Postup : 2018/2527(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-0082/2018

Predkladané texty :

B8-0082/2018

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 08/02/2018 - 12.10
CRE 08/02/2018 - 12.10
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0040

NÁVRH UZNESENIA
PDF 276kWORD 55k
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0082/2018
5.2.2018
PE614.391v01-00
 
B8-0082/2018

predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku

v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku


o súčasnej situácii v oblasti ľudských práv v Turecku  (2018/2527(RSP))


Charles Tannock, Branislav Škripek, Arne Gericke, Jana Žitňanská, Ruža Tomašić, Anders Primdahl Vistisen, Monica Macovei, Angel Dzhambazki, Jan Zahradil, Valdemar Tomaševski v mene skupiny ECR

Uznesenie Európskeho parlamentu o súčasnej situácii v oblasti ľudských práv v Turecku  (2018/2527(RSP))  
B8‑0082/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Turecku, najmä na uznesenia z 27. októbra 2016 o situácii novinárov v Turecku(1), z 24. novembra 2016 o vzťahoch medzi EÚ a Tureckom(2) a zo 6. júla 2017 o správe Komisie o Turecku za rok 2016(3),

–  so zreteľom na správu Komisie o Turecku z roku 2016,

–  so zreteľom na vyhlásenia delegácie EÚ v Ankare o situácii v oblasti ľudských práv v Turecku zo 14. septembra 2017 a na uznesenie z 13. novembra 2017 o situácii obhajcov ľudských práv v Turecku,

–  so zreteľom na vyhlásenie v nadväznosti na politický dialóg na vysokej úrovni medzi EÚ a Tureckom z 25. júla 2017,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach (EDĽP), ktorého je Turecko zmluvnou stranou;

–  so zreteľom na usmernenia EÚ v oblasti presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (ICCPR),

–  so zreteľom na Deklaráciu OSN o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva a viery z roku 1981,

–  so zreteľom na článok 123 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Turecko je dôležitým partnerom EÚ; keďže dodržiavanie zásad právneho štátu vrátane oddelenia mocí, demokracie, slobody prejavu a médií, slobody združovania, slobody náboženského vyznania a práv menšín je jadrom medzinárodného a vnútroštátneho práva;

B.  keďže 18. júla 2018 turecká vláda šiesty krát od neúspešného pokusu o prevrat v roku 2016 predĺžila výnimočný stav; keďže počas výnimočného stavu sa právny štát v Turecku ocitol pod neustálym tlakom vrátane súdneho zastrašovania, svojvoľného zadržiavania, zákazov vycestovania a mnohých ďalších reštriktívnych opatrení zameraných na osoby podozrivé z príslušnosti k hnutiu prívržencov Gülena a občiansku spoločnosť vrátane novinárov, právnikov, akademikov, spisovateľov a MVO, a to napriek nedostatku dôkazov o protiprávnom konaní alebo bez presvedčivých dôvodov väzby; keďže na základe dekrétu sú verejní úradníci naďalej prepúšťaní alebo ich práca pozastavená bez riadneho procesu, pričom od júla 2016 bolo prepustených viac ako 110 000 osôb; keďže viac ako 500 právnikov sa do začatia súdneho konania ocitlo vo väzení a voči viac ako 1 000 sa vedie trestné stíhanie;

C.  keďže tieto zásahy sa rozšírili aj na prokurdskú opozičnú stranu HDP, jej spolupredsedovia Selahattin Demirtaş a Figen Yüksekdağ, ako aj ďalší poslanci boli zatknutí a od novembra 2016 umiestnení do vyšetrovacej väzby, a zároveň bolo začiatkom roka 2016 148 poslancov Ľudovej demokratickej strany (HDP) a ďalších opozičných strán zbavených poslaneckej imunity; keďže 11. januára 2018 bola Leyla Zana, laureátka Sacharovovej ceny Európskeho parlamentu za rok 2005, zbavená poslaneckého mandátu z pochybných dôvodov; keďže na juhovýchode vláda prevzala kontrolu nad 89 obcami, v ktorých zvíťazila sesterská strana HDP v regióne, Demokratická strana regiónov (DBP), a odvolala ich demokraticky zvolených spolustarostov na základe podozrení z trestných činov terorizmu, pričom minimálne 70 čaká na súdne konanie vo väzbe, čo je porušením práva na politické združovanie a politickú účasť a slobodu prejavu;

D.  keďže obmedzenie slobody prejavu a zastrašovanie novinárov a médií v Turecku a za jeho hranicami prostredníctvom zatýkania, vypočúvania, stíhania, cenzúry a prepúšťania sa zvýšilo; keďže údajne viac ako 150 novinárov bolo uväznených; keďže zadržaní boli aj zahraniční novinári, predovšetkým nemecko-turecký novinár Deniz Yücel, ktorý bol vo februári 2017 uväznený na základe obvinení zo špionáže a je stále vo väzení; keďže v roku 2017 sa začalo niekoľko významných politicky motivovaných súdnych procesov proti novinárom, a to aj napriek nedostatku dôveryhodných dôkazov, o ktoré by sa obvinenia opierali;

E.  keďže v roku 2017 sa cieľom stali aj obhajcovia ľudských práv; keďže v júni 2017 bol za údajné prepojenie na prívržencov Gülena zadržaný Taner Kiliç, predseda organizácie Amnesty International v Turecku; keďže 31. januára 2018 istanbulský súd nariadil prepustiť Kiliça na kauciu, na napriek tomu ostáva naďalej vo väzbe, pretože prokuratúra sa voči rozhodnutiu súdu odvolala; keďže v júli 2017 bolo počas stretnutia v Istanbule desať ďalších obhajcov ľudských práv vrátane jedného nemeckého a jedného švédskeho štátneho príslušníka zadržaných, obvinených z napomáhania nepomenovanej teroristickej organizácií a prepustených na kauciu dňa 25. októbra; keďže v novembri 2017 bol Osman Kavala, obchodník a známa osobnosť občianskej spoločnosti, uväznený bez obvinenia;

F.  keďže v januári 2018 bolo viac než 300 ľudí vrátane novinárov, ktorí sa v sociálnych médiách kriticky vyjadrovali k vojenskému zásahu tureckej vlády s názvom Operácia Olive Branch a v severozápadnej sýrskej enkláve Afrin, zadržaných na základe obvinenia z „podnecovania k nenávisti, urážania štátnych úradníkov, podpory terorizmu a ohrozovania jednoty štátu“;

G.  keďže napriek skutočnosti, že v tureckej ústave sa garantuje sloboda presvedčenia, vierovyznania a súkromného šírenia náboženských myšlienok a zakazuje sa diskriminácia na základe náboženského vyznania, náboženské menšiny stále čelia útokom z nenávisti, verbálnym a fyzickým útokom, stigmatizácii a sociálnemu tlaku na školách, diskriminácii z dôvodu náboženského vyznania uvedeného v preukazoch totožnosti a problémom pri zriaďovaní zákonných bohoslužobných miest; keďže občianska spoločnosť upozornila na nebývalú úroveň prenasledovania a utláčania kresťanov, pretože islamskí extrémisti utiekli zo Sýrie a Iraku do Turecka, čo spôsobilo prudký nárast násilia a agresivity voči kresťanom; keďže Andrew Brunson, ktorý bol za posledných 23 rokov pastorom v Turecku, bol v októbri 2016 zadržaný a krivo obvinený z členstva v ozbrojenej teroristickej organizácii bez dôkazov a stále je vo väzení;

H.  keďže z roku 2017 existujú početné správy o prípadoch mučenia a zlého zaobchádzania s osobami v policajnej väzbe, najmä s osobami, ktoré boli zadržané na základe zákona o boji proti terorizmu;

I.  keďže Turecko aj naďalej poskytuje útočisko najväčšiemu počtu utečencov na svete; keďže pretrváva vysoká miera detskej práce a mnoho detí z radov utečencov a žiadateľov o azyl nechodí do školy; keďže podľa nedávnych správ je v súčasnosti takmer pol milióna sýrskych detských utečencov do školy síce zapísaných, no najmenej 380 000 z nich školu nenavštevuje;

1.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad neprimeranými opatreniami prijatými počas výnimočného stavu po neúspešnom prevrate, ktorý zatiaľ nebol odvolaný, vrátane veľkého počtu zatknutí, prepúšťania, konfiškácií majetku a zintenzívnených represií voči slobode médií, ako aj neprimeraných zákazov webových stránok médií a sociálnych médií;

2.  pripomína, že zásady právneho štátu, slobody prejavu, slobody zhromažďovania a združovania, ako aj rozmanitosť a nezávislosť médií sú základnými prvkami demokratickej spoločnosti a že silné a nezávislé MVO sú ústrednými prvkami každého demokratického systému; zdôrazňuje, že Turecko sa musí usilovať o dosiahnutie čo najdemokratickejších noriem a postupov v súlade so záväzkami v oblasti ľudských práv podľa medzinárodných dohovorov o ľudských právach, ktorých je zmluvnou stranou;

3.  dôrazne odsudzuje zatýkanie občanov, novinárov, akademických pracovníkov a obhajcov ľudských práv EÚ v Turecku z neopodstatnených dôvodov a požaduje okamžité prepustenie Deniza Yücela, Tanera Kiliça, Osmana Kavalu a ďalších na základe zásady prezumpcie neviny, ako aj uplatňovanie vyšetrovacej väzby v súlade s Európskym dohovorom o ľudských právach; vyzýva tureckú vládu, aby obnovila fungovanie médií a aby sa zabezpečila, že tlač a iné médiá a všetky fyzické osoby sa budú môcť vyjadrovať k verejným otázkam a informovať verejnosť bez cenzúry a obmedzení;

4.  odsudzuje pokračujúce väznenie spolupredsedov strany HDP Selahattina Demirtaşa a Figena Yüksekdağa a ďalších opozičných poslancov, ako aj kurdských starostov obcí, a požaduje ich okamžité prepustenie počas trvania súdneho konania; odsudzuje nedávne rozhodnutie zbaviť Leylu Zanaovú poslaneckého mandátu, ako aj podobné predchádzajúce rozhodnutia týkajúce sa piatich ďalších poslancov za HDP; znovu pripomína solidaritu so zákonne zvolenými poslancami, ktorí sú zadržiavaní a zastrašovaní;

5.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad zatýkaním kritických hlasov v Turecku počas zarážajúceho vojenského zásahu s názvom Operácia Olive Branch v enkláve Afrin; pripomína, že umlčanie hlasov, ktoré sa vyslovujú proti vojenskému zásahu, zo strany Turecka je v rozpore s jeho vlastnými zákonmi a záväzkami podľa medzinárodného práva v oblasti ľudských práv;

6.  vyzýva tureckú vládu, aby dodržiavala a vykonávala komplexné turecké právne predpisy na ochranu náboženskej slobody a v plnom rozsahu dodržiavala rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva a odporúčania Benátskej komisie o slobode náboženského vyznania alebo viery, uľahčovala vrátenie príslušného cirkevného majetku a zabezpečila dodržiavanie riadneho procesu vo všetkých prípadoch s dosahom na právo na slobodu náboženského vyznania alebo viery; žiada, aby vláda začala dialóg s náboženskými menšinami na prekonanie predsudkov a riešila problémy v súlade s medzinárodnými právami a povinnosťami; naliehavo žiada vládu, aby prepustila pastora Andrewa Brunsona a aby mu umožnila vrátiť sa domov; vyzýva turecké orgány, aby reálne bojovali proti závažným prejavom antisemitizmu v spoločnosti;

7.  je znepokojený správami o prípadoch mučenia a zlého zaobchádzania s väzňami a vyzýva turecké orgány, aby splnili svoje povinnosti vyplývajúce z Európskeho dohovoru o ľudských právach a judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva;

8.  nabáda tureckú vládu, aby udeľovala pracovné povolenia a umožnila prístup k zdravotnej starostlivosti všetkým sýrskym utečencom a  zabezpečila prístup k vzdelaniu pre všetky sýrske deti;

9.  vyzýva delegáciu EÚ v Ankare, aby spolu s veľvyslanectvami členských štátov prevzala vedúcu úlohu pri zaistení koordinovanej pomoci a v prípade potreby poskytla verejnú podporu obhajcom ľudských práv, najmä formou monitorovania a pozorovania súdnych konaní a požadovaním povolení na návštevy väzňov;

10.  vyzýva Komisiu, Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a osobitného vyslanca pre presadzovanie slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ, aby systematicky nastoľovali otázku kresťanov a iných náboženských menšín ako neoddeliteľnú súčasť dialógu s Tureckom; vyzýva delegáciu EÚ v Ankare, aby systematicky vykonávala usmernenia EÚ o presadzovaní a ochrane slobody náboženského vyznania alebo viery prostredníctvom podpory miestnych cirkví a občianskej spoločnosti, verejných vyhlásení a návštev väznených príslušníkov náboženských menšín;

11.  trvá na tom, že podporovanie tureckých obhajcov ľudských práv a zástupcov občianskej spoločnosti má zásadný význam pre budúcnosť krajiny; opakuje svoju požiadavku, aby Komisia posúdila konkrétne možnosti zvýšenia podpory tureckej občianskej spoločnosti;

12.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Komisii, Rade, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, členským štátom a vláde a parlamentu Tureckej republiky.

(1)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0423.

(2)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0450.

(3)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0306.

Posledná úprava: 7. februára 2018Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia