NÁVRH UZNESENIA o situácii v Sýrii
12.3.2018 - (2018/2626(RSP))
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
Victor Boştinaru, Elena Valenciano v mene skupiny S&D
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0139/2018
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Sýrii, najmä uznesenie zo 18. mája 2017 o stratégii EÚ pre Sýriu[1],
– so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 2401(2018) z 24. februára 2018 o ukončení násilností v Sýrii, ako aj na jej predchádzajúce príslušné rezolúcie o konflikte v Sýrskej arabskej republike, najmä na rezolúcie č. 2118 (2013), 2139 (2014), 2165 (2014), 2191 (2014), 2199 (2015), 2254 (2015), 2258 (2015), 2268 (2016), 2328 (2016), 2332 (2016) a 2336 (2016),
– so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) Federicy Mogheriniovej a komisára pre humanitárnu pomoc a krízové riadenie Christosa Stylianidesa z 20. februára 2018 o humanitárnej situácii vo východnej Ghúte a Idlibe v Sýrii,
– so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2393 (2017) z 19. decembra 2017 o povolení na poskytovanie pomoci naprieč hranicami a frontovými líniami v Sýrii,
– so zreteľom na vyhlásenie PK/VP z 25. novembra 2017 o konferencii o sýrskej opozícii v Rijáde,
– so zreteľom na vyhlásenia PK/VP z 9. júla 2017 o prímerí v Sýrii,
– so zreteľom na vyhlásenia spolupredsedov z 5. apríla 2017 na konferencii o podpore budúcnosti Sýrie a okolitého regiónu,
– so zreteľom na spoločné oznámenie Európskemu parlamentu a Rade zo 14. marca 2017 s názvom Prvky stratégie EÚ pre Sýriu (JOIN(2017)0011) a na závery Rady o Sýrii z 3. apríla 2017, ktoré spolu predstavujú novú stratégiu EÚ pre Sýriu,
– so zreteľom na rozhodnutia Rady týkajúce sa reštriktívnych opatrení EÚ voči osobám zodpovedným za násilné represie v Sýrii vrátane posledného rozhodnutia z 26. februára 2018[2],
– so zreteľom na správy nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej komisie pre Sýriu zriadenej Radou Organizácie Spojených národov pre ľudské práva (UNHRC) a na rezolúcie UNHRC o Sýrskej arabskej republike,
– so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov a na všetky dohovory OSN, ktorých zmluvnou stranou je aj Sýria,
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a ostatné zmluvy a nástroje OSN v oblasti ľudských práv vrátane Dohovoru OSN o právach dieťaťa,
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže sedemročná sýrska občianska vojna pokračuje napriek niekoľkým medzinárodným pokusom o dosiahnutie prímeria a vytvorenie základu pre riešenie prostredníctvom rokovaní; keďže humanitárna situácia v krajine je aj naďalej hrozivá; keďže v stave akútnej núdze sa nachádza približne 5,6 milióna ľudí v 1 244 komunitách vrátane 2,9 milióna ľudí v ťažko dostupných a obkľúčených miestach;
B. keďže OSN uviedla, že z mnohých komunít v južnej a juhovýchodnej časti provincie Idlib muselo v dôsledku ťažkých útokov zo strany vládnych síl s podporou Ruských ozbrojených síl a milícií podporovaných Iránom utiecť takmer 100 000 civilistov; keďže táto deeskalačná zóna je na pokraji kolapsu a útok režimu môže nastať kedykoľvek, pričom hrozí ďalšia humanitárna katastrofa;
C. keďže oblasti a mestá ako napríklad východná Ghúta, Jarmúk, Fú´a a Kafrijá sú už dlho sužované blokádami s vážnymi následkami pre civilné obyvateľstvo a neexistuje žiadna možnosť poskytnúť im humanitárnu pomoc udržateľným spôsobom; keďže v uplynulých týždňoch bola východná Ghúta s približne 400 000 obyvateľmi napriek tomu, že sa považuje za deeskalačnú zónu, vystavená ťažkému a bezhlavému bombardovaniu sýrskeho režimu a jeho spojencov, ktoré napáchalo škody na školách a zdravotníckych zariadeniach, pričom boli údajne použité aj chemické zbrane; keďže situácia vo východnej Ghúte je taká vážna, že generálny tajomník OSN António Guterres ju opísal ako peklo na zemi;
D. keďže oberanie civilistov o základné potraviny a lieky je neprijateľný spôsob boja, ktorý medzinárodné humanitárne právo zakazuje; keďže marenie evakuácie a poskytovania humanitárnej pomoci a lekárskej starostlivosti predstavuje zjavné porušenie medzinárodného humanitárneho práva a viacerých rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN;
E. keďže podľa odhadov bolo len v prvých dvoch mesiacoch 2018 v celej Sýrii zabitých alebo zranených 1 000 detí; keďže v oblastiach pod kontrolou IS sú civilisti zneužívaní ako živé štíty a deti sa verbujú na teroristické činnosti;
F. keďže v správe Populačného fondu OSN v roku 2017 s názvom Hlasy zo Sýrie 2018 – zistenia z prehľadu humanitárnych potrieb sa uvádza, že mnoho sýrskych žien a dievčat je bežne vystavených sexuálnemu vykorisťovaniu, núteným sobášom a iným neprijateľným aktom zneužívania výmenou za pomoc; keďže takéto činy zneužitia sú kruhom OSN známe prinajmenšom od roku 2015; keďže tieto praktiky sú veľmi rozšírené najmä v oblastiach, v ktorých je obmedzený prístup organizácií poskytujúcich pomoc zo strany sýrskeho režimu, a ak sú v distribuovaní pomoci nútené spoliehať sa na tretie strany a miestne subjekty;
G. keďže turecká operácia Olivová ratolesť v provincii Afrin kontrolovanej Kurdmi pridala konfliktu v Sýrii nový rozmer, čo vyvoláva ďalšie obavy súvisiace s humanitárnou situáciou a obavy z negatívnych dôsledkov na citlivú vnútornú rovnováhu v Sýrii a/alebo úsilie o nájdenie diplomatického riešenia; zdôrazňuje, že veľký počet civilných obetí už bolo nahlásených a že ďalšie stovky životov civilistov sú v ohrození; keďže EÚ jasne vyjadrila tieto obavy, a vyzvala Ankaru, aby ofenzívu zastavila, a zdôraznila potrebu sústrediť sa na porazenie teroristických organizácií uvedených na zozname OSN;
H. keďže EÚ sa aj naďalej usiluje o úspech rokovaní vedených pod záštitou osobitného vyslanca OSN pre Sýriu, známych ako ženevský proces; keďže EÚ naďalej podporuje tento proces, a to aj prostredníctvom organizovania druhej bruselskej konferencie o podpore budúcnosti Sýrie a okolitého regiónu, ktorá sa má uskutočniť v dňoch 24. a 25. apríla 2018;
I. keďže pakty EÚ – Jordánsko a EÚ – Libanon sú potenciálne revolučné modelové riešenia problému vysídľovania utečencov ako príležitosť pre rozvoj a podporu reforiem politiky na rozšírenie ochranného priestoru pre utečencov v hostiteľských krajinách; keďže však ich vykonávanie zaostáva;
J. keďže vojna v Sýrii zničila fyzickú a sociálnu infraštruktúru vrátane rodinných domov, škôl, nemocníc a vodovodných systémov; keďže nebezpečenstvo spojené s výbušninami, ako sú napríklad míny alebo nevybuchnuté bomby, hrozí vo veľkej časti krajiny a keďže rodovo motivované násilie stále ohrozuje ženy a dievčatá; keďže podmienky bezpečného a dôstojného návratu pre sýrskych utečencov v súčasnosti neexistujú;
K. keďže situácia v Sýrii a neexistencia komplexnej, skutočnej a inkluzívnej politickej transformácie naďalej brzdia úplné vykonávanie stratégie EÚ pre Sýriu, a najmä významnú pomoc, ktorú Únia môže poskytnúť na obnovu krajiny;
1. vyjadruje hlboké poľutovanie nad neopísateľnými hrôzami, ktoré sa odohrávajú v Sýrii aj po siedmich rokoch občianskej vojny; naliehavo vyzýva na riadne vykonávanie Ženevského komuniké a rezolúcie BR OSN č. 2254 z 18. decembra 2015, ktoré položili základy budúceho mierového riešenia konfliktu; dôrazne podporuje ženevský proces ako medzinárodne dohodnuté a inkluzívne fórum na diskusiu o hlavných politických aspektoch sýrskej krízy a dosiahnutie udržateľného mieru na základe novej ústavy a uskutočnenia demokratických volieb pod dohľadom OSN;
2. dôrazne odsudzuje ťažkú a bezhlavú ofenzívu proti východnej Ghúte a údajné použitie plynného chlóru pri tomto útoku; vyzýva na okamžité ukončenie všetkých násilností a naliehavo žiada úplné dodržiavanie rezolúcie BR OSN č. 2401 (2018), ktorá bola prijatá jednohlasne a v ktorej sa požaduje, aby všetky zúčastnené strany, a najmä sýrsky režim a jeho spojenci bezodkladne ukončili všetky násilnosti na dobu aspoň 30 po sebe nasledujúcich dní, v záujme zabezpečenia trvalejšej humanitárnej prestávky a umožnenia dodávok humanitárnej pomoci na záchranu životov a lekársku evakuáciu chorých a zranených osôb;
3. vyzýva Rusko, Irán a Turecko, ako garantov zmierovacích dohôd (astanský proces), aby využili svoj vplyv na sýrsky režim na zmiernenie situácie vo východnej Ghúte, a aby zabezpečili dodržiavanie prímeria vo všetkých deeskalačných zónach vrátane Idlibu, ako už o to požiadala podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) Federica Mogheriniová v liste zaslanom ministerstvám zahraničných vecí týchto troch krajín po zasadnutí Rady pre zahraničné veci 26. februára 2018; berie na vedomie rozhodnutie Ruska, Iránu a Turecka usporiadať nový samit v apríli s cieľom rokovať o Sýrii a prípadných krokoch v tejto oblasti; zdôrazňuje, že tieto kroky by žiadnym spôsobom nemali odporovať rozhovorom pod záštitou OSN / ženevského procesu ani ich oslabovať;
4. je však naďalej vážne znepokojený situáciou v Afrine, ako aj možnou konfrontáciou medzi tureckými ozbrojenými silami a Asadovými alebo ruskými silami a rastúcim napätím vo vzťahoch so Spojenými štátmi; opakuje pozíciu PK/VP, že otvorenie nových frontov v Sýrii nie je v záujme bezpečnosti Turecka, a varuje pred ďalším zhoršovaním humanitárnej krízy v krajine;
5. naliehavo žiada okamžité ukončenie operácie Olivová ratolesť, ktorá sa ukazuje byť neprimeraná, hoci bola pôvodne odôvodnená bezpečnostnými obavami a oznámená ako operácia obmedzeného rozsahu a pôsobnosti; požaduje úplné dodržiavanie humanitárneho práva vrátane ochrany civilného obyvateľstva; zdôrazňuje, že vojenské operácie by sa mali zamerať na boj proti skupinám na zozname teroristických organizácií OSN, a pripomína, že najnovšia rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN 2401 (2018) vyzýva na prímerie na celom území Sýrie vrátane Afrinu; okrem toho zdôrazňuje, že táto rezolúcia nezaraďuje kurdské Jednotky ľudovej obrany (YPG) medzi teroristické organizácie, ktoré predstavujú legitímny cieľ, a že sily YPG v Afrine už vyjadrili pripravenosť akceptovať prímerie;
6. opäť naliehavo požaduje bezpečný, včasný a neobmedzený prístup humanitárnej pomoci na celom území Sýrie a víta rezolúciu BR OSN 2393 (2017), ktorou sa obnovuje povolenie pre prístup humanitárnej pomoci cez hranice a frontové línie v Sýrii na ďalších 12 mesiacov (do 10. januára 2019);
7. zdôrazňuje, že v rezolúcii sú sýrske orgány a všetky zúčastnené strany vyzvané, aby dodržiavali svoje záväzky vyplývajúce z medzinárodného humanitárneho práva, a upozorňuje, že odopretie prístupu k pomoci by sa mohlo považovať za vojnový zločin alebo zločin proti ľudskosti; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rusko a Čína sa zdržali hlasovania a za rezolúciu nehlasovali a že sýrsky režim a ruská vláda vyslovili výhrady so zreteľom na budúcu obnovu; nabáda OSN a jej realizačných partnerov, aby naďalej podnikali kroky na zintenzívnenie dodávok humanitárnej pomoci do ťažko dostupných a obkľúčených oblastí, a to aj čo najúčinnejším využitím hraničných priechodov podľa rezolúcie BR OSN č. 2165;
8. vyjadruje veľké poľutovanie nad opakovaným vetom Ruska v Bezpečnostnej rade OSN a skutočnosťou, že sa nedosiahla žiadna dohoda o obnovení mandátu spoločného vyšetrovacieho mechanizmu OPCW-OSN pred uplynutím jeho platnosti 17. novembra 2017; považuje tento postoj stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN s osobitnou zodpovednosťou za zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti za hanebný; zdôrazňuje, že v očiach sveta je blokovanie medzinárodného vyšetrovania v podstate znakom viny;
9. zdôrazňuje, že v súvislosti s ohavnými zločinmi spáchanými v Sýrii by nemala existovať žiadna tolerancia ani beztrestnosť; opakuje svoju výzvu na nezávislé, nestranné, dôkladné a dôveryhodné vyšetrovanie a trestné stíhanie zodpovedných osôb a podporuje prácu medzinárodného, nestranného a nezávislého mechanizmu (IIIM) pre medzinárodné zločiny spáchané v Sýrskej arabskej republike od marca 2012; s uspokojením berie na vedomie rozhodnutie EÚ poskytnúť 1,5 milióna EUR na finančnú podporu mechanizmu prostredníctvom svojho nástroja na podporu stability a mieru (IcSP); zdôrazňuje však, že podpora bude potrebná aj po uplynutí 18-mesačného trvania programu; zdôrazňuje význam toho, aby členské štáty plnili svoje záväzky, a očakáva, že problém financovania IIIM sa predostrie a vyrieši na druhej bruselskej konferencii o podpore budúcnosti Sýrie a okolitého regiónu; požaduje okrem toho podporu organizácií občianskej spoločnosti a MVO, ktoré zhromažďujú a pomáhajú zachovať dôkazy o porušovaní ľudských práv a humanitárneho práva;
10. opäť vyjadruje podporu zásade univerzálnej jurisdikcie v boji proti beztrestnosti a víta kroky, ktoré v tomto smere urobili niektoré členské štáty EÚ; opakuje svoju výzvu EÚ a jej členským štátom, aby v úzkej spolupráci s podobne zmýšľajúcimi krajinami preskúmali možnosť zriadenia súdu pre vojnové zločiny spáchané v Sýrii, kým sa vec úspešne nepostúpi Medzinárodnému trestnému súdu;
11. víta okrem toho skutočnosť, že 26. februára 2018 boli dvaja sýrski ministri, ktorí boli vymenovaní v januári 2018 a nesú zodpovednosť za represívne opatrenia voči sýrskemu ľudu, pridaní na zoznam osôb, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia EÚ voči sýrskemu režimu; zdôrazňuje, že je dôležité, aby všetky členské štáty v plnej miere rešpektovali rozhodnutie Rady 2011/273/SZBP a presadzovali sankcie;
12. je zhrozený správami o vydieraní a sexuálnom zneužívaní žien a dievčat distribútormi pomoci, tretími stranami a miestnymi úradníkmi, ktorí poskytujú pomoc v mene humanitárnych organizácií a agentúr; dôrazne vyhlasuje, že tieto akty by sa nemali nijako tolerovať; naliehavo vyzýva na dôkladné vyšetrenie takýchto prípadov a zdôrazňuje, že všetky zodpovedné osoby musia byť potrestané;
13. berie na vedomie pôsobivú solidaritu, ktorú preukázali Jordánsko, Libanon a Turecko voči utečencom, a podporuje finančnú podporu EÚ zameranú na riešenie naliehavých potrieb utečencov a ich hostiteľských komunít; zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty zintenzívnili finančnú podporu hostiteľským krajinám, a víta skutočnosť, že druhá bruselská konferencia o podpore budúcnosti Sýrie a okolitého regiónu sa zameria na poskytovanie väčšej podpory zo strany medzinárodného spoločenstva krajinám prijímajúcim utečencov;
14. vyjadruje znepokojenie nad údajným návratom 66 000 utečencov do Sýrie v roku 2017, a zdôrazňuje, že je potrebné v plnej miere rešpektovať zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia; zdôrazňuje, že Sýria nie je bezpečná pre návrat utečencov a že EÚ nesmie takéto návraty podporovať; opakovane vyzýva členské štáty, aby dodržali svoje vlastné záväzky vrátane tých, ktoré boli stanovené v newyorskom vyhlásení, a aby zabezpečili rozdelenie zodpovednosti a sýrskym utečencom umožnili utiecť z vojnových zón a nájsť ochranu za hranicami susedného regiónu, a to aj prostredníctvom systémov presídľovania a prijímania osôb z humanitárnych dôvodov;
15. vyzýva na maximálnu podporu najzraniteľnejších ľudí v Sýrii a v jej susedných krajinách, najmä žien, detí, ľudí so zdravotným postihnutím, starších ľudí, menšín a osôb LGBTI; zdôrazňuje, že EÚ by mala zabezpečiť, aby sa sýrskym deťom a mladým ľuďom zaručilo dobré vzdelanie a odborná príprava, aby sa mohli bez problémov opäť začleniť do spoločnosti;
16. dôrazne odsudzuje používanie detí v boji proti alebo teroristických útokoch; zdôrazňuje, že neexistuje dôvod na útoky na školy, ihriská, nemocnice alebo iných zdravotnícke zariadenia a v husto obývaných oblastiach;
17. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Organizácii Spojených národov, členom medzinárodnej skupiny na podporu Sýrie a všetkým stranám zapojeným do konfliktu a aby zabezpečil preklad tohto textu do arabčiny.
- [1] Prijaté texty, P8_TA(2017)0227.
- [2] Ú. v. EÚ L 54I, 26.2.2018, s. 8.