Postup : 2018/2527(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-0084/2018

Predkladané texty :

B8-0084/2018

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 08/02/2018 - 12.10
CRE 08/02/2018 - 12.10
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0040

NÁVRH UZNESENIA
PDF 281kWORD 55k
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0082/2018
5.2.2018
PE614.393v01-00
 
B8-0084/2018

predložený na základe vyhlásenia podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku

v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku


o súčasnej situácii v oblasti ľudských práv v Turecku (2018/2527(RSP))


Bodil Valero, Rebecca Harms, Jordi Solé, Barbara Lochbihler, Ska Keller, Igor Šoltes, Josep-Maria Terricabras v mene skupiny Verts/ALE

Uznesenie Európskeho parlamentu o súčasnej situácii v oblasti ľudských práv v Turecku (2018/2527(RSP))  
B8‑0084/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, najmä uznesenia z 24. novembra 2016 o vzťahoch medzi EÚ a Tureckom(1), z 27. októbra 2016 o situácii novinárov v Turecku(2), a zo 14. apríla 2016 o správe o Turecku za rok 2015(3),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Federicy Mogheriniovej a komisára Johannesa Hahna, najmä z 2. februára 2018 o zrušení rozhodnutia súdu o prepustení predsedu tureckej pobočky Amnesty International Tanera Kılıҫa a zadržaní členov výkonného výboru tureckého lekárskeho združenia, a z 13. marca 2017 o stanovisku Benátskej komisie k zmenám tureckej ústavy a nedávnym udalostiam,

–  so zreteľom na siedmu výročnú správu o Turecku, ktorú Komisia zverejnila 6. septembra 2017,

–  so zreteľom na správu Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) z 10. marca 2017 o situácii v oblasti ľudských práv v juhovýchodnom Turecku,

–  so zreteľom na rokovací rámec EÚ pre Turecko z 3. októbra 2005,

–  so zreteľom na závery Rady z 18. júla 2016 o Turecku,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 231/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA II)(4),

–  so zreteľom na právo na slobodu prejavu zakotvené v Európskom dohovore o ľudských právach (EDĽP) a Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach, ktorých je Turecko zmluvnou stranou,

–  so zreteľom na memorandá komisára Rady Európy pre ľudské práva,

–  so zreteľom na vyhlásenie komisára Rady Európy pre ľudské práva z 26. júla 2016 o opatreniach prijatých počas výnimočného stavu v Turecku,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže po neúspešnom pokuse o štátny prevrat v júli 2016 a vyhlásení výnimočného stavu zakazujúcom verejné zhromaždenia a umožňujúcom prezidentovi vládnuť prostredníctvom dekrétov sa demokracia a právny štát v Turecku výrazne zhoršili;

B.  keďže policajné a súdne zastrašovanie, svojvoľné zadržiavanie, zákazy vycestovania a mnohé iné reštriktívne opatrenia sú aj naďalej zamerané na akékoľvek osoby podozrivé z príslušnosti k hnutiu Hizmet Fethulláha Gülena (štátnych zamestnancov a príslušníkov armády, akademických pracovníkov a učiteľov, podnikateľov aj bežných občanov) alebo z podpory kurdských hnutí, a hlasy a aktivistov organizácií občianskej spoločnosti kritických voči súčasnej vláde (novinárov, právnikov, akademikov, spisovateľov, umelcov a zástupcov mimovládnych organizácií);

C.  keďže od roku 2016 bolo viac ako 6 miliónov občanov predmetom súdneho alebo policajného vyšetrovania len na základe podozrenia, často v dôsledku pripomienok alebo vymieňania správ v sociálnych médiách; keďže z práce bolo prepustených viac ako 107 000 osôb bez riadneho procesu a keďže rok po vytvorení sedemčlennej komisie na riešenie odvolaní bolo preskúmaných menej ako 100 prípadov, z ktorých takmer všetky boli zamietnuté;

D.  keďže 12. januára 2018 trestné súdy v Istanbule rozhodli o pokračovaní väzby dvoch novinárov, Mehmet Altana a Şahina Alpaya, len niekoľko hodín po tom, ako ústavný súd rozhodol, že ich práva boli počas väzby porušené a nariadil ich prepustenie, čo dokazuje, že nezávislosť súdnictva v Turecku je narušená;

E.  keďže Turecko nariadilo blokovanie alebo zavretie webových stránok považovaných za kritické; keďže desiatky médií boli zavreté, tisíce novinárov a pracovníkov médií prišlo o prácu a mnohým ďalším bol zabavený ich majetok a/alebo im bol vydaný zákaz opustiť krajinu; keďže podľa organizácie Reportéri bez hraníc je v Turecku väznených viac než 300 novinárov a pracovníkov médií, čo z Turecka robí najväčšie väzenie pre pracovníkov médií na svete; keďže ušetrení neboli ani zahraniční novinári, čo dokazuje prípad nemeckého novinára Deniza Yücela (Die Welt), ktorý strávil bez obvinenia vo väzbe takmer rok; keďže nezávislé spravodajstvo a médiá v Turecku takmer neexistujú;

F.  keďže 11. januára 2018 turecký parlament hlasovaním zbavil kurdskú laureátku Sacharovovej ceny Leylu Zanaovú poslaneckého mandátu; keďže mandátu bolo predtým zbavených ďalších päť poslancov Ľudovej demokratickej strany (HDP); keďže v máji 2016 bola zrušená poslanecká imunita 55 z 59 poslancov Ľudovej demokratickej strany s cieľom umožniť ich stíhanie spolu s ostatnými opozičnými poslancami, čo je takmer jedna tretina Veľkého národného zhromaždenia Turecka (GNAT);

G.  keďže 8. decembra 2017 spolupredseda strany HDP Selahattin Demirtaş, ktorý bol spolu s kolegyňou Figen Yüksekdağovou vo vyšetrovacej väzbe viac ako rok, sa nemohol dostaviť na súd z bezpečnostných dôvodov a keďže sudca rozhodol, že by mal byť ponechaný vo väzbe až do ďalšieho pojednávania 14. februára 2018;

H.  keďže od júla 2016 boli zatknuté a/alebo z funkcie odvolané stovky kurdských politikov v juhovýchodnom Turecku vrátane starostov miest a vedúcich predstaviteľov politických strán v provinciách, a nahradené nominantmi ministerstva vnútra;

I.  keďže za zverejňovanie správ v sociálnych médiách kritizujúcich turecký vojenský zásah proti Kurdom v Sýrii bolo zadržaných viac než 300 tureckých občanov; keďže útok Turecka na Afrin a ofenzíva sýrskej vlády na Idlib spôsobujú vnútorné vysídlenie stoviek tisícov sýrskych občanov, ktorí utekajú k tureckým hraniciam a sú ešte viac traumatizovaní;

J.  keďže v Turecku bolo zrušených viac ako 300 mimovládnych organizácií a organizácií občianskej spoločnosti vrátane hlavnej MVO Gündem Çocuk pôsobiacej v oblasti práv detí, mimovládnych organizácií pre práva žien a organizácií pomáhajúcich vnútorne vysídleným osobám a utečencom, a mnohí členovia sú zatýkaní ako napr. mierový aktivista Osman Kavala, zakladateľ Medzinárodnej iniciatívy za mier a zmierenie, právnici Selçuk Kozağaçlı a Engin Gökoğlu z uznávanej organizácie Právnická kancelária pre občanov (People’s Law Office), ktorá zastupuje obete policajného násilia a iného porušovania ľudských práv zo strany štátnych úradníkov; keďže Engin Gökoğlu je tiež právnym zástupcom obidvoch známych učiteľov Nuriye Gülmenovej a Semiha Özakçu, ktorí takmer rok držia hladovku na protest proti prepusteniu z práce, a ktorých zdravotný stav sa nezvrátiteľne zhoršil; keďže 22. novembra 2017 istanbulský súd tiež rozhodol o predĺžení vyšetrovacej väzby Tanera Kılıça, predsedu tureckej pobočky Amnesty International, spolu s ďalšími kolegami a obhajcami ľudských práv;

K.  keďže v auguste 2016 Európsky výbor Rady Európy na zabránenie mučeniu a neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu navštívil zariadenia určené na zaistenie v Turecku a svoje zistenia oznámil tureckým orgánom v novembri 2016; keďže však turecká vláda dodnes nezverejnila túto správu ani žiadne informácie týkajúce sa počtu sťažností alebo vyšetrovaní obvinení z mučenia alebo zlého zaobchádzania;

L.  keďže mnohé otázky týkajúce sa presného vývoja udalostí z 15. júla 2016 zostávajú dodnes neobjasnené a keďže v prípade tisícov vyšetrovaných tureckých občanov neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by ich spájali s neúspešným pokusom o prevrat;

M.  keďže vyhlásenie časovo obmedzeného výnimočného stavu po pokuse o štátny prevrat možno odôvodniť potrebou chrániť demokratické inštitúcie, obnoviť stabilitu a bezpečnosť v krajine a postaviť páchateľov prevratu pred spravodlivosť; keďže však uložené obmedzenia v Turecku idú ďaleko nad rámec obmedzení, ktoré sú prípustné podľa medzinárodného práva v oblasti ľudských práv, a predstavujú zjavné zneužitie zákonov o výnimočnom stave;

1.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad prebiehajúcim zhoršovaním základných slobôd a zásad právneho štátu v Turecku; odsudzuje svojvoľné zadržiavanie a súdne a administratívne obťažovanie a prenasledovanie desiatok tisíc tureckých občanov považovaných za kritických voči Erdoganovej vláde a obvinených z prepojení na Gülenovo hnutie Hizmet, ktoré turecká vláda považuje za zodpovedné za pokus o štátny prevrat, alebo na kurdské politické skupiny, ktoré sú súhrnne označované za vykonávateľov teroristických činov;

2.  vidí čoraz viac dôkazov o tom, že oddelenie moci v Turecku prestalo existovať;

3.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že 18. januára 2018 turecký parlament už šiesty krát predĺžil výnimočný stav, a vyzýva na jeho zrušenie;

4.  vyzýva na okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých osôb, ktoré sú svojvoľne zadržiavané a obvinené z teroristickej činnosti vzhľadom na to, že neexistujú žiadne spoľahlivé dôkazy o trestných činoch; je mimoriadne znepokojený opätovným zatknutím predsedu tureckej pobočky Amnesty International Tanera Kılıҫa 1. februára 2018, ktoré nariadil ten istý súd po tom, ako iný súd zmenil rozhodnutie, ktorým bolo nariadené jeho podmienečné prepustenie v predchádzajúci deň, čo ukazuje, do akej miery je turecký právny systém nefunkčný;

5.  pripomína Turecku, že pre kandidátske krajiny EÚ by mali platiť rovnaké základné pravidlá ako pre členské štáty, najmä dodržiavanie zásad právneho štátu a ľudských práv vrátane práva na spravodlivý súdny proces, a vyzýva turecké orgány, aby opäť dodržiavali zásadu prezumpcie neviny; rovnako pripomína zásadu zákazu diskriminácie menšín, najmä Kurdov a Rómov, ktorí majú rovnaké právo na prejavenie svojej kultúry a prístup k sociálnej starostlivosti;

6.  odsudzuje nedávne rozhodnutie zbaviť Leylu Zanaovú jej poslaneckého mandátu a podobné predchádzajúce rozhodnutia týkajúce sa poslancov Ľudovej demokratickej strany, a vyzýva na ich bezodkladné opätovné vymenovanie; vyjadruje solidaritu zákonne zvoleným poslancom, ktorí sú zadržiavaní a zastrašovaní, a vyzýva na rešpektovanie ich mandátu a práva na riadnu obhajobu pred súdom, a na ich prepustenie;

7.  kritizuje svojvoľné nahradenie miestnych volených zástupcov, čo ešte viac podkopáva demokratickú štruktúru Turecka;

8.  vyjadruje vážne znepokojenie nad zásahom Turecka v Afrine (v Sýrii), ktorý bol až doteraz ušetrený násilného konfliktu a bol útočiskom stoviek tisícov vnútorne vysídlených osôb z iných oblastí v Sýrii, a odsudzuje ho; naliehavo vyzýva Turecko, aby ofenzívu zastavilo;

