Postup : 2018/2527(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-0091/2018

Predkladané texty :

B8-0091/2018

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 08/02/2018 - 12.10
CRE 08/02/2018 - 12.10
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0040

NÁVRH UZNESENIA
PDF 291kWORD 53k
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0082/2018
5.2.2018
PE614.400v01-00
 
B8-0091/2018

predložený na základe vyhlásenia podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku

v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku


o súčasnej situácii v oblasti ľudských práv v Turecku (2018/2527(RSP))


Kati Piri, Victor Boştinaru, Elena Valenciano, Knut Fleckenstein v mene skupiny S&D

Uznesenie Európskeho parlamentu o súčasnej situácii v oblasti ľudských práv v Turecku (2018/2527(RSP))  
B8‑0091/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Turecku, najmä na uznesenie z 27. októbra 2016 o situácii novinárov v Turecku(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2017 o správe Komisie o Turecku za rok 2016(2),

–  so zreteľom na správu Komisie o Turecku za rok 2016,

–  so zreteľom na správu predsedu Komisie Jeana-Clauda Junckera o stave Únie z 13. septembra 2017,

–  so zreteľom na vyhlásenie o najnovšom vývoji v Turecku, ktoré vydala podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Federica Mogheriniová spoločne s komisárom pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení Johannesom Hahnom 2. februára 2018, na ich vyhlásenie zo 14. júla 2017 vydané rok po pokuse o štátny prevrat v Turecku a na ich vyhlásenie z 13. marca 2017 o stanovisku Benátskej komisie k novelám ústavy Turecka a o najnovších udalostiach,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť z 8. júna 2017 o údajnom zadržaní Tanera Kiliça, predsedu organizácie Amnesty International v Turecku, z 8. júla 2017 o zadržaní ochrancov ľudských práv na tureckom ostrove Büyükada a z 26. októbra 2017 o pokračujúcom porušovaní ľudských práv v Turecku,

–  so zreteľom na písomné pripomienky, ktoré komisár Rady Európy pre ľudské práva predložil 2. novembra 2017 Európskemu súdu pre ľudské práva v súvislosti so súborom dvanástich sťažností týkajúcich sa slobody prejavu a práva na slobodu a bezpečnosť poslancov v Turecku, a na jeho pripomienky z 10. októbra 2017 v súvislosti so súborom desiatich sťažností týkajúcich sa slobody prejavu a práva na slobodu novinárov v Turecku,

–  so zreteľom na skutočnosť, že medzi základné hodnoty EÚ patria zásady právneho štátu a dodržiavania ľudských práv a že riadne fungovanie súdneho systému a dodržiavanie základných práv sú mimoriadne dôležité pre kandidátske krajiny, ako je Turecko, a mali by byť prioritou;

–  so zreteľom na právo na slobodu prejavu zakotvené v Európskom dohovore o ľudských právach (EDĽP) a Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach, ktorých je Turecko zmluvnou stranou,

–  so zreteľom na Súbor zásad na ochranu všetkých osôb vystavených akejkoľvek forme zaistenia alebo uväznenia, ktorý bol prijatý rezolúciou Valného zhromaždenia OSN 43/173 9. decembra 1988,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Parlament dôrazne odsúdil pokus o prevrat, ku ktorému došlo 15. júla 2016; keďže výnimočný stav je v súčasnosti využívaný na umlčanie disentu a presahuje rámec legitímnych opatrení na boj proti ohrozeniu národnej bezpečnosti; keďže podľa medzinárodného práva musia byť prijímané núdzové opatrenia potrebné a primerané čo do rozsahu a trvania a využívané iba v prípade skutočného ohrozenia národa; keďže turecké orgány zneužili opatrenia výnimočného stavu na zavedenie plošných zákazov, svojvoľné zatýkanie a obmedzovanie slobody prejavu a zhromažďovania; keďže tieto opatrenia oslabili ochranu pred zlým zaobchádzaním a právo na spravodlivý proces a súčasne umožnili vláde obísť parlamentnú a súdnu kontrolu; keďže podľa organizácie Human Rights Watch bol rad právnych úkonov vykonaný bez toho, aby existovali dôkazy o účasti obvinených v neúspešnom pokuse o štátny prevrat;

