NÁVRH UZNESENIA o sociálnej zodpovednosti podnikov
12.3.2018 - (2018/2633(RSP))
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
Laura Agea, Dario Tamburrano, Isabella Adinolfi, Tiziana Beghin, Rosa D’Amato, Fabio Massimo Castaldo, Eleonora Evi, Marco Zullo, Piernicola Pedicini, Laura Ferrara, Marco Valli v mene skupiny EFDD
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2014 o aspektoch zamestnanosti a sociálnych aspektoch stratégie Európa 2020[1],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2013 s odporúčaniami Komisii o informovaní pracovníkov a konzultáciách s nimi, predvídaní a riadení reštrukturalizácie[2],
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, najmä na jej články 22 a 23 týkajúce sa hospodárskych a sociálnych práv a práva na prácu,
– so zreteľom na smernicu Rady 98/59/ES z 20. júla 1998 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa hromadného prepúšťania[3],
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/14/ES z 11. marca 2002, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre informovanie a porady so zamestnancami v Európskom spoločenstve[4],
– so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní[5],
– so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej kapitolu IV o solidarite,
– so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej články 6 a 147,
– so zreteľom na článok 173 ZFEÚ, ktorý vyžaduje od členských štátov aj od EÚ zabezpečenie konkurencieschopnosti európskeho priemyslu,
– so zreteľom na článok 174 ZFEÚ o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, najmä v oblastiach zasiahnutých zmenami v priemysle,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o sociálnej zodpovednosti podnikov,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 30. mája 2002 o Zelenej knihe Komisie o podpore európskeho rámca sociálnej zodpovednosti podnikov[6],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. februára 2013 o sociálnej zodpovednosti podnikov: zodpovedné a transparentné správanie podnikov a udržateľný rast[7],
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/95/EÚ z 22. októbra 2014, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie nefinančných informácií a informácií týkajúcich sa rozmanitosti niektorými veľkými podnikmi a skupinami[8],
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže rozhodnutie nadnárodnej spoločnosti Embraco, ktorá chce presunúť svoj výnosný prevádzkový závod z Riva di Chieri (Turín) do iného členského štátu, a tým prepustiť 497 pracovníkov, ktorým odmieta poskytnúť akékoľvek dávky v nezamestnanosti, vyvoláva celý rad širších politických otázok;
B. keďže rozhodnutie spoločnosti Embraco presunúť činnosť na Slovensko vychádza z čisto finančných pohnútok, pretože mzdy a dane sú na Slovensku nižšie, a keďže tento krok sa v EÚ považuje za sociálny a daňový damping;
C. keďže je poľutovaniahodné, že sa majú prepustiť pracovníci z dôvodu zvyšovania ziskových marží, ktoré sú už aj tak pozitívne;
D. keďže vnútorný trh Únie by mal podporovať rast vo všetkých regiónoch Únie, a nielen v niektorých na úkor iných regiónov;
E. keďže nedávna intervencia Invitalie, národnej agentúry na podporu investícií a hospodárskeho rozvoja, pozastavila prepúšťanie do konca roka, avšak bez akýchkoľvek záruk, že proces prepúšťania a presunu sa tým skončí;
F. keďže nestrategické premiestňovanie v rámci EÚ, motivované len krátkodobou finančnou návratnosťou a znižovaním nákladov, podnecuje negatívny trend v oblasti zamestnanosti, oslabuje celé hospodárstvo a je nezlučiteľné s každou účinnou priemyselnou politikou, úsilím o zabezpečenie súdržnosti, inováciami a rozvojom;
G. keďže spoločnosti zapojené do reštrukturalizácie alebo znižovania sú zodpovedné za to, aby sa sociálny dialóg stal ústredným prvkom zodpovedajúcich procesov, s osobitným dôrazom na informovanie pracovníkov a konzultácie s nimi, a mali by konať sociálne zodpovedným spôsobom;
H. keďže výraz sociálna zodpovednosť podnikov je pojem mnohých rozmerov, ktorý zahŕňa rôzne oblasti obchodovania, pokiaľ ide o zodpovednosť zo sociálneho, environmentálneho a spoločenského hľadiska;
I. keďže medzi hlavné zásady sociálnej zodpovednosti podnikov patrí jej začlenenie do hlavnej obchodnej činnosti a podporovanie transparentnosti a overiteľnosti;
J. keďže sociálna zodpovednosť podnikov môže prispieť k dosahovaniu cieľov vymedzených v európskej stratégii pre trvalo udržateľný rozvoj za predpokladu, že spoločnosti budú konať nad rámec svojich ambicióznych záväzkov a že ju nebudú používať len ako formu vzťahov s verejnosťou;
K. keďže zverejnenie nefinančných informácií a informácií týkajúcich sa rozmanitosti podniku (smernica 2014/95/EÚ), čo sa týka sociálnych a zamestnaneckých záležitostí, sa môže vzťahovať na jeho opatrenia prijaté s cieľom zabezpečiť rodovú rovnosť, vykonávanie základných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, pracovných podmienok, sociálneho dialógu, rešpektovania práva zamestnancov na informácie a konzultácie, rešpektovania odborových práv, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a dialógu s miestnymi komunitami a/alebo opatrení prijatých na zabezpečenie ochrany a rozvoja týchto komunít.
1. vyjadruje svoju dôraznú solidaritu s pracovníkmi, ktorým hrozí strata pracovného miesta alebo ktorí prišli o pracovné miesto z dôvodu procesov premiestňovania ako v prípade Embraco;
2. vyzýva Komisiu, aby vykonala dôkladné kontroly s cieľom zistiť, či v konkrétnom prípade Embraco nedošlo k žiadnemu neoprávnenému využívaniu verejných finančných prostriedkov, a aby posúdila, či spoločnosť dodržiava smernicu 2014/95/EÚ;
3. odsudzuje skutočnosť, že členské štáty naďalej prijímajú a uplatňujú politiky spočívajúce v obohacovaní sa na úkor iných, a dôrazne odsudzuje využívanie verejných prostriedkov na podnecovanie premiestňovania v rámci EÚ;
4. vyzýva Komisiu, aby presne uviedla, či premiestňovanie výroby v rámci EÚ, ktorého cieľom je zaistiť nižšie platy a dane, je zlučiteľné so zmluvami;
5. domnieva sa, že od spoločností, ktoré premiestňujú výrobu v rámci EÚ, by sa malo žiadať, aby hradili náklady svojich prepustených pracovníkov na hľadanie náhradného zamestnania;
6. vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívne a nelegislatívne iniciatívy na riešenie sociálneho a daňového dampingu v rámci EÚ;
7. vyjadruje poľutovanie nad tým, že neexistuje skutočná priemyselná politika EÚ, ktorá by dokázala chrániť pracovníkov a dodávateľské reťazce EÚ pred krátkodobými špekulatívnymi rozhodnutiami;
8. naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili primeranú a dôslednú sociálnu ochranu, pracovné podmienky a dôstojné mzdy, či už prostredníctvom právnych predpisov, alebo kolektívnych dohôd, a účinnú ochranu proti nespravodlivému prepusteniu;
9. vyzýva Komisiu, aby vzala do úvahy potrebu zaviesť európsky systém minimálneho príjmu s cieľom čeliť núdzovým situáciám v oblasti zamestnanosti, ktoré vznikajú v dôsledku globalizácie, delokalizácie a deindustrializácie;
10. zdôrazňuje zásadný význam sociálnej zodpovednosti podnikov pri zabezpečovaní environmentálne, sociálne a hospodársky udržateľného hospodárskeho rastu v EÚ aj na celom svete; naliehavo vyzýva Komisiu, aby prijala novú stratégiu pre oblasť sociálnej zodpovednosti podnikov, v ktorej budú stanovené prísnejšie požiadavky na podávanie správ a zabezpečovanie súladu, a naliehavo žiada členské štáty, aby podporovali presadzovanie sociálnej zodpovednosti podnikov;
11. zdôrazňuje, že normy EÚ týkajúce sa sociálnej zodpovednosti podnikov sa musia rázne obhajovať v prípadoch, keď spoločnosť plánuje premiestniť výrobu bez toho, aby venovala náležitú pozornosť sociálnym a územným následkom svojich krátkodobých rozhodnutí;
12. vyzýva na revíziu politiky hospodárskej súťaže a pravidiel štátnej pomoci s cieľom umožniť verejné intervencie zamerané na zachovanie sociálnej a regionálnej súdržnosti, zlepšenie pracovných a environmentálnych noriem alebo riešenie obáv v súvislosti s verejným zdravím;
13. vyzýva EÚ aj jej členské štáty, aby zabezpečili, že spoločnosti presúvajúce svoje aktivity v rámci EÚ uhradia výdavky spojené s presunom a hľadaním náhradného zamestnania prepustených pracovníkov;
14. žiada takú zásadnú zmenu priemyselnej a sociálnej politiky EÚ, aby už nebola založená na postupoch, ktoré sú sporné zo sociálneho, daňového a environmentálneho hľadiska, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby bojovala proti rozsiahlym a ďalekosiahlym negatívnym účinkom premiestňovania;
15. zdôrazňuje, že obmedzenie dopytu nesmie viesť k nekalej súťaži medzi členskými štátmi v oblasti zamestnanosti; požaduje preto rozvoj dlhodobých riešení, ktoré zabezpečia a vytvoria kvalitné pracovné miesta a priemyselné činnosti, a to v prísnom súlade so sociálnou zodpovednosťou podnikov;
16. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade a vládam a parlamentom členských štátov.
- [1] Ú. v. EÚ C 289, 9.8.2016, s. 19.
- [2] Ú. v. EÚ C 440, 30.12.2015, s. 23.
- [3] Ú. v. ES L 225, 12.8.1998, s. 16.
- [4] Ú. v. ES L 80, 23.3.2002, s. 29.
- [5] Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16.
- [6] Ú. v. EÚ C 187E, 7.8.2003, s. 180.
- [7] Ú. v. EÚ C 24, 22.1.2016, s. 28.
- [8] Ú. v. EÚ L 330, 15.11.2014, s. 1.