9.  vyjadruje solidaritu viac ako 100 000 úradníkom, ktorí boli prepustení z verejnej služby, konštatuje, že existujúce mechanizmy odvolania v Turecku nepredstavujú účinný vnútroštátny prostriedok nápravy, a očakáva, že Európsky súd pre ľudské práva v tejto záležitosti prijme v krátkom čase stanovisko;

10.  vyjadruje poľutovanie nad nedávnym zákazom podujatí, ktoré organizujú združenia LGBTI, a odsudzuje najmä plošný zákaz všetkých podujatí LGBTI v Ankare; odsudzuje policajné a súdne prenasledovanie, stíhanie a svojvoľné zatýkania aktivistov za práva LGBTI; je preto hlboko znepokojený hladovkou Direny Coşkunovej a vyzýva príslušné inštitúcie, aby zabezpečili jej dobré zdravotné a životné podmienky; dôrazne odsudzuje nedávne zadržanie Aliho Erola, spoluzakladateľa Kaos GL a ďalších; zdôrazňuje, že ide o porušenie práva na slobodu prejavu a slobodu zhromažďovania zakotvené v článkoch 26, 33 a 34 tureckej ústavy, ako aj v článkoch 19 a 21 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach; vyzýva turecké orgány, aby okamžite odvolali tento zákaz a obnovili právo na slobodu prejavu a slobodu zhromažďovania; trvá na tom, že všetci tí, ktorí sú zapojení do trestných činov z nenávisti, ako sú vraždy transrodových žien z nenávisti, sa musia za svoje činy zodpovedať a musia im byť vymerané primerané tresty v súlade so zákonom;

11.  vyzýva tureckú vládu, aby zverejnila správu Európskeho výboru Rady Európy na zabránenie mučeniu a neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z novembra 2016;

12.  vyzýva delegáciu EÚ v Ankare, aby spolu s veľvyslanectvami členských štátov prevzala vedúcu úlohu a poskytovala koordinačnú podporu a v prípade potreby verejnú podporu tureckým občanom zadržiavaným na základe právnych predpisov výnimočného stavu bez dôkazov o akomkoľvek previnení, najmä obhajcom ľudských práv, poslancom parlamentu a novinárom, ale aj osobám obvineným z priamej účasti na pokuse o prevrat, prostredníctvom monitorovania a pozorovania súdnych procesov, žiadaním o povolenia o návštevy väzníc a vydávaním vyhlásení adresovaných tureckým orgánom na všetkých úrovniach;

13.  požaduje zmrazenie účasti GNAT na podporných parlamentných činnostiach EÚ, a to dovtedy, kým bude zrušená imunita takmer všetkých poslancov opozičnej strany HDP a bude prebiehať ich následné trestné stíhanie;

14.  je presvedčený, že modernizácia colnej únie medzi EÚ a Tureckom bude čeliť neprekonateľným prekážkam, pokiaľ v Turecku nebudú platiť zásady právneho štátu, ako aj nezávislosť a nestrannosť súdnictva;

15.  pripomína svoju výzvu adresovanú Komisii, aby pri preskúmaní finančných prostriedkov z IPA zohľadnila vývoj v Turecku a posúdila konkrétne návrhy, ako zvýšiť podporu pre tureckú občiansku spoločnosť; zdôrazňuje, že žiadne prostriedky by sa nemali poskytovať na projekty, ktoré riadia turecké ministerstvá priamo zapojené do rozkladania právneho štátu alebo zodpovedné zaň, ako je ministerstvo spravodlivosti;

16.  pripomína svoju výzvu, aby sa prístupové rokovania s Tureckom formálne pozastavili, pokiaľ sa ústavné reformy, ktoré navrhla vláda a ktoré boli schválené v referende, budú vykonávať bez zmien, vzhľadom na to, že nová ústava by nebola v súlade s kodanskými kritériami a znamenala by, že tureckí zákonodarcovia sa už nesnažia o začlenenie do EÚ;

17.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Turecka.

(1)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0450.

(2)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0133.

(3)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0423.

(4)

Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 11.

Posledná úprava: 7. februára 2018Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia