Návrh uznesenia - B8-0153/2018Návrh uznesenia
B8-0153/2018
Európsky parlament

NÁVRH UZNESENIA o sociálnej zodpovednosti podnikov (SZP)

12.3.2018 - (2018/2633(RSP))

predložený na základe vyhlásenia Komisie
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku

Daniele Viotti, Sergio Gaetano Cofferati, Patrizia Toia, Agnes Jongerius, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Udo Bullmann, Josef Weidenholzer v mene skupiny S&D

Postup : 2018/2633(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B8-0153/2018
Predkladané texty :
B8-0153/2018
Rozpravy :
Hlasovanie :
Prijaté texty :

B8‑0153/2018

Uznesenie Európskeho parlamentu o sociálnej zodpovednosti podnikov (SZP)

(2018/2633(RSP))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 2, 3, 6 a 21 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

–  so zreteľom na články 6, 9, 145-161, 173 a 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na články 12, 14, 15, 21, 23 a 26 a hlavu IV Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na Európsku sociálnu chartu,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv (1948) a ďalšie nástroje Organizácie Spojených národov v oblasti ľudských práv, najmä Dohovor o občianskych a politických právach (1966), Dohovor o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (1966), Dohovor o odstraňovaní všetkých foriem rasovej diskriminácie (1965), Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (1979), Dohovor o právach dieťaťa (1989), Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a ich rodinných príslušníkov (1990) a Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím (2006),

–  so zreteľom na tripartitné vyhlásenie MOP o zásadách týkajúcich sa nadnárodných podnikov a sociálnej politiky, hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a usmernenia OECD pre nadnárodné podniky,

–  so zreteľom na dohovory MOP, ktoré stanovujú všeobecné základné pracovné normy, pokiaľ ide o: zrušenie nútenej práce (č. 29 a č. 105(1957)), slobodu združovania a právo na kolektívne vyjednávanie (č. 87 (1948) a č. 98 (1949); zrušenie detskej práce (č.138 (1973) a č.182 (1999)); a nediskrimináciu v zamestnaní (č. 100 (1951) a č. 111 (1958)),

–  taktiež so zreteľom na dohovory MOP o pracovných doložkách (verejné zákazky) (č. 94) a o kolektívnom vyjednávaní (č. 154),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/95/EÚ z 22. októbra 2014, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie nefinančných informácií a informácií týkajúcich sa rozmanitosti niektorými veľkými podnikmi a skupinami,[1]

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/828 zo 17. mája 2017, ktorou sa mení smernica 2007/36/ES, pokiaľ ide o podnietenie dlhodobého zapojenia akcionárov[2],

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. októbra 2011 s názvom Obnovená stratégia EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov na obdobie rokov 2011 – 2014 (COM(2011)0681),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2007 o podnikovej sociálnej zodpovednosti: nové partnerstvo[3] a zo 6. februára 2013 o podnikovej sociálnej zodpovednosti: zodpovedné a transparentné správanie podnikov a udržateľný rast[4] a o sociálnej zodpovednosti podnikov: podpora záujmov spoločnosti a cesta k udržateľnej a inkluzívnej obnove[5],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o sociálnej zodpovednosti podnikov v medzinárodných obchodných dohodách[6], uznesenie z 8. júna 2011 o vonkajšom rozmere sociálnej politiky, podpore pracovných a sociálnych noriem a sociálnej zodpovednosti európskych podnikov [7] a uznesenie z 5. júla 2016 o vykonávaní odporúčaní Parlamentu z roku 2010 týkajúcich sa sociálnych a environmentálnych noriem, ľudských práv a sociálnej zodpovednosti podnikov[8],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2013 s odporúčaniami Komisii o informovaní pracovníkov a konzultáciách s nimi, predvídaní a riadení reštrukturalizácie[9],

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2016 o sociálnom dampingu v Európskej únii[10], z 19. januára 2017 o európskom pilieri sociálnych práv[11] a zo 4. júla 2017 o pracovných podmienkach a neistých pracovných miestach[12],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. októbra 2016 o potrebe európskej politiky reindustrializácie vzhľadom na nedávne prípady Caterpillar a Alstom[13] a z 5. júla 2017 o budovaní ambicióznej priemyselnej stratégie EÚ ako strategickej priority pre rast, zamestnanosť a inovácie v Európe[14],

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 25. novembra 2015[15] a zo 6. júla 2016 o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku[16] a na svoje odporúčanie z 13. decembra 2017 Rade a Komisii v nadväznosti na vyšetrovanie vo veci prania špinavých peňazí, vyhýbania sa daňovým povinnostiam a daňových únikov[17],

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže sociálna zodpovednosť podnikov je zodpovednosťou podnikov za vplyv, ktorý má ich činnosť na spoločnosť, zahŕňa širokú škálu oblastí a je založená na transparentnosti, dlhodobom prístupe a pozitívnom dialógu a vzťahu so všetkými zúčastnenými stranami, najmä zamestnancami; keďže je potrebné zvýšiť angažovanosť inštitúcií EÚ a členských štátov pri podpore sociálnej zodpovednosti podnikov, a to prostredníctvom legislatívnych i nelegislatívnych opatrení;

B.  keďže platnosť akčného plánu Európskej únie týkajúceho sa sociálnej zodpovednosti podnikov sa skončila v roku 2014 a plán zatiaľ nebol obnovený;

C.  keďže európsky priemysel je svetovým lídrom v mnohých priemyselných odvetviach, predstavuje viac ako polovicu európskeho vývozu, zabezpečuje približne 65 % investícií do výskumu a vývoja a poskytuje viac ako 50 miliónov pracovných miest (priamo alebo nepriamo), čo je 20 % všetkých pracovných miest v Európe; keďže podiel európskeho spracovateľského priemyslu na HDP EÚ klesol počas posledných 20 rokov z 19 % na menej než 15,5 % a klesol aj jeho podiel na zamestnanosti a investíciách v oblasti výskumu a vývoja; keďže posilnenie našej priemyselnej základne je nevyhnutné pre zachovanie odborných znalostí a know-how v EÚ a na dosiahnutie tohto cieľa je potrebná účinná, silná a ambiciózna priemyselná stratégia‑;

D.  keďže nadnárodná spoločnosť Embraco, ktorá má sídlo v Brazílii a patrí spoločnosti Whirpool, sa rozhodla zatvoriť výrobný závod v Riva di Chieri (Taliansko), prepustiť 497 pracovníkov a premiestniť výrobu do iného členského štátu, čo vyvolalo rad širších politických otázok;

E.  keďže prevádzka v meste Riva di Chieri je zisková, s vysokou úrovňou produktivity a rozhodnutie o premiestnení výrobných činností je založené skôr na krátkodobých finančných dôvodoch než na dlhodobých hospodárskych úvahách‑‑; keďže vedenie spoločnosti Embraco odmietlo začať zmysluplné rokovania o prepúšťaní so zástupcami zamestnancov a štátnymi a miestnymi orgánmi a pristúpilo iba na odloženie prepúšťania;

F.  keďže situácia, pokiaľ ide o Embraco, je len jedným z mnohých nedávnych prípadov zatvárania a prepúšťania v Európskej únii, ktoré sú často spojené s procesmi premiestňovania do iného členského štátu alebo do oblastí mimo Európskej únie‑; keďže takéto postupy majú významné negatívne hospodárske a sociálne dôsledky pre Európsku úniu; keďže niektoré nadnárodné podniky presadzujú stratégie zamerané výlučne na krátkodobé finančné výnosy na úkor dlhodobej udržateľnosti, zamestnanosti, inovácií, investícií do výskumu a vývoja a obnovy zručností‑‑;

G.  keďže v situácii, keď dochádza k reštrukturalizácii, by sociálna zodpovednosť podnikov mala upevniť dialóg medzi spoločnosťami a zainteresovanými stranami, najmä pracovníkmi a miestnymi orgánmi, aby sa zabezpečilo ďalšie využívanie výrobných závodov a zachovanie pracovných miest; keďže sociálna zodpovednosť podnikov je obzvlášť relevantná v prípade regiónov, v ktorých zamestnanosť, investície a sociálna súdržnosť spočívajú len na niekoľkých veľkých spoločnostiach;

H.  keďže SZP by mala zohrávať rozhodujúcu úlohu pri formovaní rozhodovacích procesov spoločností‑; keďže spoločnosti Embraco a Whirlpool napriek verejným záväzkom v súvislosti s udržateľnosťou preukázali výrazný nedostatok SZP pri rozhodovaní o prevádzke v Riva di Chieri a vo vzťahu so zainteresovanými stranami;

I.  keďže smernica (EÚ) 2017/828 o podpore dlhodobej účasti akcionárov má okrem iného za cieľ podporovať rozhodovacie procesy v spoločnostiach kótovaných na burze, ktoré sa zakladajú na dlhodobej udržateľnosti a konkurencieschopnosti, a nie na krátkodobých dôvodoch a návratnosti‑‑‑;

J.  keďže článok 9 ZFEÚ ustanovuje ako základnú zásadu Únie podporu vysokej úrovne zamestnanosti, záruku primeranej sociálnej ochrany, boj proti sociálnemu vylúčeniu a vysokú úroveň vzdelávania, odbornej prípravy a ochrany ľudského zdravia; keďže Komisia sa zaviazala dosiahnuť „sociálny rating AAA“ pre EÚ; keďže hospodárske a sociálne politiky majú slúžiť ľuďom, a to aj prostredníctvom podpory udržateľných a sociálne zodpovedných hospodárskych aktivít za rovnakých podmienok, a keďže ľudia sú najdôležitejším faktorom konkurencieschopnosti spoločnosti a riadneho fungovania hospodárstva;

K.  keďže damping, či už sociálny, daňový alebo environmentálny, je v rozpore s európskymi hodnotami, pretože ohrozuje ochranu práv občanov EÚ, podporu lepších pracovných a životných podmienok, správne fungovanie vnútorného trhu a spravodlivú hospodársku súťaž medzi hospodárskymi subjektmi;

L.  keďže jednou z hlavných zásad politík EÚ je sociálna súdržnosť, čo znamená neustále a pretrvávajúce zbližovanie miezd a zaručenú sociálnu ochranu všetkým pracovníkom; keďže významné rozdiely v oblasti pracovnoprávnych podmienok a miezd v EÚ pretrvávajú a keďže sociálne zbližovanie smerom nahor je kľúčom k prosperite a zvýšenému vnútornému dopytu v celej EÚ;

M.  keďže aj napriek nedávnemu škandálu a pobúreniu, ktoré vyvolali, sa v boji proti daňovým únikom a obchádzaniu daňových povinností, ktorého sa dopúšťajú nadnárodné podniky a jednotlivci, ani v potláčaní daňového dumpingu nedosiahol významný pokrok v EÚ;

1.  konštatuje, že sociálna zodpovednosť podnikov predstavuje základnú súčasť európskeho sociálneho a hospodárskeho modelu; potvrdzuje svoju podporu vymedzeniu sociálnej zodpovednosti podnikov ako „zodpovednosti podnikov za ich vplyv na spoločnosť“, ako sa uvádza v oznámení Komisie z roku 2011 s názvom Obnovená stratégia EÚ 2011 pre sociálnu zodpovednosť podnikov na obdobie rokov 2011 – 2014‑;

2.  pripomína, že Európa má sociálne trhové hospodárstvo, ktorého cieľom je dosiahnutie udržateľného a inkluzívneho hospodárskeho rastu; pripomína dôležitý cieľ vymedzený v stratégii Európa 2020 dosiahnuť 20 % hrubý domáci produkt z priemyselného odvetvia do roku 2020;

3.  vyjadruje veľkú solidaritu a podporu všetkým pracovníkom z výrobného podniku Embraco v Riva di Chieri (Taliansko), brazílskej spoločnosti vo vlastníctve Whirlpoolu, a ich rodinám, ako aj subdodávateľom a poukazuje na značné negatívne dôsledky zatvorenia závodu na miestne hospodárstvo a komunitu; žiada, aby sa prijali opatrenia potrebné na zaistenie kontinuity zamestnania pre všetkých zamestnancov, ktorých sa to týka, a zaručenie hospodárskej činnosti a výroby v prevádzke v Riva di Chieri v dlhodobom horizonte;

4.  zdôrazňuje, že je to len jeden z viacerých nedávnych prípadov premiestnenia nadnárodných spoločností v Európskej únii i mimo nej; je obzvlášť znepokojený tým, že rozhodovacie procesy v nadnárodných korporáciách často venujú väčšiu pozornosť krátkodobým výsledkom a výnosom pre akcionárov než hospodárskym a sociálnym dôsledkom ich rozhodnutí na zainteresované strany a spoločnosť‑ ‑; považuje to za popretie európskych hodnôt SZP;

5.  konštatuje, že napriek verejnému záväzku Embraca a Whirlpoolu, pokiaľ ide o udržateľnosť vrátane sociálnej zodpovednosti, ide tu o výrazný nedostatok sociálnej zodpovednosti podnikov v rozhodnutiach, ktoré tieto spoločnosti prijali so zreteľom na výrobný závod v Riva di Chieri, a spôsobe, akým pristupujú k takýmto rozhodnutiam; vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou angažovanosťou vedenia spoločnosti Embraco v zmysluplnej diskusii a rokovaniach so zástupcami pracovníkov a s vnútroštátnymi a miestnymi orgánmi;

6.  zdôrazňuje, že sociálne zodpovedné obchodné činnosti by mali byť založené na: a) kvalite výrobkov a služieb; b) pozitívnom dialógu so všetkými zainteresovanými stranami, najmä pracovníkmi; c) ‑rozhodovacom postupe, ktorý uprednostňuje dlhodobú udržateľnosť a zabezpečuje primeranú úroveň transparentnosti; d) plnom dodržiavaní ľudských a pracovných práv a všetkých príslušných právnych predpisov a kolektívnych zmlúv medzi sociálnymi partnermi, a e) na zlepšení pracovných podmienok;

7.  pripomína, že sociálne zodpovedný prístup nielenže prináša úžitok spoločnosti ako celku, ale aj podnikom, pretože spotrebitelia a investori sa čoraz viac zaujímajú o environmentálne a sociálne vplyvy výrobkov alebo služieb, ktoré kupujú, a o spoločnosti, do ktorých investujú; zdôrazňuje, že sociálne nezodpovedné správanie môže zároveň výrazne poškodiť výkonnosť spoločností;

8.  vyzýva Komisiu, aby do konca roka 2018 predložila nový akčný plán pre sociálnu zodpovednosť podnikov; poukazuje na to, že takýto akčný plán by mal stanoviť ambicióznejší prístup k SZP, ktorý by zahŕňal právne požiadavky a prísnejšie povinnosti podávania správ a účinnejšie kontrolné mechanizmy, ktoré by vychádzali zo skúseností so smernicou o zverejňovaní nefinančných informácií (smernica 2014/95/EÚ) ;

9.  zdôrazňuje, že revidovaný akčný plán by mal do aktualizovanej definície sociálnej zodpovednosti podnikov zahrnúť aj dodržiavanie základných zásad a práv vrátane tých, ktoré sú definované v Európskej sociálnej charte a hlavných pracovných normách MOP, a podporu vysokej úrovne zamestnanosti, vysokej kvality pracovných podmienok a sociálnej súdržnosti; akčný plán by mal tiež uvažovať so zavedením európskeho sociálneho označenia pre sociálnu zodpovednosť podnikov;

10.  vyzýva členské štáty, aby v rámci svojich postupov verejného obstarávania plne využili príležitosť zahrnúť environmentálne a sociálne kritériá vrátane sociálnej zodpovednosti podnikov; vyzýva Komisiu, aby podporovala tieto iniciatívy a uľahčila výmenu osvedčených postupov v tejto oblasti;

11.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili úsilie o vytvorenie záväznej zmluvy o nadnárodných korporáciách na úrovni OSN a aby sa usilovali o ambicióznu dohodu, ktorou by sa vytvorili účinné a vynútiteľné mechanizmy na zabezpečenie úplného dodržiavania ľudských práv v hospodárskych činnostiach nadnárodných spoločností;

12.  zdôrazňuje, že SZP musí byť v prvom rade zameraná na vysokú kvalitu pracovných vzťahov v spoločnosti; je pevne presvedčený, že sociálny dialóg medzi podnikmi a pracovníkmi je kľúčový, pokiaľ ide o predvídanie a riadenie zmien a identifikáciu riešení hlavných problémov v priemysle;

13.  domnieva sa, že SZP by mala byť založená aj na lepších informáciách, konzultáciách a účasti pracovníkov; žiada, aby Komisia v tejto oblasti podnikla kroky vrátane návrhu na revíziu smernice o európskej podnikovej rade a posilnenia účasti zamestnancov v podnikových záležitostiach; žiada, aby Komisia čo najskôr po konzultácii so sociálnymi partnermi predložila návrh právneho rámca o informovaní pracovníkov a konzultáciách s nimi a o predvídaní a riadení reštrukturalizácie, v ktorom nadviaže na odporúčania uvedené v uznesení Parlamentu z 15. januára 2013 o informovaní pracovníkov a konzultáciách s nimi, predvídaní a riadení reštrukturalizácie;

14.  domnieva sa, že najvýznamnejším prvkom SZP by mala byť angažovanosť spoločností pri zlepšovaní zručností a know-how pracovníkov, a to prostredníctvom efektívnej a primeranej celoživotnej odbornej prípravy a vzdelávania;

15.  domnieva sa, že v prípade presunu hospodárskej činnosti by mali byť spoločnosti zodpovedné za to, že prispejú, aj finančne, na vymedzenie primeranej náhradnej činnosti v prevádzkach a pre príslušných pracovníkov; vyzýva Komisiu, aby navrhla legislatívne opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby spoločnosti, ktoré sú financované z verejných zdrojov, mohli byť prinútené v prípade premiestnenia svojich aktivít vrátiť tieto poskytnuté finančné prostriedky;

16.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala prípady, keď sa podniky rozhodli premiestniť výrobu v rámci EÚ, s cieľom zabezpečiť okrem iného aj to, aby európske fondy neboli nenáležite používané na podporu hospodárskej súťaže medzi členskými štátmi; vyzýva Komisiu, aby overila aj to, či členské štáty nezneužívajú verejné prostriedky najmä na prilákanie spoločností z iných členských štátov, a to aj formami sociálneho a daňového dampingu;

17.  je presvedčený, že priemysel by sa mal považovať za strategický prínos z hľadiska konkurencieschopnosti EÚ a trvalej udržateľnosti v dlhodobom horizonte; zdôrazňuje skutočnosť, že len pevný a odolný priemysel a priemyselná politika orientovaná na budúcnosť spolu s potrebnými verejnými investíciami a podporou umožnia EÚ čeliť rôznym budúcim výzvam vrátane reindustrializácie, prechodu na udržateľnosť a tvorby kvalitných pracovných miest;

18.  zdôrazňuje, že Komisia a členské štáty musia zabezpečiť konkurencieschopnosť a trvalú udržateľnosť priemyselnej základne EÚ a lepšie predvídať sociálno-ekonomické krízové situácie alebo možné premiestňovanie podnikov; pripomína, že hospodárska kríza mala silný vplyv na priemyselnú výrobu, s výraznou stratou pracovných miest, priemyselného know-how a zručností pracovníkov v priemysle; zdôrazňuje, že EÚ by mala obhajovať a podporovať pridanú hodnotu priemyselných odvetví a výrobných zariadení, ako napríklad závodu Embraco v Riva di Chieri, ktoré sú konkurencieschopné na európskom a celosvetovom trhu;

19.  považuje za nevyhnutné zaručiť rovnaké podmienky v celej EÚ a vyzýva Komisiu, aby prijala legislatívne a nelegislatívne opatrenia na boj proti sociálnemu, daňovému a environmentálnemu dumpingu; dôrazne odsudzuje prípady, v ktorých sa spoločnosti rozhodli presunúť svoju hospodársku činnosť, najmä keď sú ziskové, na základe nižších daní alebo pracovných nákladov, alebo nižšieho environmentálneho štandardu; zdôrazňuje, že tento jav výrazne ohrozuje fungovanie vnútorného trhu a dôveru občanov v Európsku úniu;

20.  vyzýva Komisiu, aby podnikla iniciatívy na zlepšenie životných podmienok občanov EÚ zmiernením hospodárskych a sociálnych rozdielov; zdôrazňuje potrebu účinných opatrení v sociálnych otázkach s cieľom zvýšiť sociálne a pracovné podmienky v EÚ prostredníctvom postupnej konvergencie smerom nahor, a to aj v kontexte európskeho piliera sociálnych práv, s cieľom zabrániť sociálnemu dumpingu a tzv. pretekom ku dnu, pokiaľ ide o pracovné normy;

21.  vyzýva Komisiu, aby podporovala širšie pokrytie kolektívnych zmlúv v súlade s vnútroštátnymi tradíciami a postupmi členských štátov a pri náležitom rešpektovaní nezávislosti sociálnych partnerov; odporúča, aby v spolupráci so sociálnymi partnermi bola stanovená spodná hranica miezd vo forme vnútroštátnej minimálnej mzdy, a to na základe mzdového mediánu;

22.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v prípade najhoršieho scenára, zatvorenia výrobného závodu, nástroje sociálnej starostlivosti vo väčšine členských štátov nie sú dostatočné; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili primeranú sociálnu ochranu, ktorá umožní ľuďom, aby zostali ekonomicky aktívnymi a žili dôstojným životom; vyzýva Komisiu, aby podporila členské štáty pri zabezpečovaní primeranej podpory v nezamestnanosti, odbornej prípravy a mentoringu pre ľudí, ktorí stratili prácu, s osobitnou pozornosťou venovanou nízkokvalifikovaným pracovníkom a pracovníkom starším ako 50 rokov‑;

23.  pripomína, že vykonávanie zodpovednej daňovej stratégie treba považovať za základný pilier sociálnej zodpovednosti podnikov a že agresívne daňové plánovanie je s ňou nezlučiteľné; vyjadruje poľutovanie nad tým, že väčšina spoločností nezahŕňa tento prvok, keď zvažujú sociálnu zodpovednosť podniku a podávajú o nej správy; vyzýva Komisiu, aby zahrnula tento prvok a náležite vymedzila jeho obsah v aktualizovanom akčnom pláne;

24.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vhodne nadviazali na odporúčania Parlamentu v záujme účinného boja proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a na prekonanie fiškálneho dampingu v EÚ, najmä zavedením verejného vykazovania podľa jednotlivých krajín a spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb prostredníctvom zákazu schránkových spoločností a boja proti daňovým rajom, tak v rámci, ako aj mimo Európskej únie; zdôrazňuje význam zavedenia minimálnej efektívnej sadzby dane z príjmov právnických osôb na európskej úrovni;

25.  víta úlohu Komisie ako príslušného orgánu pre hospodársku súťaž v prebiehajúcom vyšetrovaní poskytovania štátnej pomoci v súvislosti s daňovými rozhodnutiami; nabáda Komisiu, aby plne využila svoje právomoci v rámci pravidiel hospodárskej súťaže EÚ na boj proti škodlivým daňovým praktikám a sankcionovala členské štáty a podniky, ktoré sa zúčastňujú na takýchto praktikách a konkrétnejšie na daňovom dampingu; zdôrazňuje potrebu, aby Komisia vyčlenila viac zdrojov – pokiaľ ide o financie a personál – na posilnenie schopnosti vykonávať všetky potrebné vyšetrovania štátnej fiškálnej pomoci naraz;

26.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade a vládam a parlamentom členských štátov.

Posledná úprava: 14. marca 2018
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia