NÁVRH UZNESENIA o situácii v Sýrii
12.3.2018 - (2018/2626(RSP))
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
Charles Tannock, Karol Karski, Monica Macovei, Ruža Tomašić, Raffaele Fitto, Zdzisław Krasnodębski, Pirkko Ruohonen-Lerner, Ryszard Czarnecki, Urszula Krupa, Jan Zahradil, Anna Elżbieta Fotyga, Branislav Škripek, Valdemar Tomaševski v mene skupiny ECR
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0139/2018
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o situácii v Sýrii,
– so zreteľom na stratégiu EÚ pre Sýriu, ktorú prijala Rada 3. apríla 2017,
– so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN o Sýrii, najmä na rezolúcie č. 2254 (2015) a č. 2401 (2018),
– so zreteľom na rozhodnutia Rady týkajúce sa reštriktívnych opatrení EÚ voči osobám zodpovedným za násilné represie v Sýrii vrátane rozhodnutí zo 14. novembra 2016[1], z 20. marca 2017[2] a z 26. februára 2018[3],
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,
– so zreteľom na Ženevský dohovor z roku 1949 a na dodatkové protokoly k nemu,
– so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966,
– so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa z roku 1989 a jeho opčný protokol o účasti detí v ozbrojených konfliktoch z roku 2000,
– so zreteľom na Deklaráciu OSN o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva a viery z roku 1981,
– so zreteľom na Dohovor o zákaze vývoja, výroby, hromadenia a použitia chemických zbraní a o ich zničení,
– so zreteľom na Dohovor OSN o zákaze použitia, skladovania, výroby a transferu protipechotných mín a o ich zničení,
– so zreteľom na Dohovor OSN o zabránení a trestaní zločinu genocídia z 9. decembra 1948,
– so zreteľom na Ženevské komuniké z júna 2012,
– so zreteľom na závery konferencie o podpore Sýrie a okolitého regiónu, ktorá sa konala v Londýne vo februári 2016,
– so zreteľom na závery konferencie s názvom Podpora budúcnosti Sýrie a regiónu, ktorá sa konala 4. a 5. apríla 2017 v Bruseli, a na predchádzajúce konferencie o situácii v Sýrii, ktoré sa konali v Kuvajte, Berlíne a Helsinkách,
– so zreteľom na Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu,
– so zreteľom na Memorandum o vytvorení zón deeskalácie v Sýrskej arabskej republike, ktoré 6. mája 2017 podpísali Irán, Rusko a Turecko,
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže vojna v Sýrii trvá už siedmy rok, pričom v dôsledku konfliktu zomrelo viac ako 400 000 ľudí, tisíce ďalších osôb boli zranené, 13,5 milióna ľudí naliehavo potrebuje humanitárnu pomoc a päť miliónov ľudí žije v susedných krajinách ako utečenci;
B. keďže do vojny boli postupne zatiahnuté regionálne a svetové mocnosti, pričom konflikt odhalil hlboké rozpory a ohrozil širšiu regionálnu a medzinárodnú bezpečnosť;
C. keďže napriek početným snahám vyvíjaným aj prostredníctvom OSN sa medzinárodnému spoločenstvu opakovane nepodarilo nájsť udržateľné mierové riešenie ukončenia vojny, náležite riešiť zúfalú humanitárnu situáciu a postaviť pred súd jednotlivcov vinných z útokov na civilistov.
D. keďže Rusko je jedným z najvýznamnejších medzinárodných podporovateľov sýrskeho prezidenta Baššára al-Asada a prežitie tohto režimu je zásadne dôležité z hľadiska ruských záujmov v krajine; keďže Rusko vetovalo v Bezpečnostnej rade OSN viaceré rezolúcie kritizujúce prezidenta al-Asada a napriek medzinárodnému odsúdeniu naďalej poskytuje vojenskú podporu sýrskemu režimu;
E. keďže 24. februára 2018 Bezpečnostná rada OSN jednomyseľne prijala rezolúciu č. 2401, v ktorej žiada všetky strany konfliktu, aby zastavili nepriateľské akcie aspoň na 30 po sebe nasledujúcich dní a umožnili tak poskytnutie humanitárnej pomoci a neodkladnú prepravu kriticky chorých a zranených osôb v oblasti východnej Ghúty blízko Damasku; keďže napriek prestávke v bojoch pokračovalo ostreľovanie a letecké útoky;
F. keďže od vyostrenia útokov na východnú Ghútu počas minulého mesiaca bolo zabitých aspoň 451 ľudí; keďže v oblasti, ktorú od roku 2013 oblieha sýrska vláda, vraj uviazlo asi 393 000 civilistov; keďže na región údajne dopadli barelové bomby a delostrelecké granáty a viacero nemocníc bolo vyradených z činnosti;
G. keďže sýrska vláda popiera, že útočí na civilné obyvateľstvo, a tvrdí, že sa usiluje oslobodiť východnú Ghútu od „teroristov“;
H. keďže sýrska vláda od novembra 2017 zintenzívnila obliehanie východnej Ghúty, čo spôsobilo stenčovanie zásob potravín a akútnu podvýživu približne 12 % detí mladších ako päť rokov, ktoré uviazli v tejto oblasti; keďže vládne aj závažný nedostatok zdravotníckych potrieb a lekári sú nútení ošetrovať vážne zranených pacientov bez liekov na celkovú anestéziu, vnútrožilových antibiotík, krvných vakov alebo čistých obväzov; keďže humanitárne organizácie tvrdia, že pred vyslaním humanitárnych pracovníkov, vozidiel a zásob sa musia ubezpečiť, že každé deklarované prímerie sa na mieste naozaj uplatňuje;
I. keďže v roku 2016 sýrsky režim zamietol humanitárnu pomoc približne 275 000 civilistom vo východnom Aleppe, a tak nezasiahol na ochranu základného ľudského práva na život;
I. keďže ozbrojené opozičné skupiny vrátane Islamského štátu/Dá'iš takisto bez rozdielu ostreľujú civilné oblasti, používajú civilistov ako ľudské štíty a dlhodobo obliehajú prevažne civilné oblasti, čím obmedzujú prístup k humanitárnej a zdravotníckej pomoci;
J. keďže Sýria je signatárom Dohovoru o chemických zbraniach a súhlasila so zničením svojich deklarovaných chemických zásob v roku 2013 po tom, ako boli pri útoku nervovo paralytickou látkou sarín zabité stovky ľudí na predmestiach Damasku obsadených povstalcami; keďže od roku 2013 bola sýrska vláda opakovane obvinená z používania zakázaných chemických zbraní v občianskej vojne; keďže podľa novej správy OSN posiela Severná Kórea do Sýrie vybavenie, ktoré by sa dalo použiť na výrobu chemických zbraní;
K. keďže mučenie, masové zatýkanie a rozsiahle ničenie obývaných oblastí sa za posledných sedem rokov dramaticky stupňuje, pričom veľký počet Sýrčanov je vysídlený a mnohí nich sú nútení sťahovať sa ešte ďalej od tak veľmi potrebnej humanitárnej pomoci;
L. keďže konflikt v Sýrii nemožno riešiť vojenskou cestou a nie je možná žiadna zmysluplná či úspešná mierová dohoda, podľa ktorej by prezident Baššár al-Asad ostal pri moci;
M. keďže v Rímskom štatúte Medzinárodného trestného súdu, ktorý podpísali a ratifikovali všetky členské štáty EÚ, sa potvrdzuje, že najzávažnejšie zločiny, ktoré znepokojujú medzinárodné spoločenstvo ako celok, najmä genocída, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny, nesmú zostať nepotrestané;
N. keďže medzinárodné humanitárne právo a medzinárodné právo v oblasti ľudských práv zakazuje zameriavať sa na jednotlivcov alebo skupiny na základe náboženskej alebo etnickej identity, ako aj útočiť na civilných obyvateľov, ktorí sa nezúčastňujú na ozbrojených konfliktoch, a na osoby zabezpečujúce humanitárnu pomoc pre tých, ktorí uviazli v oblasti konfliktu; keďže podobné akcie môžu predstavovať vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti;
O. keďže sýrske bezpečnostné sily zatkli a stále zadržiavajú desaťtisíce ľudí vrátane mierových aktivistov, humanitárnych pracovníkov, právnikov a novinárov, pričom mnohí z nich sa stali obeťami nedobrovoľných zmiznutí, mučenia alebo iného zlého zaobchádzania alebo zomreli vo väzniciach;
P. keďže Sýria bola v roku 2011 dočasne vylúčená z Ligy arabských štátov, pretože nedokázala ukončiť krviprelievanie v krajine;
1. bezvýhradne odsudzuje všetky nerozlišujúce útoky sýrskych vládnych síl a ich spojencov vrátane Ruska na civilistov a infraštruktúru, v neposlednom rade letecké bombardovanie a delostrelecké ostreľovanie, barelové bomby, kazetovú muníciu a chemické a iné medzinárodne zakázané zbrane;
2. odsudzuje skutočnosť, že počas siedmich rokov konfliktu bolo v Sýrii v dôsledku bombardovania, ostreľovania a nasadenia ďalších vojenských prostriedkov zabitých vyše 400 000 ľudí a ďalšie tisícky ľudí boli zranené a že milióny ľudí boli vysídlené, pričom vinou zdĺhavého obliehania husto osídlených oblastí bol civilistom odopretý prístup k jedlu, vode, hygiene alebo zdravotnej starostlivosti;
3. je presvedčený, že úmyselné útoky na civilné obyvateľstvo, organizované využívanie mučenia a sexuálneho násilia, odopretie humanitárnej pomoci a používanie zápalnej a inej munície proti civilným cieľom a infraštruktúre predstavujú vojnové zločiny;
4. žiada, aby sa okamžite skoncovalo s bombardovaním a nerozlišujúcimi útokmi namierenými na civilistov, humanitárnych pracovníkov a zdravotnícke zariadenia v Sýrii, a tak sa umožnila evakuácia najnaliehavejších prípadov vyžadujúcich si lekársku starostlivosť z východnej Ghúty a ďalších obliehaných oblastí ako Jarmúk, al-Fú´a a Kafrijá; trvá na tom, aby všetky strany prestali odopierať civilistom základné potraviny a lieky, pretože takéto konanie je v rozpore s medzinárodným právom;
5. pripomína všetkým stranám konfliktu, že nemocnice a zdravotnícky personál sú výslovne chránené na základe medzinárodného humanitárneho práva a že úmyselné útoky na civilné obyvateľstvo a civilnú infraštruktúru sú vojnovým zločinom;
6. vyjadruje hlboké poľutovanie nad opakovanými neúspešnými regionálnymi a medzinárodnými pokusmi o skončenie vojny a naliehavo vyzýva na obnovenú a intenzívnu globálnu spoluprácu v záujme dosiahnutia mierového a udržateľného riešenia konfliktu;
7. vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že Rusko vetovalo viaceré rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN zamerané na ukončenie konfliktu v Sýrii a podporuje Asadov režim, ktorý je hlavným zodpovedným za nerozlišujúce útoky na civilistov a civilnú infraštruktúru;
8. vyzýva Rusko, a najmä Irán, aby využili svoj vplyv a presvedčili prezidenta Baššára al-Asada a ďalšie strany konfliktu, aby upustili od vojenských operácií a okamžite sa zapojili do mierového procesu pod vedením OSN;
9. odmieta, aby prezident Baššár al-Asad zohrával akúkoľvek úlohu v Sýrii po skončení konfliktu;
10. podporuje, aby Medzinárodný trestný súd stíhal osoby obvinené z bezohľadných útokov na civilné obyvateľstvo, zo zámerného zadržiavania humanitárnej pomoci pre hladujúcich na smrť, z používania chemických zbraní proti nevinným ľuďom, ako aj organizovania mučenia a sexuálneho násilia, a zaväzuje sa pokračovať vo vyvodzovaní zodpovednosti v Sýrii;
11. podporuje rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 71/248, prijatú v decembri 2016, v ktorej sa požaduje zriadenie nového mechanizmu na pomoc pri vyšetrovaní a stíhaní osôb v Sýrii zodpovedných za najvážnejšie zločiny podľa medzinárodného práva; navyše podporuje rezolúcie Rady OSN pre ľudské práva, v ktorých sa požaduje vytvorenie skupiny na vysokej úrovni pre svojvoľné zadržiavanie a nedobrovoľné zmiznutia;
12. naďalej odhodlane podporuje jednotu, zvrchovanosť, územnú celistvosť a nezávislosť Sýrie;
13. plne podporuje prácu osobitného vyslanca OSN pre Sýriu Staffana de Misturu, ktorého cieľom je dosiahnutie medzinárodnej dohody o trvalo udržateľnom mierovom riešení;
14. vyjadruje poľutovanie nad tým, že Liga arabských štátov nedokázala využiť svoj vplyv na strany konfliktu v Sýrii s cieľom dosiahnuť trvalé a mierové riešenie konfliktu;
15. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, generálnemu tajomníkovi OSN, generálnemu tajomníkovi Ligy arabských štátov, vláde a parlamentu Sýrskej arabskej republiky, vládam a parlamentom krajín, ktoré susedia so Sýriou, a vládam a parlamentom členských štátov.