NÁVRH UZNESENIA o situácii v Sýrii
12.3.2018 - (2018/2626(RSP))
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
Barbara Lochbihler, Bodil Valero, Bart Staes, Igor Šoltes, Ernest Urtasun, Yannick Jadot, Molly Scott Cato, Judith Sargentini, Heidi Hautala, Helga Trüpel v mene skupiny Verts/ALE
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0139/2018
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Sýrii, najmä uznesenie z 18. mája 2017 o stratégii EÚ pre Sýriu[1],
– so zreteľom na rezolúcie OSN o ľudských právach, ktorých je Sýria zmluvnou stranou,
– so zreteľom na Ženevské dohovory z roku 1949 a na dodatkové protokoly k nim,
– so zreteľom na Ženevské komuniké z roku 2012,
– so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN o Sýrii, najmä na rezolúciu č. 2401 (2018) z 24. februára 2018 a rezolúciu č. 2139 (2014) z 22. februára 2014,
– so zreteľom na závery Rady o Sýrii, vrátane záverov z 3. apríla 2017, ktorými sa prijíma stratégia EÚ pre Sýriu,
– so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o Sýrii,
– so zreteľom na správy nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej komisie pre Sýrsku arabskú republiku, zriadenej Radou Organizácie Spojených národov pre ľudské práva (UNHRC), a na rezolúcie UNHRC o Sýrii vrátane rezolúcie z 5. marca 2018 o zhoršujúcej sa situácii v oblasti ľudských práv vo východnej Ghúte,
– so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN A-71/248 z 21. decembra 2016 o medzinárodnom, nestrannom a nezávislom mechanizme na pomoc pri vyšetrovaní a stíhaní osôb zodpovedných za najzávažnejšie trestné činy podľa medzinárodného práva spáchané v Sýrskej arabskej republike od marca 2011,
– so zreteľom na Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu,
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže vojna v Sýrii sa stala jednou z najhorších humanitárnych kríz v nedávnej histórii a má naďalej katastrofálne dôsledky pre obyvateľov Sýrie; keďže tento konflikt, ktorý podporujú a zhoršujú vonkajšie faktory, má rastúci destabilizačný vplyv na širší región a ide nad jeho rámec;
B. keďže od začiatku konfliktu v Sýrii v roku 2011 prišlo o život vyše 400 000 ľudí, väčšinou civilné obyvateľstvo; keďže 13,1 milióna ľudí naliehavo potrebuje humanitárnu pomoc vrátane viac ako 6 miliónov vysídlených osôb a viac ako 2,9 milióna osôb v obliehaných a ťažko prístupných oblastiach, vrátane palestínskych utečencov; keďže viac než 5 miliónov Sýrčanov muselo odísť hľadať útočisko do zahraničia, najmä do susedných krajín – Libanonu, Jordánska a Turecka;
C. keďže podľa medzinárodného práva majú bojujúce strany povinnosť prijať vhodné opatrenia s cieľom chrániť civilné obyvateľstvo a civilné infraštruktúry; keďže všetky strany, a najmä sýrsky režim a jeho ruskí a iránski spojenci, závažne a opakovane porušujú ľudské práva a medzinárodné humanitárne právo; keďže vyšetrovacia komisia OSN pre Sýriu, generálny tajomník OSN a vysoký komisár OSN pre ľudské práva uviedli, že v Sýrii boli spáchané zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny;
D. keďže násilie spáchané počas sýrskeho konfliktu zahŕňa nezákonné zabíjanie, mučenie a zlé zaobchádzanie, násilné zmiznutie, hromadné a svojvoľné zatýkanie, cielené a bezhlavé útoky na civilistov, kolektívne tresty, útoky na zdravotnícky personál a odopieranie potravín a vody; keďže Asadov režim je údajne zodpovedný za smrť obesením, mučenie a masové mimosúdne vraždy vo väzenských zariadeniach, ako aj používanie chemických útokov na civilné ciele; keďže tieto trestné činy zatiaľ ostávajú bez trestu;
E. keďže riziko regionálnej eskalácie je vysoké s čoraz väčším zapojením regionálnych aktérov vrátane Turecka, ktoré 20. januára 2018 začalo vojenskú ofenzívu proti kurdským silám v severnej provincii Afrin, a Izraela, ktorý 7. februára 2018 podnikol letecké útoky proti sýrskym vojenským cieľom; keďže vo februári 2018 vláda Spojených štátov amerických oznámila úmysel ponechať svoje ozbrojené sily v Sýrii na neurčito;
F. keďže hoci v niektorých častiach krajiny sa zrejme znížila miera násilia, závažné boje pokračujú inde, a to najmä v dvoch prevažne džihádistami kontrolovaných oblastiach východnej Ghúty a Idlibu; keďže Asadov režim za podpory svojich spojencov Ruska a Iránu realizuje veľkú vojenskú ofenzívu a bombardovanie v týchto enklávach, dôsledkom čoho sú stovky civilných obetí; keďže sily vo východnej Ghúte Asadov režim obvinil z ostreľovania civilných oblastí v Damasku; keďže humanitárna situácia 400 000 ľudí vo východnej Ghúte obliehanej viac ako päť rokov sa počas uplynulých týždňov výrazne zhoršila, keď došlo k prudkému nárastu náhodných bombových útokov a cielených útokov na nemocnice a inú civilnú infraštruktúru; keďže boli údajne použité chemické zbrane;
G. keďže Bezpečnostná rada OSN (BR OSN) 24. februára 2018 prijala rezolúciu č.. 2401, v ktorej sa vyžaduje, aby všetky strany konfliktu v Sýrii okamžite zastavili nepriateľské akcie najmenej na 30 po sebe nasledujúcich dní v celej Sýrii, aby sa umožnili dodávky humanitárnej pomoci a evakuácia kriticky chorých a zranených osôb; keďže v rezolúcii sa potvrdzuje, že ukončenie nepriateľských akcií sa nevzťahuje na vojenské operácie proti militantným skupinám, ako je Dá’iš, al-Káida, Al Nusra a iné teroristické skupiny označené BR OSN;
H. keďže Asadov režim s podporou jeho spojencov hrubo nerešpektoval rezolúciou BR OSN č. 2401, keď zintenzívnil bombardovanie a prevzal kontrolu nad ďalším územím, ktoré je podľa neho ovládané teroristami; keďže Rusko následne navrhlo prerušiť vojenské operácie na päť hodín s cieľom umožniť poskytnutie humanitárnej pomoci a prístupu; keďže prvý konvoj s pomocou dorazil do východnej Ghúty 5. marca 2018, avšak stal sa terčom paľby, a keďže Medzinárodný výbor Červeného kríža uviedol, že Rusko blokovalo dodávky zdravotníckeho materiálu; keďže humanitárne potreby obyvateľstva v pasci sú naďalej dramaticky vysoké a nenaplnené;
I. keďže rokovania v Ženeve po 9. kole, ktoré sa uskutočnilo v dňoch 25. a 26. januára 2018 vo Viedni, dosiaľ neviedli ku konkrétnemu pokroku, pokiaľ ide o mierové riešenie konfliktu; keďže 4. mája 2017 dospeli Rusko, Irán a Turecko v Kazachstane k dohode o vytvorení štyroch zón deeskalácie (vrátane východnej Ghúty), ktorá bola neskôr často porušená; keďže na kongrese sýrskeho národného dialógu, ktorý sa konal 30. januára 2018 v Soči, bolo oznámené vytvorenie ústavného výboru, ktorý nebol prijatý všetkými stranami;
J. keďže EÚ je najväčším poskytovateľom humanitárnej pomoci v Sýrii a susedných krajinách s viac ako 9 miliardami EUR vyčlenenými od začiatku krízy;
K. keďže 3. apríla 2017 Rada prijala stratégiu EÚ pre Sýriu, v ktorej sa opisuje šesť hlavných cieľov: ukončenie vojny prostredníctvom skutočnej politickej zmeny, podpora zmysluplnej a inkluzívnej zmeny, riešenie humanitárnych potrieb najzraniteľnejších Sýrčanov, presadzovanie demokracie, ľudských práv a slobody prejavu posilnením sýrskych organizácií občianskej spoločnosti, presadzovanie zodpovednosti za vojnové zločiny, a podpora odolnosti sýrskeho obyvateľstva a sýrskej spoločnosti;
L. keďže spolupredsedami druhej ministerskej konferencie o podpore budúcnosti Sýrie a regiónu, ktorá sa uskutoční v Bruseli 24. a 25. apríla 2018, budú PK/VP a OSN; keďže konferencia bude zameraná na zachovanie pozornosti medzinárodného spoločenstva na Sýriu;
M. keďže vo februári 2018 globálna koalícia proti Dá’iš pod vedením Spojených štátov amerických a jej spojenci oznámili, že oslobodili viac ako 98 % plochy, ktorú predtým kontroloval Dá’iš, ako aj 7,7 milióna Iračanov a Sýrčanov, ktorých mal pod kontrolou Dá’iš; keďže koalícia uviedla, že uskutočnila spolu 29 070 útokov v období od augusta 2014 do januára 2018; keďže komisia na hodnotenie civilných obetí koalície uvádza, že celkový počet neúmyselných civilných obetí koncom septembra 2017 dosiahol 786; keďže MVO Airwars odhaduje, že počas akcií koalície zrejme zahynulo až 9 300 civilistov;
N. keďže 1. februára 2018 nezávislá medzinárodná vyšetrovacia komisia pre Sýriu uviedla, že v severnej časti mesta Rakka a Hasaka sýrske demokratické sily zadržiavali 80 000 vnútorne vysídlených osôb vrátane žien a detí, aby ich preverili v súvislosti s možným napojením na IŠ/Dá’iš, a dospela k záveru, že „v mnohých prípadoch prebiehajúce zadržiavanie jednotlivcov predstavovalo svojvoľné pozbavenie osobnej slobody a nezákonné zadržiavanie tisícov jednotlivcov“;
O. keďže riaditeľ sýrskeho úradu národnej bezpečnosti Alí Mamlúk, ktorý je v zoznamu sankcií EÚ, sa údajne v Ríme stretol s talianskym ministrom vnútra a s riaditeľom talianskej agentúry pre informácie a vonkajšiu bezpečnosť, čo je zjavne v rozpore s rozhodnutím Rady 2011/273/SZBP z 9. mája 2011 o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii;
P. keďže v správe organizácie Conflict Armament Research s finančnou podporou EÚ z decembra 2017 s názvom Zbrane Islamského štátu sa zistilo, že Bulharsko a Rumunsko opakovane vyváža do Spojených štátov amerických a Saudskej Arábie veľký počet zbraní a munície, ktoré sú následne v niektorých prípadoch spätne transferované neštátnym skupinám v Sýrii a Iraku, čo je v priamom rozpore s výslovným zákazom spätného vývozu zbraní; keďže v správe sa uvádza, že tieto nepovolené spätné transfery sú „významným zdrojom zbraní a munície IŠ“; keďže tieto opakované a systematické spätné transfery sú porušením doložiek v osvedčeniach koncových používateľov a keďže členské štáty sú povinné v rámci siedmeho kritéria právne záväznej spoločnej pozície Rady 2008/944/CFSP o vývoze zbraní, zohľadniť tieto porušenia záväzkov v budúcich rozhodnutiach o udelení vývozných licencií;
1. vyjadruje nanajvýš vážne znepokojenie nad zostupnou špirálou, ktorej formu nadobudol konflikt v Sýrii v ostatných týždňoch, v dôsledku ďalšieho zapojenia externých síl, vnútornou roztrieštenosťou a brutálnym zabíjaním civilistov, a to aj vo východnej Ghúte a Afrine;
2. vyjadruje hlboké poľutovanie nad nedostatkom pokroku pri politickom riešení Sýrskeho konfliktu; pripomína, že neexistuje udržateľné vojenské riešenie konfliktu a vyzýva všetky zúčastnené strany, aby v plnom rozsahu dodržiavali rezolúcie BR OSN, ktoré si vyžadujú okamžité zastavenie násilností, skončenie obliehania, úplný a nehatený prístup humanitárnej pomoci na celom území krajiny a ochranu humanitárnych pracovníkov všetkými stranami; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu vytvorenia mechanizmu monitorovania, overovania a podávania správ pod vedením OSN;
3. opätovne a čo najdôraznejšie odsudzuje ohavné činy a rozsiahle porušovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva, ktorého sa dopúšťajú sily Asadovho režimu s podporou jeho spojencov, ako aj neštátne ozbrojené skupiny; vyzýva všetky strany, aby umožnili neobmedzený prístup do všetkých väzenských zariadení nezávislým monitorovacím orgánom a aby prepustili všetky zadržiavané deti, ženy, starších ľudí a zdravotne postihnuté osoby;
4. odsudzuje zásah tureckých jednotiek v severnej Sýrii, ktorý je porušením medzinárodného práva; vyzýva tureckú vládu, aby okamžite stiahla svoje jednotky a zohrávala konštruktívnu úlohu v sýrskom konflikte, čo je tiež v tureckom národnom záujme;
5. trvá na tom, že diplomatické iniciatívy pod vedením Ruska by nemali narúšať úsilie OSN o dosiahnutie politického riešenia; v tejto súvislosti opätovne potvrdzuje stálu prioritu ženevského procesu pod vedením OSN a podporuje úsilie osobitného vyslanca OSN Staffana de Misturu zabezpečiť skutočnú politickú zmenu v súlade s rezolúciami BR OSN; opakovane zdôrazňuje význam začlenenia žien do procesu urovnania konfliktu v súlade s rezolúciou BR OSN č. 1325; trvá tiež na význame zahrnutia sýrskej občianskej spoločnosti a všetkých etnických a náboženských menšín do rozhovorov o budúcnosti Sýrie a o jej riadiacej štruktúre;
6. je naďalej znepokojený zmiznutím obhajkyne ľudských práv a laureátky Sacharovovej ceny Razán Zajtúnovej, ktorú v decembri 2013 údajne uniesli ozbrojené skupiny Džajš al-Islám v meste Dúmá; vyzýva na vytvorenie pracovnej skupiny EÚ s cieľom lepšie koordinovať a posilniť úsilie o jej nájdenie a zabezpečenie jej prepustenia;
7. vyjadruje znepokojenie nad situáciou obyvateľov vracajúcich sa do oblastí, vrátane tých, ktoré boli získané späť od IŠ/Dá’iš, ako je napríklad Rakka, ktoré sú kontaminované výbušninami ako pozostatky vojny; žiada, aby sa tomuto obyvateľstvu venovala mimoriadna pozornosť, a to aj s ohľadom na stabilizáciu dotknutých oblastí a zabránenie opätovnému posilneniu fenoménu Dá’iš;
8. vyzýva členské štáty, aby poskytli praktickú pomoc vykonávaniu stratégie EÚ pre Sýriu, ktorá stanovuje pevný a komplexný základ pre posilnenú činnosť EÚ v konfliktných a postkonfliktných fázach;
9. nabáda PK/VP, aby zosilnila svoj dosah na regionálnych a miestnych aktérov v konflikte a svoju snahu o nájdenie spoločného základu pre dosiahnutie mieru v záujme otvorenej diskusie o budúcnosti Sýrie;
10. víta dôraz, ktorý sa v stratégii EÚ pre Sýriu kladie na podporu odolnosti sýrskeho obyvateľstva; zdôrazňuje, že sýrska občianska spoločnosť bude mať zásadný význam pri obnove sociálnej súdržnosti a sociálneho kapitálu, podpore zmierenia a poskytovaní základných služieb v Sýrii; vyzýva EÚ a členské štáty, aby posilnili svoju podporu budovania kapacít sýrskeho obyvateľstva a občianskej spoločnosti spolu so subjektmi a prostredníctvom subjektov, ktoré presadzujú ľudské práva, rovnosť (vrátane rodovej rovnosti a práv menšín), demokraciu a posilňovanie postavenia, ak je to možné na územiach mimo kontroly Asadovho režimu a iných teroristických skupín označené BR OSN, ako na územiach sýrskych utečencov žijúcich v exile v regióne alebo v Európe; v tejto súvislosti vyzýva na zvýšenú podporu mierových a demokratických sýrskych organizácií občianskej spoločnosti a obhajcov ľudských práv, a to aj prostredníctvom fondu Madad, nástroja na podporu stability a mieru a európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva;
11. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby rozšírili súčasný rozsah pôsobnosti fondu Madad s cieľom umožniť skoršiu pomoc a podporu odolnosti v Sýrii, v domácnostiach a komunitách; zdôrazňuje, že sýrskym občanom by sa malo umožniť posúdiť vlastné priority a potreby obnovy, a vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vyčlenili primerané zdroje na lokálne, adresné a rodovo citlivé zisťovanie potrieb obnovy; zdôrazňuje, že takéto posúdenie musí byť nezávislé od sýrskej vlády a malo by byť ukončené pred realizáciou projektov;
12. s nádejou očakáva nadchádzajúcu konferenciu v Bruseli o podpore budúcnosti Sýrie a okolitého regiónu, zdôrazňuje, že humanitárne potreby budú v nadchádzajúcich rokoch naďalej rozhodujúce a naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa zaviazali k naplneniu humanitárnych potrieb sýrskeho ľudu a vyjadrili pripravenosť na úsilie o rekonštrukciu po politickej dohode schválenej OSN; naliehavo vyzýva EÚ a členské štáty, aby zabezpečili zmysluplnú účasť aktérov sýrskej občianskej spoločnosti, pred bruselskou konferenciou, počas nej a po nej;
13. víta záväzok EÚ k pokračujúcej humanitárnej pomoci susedným krajinám Sýrie, ktoré sú útočiskom pre milióny utečencov; vyzýva však členské štáty, aby preukázali oveľa silenejší záväzok k spoločnej zodpovednosti, ktorý by sýrskym utečencom umožňoval nájsť ochranu hneď za hranicami susedného regiónu prostredníctvom presídľovania, humanitárnych programov prijímania do krajiny, zjednodušeného zlúčenia rodín alebo pružnejších vízových predpisov;
14. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby prísne dodržiavali zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia a aby sa verejne postavili proti prebiehajúcim núteným návratom Sýrčanov, ktorí sa v súčasnosti nachádzajú v krajinách susediacich so Sýriou; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby výslovne vylúčili akékoľvek dohody, podľa ktorých by Asadov režim prevzal späť sýrskych utečencov výmenou za pomoc pri rekonštrukcii;
15. dôrazne odsudzuje beztrestnosť páchateľov závažných zločinov v Sýrii; domnieva sa, že chýbajúca zodpovednosť vyvoláva ďalšie brutálne činy a znásobuje utrpenie obetí; trvá preto na tom, že je nevyhnutné, aby sa vyvodila zodpovednosť všetkých páchateľov a aby sa odškodnili obete;
16. trvá na tom, že sú potrebné ďalšie opatrenia EÚ v tejto oblasti, a to aj prostredníctvom prijatia stratégie zodpovednosti EÚ zameranej na kruté zločiny spáchané v Sýrii, ktorá tiež bude poukazovať na významnú úlohu členských štátov v tomto smere, a vyzýva PK/VP, aby zohrávala v tejto veci aktívnu úlohu;
17. opakuje svoju výzvu EÚ a jej členským štátom, aby v úzkej koordinácii s podobne zmýšľajúcimi krajinami preskúmali možnosť zriadenia súdu pre vojnové zločiny spáchané v Sýrii, kým sa vec úspešne nepostúpi Medzinárodnému trestnému súdu; vyzýva členské štáty, aby rozšírili všetku potrebnú podporu medzinárodnému, nestrannému a nezávislému mechanizmu;
18. naliehavo vyzýva členské štáty, aby prijali všetky opatrenia potrebné na to, aby boli údajní páchatelia zobraní na zodpovednosť, a to najmä uplatňovaním zásady univerzálnej súdnej právomoci a vyšetrovaním a trestným stíhaním občanov EÚ zodpovedných za kruté zločiny spáchané v Sýrii; v tejto súvislosti víta úsilie niektorých členských štátov, a to najmä v Nemecku a vo Švédsku, vyšetriť brutálne trestné činy spáchané v Sýrii a postaviť páchateľov pred súd; berie na vedomie dôležitú prácu Európskej siete kontaktných miest vo vzťahu k osobám zodpovedným za genocídu, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny a vyzýva PK/VP a Generálne riaditeľstvo pre spravodlivosť a spotrebiteľov, aby sieť podporili a zahrnuli ju v budúcnosti do úsilia o vyvodenie zodpovednosti v Sýrii;
19. naliehavo žiada všetky členské štáty, aby zabezpečili úplný súlad s rozhodnutím Rady 2013/255/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii, najmä zmrazenie aktív osôb v ňom uvedených, a zákaz prijímania osôb, ktoré majú prospech zo sýrskeho režimu alebo ho podporujú; vyjadruje znepokojenie nad nedávnymi správami o porušovaní tohto rozhodnutia a pripomína členským štátom ich povinnosti vyplývajúce z medzinárodného práva zatknúť a zadržať osoby podozrivé z páchania masových zverstiev na svojom území; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zvážili prijatie ďalších cielených opatrení proti tým, ktorí sú zodpovední za zločiny spáchané vo východnej Ghúte;
20. je šokovaný počtom zbraní a munície vyrobených v EÚ, ktoré sa našli v rukách Dá’iš v Sýrii a Iraku; konštatuje neschopnosť Bulharska a Rumunska účinne uplatňovať spoločnú pozíciu 2008/944/SZBP o vývoze zbraní, pokiaľ ide o spätné transfery, ktoré sú v rozpore s osvedčeniami o koncovom užívateľovi; vyzýva všetky členské štáty, aby v budúcnosti odmietli podobné transfery, najmä do Spojených štátov amerických a Saudskej Arábie, a vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a členské štáty, najmä Bulharsko a Rumunsko, aby vysvetlili, aké opatrenia boli prijaté v tejto veci; vyzýva ESVČ, aby sa zaoberala mnohými prípadmi odhalenými v nedávnej správe organizácie Conflict Armament Research a aby preskúmala účinnejšie metódy posudzovanie rizika odklonenia v rámci pracovnej skupiny pre vývoz konvenčných zbraní (COARM) a príslušných fór vrátane stanovenia siedmeho kritéria spoločnej pozície Rady 2008/944/SZBP ako zákonnej povinnosti ako súčasti budúceho preskúmania tohto dokumentu; prijíma rozhodnutie začať vyšetrovanie v tejto záležitosti;
21. pripomína, že akékoľvek opatrenia prijaté na boj proti Dá’iš a ďalším skupinám, ktoré ako teroristické označila BR OSN, musia byť dôsledne v súlade s medzinárodným právom; vyzýva členské štáty a ich spojencov, najmä Spojené štáty americké, aby zabezpečili úplnú transparentnosť, zodpovednosť a dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv pri ich účasti na úsilí medzinárodnej koalície a ich vojenskej spolupráci so stranami konfliktu;
22. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, osobitnému vyslancovi OSN a Ligy arabských štátov v Sýrii, členom medzinárodnej skupiny na podporu Sýrie a všetkým stranám zapojeným do konfliktu v Sýrii.
- [1] Prijaté texty, P8_TA(2017)0227.