NÁVRH UZNESENIA o situácii vo Venezuele
5.2.2018 - (2018/2559(RSP))
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
Javier Couso Permuy, Paloma López Bermejo, João Ferreira, João Pimenta Lopes, Miguel Viegas, Marina Albiol Guzmán, Takis Hadjigeorgiou, Neoklis Sylikiotis, Ángela Vallina, Nikolaos Chountis, Eleonora Forenza, Maria Lidia Senra Rodríguez v mene skupiny GUE/NGL
Európsky parlament,
– so zreteľom na kapitolu 1 článok 1 ods. 2 Charty OSN z roku 1945, v ktorej sa ako cieľ uvádza „rozvíjať medzi národmi priateľské vzťahy založené na úcte k zásade rovnoprávnosti a sebaurčenia národov, ako aj prijať všetky ostatné vhodné opatrenia na posilnenie svetového mieru“,
– so zreteľom na zásadu nezasahovania stanovenú v Charte OSN,
– so zreteľom na článok 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a článok 1 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, v ktorých sa uvádza, že „všetky národy majú právo na sebaurčenie“ a že „na základe tohto práva slobodne určujú svoj politický štatút a slobodne uskutočňujú svoj hospodársky, sociálny a kultúrny vývoj“,
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,
– so zreteľom na Viedenský dohovor o diplomatických stykoch z roku 1961,
– so zreteľom na všetky biregionálne vyhlásenia, ktoré hlavy štátov a predsedovia vlád EÚ a spoločenstva CELAC (Spoločenstvo štátov Latinskej Ameriky a Karibiku) prijali na samitoch počnúc samitom, ktorý sa konal v roku 1999 v Rio de Janeiro, vrátane vyhlásenia zo samitu z 27. januára 2013, v ktorom signatári opätovne potvrdili svoj záväzok v súvislosti so všetkými cieľmi a zásadami zakotvenými v Charte Organizácie Spojených národov a svoju podporu akejkoľvek snahe o presadzovanie zvrchovanej rovnosti všetkých štátov a rešpektovanie ich územnej celistvosti a politickej nezávislosti,
– so zreteľom na vyhlásenie Latinskej Ameriky a Karibiku za oblasti mieru, ktoré bolo schválené na samitoch spoločenstva CELAC konaných v Havane 28. a 29. januára 2014, Beléne, Kostarika v roku 2015 a Quite, Ekvádor v roku 2016,
– so zreteľom na predchádzajúce vyhlásenia Mercosuru a spoločenstiev UNASUR a CELAC o situácii vo Venezuele, najmä na vyhlásenia o odsúdení jednostranných donucovacích opatrení USA voči Venezuelskej bolívarovskej republike,
– so zreteľom na predchádzajúce vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o Venezuele,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Venezuele,
– so zreteľom na zvolenie Venezuelskej bolívarovskej republiky za člena Rady OSN pre ľudské práva a na závery ostatného všeobecného pravidelného preskúmania Rady pre ľudské práva o Venezuele,
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže vláda Venezuelskej bolívarovskej republiky už pri viacerých príležitostiach odsúdila vonkajšie zásahy, destabilizáciu, dezinformačné kampane, manipuláciu verejnej mienky a násilie podporované niektorými zložkami opozície, ktoré je namierené proti suverenite, nezávislosti, mieru a demokratickej stabilite v krajine a proti venezuelskému ľudu;
B. keďže EÚ vydala viacero vyhlásení v záujme zasahovať do vnútornej situácie vo Venezuele a formovať ju;
C. keďže v máji 2016 bol na žiadosť a podnet prezidenta Nicolása Madura zriadený výbor Únie juhoamerických národov (UNASUR) s cieľom pokročiť v úsilí o podporu dialógu medzi vládou Venezuely a opozíciou, v rámci ktorého sa majú riešiť otázky zásadného významu pre národ;
D. keďže od decembra 2017 venezuelská vláda a časť opozície viedli rozhovory v Dominikánskej republike za účasti vysokopostavených medzinárodných pozorovateľov, ako aj prezidenta Dominikánskej republiky, s cieľom nájsť riešenie politickej krízy v krajine;
E. keďže v súčasnosti na rovnakom mieste prebieha nové kolo rozhovorov;
F. keďže je potrebné vyhnúť sa každému aktu, ktorý narúša diplomatické úsilie zamerané na nachádzanie cesty k dialógu a mieru medzi Venezuelčanmi;
G. keďže jednostranné donucovacie opatrenia sú v rozpore s ustanoveným medzinárodným právom; keďže túto skutočnosť opakovane zdôrazňovala OSN, a najmä jej osobitný spravodajca pre negatívny vplyv jednostranných donucovacích opatrení na uplatňovanie ľudských práv; keďže sankcie narúšajú fungovanie každého štátu, a v prípade, že poškodia hospodárstvo, môžu mať ničivý vplyv na občanov rozvojových krajín;
H. keďže dialóg je základom pre mierové riešenie konfliktov a vnútornej situácie vo všetkých krajinách; keďže členské štáty musia podporovať konštruktívny dialóg s venezuelskou vládou s cieľom nájsť riešenia na konkrétne problémy, ktorým v súčasnosti táto krajina čelí;
I. keďže všetky hlavné politické rozhodnutia, ako napríklad rozhodnutie požadovať predčasné voľby, by sa mali prijímať v rámci národného dialógu v súlade s venezuelskými právnymi predpismi a ústavou;
J. keďže účasť na týchto voľbách by mala prebiehať za rovnakých, spravodlivých a transparentných podmienok, pod dohľadom vyváženej národnej volebnej rady a s dostatočnými zárukami pre všetkých účastníkov vrátane prítomnosti nezávislých medzinárodných pozorovateľov;
K. keďže sa rozšírila obava, že dynamika neustálej konfrontácie na oboch stranách bráni prijatiu stabilizujúceho riešenia, ktoré je demokraticky legitímne v tejto krajine;
1. ostro odsudzuje nepretržité vonkajšie zásahy do Venezuelskej bolívarovskej republiky a jej politickú, hospodársku a sociálnu destabilizáciu;
2. trvá na tom, že neustále uplatňovanie intervenčnej stratégie namierenej proti suverenite Venezuelskej bolívarovskej republiky je na míle vzdialené od vytvárania priestoru pre dialóg a mier;
3. opätovne potvrdzuje právo venezuelského ľudu rozhodovať na svojej ceste rozvoja suverénne, nezávisle a v mieri, bez akýchkoľvek vonkajších zásahov alebo vonkajšieho nátlaku, a skutočnosť, že len prostredníctvom mierových rokovaní možno nájsť riešenie mnohých súčasných kríz a dosiahnuť politickú stabilitu;
4. pripomína správy Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), Hospodárskej komisie pre Latinskú Ameriku a Karibik (ECLAC) a nezávislých expertov OSN, že takzvaná humanitárna kríza vo Venezuele neexistuje;
5. kritizuje tvrdenia o údajnej „humanitárnej kríze“ vo Venezuele, ktoré šíria osoby, ktoré chcú zintenzívniť vonkajšie zásahy a kampaň za intervenciu v krajine;
6. odsudzuje rozhodnutie USA a EÚ naďalej ukladať sankcie voči Venezuele a jej ľudu;
7. zdôrazňuje, že dialóg s tretími krajinami by za žiadnych okolností nemal vyústiť do obmedzení práva národov na sebaurčenie;
8. podporuje zásady obsiahnuté vo vyhlásení oblasti Latinskej Ameriky a Karibiku za zónu mieru a naliehavo vyzýva celé medzinárodné spoločenstvo, aby plne rešpektovalo toto vyhlásenie vo svojich vzťahoch s krajinami spoločenstva CELAC, a to aj prostredníctvom záväzku priamo ani nepriamo nezasahovať do vnútorných záležitostí iných štátov a dodržiavať zásady národnej suverenity, rovnakých práv a sebaurčenia národov;
9. pripomína význam úlohy, ktorú Venezuela zohráva pri vytváraní a posilňovaní procesu spolupráce a integrácie v prospech národov Latinskej Ameriky; zdôrazňuje významný pokrok dosiahnutý v rámci regionálnej integrácie a spolupráce v prospech národov Latinskej Ameriky;
10. domnieva sa, že politická a sociálna stabilita Venezuely je rozhodujúcim faktorom na zaručenie mieru v celom regióne;
11. odmieta každú medzinárodnú výzvu, ktorá sa odchyľuje od cieľov a zásad Charty OSN, ktoré zahŕňajú neobmedzené rešpektovanie nezasahovania do záležitostí, ktoré sú v podstate vo vnútroštátnej právomoci štátov, v každej krajine, na každom kontinente a v každom regióne sveta, a to s ohľadom na skutočnosť, že tieto zásady sú zakotvené v zmluvách EÚ;
12. podporuje úsilie venezuelských orgánov, demokratickej opozície a venezuelského ľudu nachádzať pre seba odpovede na svoje politické a hospodárske výzvy a podporiť konsolidáciu vnútroštátneho dialógu vo Venezuele s cieľom zlepšiť životné podmienky a hospodársky a sociálny rozvoj Venezuely;
13. víta prebiehajúci dialóg v Dominikánskej republike, v plnej miere podporuje sprostredkovateľské úsilie zo strany EÚ a ostatných politikov, vrátane bývalého španielskeho premiéra Josého Luisa Rodrígueza Zapatera, a vyjadruje nádej, že všetky vnútroštátne a medzinárodné subjekty tento proces podporia;
14. dôrazne odporúča, aby bola do tohto politického dialógu začlenená vnútroštátna dohoda o hospodárskej politike s cieľom stabilizovať situáciu;
15. vyzýva všetkých aktérov v krajine a mimo krajiny, aby si zachovali obozretnosť a trpezlivosť a aby sa zdržali akýchkoľvek násilných činov alebo výziev na násilie, ktoré by následne mohli destabilizovať a v konečnom dôsledku rozvrátiť krajinu;
16. vyzýva politických aktérov mimo Venezuely, aby sa vyvarovali využitia situácie v krajine na národné politické účely;
17. uznáva právo venezuelského ľudu na účasť na prezidentských voľbách v súlade s ich vnútornými pravidlami a postupmi a s ich ústavou;
18. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, vláde a orgánom Venezuelskej bolívarovskej republiky, Euro-latinskoamerickému parlamentnému zhromaždeniu a regionálnym orgánom Latinskej Ameriky, vrátane Únie juhoamerických národov (UNASUR), Bolívarovskej aliancie za ľud našej Ameriky (ALBA) a Spoločenstva štátov Latinskej Ameriky a Karibiku (CELAC).