B.  keďže zadržaní ochrancovia ľudských práv, politickí aktivisti, právnici, novinári a ďalší intelektuáli sú často neprávom obviňovaní z „členstva v ozbrojenej teroristickej organizácii“ alebo z „podpory ozbrojenej teroristickej organizácie“; keďže podľa oficiálnych štatistík tureckého ministerstva spravodlivosti bola v roku 2016 podaná žaloba pre „urážku prezidenta“ na 4 187 osôb v zmysle článku 299 tureckého trestného zákonníka, 482 súdnych konaní bolo začatých na základe obvinenia z „urážky tureckého národa“ vo zmysle článku 301 tohto zákonníka a 17 322 osôb bolo obvinených z propagácie nezákonných organizácií; keďže 148 signatárom petície Akademici za mier hrozí obvinenie zo šírenia „teroristickej propagandy“ a v máji 2018 ich čaká súdne konanie;

C.  keďže neprimerané opatrenia, ktoré boli prijaté po vyhlásení výnimočného stavu, vo forme zadržiavania, prepúšťania, zatýkania a zabavenia majetku, neboli namierené len proti tisícom údajných členov či priaznivcov hnutia Gülen, ktoré údajne stálo za pokusom o štátny prevrat, vrátane 50 000 osôb vzatých do vyšetrovacej väzby, ale aj proti disidentom vo všeobecnosti a najmä proti členom opozičných politických strán; keďže tisíce ďalších osôb boli vzaté do väzby z dôvodu údajného napojenia na teroristické organizácie, ako je Strana kurdských pracujúcich (PKK); keďže prípady, ktoré preskúmala organizácia Amnesty International, neboli podložené dôveryhodnými dôkazmi o podiele jednotlivcov na trestných činoch, čo nasvedčuje tomu, že mnohí alebo väčšina z tých, ktorí sú vo vyšetrovacej väzbe, boli vzatí do väzby svojvoľne; keďže žiadosti o prepustenie z vyšetrovacej väzby sa paušálne zamietajú a súdy systematicky nedodržiavajú zásadu prezumpcie neviny;

D.  keďže podľa informácií Európskej federácie novinárov je po pokuse o prevrat z 15. júla 2016 vo väzení stále najmenej 148 novinárov a spisovateľov, z ktorých je väčšina zadržiavaných bez akékoľvek obvinenia a mnohí nemajú prístup k právnemu zástupcovi; keďže Reportéri bez hraníc označili Turecko v roku 2017 za „najväčšiu svetovú väznicu pracovníkov médií“; keďže reštriktívna a zastrašujúca atmosféra, ktorá vznikla v dôsledku rastúcej vlny prenasledovania novinárov, spisovateľov, užívateľov sociálnych médií a ďalších občanov, a to aj mladistvých, za „urážku prezidenta“, vedie k väčšej autocenzúre; keďže niektorým zadržiavaným novinárom je upierané právo na právneho zástupcu, sú väznení v neľudských podmienkach a sú vystavení vyhrážkam a zlému zaobchádzaniu;

E.  keďže podľa Amnesty International ukončili turecké orgány po pokuse o prevrat činnosť viac ako 160 prevádzkovateľov vysielania, vydavateľov novín a časopisov, vydavateľstiev a distribučných firiem; keďže takisto podľa údajov organizácie Amnesty International bola na základe vyhlásenia výnimočného stavu ukončená činnosť stoviek organizácií občianskej spoločnosti vrátane hlavných mimovládnych organizácií, ktoré poskytovali pomoc vnútorne vysídleným osobám a utečencom a mimovládnym organizáciám obhajujúcim práva detí a žien; keďže tieto ostré zákroky majú výrazný vplyv na občiansku spoločnosť;

F.  keďže Amnesty International ďalej uvádza, že turecké orgány prepustili od júla 2016 107 000 osôb z pracovného procesu; keďže od júla 2016 bolo podaných viac ako 100 000 sťažnosti na turecký ústavný súd, ktorý vyhlásil, že nie je príslušný vo veciach patriacich do pôsobnosti dekrétu o výnimočnom stave; keďže vyšetrovacia komisia pre postupy počas výnimočného stavu, zriadená na odporúčanie Rady Európy, dostala k 18. januáru 2018 104 789 podnetov a doteraz vydala rozhodnutie iba v 3 110 prípadoch, ktoré neboli dosiaľ zverejnené; keďže Turecko teda zatiaľ nezaviedlo ani žiadny iný druh rýchleho a účinného odvolacieho konania; keďže väčšina prepustených osôb nemôže pokračovať v práci vo svojej profesii ani opustiť krajinu, pretože ich cestovné pasy boli zneplatnené, takže sa spoločne so svojimi rodinami ocitajú v zúfalej situácii a čakajú na nápravu;

G.  keďže turecké odborové zväzy uvádzajú závažné obvinenia z početných prípadov prepustení zo zamestnania, obťažovania, odvetných akcií, zatýkania a útokov polície na odborárov pri ich legitímnej odborárskej činnosti; keďže po pokuse o prevrat, ku ktorému došlo 15. júla, bola na základe rozhodnutia o údajnom napojení na teroristické organizácie ukončená činnosť dvoch odborových zväzov a ich 19 členských organizácií, ktoré zahŕňajú takmer 50 000 pracovníkov organizovaných v odboroch; keďže odborom bolo zabránené v usporiadaní značného počtu protestov a demonštrácií, čím boli neprimerane obmedzené ich práva;

H.  keďže súdnictvu chýba nezávislosť a nestrannosť; keďže v posledných rokoch bola posilnená kontrola výkonnej moci nad súdnictvom a prokuratúrou, vzrástol počet zatknutí, prepustení a svojvoľných presunov sudcov a prokurátorov a neustávajú útoky na právnikov; keďže v roku 2017 bolo zadržaných 47 právnikov; keďže približne štvrtina sudcov a prokurátorov, čo predstavuje viac ako 4 000 osôb, bola prepustená, pričom mnohí z nich boli zatknutí a niektorým bol zabavený majetok; keďže tieto udalosti vážne ohrozujú nezávislosť a integritu tureckého súdnictva;

I.  keďže podľa údajov Združenia pre ľudské práva za prvých 11 mesiacov roka 2017 čelilo mučeniu a zlému zaobchádzaniu 2 278 osôb; keďže v 428 prípadoch boli ľudia v zadržaní zbití alebo sa stretli s inými druhmi zlého zaobchádzania a 1 855 osôb bolo vystavených mučeniu či zlému zaobchádzaniu mimo väzenského zariadenia, a to v spojitosti s verejnými zhromaždeniami a manifestáciami, pri ktorých zasahovali bezpečnostné sily;

J.  keďže na juhovýchode krajiny panuje stále mimoriadne znepokojivá situácia; keďže v rámci bezpečnostných zásahov bolo údajne zabitých približne 2 500 ľudí a od júla 2015 došlo podľa odhadov k vysídleniu pol milióna obyvateľov; keďže v ozbrojených konfliktoch rozšírených po celej krajine prišlo za prvých 11 mesiacov roku 2017 o život spolu 695 ľudí, z toho 183 vojakov, policajtov a členov dedinských hliadok, 460 ozbrojencov a 52 civilistov; keďže mnoho zákonov prijatých v roku 2016, napríklad zákon č. 6722 o právnej ochrane bezpečnostných zložiek zúčastnených na boji proti teroristickým organizáciám, nastolilo atmosféru „systémovej beztrestnosti“ bezpečnostných zložiek; keďže miestni prokurátori vytrvalo odmietajú začať vyšetrovanie údajného zabíjania a nezávislým pozorovateľom je zamietnutý vstup do príslušných oblastí; keďže 68 kurdských starostov je stále vo väzení; keďže v úradnom vestníku z 24. decembra 2017 boli zverejnené dva dekréty týkajúce sa výnimočného stavu, ktoré okrem iného zaviedli „oslobodenie od trestnej zodpovednosti pre civilistov konajúcich s cieľom potlačiť pokus o štátny prevrat a teroristické činy“;

K.  keďže medzi zadržanými novinármi a aktivistami v oblasti ľudských práv je napríklad nemecko-turecký novinár Deniz Yücel, fínsko-turecká reportérka Ayla Albayraková, ktorá bola odsúdená v neprítomnosti, akademik a redaktor Mehmet Altan, novinár Şahin Alpay a rad novinárov a zamestnancov denníka Cumhuriyet vrátane Ahmeta Şıka;

L.  keďže po prijatí ústavnej novely, ktorou bola zrušená poslanecká imunita mnohých poslancov, bol s radom opozičných poslancov, ktorí legitímne uplatňovali právo na slobodu prejavu, začatý súdny proces a mnohí boli zadržaní na základe obvinení súvisiacich s terorizmom a iných obvinení; keďže 10 poslancov je stále zadržiavaných vrátane spolupredsedov Demokratickej strany ľudu Figena Yuksekdaga a Selahattina Demirtasa a poslanca Republikánskej ľudovej strany Enisa Berberoglua a 6 poslancov bolo zbavených poslaneckého mandátu, medzi nimi aj laureátka Sacharovovej ceny Leyla Zanaová;

M.  keďže v júli 2017 turecké orgány zatkli 10 ľudskoprávnych aktivistov („Istanbulskú desiatku“), z ktorých dvaja sú stále vo väzení a osem bolo prepustených na kauciu; keďže istanbulský súd zrušil 1. februára 2018 svoje rozhodnutie prepustiť Tanera Kılıça, riaditeľa tureckej pobočky Amnesty International, ktorý je naďalej vo vyšetrovacej väzbe;

N.  keďže 18. októbra 2017 bol zatknutý jeden z vedúcich predstaviteľov občianskej spoločnosti v Turecku Osman Kavala, ktorý je odvtedy zadržiavaný na základe obvinenia z „pokusu o zvrhnutie vlády“, keďže v decembri 2013 podporil protesty v parku Gezi;

O.  keďže pokračujú tvrdé zákroky proti politickému disentu prostredníctvom sociálnych médií; keďže 573 osôb vrátane aktivistov Nurcana Baysala a členov výkonného výboru Tureckej asociácie lekárov bolo zadržaných, pretože na sociálne médiá vkladali príspevky, ktoré kritizovali vojenskú inváziu tureckej vlády do sýrskej enklávy Afrin;

P.  keďže od júla 2016 bola ukončená činnosť najmenej 55 organizácií zaoberajúcich sa právami žien; keďže 19. novembra 2017 rozhodol úrad ankarského guvernéra o zavedení časovo neobmedzeného zákazu všetkých podujatí organizovaných organizáciami osôb LGBTI;

1.  opakuje, že dôrazne odsudzuje pokus o prevrat, ku ktorému došlo 16. júla 2016, a vyjadruje solidaritu s občanmi Turecka; uznáva, že právom a úlohou tureckej vlády je prijať kroky s cieľom postaviť páchateľov pred súd a súčasne zaručiť dodržiavanie zásad právneho štátu a práva na spravodlivý proces; zdôrazňuje však, že neúspešný pokus o vojenský prevrat je v súčasnosti zneužívaný na neprimerané a nezákonné kroky a opatrenia, ktorými sa ešte viac potláča legitímna a nenásilná opozícia a médiám a občianskej spoločnosti sa bráni v pokojnom uplatňovaní slobody prejavu;

2.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad prebiehajúcim zhoršovaním základných práv a slobôd a zásad právneho štátu v Turecku a absenciou nezávislého súdnictva v krajine; odsudzuje využívanie svojvoľného zadržiavania, súdnej šikany a obťažovania správnymi orgánmi na prenasledovanie desaťtisícov ľudí vrátane ochrancov ľudských práv, členov nezávislých organizácií občianskej spoločnosti, právnikov, sudcov, politických aktivistov, pracovníkov médií, odborárov a akademických pracovníkov; naliehavo vyzýva turecké orgány, aby okamžite a bezpodmienečne prepustili všetky osoby, ktoré sú zadržiavané len preto, že vykonávali svoju legitímnu prácu a využívali svoje právo na slobodu prejavu a združovania, a sú zadržiavané bez presvedčivých dôkazov o trestnej činnosti; vyzýva na zrušenie výnimočného stavu v tejto krajine, ako aj vyhlášok týkajúcich sa tohto stavu;

3.  zdôrazňuje, že novinári by nemali byť zadržiavaní na základe obsahu ich novinárskej práce alebo údajnej politickej príslušnosti; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby bolo zadržiavanie osôb vo vyšetrovacej väzbe výnimkou; vyslovuje poľutovanie nad uplatňovaním mimoriadnych opatrení aj na zastrašovanie rodinných príslušníkov novinárov a ochrancov ľudských práv, ktorí utiekli do zahraničia alebo sa skrývajú, a to okrem iného tak, že sú zneplatnené ich cestovné pasy alebo sú dočasne zadržaní;

4.  vyzýva tureckú vládu, aby všetkým osobám, proti ktorým boli podniknuté reštriktívne opatrenia, poskytla zodpovedajúce a účinné prostriedky nápravy a umožnila súdne preskúmanie v súlade so zásadou právneho štátu; zdôrazňuje, že prezumpcia neviny je v každom právnom štáte jednou zo základných zásad; vyjadruje poľutovanie nad prísnymi obmedzeniami prístupu zadržiavaných osôb k právnym zástupcom; naliehavo vyzýva Turecko, aby revidovalo charakter „vyšetrovacej komisie pre postupy výnimočného stavu“ takým spôsobom, aby sa stala silnou a nezávislou komisiou, ktorá bude schopná zaistiť individuálne prešetrenie všetkých prípadov, efektívne spracovať obrovské množstvo žiadostí, ktoré dostane, a zabezpečiť, aby sa súdne preskúmanie neprimerane nezdržiavalo; nalieha na vyšetrovací výbor, aby zverejňoval svoje rozhodnutia; keďže k tomu nedochádza, vyzýva turecké úrady, aby prepusteným zamestnancom umožnili návrat na ich pracovné miesta, obnovili ich sociálne práva a aby odborom umožnili výkon legitímnej odborovej činnosti; vyjadruje solidaritu všetkým, ktorí boli prepustení zo svojich pozícií bez toho, aby mali možnosť brániť sa, ako napríklad Nuriye Gulmenová a Semih Ozakca, ktorí začali po uvoľnení z akademických funkcií hladovku a ktorých žiadosti o preskúmanie ich prípadov vyšetrovacia komisia zamietla 26. januára 2018;

5.  poukazuje na to, že terorizmus znamená pre občanov Turecka aj naďalej priamu hrozbu, a zdôrazňuje, že je dôležité posilniť existujúcu spoluprácu medzi EÚ a Tureckom s cieľom účinne čeliť hrozbe terorizmu; opakuje však, že široko definované turecké právne predpisy na boj proti terorizmu by nemali byť využívané na trestanie občanov a médií za uplatňovanie práva na slobodu prejavu; v tejto súvislosti odsudzuje zadržanie najmenej 146 akademických pracovníkov verejných aj súkromných univerzít v Istanbule, ktorí podpísali petíciu Akademici za mier, a začatie súdnych konaní s nimi a rovnako odsudzuje poslednú vlnu zatýkania novinárov, aktivistov, lekárov a bežných občanov za vyjadrenie nesúhlasu s tureckým vojenským zásahom v Afrine;

6.  je hlboko znepokojený podmienkami zadržiavania a vyzýva turecké orgány, aby dôkladne vyšetrili informácie o závažných prípadoch zlého zaobchádzania s väzňami, ktoré poskytlo niekoľko ľudskoprávnych organizácií; opäť pripomína svoju výzvu na zverejnenie správy Výboru na zabránenie mučeniu Rady Európy a požaduje, aby bol každý, kto sa previnil porušovaním ľudských práv, braný na zodpovednosť a potrestaný; naliehavo vyzýva turecké orgány, aby národným a medzinárodným pozorovateľom umožnili monitorovanie podmienok v detenčných zariadeniach;

7.  je vážne znepokojený skutočnosťou, že na základe nariadenia výkonnej moci vydaného za výnimočného stavu bola ukončená činnosť viac ako 160 médií; odsudzuje politický tlak vyvíjaný na novinárov a pokusy tureckých orgánov o zatknutie, zastrašenie a vyhostenie zahraničných korešpondentov; naliehavo vyzýva na okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých osôb, ktoré sú zadržiavané bez dôkazov, vrátane občanov EÚ, ako je nemecký novinár Deniz Yücel, ktorý je väznený už rok, z toho deväť mesiacov v izolácii, bez toho, aby proti nemu bolo vznesené formálne obvinenie, a fínska novinárka z denníka Wall Street Journal Ayla Albayraková, ktorá bola obvinená z terorizmu a v októbri 2017 odsúdená v neprítomnosti na 25 mesiacov väzenia za zverejnenie článku o situácii v juhovýchodnom Turecku; víta skutočnosť, že niektorí novinári a pracovníci opozičného denníka Cumhuriyet boli po niekoľkomesačnom väznení prepustení, a zároveň vyzýva na okamžité prepustenie štyroch pracovníkov toho istého denníka, ktorí sú stále vo väzení, t. j. výkonného riaditeľa Akina Atalaya, šéfredaktora Murata Sabuncua, investigatívneho novinára Ahmeta Şıka a účtovníka Emreho Ipera, a všetkých ostatných novinárov, ktorí sú v Turecku zadržiavaní na základe politicky motivovaných obvinení;

8.  je veľmi znepokojený radikálnymi zásahmi proti organizáciám občianskej spoločnosti v Turecku, pri ktorých bolo na základe dekrétov o výnimočnom stave ukončené pôsobenie 1 125 združení a 41 nadácií, a najmä zatknutím jedného z popredných predstaviteľov MVO Osmana Kavalu; odsudzuje výroky prezidenta Erdogana, v ktorých Kavalu označil za „agenta“ a „červeného Sorosa Turecka“, hoci zatiaľ nebol z ničoho obžalovaný; naliehavo vyzýva tureckú vládu, aby Kavalu prepustila, pretože v jeho prípade išlo o spolitizované a svojvoľné zatknutie; je hlboko znepokojený skutočnosťou, že politici aj naďalej verejne odsudzujú novinárov, redaktorov, akademických pracovníkov a ochrancov ľudských práv za ich kritické postoje a zastrašujú ich; mimoriadne ho znepokojuje nárast nenávistných verbálnych prejavov verejných činiteľov vrátane vysokopostavených predstaviteľov štátu;

9.  kritizuje vyhlásenie úradu ankarského guvernéra z 19. novembra 2017, v ktorom oznámil rozhodnutie zakázať na neobmedzený čas všetky akcie organizované organizáciami osôb LGBTI a ktoré bolo vydané po tom, čo úrad trikrát za sebou zakázal pochod Istanbul Pride a ďalšie pochody tohto typu na území Turecka; vyjadruje poľutovanie nad tým, že po tomto vyhlásení zakázali aj ďalšie regióny podujatia komunity LGBTI; zdôrazňuje, že ide o hrubé porušenie práva na slobodu prejavu a slobodu zhromažďovania, ktoré sú zaručené v článkoch 26, 33 a 34 tureckej ústavy, ako aj v článkoch 19 a 21 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (ICCPR); vyzýva turecké úrady, aby tento zákaz bezodkladne odvolali a prepustili nedávno zatknutého aktivistu LGBTI Aliho Erola;

10.  je hlboko znepokojený skutočnosťou, že na právnikov, sudcov a prokurátorov je neustále vyvíjaný silný politický tlak, a to aj v podobe prepúšťania zo zamestnania a zatýkania; vyzýva Turecko, aby obnovilo a zaviedlo všetky právne záruky, ktorými by zabezpečilo úplné rešpektovanie nezávislosti súdnictva, a aby bezodkladne vykonalo odporúčania Benátskej komisie;

11.  dôrazne odsudzuje rozhodnutie tureckého parlamentu zbaviť veľký počet poslancov poslaneckej imunity, ktoré je v rozpore s ústavou a ktoré nedávno umožnilo zatknutie desiatich opozičných poslancov vrátane spolupredsedov Demokratickej strany ľudu Figena Yuksekdaga a Selahattina Demirtasa a zrušilo poslanecký mandát šiestich opozičných poslancov, ako posledný aj mandát laureátky Sacharovovej ceny Leyly Zanaovej; opakovane vyjadruje solidaritu legitímne zvoleným poslancom, ktorí sú zadržiavaní a zastrašovaní, a vyzýva na rešpektovanie ich mandátu a ich práva na riadnu obhajobu pred súdom a na ich prepustenie; odsudzuje uväznenie 68 kurdských starostov; odsudzuje svojvoľné dosadenie iných osôb do funkcií miestnych zvolených zástupcov, ktoré ďalej oslabuje demokratický systém Turecka;

12.  vyjadruje vážne znepokojenie nad situáciou na juhovýchode Turecka, najmä v oblastiach, v ktorých bol zavedený zákaz vychádzania a v ktorých sa nadmerne využíva násilie a sú uplatňované kolektívne tresty; naliehavo vyzýva Turecko, aby vypracovalo plán na účinnú reintegráciu pol milióna vnútorne vysídlených osôb; opakuje, že odsudzuje násilie, ku ktorému sa opätovne uchýlila strana PKK, ktorú EÚ vedie od roku 2002 na zozname teroristických organizácií, a naliehavo ju vyzýva, aby zložila zbrane a na presadenie svojich požiadaviek používala mierové a demokratické prostriedky; pripomína, že turecká vláda nesie zodpovednosť za ochranu všetkých svojich občanov; vyjadruje poľutovanie nad rozsiahlym vyvlastňovaním, a to aj vyvlastňovaním majetku, ktorý patrí obciam; je presvedčený, že iba spravodlivé politické riešenie kurdskej otázky môže priniesť tejto oblasti aj celému Turecku udržateľnú stabilitu a prosperitu, a preto vyzýva obe strany, aby opäť zasadli k rokovaciemu stolu;

13.  je vážne znepokojený fungovaním právneho systému v Turecku po tom, čo trestný súd v Istanbule rozhodol ponechať vo väzbe dvoch väznených novinárov Mehmeta Altana a Sahina Alpaya, hoci ústavný súd žiadal o ich prepustenie s odôvodnením, že v čase zadržiavania vo väzbe boli porušované ich práva; podporuje výzvu podpredsedníčky/vysokej predstaviteľky Mogheriniovej a komisára Hahna, v ktorej sa uvádza, že EÚ očakáva od tureckých orgánov, že zabezpečia vykonanie rozhodnutia ústavného súdu z 11. januára 2018 a bezodkladné prepustenie príslušných novinárov; vyjadruje hlboké poľutovanie nad nedávnym opätovným zatknutím predsedu tureckej pobočky Amnesty International Tanera Kılıça, ktoré mnohí považujú za justičnú frašku, a vyzýva na zrušenie jeho obvinenia aj obvinenia spoluobžalovaných osôb, lebo proti nim doteraz neboli predložené žiadne konkrétne dôkazy;

14.  naliehavo vyzýva vysokú predstaviteľku, ESVČ, Komisiu a členské štáty, aby pri rokovaniach s tureckými partnermi naďalej poukazovali na situáciu zadržiavaných ochrancov ľudských práv, politických aktivistov, právnikov, novinárov a akademikov a podporovali ich diplomaticky aj politicky, a to aj prostredníctvom pozorovania súdnych konaní a sledovania jednotlivých prípadov;

15.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a prezidentovi, vláde a parlamentu Turecka.

(1)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0423.

(2)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0306.

Posledná úprava: 7. februára 2018Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia