Postup : 2018/2527(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-0092/2018

Predkladané texty :

B8-0092/2018

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 08/02/2018 - 12.10
CRE 08/02/2018 - 12.10
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0040

NÁVRH UZNESENIA
PDF 282kWORD 55k
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0082/2018
5.2.2018
PE614.401v01-00
 
B8-0092/2018

predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku

v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku


o súčasnej situácii v oblasti ľudských práv v Turecku (2018/2527(RSP))


Nadja Hirsch, Petras Auštrevičius, Beatriz Becerra Basterrechea, Izaskun Bilbao Barandica, Dita Charanzová, Gérard Deprez, Marian Harkin, Ivan Jakovčić, Patricia Lalonde, Louis Michel, Javier Nart, Urmas Paet, Maite Pagazaurtundúa Ruiz, Jozo Radoš, Frédérique Ries, Marietje Schaake, Pavel Telička, Ramon Tremosa i Balcells, Ivo Vajgl, Hilde Vautmans, Cecilia Wikström v mene skupiny ALDE

Uznesenie Európskeho parlamentu o súčasnej situácii v oblasti ľudských práv v Turecku (2018/2527(RSP))  
B8‑0092/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, najmä na uznesenia z 27. októbra 2016 o situácii novinárov v Turecku(1), z 24. novembra 2016 o vzťahoch medzi EÚ a Tureckom(2) a zo 6. júla 2017 o správe Komisie o Turecku za rok 2016(3),

–  so zreteľom na rokovací rámec EÚ pre Turecko z 3. októbra 2005, najmä na jeho odseky 4 a 5,

–  so zreteľom na členstvo Turecka v Rade Európy od 9. augusta 1949, z ktorého mu vyplýva záväzok dodržiavať Európsky dohovor o ľudských právach a rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva,

–  so zreteľom na členstvo Turecka v Organizácii Spojených národov a na jeho pristúpenie k Charte OSN, ktorých hlavným účelom je presadzovanie a ochrana ľudských práv,

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie z 21. decembra 2016 na rozhodnutie Rady, ktorým sa povoľuje začatie rokovaní s Tureckom o dohode o rozšírení rozsahu bilaterálneho preferenčného obchodného vzťahu a o modernizácii colnej únie,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže turecká vláda naďalej uplatňuje široké a rozsiahle represívne opatrenia, čo má vplyv na všetkých ľudí v Turecku, najmä na opozičné strany a poslancov Veľkého národného zhromaždenia Turecka, pracovníkov médií a novinárov, príslušníkov tureckej armády, policajného zboru a bezpečnostných zložiek a úradníkov pracujúcich v súdnictve a štátnej správe;

B.  keďže mnohé opatrenia, ktoré sa prijímajú, sú neprimerané, porušujú turecké vnútroštátne právne predpisy a sú v rozpore so záväzkami člena Rady Európy a s Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach;

C.  keďže Turecko použilo neúspešný pokus o štátny prevrat z júla 2016 ako zámienku na vykonanie týchto opatrení; keďže EÚ odsúdila neúspešné vojenské prevzatie moci v júli 2016 a uznala potrebu trestne stíhať osoby, ktoré sú zodpovedné za pokus o prevrat a ktoré sa na ňom podieľali; keďže je pritom nutné rešpektovať právo na spravodlivé súdne konanie a riadny proces;

D.  keďže prezident Erdoğan a zástupcovia tureckej vlády vydali opakované vyhlásenia o opätovnom zavedení trestu smrti; keďže existujú vážne obavy, pokiaľ ide o situáciu osôb zadržaných a zatknutých po prevrate, rozsiahle prepúšťanie štátnych úradníkov, závažné obmedzovanie slobody prejavu a činnosti tlače a médií v Turecku; keďže pre pochybné dôvody bolo zatknutých aj veľa občanov EÚ;

E.  keďže Benátska komisia Rady Európy usúdila, že ústavné zmeny schválené v referende z apríla 2017 „by zaviedli prezidentský režim, ktorý nemá potrebné kontroly a rovnováhy na zabránenie tomu, aby sa stal autoritatívnym režimom“; keďže turecké mimoriadne dekréty zahŕňajú opatrenia idúce nad rámec toho, čo povoľujú medzinárodné normy a turecká ústava;

F.  keďže sa v rámci tureckého súdneho systému a orgánov výkonnej moci objavujú náznaky systémových zlyhaní a neschopnosti primerane odolávať politickému tlaku výkonnej moci, čoho príkladom sú niektoré prípady, keď sa nižšie súdy odmietli riadiť rozsudkom ústavného súdu;

G.  keďže v odseku 5 rámca pre prístupové rokovania s Tureckom sa uvádza, že ak dôjde k vážnemu a trvalému porušovaniu zásad slobody, demokracie, dodržiavania ľudských práv, základných slobôd a právneho štátu, Komisia môže odporučiť pozastavenie rokovaní; keďže Rada o takomto odporúčaní rozhoduje kvalifikovanou väčšinou;

1.  dôrazne odsudzuje neprimerané represívne opatrenia, ktoré prijali prezident Erdoğan a turecká vláda po neúspešnom vojenskom prevrate v júli 2016, a vyjadruje vážne znepokojenie nad ústavnými zmenami, ktoré boli tesne schválené v referende v apríli 2017; zdôrazňuje, že navrhované ústavné zmeny nedodržiavajú základné zásady deľby moci, nezabezpečujú dostatočné kontroly a rovnováhy a nie sú v súlade s kodanskými politickými kritériami, pokiaľ ide o demokraciu, zásady právneho štátu, ľudské práva a úctu k menšinám a ich ochranu; opakuje svoje stanovisko z novembra 2016, aby sa zmrazil prístupový proces s Tureckom, a svoje stanovisko z júla 2017, aby sa pozastavili prístupové rokovania s Tureckom, ak sa ústavné reformy zrealizujú v nezmenenej podobe;

2.  opätovne vyjadruje svoje hlboké znepokojenie nad pokračujúcim zhoršovaním dodržiavania základných slobôd a zásad právneho štátu v Turecku a odsudzuje svojvoľné zadržiavanie, súdne a administratívne obťažovanie, zákaz cestovania a iné prostriedky na prenasledovanie tisícov obhajcov ľudských práv, členov nezávislých organizácií občianskej spoločnosti, akademikov a bežných občanov;

3.  vyjadruje vážne znepokojenie nad zatýkaním a pokračujúcim zadržiavaním obhajcov ľudských práv, politikov a aktivistov občianskej spoločnosti;

4.  so znepokojením konštatuje oslabovanie sekulárnych zásad a hodnôt, ktoré Turecko dlhodobo zastávalo, vrátane zvýšeného prenasledovania náboženských a nenáboženských menšín; vyzýva turecké orgány, aby podporovali a zaručili náboženský pluralizmus a slobodu náboženského vyznania;

5.  konštatuje, že mnoho tureckých občanov aj občanov EÚ je alebo bolo vystavených týmto neprimeraným represívnym opatreniam vrátane mnohých zamestnancov verejnej služby a učiteľov, ktorí boli prepustení zo zamestnania;

6.  upozorňuje na zneužívanie protiteroristických opatrení na legitimizovanie potlačovania ľudských práv;

7.  poznamenáva, že základy tureckej demokracie sú ohrozené, keď sa mnohým poslancom zrušil poslanecký mandát, boli zbavení imunity a sú zadržiavaní alebo zatýkaní; pripomína, že najviac postihnuté sú opozičné strany HDP a CHP; vyjadruje solidaritu so zákonne zvolenými poslancami, ktorí sú vystavení zadržiavaniu a zastrašovaniu, a vyzýva turecké orgány, aby rešpektovali demokratické mandáty, prepustili zadržiavané osoby a zaručili ich práva na riadnu obhajobu v spravodlivom a nezávislom súdnom konaní; konštatuje, že miestni úradníci čelia podobnému tlaku;

8.  zdôrazňuje, že ústrednou inštitúciou tureckej demokracie by malo byť Veľké národné zhromaždenie Turecka, ktoré by malo rovnocenne zastupovať všetkých občanov; vyjadruje poľutovanie nad vysokým volebným prahom vstupu do tohto zhromaždenia;

9.  vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že sa zmenšuje priestor pre slobodu prejavu a slobodu tlače a médií v Turecku, keď štátne orgány zatvárajú, cenzurujú alebo preberajú mnohé médiá, a to aj na internete, a novinári a pracovníci médií sú zadržiavaní a zatýkaní alebo boli prepustení; pripomína, že slobodná a nezávislá tlač má v demokratickej spoločnosti rozhodujúci význam; vyzýva turecké orgány, aby prepustili zadržiavaných novinárov a prijali okamžité a zásadné opatrenia na posilnenie a obnovenie slobody tlače a slobody prejavu v krajine; poukazuje na to, že turecká vláda v mnohých prípadoch stále nevysvetlila, na akom právnom základe došlo k zatknutiu novinárov za podnecovanie na protištátnu činnosť a za šírenie propagandy súvisiacej s teroristickými skupinami;

10.  vyjadruje vážne znepokojenie z toho, že turecké orgány sledujú platformy sociálnych médií a zatvárajú účty na sociálnych médiách; považuje to za ďalšie obmedzenie slobody prejavu a za nástroj na potláčanie občianskej spoločnosti;

11.  je znepokojený tým, že v čoraz väčšej miere sa obmedzuje činnosť tureckého hnutia pre práva osôb LGBTQI; pripomína, že takýto stav predstavuje jasné porušenie osobnej slobody; vyjadruje hlboké obavy nad správami o porušovaní ľudských práv osôb LGBTQI; vyzýva turecké orgány, aby dôsledne vyšetrili v súlade s Európskym dohovorom o ľudských právach správy o zlom zaobchádzaní s väzňami LGBTQI;

12.  vyjadruje tiež vážne znepokojenie nad situáciou mnohých sudcov, právnikov, obhajcov ľudských práv a aktivistov občianskej spoločnosti, ktorí sú zatknutí alebo zadržiavaní, prišli o prácu alebo sú vystavení tlaku štátnych orgánov, a poukazuje na to, že zákonnou povinnosťou tureckých orgánov je dodržiavať v Turecku ústavný právny poriadok a plniť povinnosti Turecka vyplývajúce z členstva v Rade Európy;

13.  domnieva sa, že rozsiahle porušovanie ľudských práv a zásad právneho štátu a plánovaná ústavná reforma Turecka, ak sa zrealizuje, nie sú v súlade s kodanskými politickými kritériami. vyzýva preto Komisiu, aby na základe odsekov 4 a 5 rokovacieho rámca EÚ posúdila súlad tejto krajiny s uvedenými politickými kritériami a predložila svoje formálne stanovisko k stavu prístupových rokovaní spolu s komplexnou úvahou o budúcnosti vzťahov medzi EÚ a Tureckom; trvá na tom, že by to malo tvoriť hlavnú časť budúcej výročnej správe o pokroku Turecka, ktorú Komisia uverejní v apríli 2018;

14.  opakuje svoje stanovisko z novembra 2017, v ktorom vyzval na to, aby sa poskytnutie finančných prostriedkov určených tureckým orgánom v rámci nástroja predvstupovej pomoci (IPA II) podmienilo zlepšeniami v oblasti ľudských práv, demokracie a právneho štátu a podľa možností sa tieto prostriedky presmerovali organizáciám občianskej spoločnosti; pripomína svoju výzvu adresovanú Komisii, aby pri preskúmaní finančných prostriedkov z IPA zohľadnila vývoj v Turecku a taktiež predložila konkrétne návrhy ako zvýšiť podporu pre tureckú občiansku spoločnosť;

15.  vyzýva delegáciu EÚ v Ankare, aby zaistila zvýšenú podporu a v prípade potreby poskytla verejnú oporu obhajcom ľudských práv, a to monitorovaním a pozorovaním súdnych konaní, požadovaním povolení navštevovať väzňov a vydávaním vyhlásení určených tureckým orgánom na všetkých úrovniach;

16.  konštatuje, že kontakty, ktoré sa naviazali medzi Európskym parlamentom a Veľkým národným zhromaždením Turecka, boli prerušené; vyjadruje presvedčenie, že Spoločný parlamentný výbor EÚ – Turecko bude môcť pokračovať vo svojej práci konštruktívnym, otvoreným a dôveryhodným spôsobom; pripomína, že v prípade absencie týchto pravidelných schôdzí by Európsky parlament mohol zvážiť vyslanie ad hoc delegácie do Turecka, najmä s cieľom pozorovať a monitorovať súdne procesy a súdne konania alebo s tým súvisiace podujatia, ako to bolo v rokoch 2011 – 2013;

17.  poznamenáva, že viac ako tri milióny sýrskych utečencov v Turecku boli celkove prijaté dobre, existujú však náznaky narastajúcej nenávisti voči utečencom; vyzýva Turecko, aby transparentne monitorovalo podmienky v utečeneckom tábore v súlade s normami v oblasti ľudských práv; naliehavo vyzýva turecké orgány, aby zaručili dodržiavanie práv detí, najmä pokiaľ ide o prístup k vzdelávaniu a zdravotnej starostlivosti;

18.  nabáda Komisiu, Radu Európy a Benátsku komisiu, aby tureckým orgánom ponúkli ďalšiu justičnú pomoc s cieľom zabezpečiť riadne súdne konania a primerané a bezpečné väzenské podmienky pre osoby, ktoré boli zatknuté za účasť na pokuse o vojenský prevrat z 15. júla 2016; vyzýva turecké orgány, aby úzko spolupracovali s Benátskou komisiou;

19.  žiada udržateľné riešenie kurdskej otázky v Turecku na základe mierového, inkluzívneho a demokratického procesu, pričom je presvedčený o tom, že len spravodlivé politické riešenie môže priniesť stabilitu a prosperitu;

20.  opakovane vyjadruje znepokojenie nad zadržiavaním mnohých jednotlivcov, ktorí verejne kritizovali turecký vojenský zásah v Sýrii a najmä nedávne útoky proti sýrsko-kurdským pozíciám; zdôrazňuje zásadný význam inkluzívneho mierového procesu, ktorý zahŕňa všetky relevantné strany a aktívne angažovanie EÚ;

21.  zdôrazňuje, že hoci Turecko je naďalej dôležitým a strategickým partnerom, vzťahy medzi EÚ a Tureckom by sa mali budovať na ustanoveniach o podmienenosti týkajúcich sa dodržiavania demokracie, zásad právneho štátu a základných práv, najmä pokiaľ ide o modernizáciu colnej únie, ale mali by sa tiež zameriavať na zvýšenie počtu medziľudských kontaktov, napríklad prostredníctvom študentských výmen a vedeckej a univerzitnej spolupráce, postupným zjednodušením vízového režimu; trvá na tom, že liberalizácia vízového režimu je založená na splnení všetkých 72 kritérií plánu liberalizácie vízového režimu;

22.  zdôrazňuje, že Turecko musí dodržiavať svoje povinnosti vyplývajúce z členstva v Rade Európy; zdôrazňuje, že to zahŕňa jednoznačné odmietnutie trestu smrti; pripomína, že opätovné zavedenie trestu smrti by malo za následok automatické pozastavenie rokovaní o pristúpení; zdôrazňuje, že Turecko je ukotvené v Európe prostredníctvom Európskeho súdu pre ľudské práva; naliehavo preto vyzýva tureckú vládu, aby dodržiavala a vykonávala jeho rozsudky;

23.  žiada, aby toto uznesenie bolo preložené do turečtiny;

24.  žiada svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie vláde a parlamentu Turecka, členským štátom, Komisii a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť.

 

(1)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0423.

(2)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0450.

(3)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0306.

Posledná úprava: 7. februára 2018Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia