NÁVRH UZNESENIA o zdržanlivosti v otázke očkovania a poklese úrovne zaočkovanosti v Európe
13.4.2018 - (2017/2951(RSP))
v súlade s článkom 128 ods. 5 rokovacieho poriadku
Renate Sommer, Elena Gentile, Bolesław G. Piecha, Gesine Meissner, Kateřina Konečná, Marco Affronte, Mireille D’Ornano v mene Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
B8-0188/2018
Uznesenie Európskeho parlamentu o zdržanlivosti v otázke očkovania a poklese úrovne zaočkovanosti v Európe
Európsky parlament,
– so zreteľom na článok 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),
– so zreteľom na závery Rady o imunizácii detí: úspechy a výzvy v oblasti európskej imunizácie detí a ďalšie kroky, ktoré prijali ministri zdravotníctva členských štátov EÚ 6. júna 2011[1],
– so zreteľom na závery Rady z 1. decembra 2014 o očkovaní ako účinnom nástroji v oblasti verejného zdravia,
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. júna 2017 s názvom Európsky akčný plán „jedno zdravie“ proti antimikrobiálnej rezistencii,
– so zreteľom na globálny vakcinačný akčný plán (GVAP) Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktorý v máji 2012 schválilo 194 členských štátov Svetového zdravotníckeho zhromaždenia,
– so zreteľom na rezolúciu WHO 68.6, ktorú 26. mája 2015 prijalo 194 členských štátov Svetového zdravotníckeho zhromaždenia,
– so zreteľom na európsky vakcinačný akčný plán WHO na obdobie 2015 – 2020, ktorý bol prijatý 18. septembra 2014,
– so zreteľom na technickú správu Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) z 27. apríla 2017 o informačných systémoch zameraných na imunizáciu v EÚ a EHP,
– so zreteľom na technickú správu ECDC zo 14. júna 2017 o ochoreniach, ktorým možno predchádzať očkovaním, a imunizácii: hlavné kompetencie (Vaccine-preventable diseases and immunisation: Core competencies),
– so zreteľom na politické vyhlásenie zo zasadnutia Valného zhromaždenia OSN na vysokej úrovni o antimikrobiálnej rezistencii, ktoré sa konalo 21. septembra 2016 v New Yorku,
– so zreteľom na správu Svetovej banky z marca 2017 o infekciách rezistentných voči liekom: hrozba pre našu hospodársku budúcnosť (Drug-Resistant Infections: A Threat to Our Economic Future),
– so zreteľom na odporúčanie Rady z 22. decembra 2009 o očkovaní proti sezónnej chrípke[2],
– so zreteľom na rastúci počet osôb cestujúcich medzi kontinentmi,
– so zreteľom na otázky Rade a Komisii o zdržanlivom prístupe k očkovaniu a poklese zaočkovanosti v Európe (O-000008/2018 – B8-0011/2018 a O-000009/2018 – B8-0012/2018),
– so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,
– so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže v decembri 2010 sa globálni lídri v oblasti zdravia zaviazali, že budú zabezpečovať objavovanie, vývoj a poskytovanie život zachraňujúcich očkovacích látok v globálnom meradle, najmä v najchudobnejších krajinách, a nasledujúcich 10 rokov (2011 – 2020) vyhlásili za „desaťročie očkovania“;
B. keďže náklady na kompletný balík očkovacích látok pre jedno dieťa, a to dokonca aj pri najnižších svetových cenách, sa od roku 2001 do roku 2014 zvýšili 68-násobne; keďže toto zvýšenie cien je neodôvodnené a nezlučiteľné s cieľom trvalo udržateľného rozvoja týkajúcim sa zabezpečenia zdravého života a podpory blahobytu osôb všetkých vekových kategórií;
C. keďže v rámci EÚ a Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) existujú značné rozdiely, pokiaľ ide o odporúčané očkovacie látky a organizáciu zdravotníckych služieb;
D. keďže všetky členské štáty EÚ schválili európsky vakcinačný akčný plán WHO na roky 2015 – 2020;
E. keďže podporovanie vysokej zaočkovanosti chráni občanov pred nakazením chorobami, ktorým možno predchádzať očkovaním a ktoré sú v krajinách s nízkou zaočkovanosťou a nedostatočnou imunizáciou pandemické;
F. keďže podľa celosvetového prieskumu, ktorý sa realizoval v rámci projektu „Vaccine Confidence Project“ (Monitorovanie dôvery v očkovacie látky), je v európskom regióne najvyšší počet negatívnych reakcií z hľadiska vnímania dôležitosti očkovacích látok a ich bezpečnosti a účinnosti, čo znamená najvyšší stupeň zdržanlivosti v otázke očkovania u obyvateľstva[3];
G. keďže pokles zaočkovanosti v Európe viedol vo viacerých európskych krajinách k závažným epidémiám osýpok a s tým súvisiacim úmrtiam;
H. keďže v rámci prístupu „jedno zdravie“ niektoré členské štáty považujú očkovanie hospodárskych a domácich zvierat za dôležité opatrenie a zaviedli ho do praxe, aby sa tak zabránilo vypuknutiu chorôb zvierat, ktoré by sa mohli šíriť cezhranične, a obmedzilo riziko ďalšieho šírenia nákazy, a to napríklad očkovanie proti infekciám spôsobeným baktériami Coxiella burnetii a iným bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, ktoré predstavujú aj riziko pre verejné zdravie;
I. keďže v období 2008 – 2015 bolo v Európe zaznamenaných 215 000 prípadov chorôb, s výnimkou chrípky, ktorým možno predchádzať očkovaním[4];
1. uznáva, že očkovacie látky môžu mať potenciálnu úlohu pri boji proti antimikrobiálnej rezistencii (AMR), ktorá by sa mala bližšie skúmať;
2. uznáva potenciálnu úlohu, ktorú môžu očkovacie látky zohrávať pri znižovaní potreby antibiotík, čím pomáhajú obmedziť šírenie antimikrobiálnej rezistencie (AMR), ktorá by sa mala bližšie preskúmať; zdôrazňuje však, že najvyššou prioritou musí zostať bezodkladné zníženie nadmerného používania a zneužívania antibiotík a neúmyselnej expozície antibiotikám;
3. konštatuje, že očkovaním sa každoročne predchádza približne 2,5 miliónu úmrtí na celom svete a znižujú sa náklady na liečbu špecifických chorôb vrátane antimikrobiálnej liečby;
4. víta skutočnosť, že zavedenie rozsiahleho ochranného očkovania v Európe výrazne prispieva k odstráneniu či zníženiu počtu mnohých infekčných chorôb; vyjadruje však znepokojenie nad zdržanlivosťou v otázke očkovania, ktorá vyvoláva obavy, ako aj nad tým, že vnútroštátne odporúčania neberú do úvahy starnutie obyvateľstva, a vyzýva na väčšiu transparentnosť výroby očkovacích látok a na prijatie opatrení s cieľom upokojiť európskych občanov;
5. upozorňuje na to, že očkovacie látky sa prísne testujú vo viacerých štádiách klinického skúšania, skôr než ich WHO predbežne kvalifikuje a než ich schváli Európska agentúra pre lieky (EMA), a pravidelne sa prehodnocujú; poukazuje na to, že výskumní pracovníci musia nahlásiť akýkoľvek konflikt záujmov;
6. navrhuje, aby výskumní pracovníci, ktorí sa ocitli v situácii konfliktu záujmov, boli vylúčení z hodnotiacich panelov; požaduje zrušenie dôverného charakteru rokovaní hodnotiaceho panela agentúry EMA; navrhuje zverejnenie vedeckých a klinických údajov, z ktorých vychádzajú závery panela a ktorých anonymita je vopred zaručená;
7. pripomína, že v Európskom akčnom pláne „jedno zdravie“ proti antimikrobiálnej rezistencii (AMR) sa uvádza, že imunizácia prostredníctvom očkovania je nákladovo efektívny zásah v boji proti antimikrobiálnej rezistencii v oblasti verejného zdravia[5];
8. víta angažovanosť Komisie v otázke očkovania a začlenenie iniciatívy zameranej na očkovanie do pracovného programu Komisie na rok 2018; víta zverejnenie plánu pre odporúčanie Rady o posilnení spolupráce proti chorobám, ktorým možno predchádzať očkovaním;
9. oceňuje skutočnosť, že Komisia vo svojom akčnom pláne AMR oznamuje, že bude dávať podnety na zlepšenie využívania diagnostiky, antimikrobiálnych alternatív a vakcín[6];
10. víta nadchádzajúce spustenie spoločnej akcie spolufinancovanej programom EÚ v oblasti zdravia s cieľom zvýšiť zaočkovanosť;
11. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby posilnili právny základ imunizácie; poukazuje na to, že v súlade s cieľom 1 európskeho vakcinačného akčného plánu na obdobie 2015 – 2020 je zavedenie a vykonávanie vhodného legislatívneho rámca rozhodujúce pre vymedzenie vnútroštátnych priorít a pre konkrétnu realizáciu trvalo udržateľného záväzku týkajúceho sa imunizácie;
12. dôrazne podporuje dohodu o spoločnom obstarávaní, ktorá poskytuje členským štátom a Komisii rámec na spoločné obstarávanie očkovacích látok, čím sa posilňuje spoločná kúpna sila členských štátov a zabezpečuje sa, aby boli očkovacie látky proti pandemickým a iným chorobám k dispozícii v dostatočných množstvách, aby bol k nim zaručený prístup a aby sa so všetkými zúčastnenými členskými štátmi zaobchádzalo rovnako;
13. víta skutočnosť, že 24 členských štátov podpísalo dohodu o spoločnom obstarávaní, čo znamená, že dohoda sa vzťahuje na 447,8 milióna z celkového počtu 508,2 milióna občanov EÚ; vyzýva tie členské štáty, ktoré ešte túto dohodu nepodpísali, aby tak urobili a tým zabezpečili, že dohoda sa bude vzťahovať na všetkých občanov EÚ;
14. pripomína význam transparentnosti pri budovaní a udržiavaní dôvery verejnosti v lieky;
15. pripomína význam nariadenia o klinickom skúšaní liekov[7] pri podnecovaní a uľahčovaní výskumu nových očkovacích látok a zabezpečení transparentnosti výsledkov klinického skúšania; vyzýva Komisiu a agentúru EMA, aby bezodkladne implementovali nariadenie o klinickom skúšaní, najmä prostredníctvom zriadenia portálu a databázy EÚ, ktorých realizácia sa v priebehu dvoch rokov výrazne oneskorila; ďalej vyzýva všetky zainteresované strany, aby zabezpečili, že súčasné premiestňovanie agentúry EMA z Londýna nespôsobí žiadne ďalšie narušenie alebo oneskorenie práce agentúry;
16. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že všetci zdravotnícki pracovníci budú dostatočne očkovaní; vyzýva Komisiu, aby sa vo svojom návrhu na odporúčanie Rady o posilnení spolupráce proti chorobám, ktorým možno predchádzať očkovaním, zaoberala zaočkovanosťou zdravotníckych pracovníkov;
17. je presvedčený, že iniciatíva Komisie týkajúca sa návrhu na odporúčanie Rady o posilnenej spolupráci proti chorobám, ktorým možno predchádzať očkovaním, ktorá sa má predložiť v druhom štvrťroku 2018 a ktorá bude zameraná na podporu členských štátov pri vykonávaní očkovacích programov, znižovaní zdržanlivosti v otázke očkovania, posilňovaní dodávok očkovacích látok a celkovom zlepšovaní zaočkovanosti, je správny krok; vyzýva Komisiu a Radu, aby pri príprave odporúčaní zohľadnili pozíciu Parlamentu;
18. so znepokojením konštatuje, že epidemiologické údaje o súčasnej situácii v oblasti zaočkovanosti v členských štátoch poukazujú na značné nedostatky, pokiaľ ide o akceptovanie očkovania, ako aj a na to, že zaočkovanosť potrebná na zaručenie primeranej ochrany nie je dostatočná; vyjadruje obavy súvisiace s tým, že rastúca a rozsiahla zdržanlivosť v otázke očkovania nadobúda znepokojujúce rozmery v dôsledku celej škály zdravotných dôsledkov, ktoré spôsobuje v členských štátoch; vyzýva členské štáty, aby vzhľadom na užitočnosť očkovania ako preventívneho nástroja zabezpečili, že zaočkovanosť sa rozšíri aj nad rámec raného detstva a že prístup založený na celoživotnom očkovaní sa bude vzťahovať na všetky skupiny obyvateľstva;
19. zdôrazňuje, že slabnúca dôvera verejnosti v očkovacie látky na celom svete je dôvodom na obavy a veľkou výzvou pre odborníkov v oblasti verejného zdravia; konštatuje, že v Európe sa v súčasnosti v mnohých krajinách vyskytujú ohniská osýpok z dôvodu zdržanlivosti v otázke očkovania; vyzýva Komisiu, aby naďalej posilňovala svoju podporu zameranú na vnútroštátne snahy o očkovanie s cieľom zvýšiť zaočkovanosť;
20. zdôrazňuje, že zvýšená transparentnosť v procese hodnotenia očkovacích látok a ich adjuvansov a financovanie nezávislých výskumných programov zameraných na ich možné vedľajšie účinky by prispela k obnoveniu dôvery v očkovanie;
21. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili infraštruktúru na získavanie údajov na účely vysledovania vzorcov infekčných chorôb a skutočného vplyvu očkovacích látok s cieľom podporiť vykonávanie imunizačných programov;
22. je znepokojený veľkými rozdielmi, pokiaľ ide o očkovacie látky, ktoré jednotlivé členské štáty odporúčajú, poskytujú alebo stanovujú; je takisto znepokojený tým, že tieto rozdiely v zaočkovanosti prehlbujú rozdiely v oblasti zdravia medzi členskými štátmi a podkopávajú úsilie o zníženie výskytu a odstránenie chorôb, ktorým možno predchádzať;
23. odsudzuje šírenie nespoľahlivých, zavádzajúcich a nevedeckých informácií o očkovaní, ktoré ešte zhoršujú mediálne spory, honba médií za senzáciami a nekvalitná žurnalistika; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby prijali účinné opatrenia proti šíreniu dezinformácií, aby ďalej rozvíjali osvetové a informačné kampane zamerané na obnovenie dôvery v očkovacie látky a posilňovali osvetu a dialóg, najmä pokiaľ ide o rodičov, vrátane vytvorenia európskej platformy zameranej na zvýšenie zaočkovanosti, a tak zabránili tomu, že sa takéto zavádzajúce informácie ukážu ako účinné;
24. zdôrazňuje potrebu poskytnúť občanom inkluzívne, vecné a vedecky podložené informácie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v záujme boja proti nespoľahlivým, zavádzajúcim a nevedeckým informáciám o očkovaní uľahčovali dialóg so zainteresovanými stranami z radov občianskej spoločnosti, občianskych hnutí, akademickej obce, médií a vnútroštátnych zdravotníckych orgánov;
25. je znepokojený obmedzeným rozpočtom vyčleneným osobitne na očkovanie v niektorých členských štátoch, ako aj vysokými cenami a veľkými cenovými rozdielmi niektorých život zachraňujúcich očkovacích látok, čo môže ešte viac prehĺbiť existujúce nerovnosti v oblasti zdravia; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby čo najskôr realizovali opatrenia, ktoré Parlament požaduje vo svojom uznesení z 2. marca 2017 o možnostiach EÚ na zlepšenie prístupu k liekom[8], pričom zdôrazňuje, že očkovanie je pre systémy zdravotnej starostlivosti z dlhodobého hľadiska jedným z najúčinnejších a nákladovo najefektívnejších zásahov v oblasti verejného zdravia;
26. je znepokojený tým, že vysoké ceny očkovacích látok majú neprimeraný dosah na krajiny s nízkymi a strednými príjmami vrátane krajín, ktoré prichádzajú o podporu darcov, ktorú predtým získavali cez Gavi – alianciu pre očkovanie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na podporu prístupu k očkovacím látkam v príslušných krajinách;
27. víta nádejný pokrok, ktorý bol vďaka očkovaniu proti vírusu HPV dosiahnutý v boji proti nádorovým a iným ochoreniam spôsobovaným ľudským papilomavírusom (HPV); vyzýva členské štáty, aby tieto programy ďalej rozvíjali a skúmali spôsoby, ako zvýšiť zaočkovanosť a predchádzať iným formám rakoviny, napríklad zahrnutím chlapcov do očkovacích programov;
28. domnieva sa, že zabezpečovanie skríningu a služieb očkovania má pre migrantov a utečencov prichádzajúcich do členských štátov EÚ zásadný význam; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sledovali, aké konkrétne očkovacie opatrenia sa vykonávajú v prípade migrantov a utečencov prichádzajúcich do krajín EÚ, a aby aktívne pracovali na riešení zistených nedostatkov;
29. je znepokojený nedostatkom očkovacích látok a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali riešenia na zvýšenie ponuky a dostupnosti očkovacích látok vrátane opatrení na skladovanie očkovacích látok;
30. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby podporovali informačné kampane v radoch zdravotníckych pracovníkov, ktorí poskytujú očkovanie, v rámci ktorých sa bude zdôrazňovať ich morálna aj etická povinnosť chrániť verejné zdravie poskytovaním dostatočných informácií pacientom (alebo ich zákonným poručníkom) o očkovacích látkach, aby tak mohli prijímať informované rozhodnutia;
31. zdôrazňuje, že zdravotnícki pracovníci sú základom akceptovania očkovania zo strany verejnosti a ich odporúčania sú neustále citované ako hlavný dôvod očkovania[9];
32. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali komplexný akčný plán EÚ, v ktorom poukážu na sociálny problém zdržanlivosti v otázke očkovania, posilnia záväzky členských štátov v oblasti imunizácie ako prioritného opatrenia v oblasti verejného zdravia vrátane prioritných a na regióny zameraných opatrení a zohľadnia rôznorodé okolnosti a špecifické problémy, ktorým čelia členské štáty;
33. vyzýva Komisiu, aby umožnila harmonizovanejší a lepšie zosúladený harmonogram očkovania v celej EÚ, podieľala sa na výmene najlepších postupov, aby spoločne s členskými štátmi preskúmala možnosti vytvorenia platformy EÚ na monitorovanie bezpečnosti a účinnosti očkovacích látok, zabezpečila rovnomernú zaočkovanosť v celej Európe, znížila nerovnosti v oblasti zdravia a pomohla zvýšiť dôveru v očkovacie programy a očkovacie látky; vyzýva Komisiu, aby zaviedla iniciatívy konkrétne zamerané na očkovanie, ako napríklad „európsky deň očkovania proti chrípke“, ktorý by umožnil každý rok zorganizovať očkovaciu kampaň v súlade s cieľom 75 % zaočkovanosti stanovenej v odporúčaniach Rady o sezónnej chrípke;
34. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali konkrétne opatrenia v rámci prístupu „jedného zdravia“ na zvýšenie zaočkovanosti u ľudí a v prípade potreby aj zvierat prostredníctvom finančných a politických stimulov, a tým aj na nákladovo účinnejší boj proti infekčným chorobám a antibiotickej rezistencii, okrem iného aj v súvislosti s budúcou spoločnou poľnohospodárskou politikou po roku 2020;
35. vyzýva členské štáty, aby Komisii, ECDC a WHO včas poskytli údaje o očkovaní a chorobách, ktorým možno predchádzať očkovaním;
36. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, členským štátom, Svetovej zdravotníckej organizácii a vládam členských štátov.
- [1] Ú. v. EÚ C 202, 8.7.2011, s. 4.
- [2] Ú. v. EÚ L 348, 29.12.2009, s. 71.
- [3] Larson, Heidi J. et al. (2016): The State of Vaccine Confidence 2016: Global Insights Through a 67-Country Survey (Stav dôvery k očkovacím látkam 2016: globálny náhľad cez prieskum uskutočnený v 67 krajinách). In: EBioMedicine, zväzok 12, 2016, s. 295 – 301.
- [4] Rada pre zahraničné vzťahy, Mapy výskytu ohnísk chorôb, ktorým možno predchádzať očkovaním (Vaccine-Preventable Outbreak Maps), 2015.
- [5] Európsky akčný plán „jedno zdravie“ proti antimikrobiálnej rezistencii (AMR), s. 10.
- [6] Európsky akčný plán „jedno zdravie“ proti antimikrobiálnej rezistencii (AMR), s. 12.
- [7] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 536/2014 zo 16. apríla 2014 o klinickom skúšaní liekov na humánne použitie, ktorým sa zrušuje smernica 2001/20/ES, Ú. v. EÚ L 158, 27.5.2014, s. 1.
- [8] Prijaté texty, P8_TA(2017)0061.
- [9] Leask J., Kinnersley P., Jackson C., Cheater F., Bedford H., Rowles G.: Communicating with parents about vaccination: a framework for health professionals (Komunikácia s rodičmi o očkovaní: rámec pre zdravotníckych pracovníkov). In: BMC Pediatrics, 2012, zväzok 12, s. 12 – 154.