďže prezident Trump vo svojej nedávno ohlásenej stratégii pre Afganistan povolil nasadenie niekoľko tisíc ďalších amerických vojakov a zvýšené využívanie vojenských síl USA na podporu operácií afganských síl v snahe zvrátiť zisky Talibanu a prinútiť povstalcov, aby hľadali mierové rozhovory s afganskou vládou;

L.  keďže na bruselskej konferencii o Afganistane v októbri 2016 medzinárodné spoločenstvo prisľúbilo finančnú podporu pre Afganistan vo výške 13,6 miliardy EUR, z ktorej 5 miliárd EUR pochádzalo od EÚ a jej členských štátov, čím sa EÚ ako celok stala najväčším partnerom v oblasti rozvojovej spolupráce s Afganistanom, teda krajinou, v ktorej v roku 2017 žilo odhadom 9,3 milióna ľudí, z toho 5,3 milióna detí, ktorí potrebujú humanitárnu pomoc, čo oproti roku 2016 predstavuje nárast o 13 %;

1.  víta spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o prvkoch stratégie EÚ pre Afganistan, ktoré ukazuje dôležitosť, ktorú EÚ ako celok pripisuje vyriešeniu konfliktu a dlhodobému rozvoju v Afganistane;

2.  vyjadruje vážne obavy v súvislosti s pokračujúcim ozbrojeným konfliktom a následnou celkovou nestabilitou v Afganistane a žiada členské štáty, aby nútene nevracali afganských štátnych príslušníkov do Afganistanu, pokiaľ táto situácia bude pokračovať; je proti súčasnej neformálnej readmisnej dohode s Afganistanom („spoločné napredovanie“), v ktorej sa stanovuje rámec spolupráce v oblasti readmisie a na ktorej sa dohodlo bez riadneho parlamentného dohľadu a demokratickej kontroly a bez monitorovania zo strany EÚ a jej členských štátov zameraného na situáciu a podmienky tých, ktorí sú nútene vracaní do Afganistanu;

3.  zdôrazňuje význam pokračujúcej pomoci Afganistanu a víta finančné záväzky, ktoré potvrdila EÚ a členské štáty na bruselskej konferencii; vyzýva najmä na podporu iniciatív zameraných na prioritné potreby vnútorne vysídlených osôb a vracajúcich sa utečencov; pripomína prísľub EÚ bojovať proti podvodom s dosahom na finančné prostriedky EÚ vyplatené Afganistanu a rovnako očakáva dôslednú kontrolu doterajších platieb;

4.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby sa spoločné iniciatívy s Afganistanom zamerané na boj proti korupcii stali pre nich prioritou v snahe podporiť mierové úsilie, ktoré je založené na zapojení jednotlivých aktérov a na regionálnej integrácii;

5.  víta pokračujúce zameranie EÚ na posilnenie úlohy a práv afganských žien a uznáva potrebu odbornej prípravy policajtiek, keďže ženy v občianskej spoločnosti sú mimoriadne zraniteľné voči násiliu a zneužívaniu, zatiaľ čo policajti sú zapletení do pokračujúceho obťažovania žien na uliciach;

6.  vyzýva vládu Afganistanu, aby zvýšila politickú inkluzívnosť, posilnila zodpovednosť a aktívne bojovala proti kultúre korupcie a nepotizmu; v tejto súvislosti víta najmä vytvorenie strediska pre boj proti korupcii pri ministerstve spravodlivosti v júni 2016, ktoré slúži na vyšetrovanie a stíhanie veľkých prípadov korupcie a ktorého účelom je prijímať opatrenia zamerané na prijímanie pracovníkov v sektore verejných služieb na základe zásluh a na zverejňovanie majetkových priznaní úradníkov;

7.  víta, že Afganistan sa nedávno stal členom partnerstva za otvorenú verejnú správu, ako aj jeho zapojenie do iniciatívy pre transparentnosť v ťažobnom priemysle; naliehavo vyzýva vládu, aby zintenzívnila úsilie na ochranu dôležitých verejných zdrojov, ako je pôda a nerastné suroviny, pred ťažbou zo strany zločineckých a povstaleckých sietí;

8.  berie na vedomie odporúčania uvedené v správe, ktorú vydala misia UNAMA, a to v prvom rade potrebu, aby vláda realizovala už začaté reformy, ako je napríklad revidovaný trestný zákonník, s cieľom vytvoriť transparentný a účinný systém verejnej správy a zriadiť nezávislý sekretariát v rámci vlády pre boj proti korupcii;

9.  okrem toho berie na vedomie výzvu misie UNAMA na pokračovanie podpory a pomoci zo strany medzinárodného spoločenstva pre protikorupčné úsilie afganskej vlády a vyzýva vládu, aby posilnila vnútroštátnu kapacitu na prinavrátenie ukradnutého majetku prostredníctvom programov, akými je iniciatíva zameraná na prinavrátenie ukradnutého majetku, ktorú vedie skupina Svetovej banky a Úrad OSN pre drogy a kriminalitu;

10.  vyzýva afganskú vládu, aby podnikla ďalšie kroky na odstránenie mučenia a zlého zaobchádzania so zadržiavanými osobami a aby ratifikovala opčný protokol k Dohovoru proti mučeniu;

11.  víta rozhodnutie prokurátorky MTS začať vyšetrovanie možných zločinov proti ľudskosti, ktoré boli spáchané v Afganistane od roku 2003, a vyzýva všetky vlády, ktoré vyslali svoje jednotky na misiu medzinárodných bezpečnostných pomocných síl (ISAF) pod vedením NATO, a/alebo medzinárodnú koalíciu podporujúcu „vojnu proti teroru“, aby s MTS plne spolupracovali pri jeho vyšetrovaní;

12.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil vláde a parlamentu Afganistanu, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade a Komisii.