NÁVRH UZNESENIA o zdržanlivosti v otázke očkovania a poklese úrovne zaočkovanosti v Európe
16.4.2018 - (2017/2951(RSP))
v súlade s článkom 128 ods. 5 rokovacieho poriadku
Joëlle Mélin v mene skupiny ENF
B8-0195/2018
Uznesenie Európskeho parlamentu o zdržanlivosti v otázke očkovania a poklese úrovne zaočkovanosti v Európe
Európsky parlament,
– so zreteľom na článok 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),
– so zreteľom na závery Rady s názvom Imunizácia detí: úspechy a výzvy v oblasti európskej imunizácie detí a ďalšie kroky, ktoré prijali ministri zdravotníctva členských štátov EÚ 6. júna 2011[1],
– so zreteľom na závery Rady z 1. decembra 2014 o očkovaní ako účinnom nástroji v oblasti verejného zdravia,
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. júna 2017 s názvom Európsky akčný plán „jedno zdravie“ proti antimikrobiálnej rezistencii (AMR) (COM(2017)0339),
– so zreteľom na svetový akčný plán očkovania GVAP Svetovej zdravotníckej organizácie WHO, ktorý v máji 2012 schválilo 194 členských štátov Svetového zdravotníckeho zhromaždenia,
– so zreteľom na uznesenie č. 68.6 WHO, ktoré 26. mája 2015 prijalo 194 členských štátov Svetového zdravotníckeho zhromaždenia,
– so zreteľom na európsky vakcinačný akčný plán Svetovej zdravotníckej organizácie na obdobie 2015 – 2020, ktorý bol prijatý 18. septembra 2014,
– so zreteľom na technickú správu Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb z 27. apríla 2017 o informačných systémoch pre imunizáciu v EÚ a EHP,
– so zreteľom na technickú správu Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb zo 14. júna 2017 s názvom Vaccine-preventable diseases and immunisation: Core competencies (Choroby, ktorým možno predchádzať vďaka očkovaniu a imunizácii: hlavné kompetencie),
– so zreteľom na politickú deklaráciu zo zasadnutia Valného zhromaždenia OSN na vysokej úrovni z 21. septembra 2016 v New Yorku o antimikrobiálnej rezistencii,
– so zreteľom na správu Svetovej banky z marca 2017 s názvom Drug-Resistant Infections: A Threat to Our Economic Future (Infekcie rezistentné voči liekom: hrozba pre našu hospodársku budúcnosť),
– so zreteľom na odporúčanie Rady z 22. decembra 2009 o očkovaní proti sezónnej chrípke[2],
– so zreteľom na rastúci počet cestujúcich medzi kontinentmi,
– so zreteľom na otázky Rade a Komisii o zdržanlivosti v otázke očkovania a poklese miery zaočkovanosti v Európe (O-000008/2018 – B8-0011/2018 a O-000009/2018 – B8-0012/2018),
– so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže preventívne techniky očkovania zamerané proti niektorým chorobám, ako napríklad tetanu, detskej obrne, kiahňam a tuberkulóze, prinášajú zatiaľ vynikajúce výsledky a zároveň sú bez významných vedľajších účinkov či už na európskej alebo svetovej úrovni a nezvyšujú obavy spojené s minimálnou zaočkovanosťou;
B. keďže v Európe sa tieto patológie v súčasnosti opäť objavujú v rezistentnej forme a je preukázaná ich priama súvislosť s rozsiahlymi migračnými pohybmi;
C. keďže o sedem rokov by počet prípadov ochorení, ktorým možno predchádzať očkovaním, s výnimkou chrípky dosiahol v EÚ 215 000 prípadov, čo je 30 000 ročne, resp. 0,0055 % európskeho obyvateľstva, čo je veľmi nízka hodnota, pokiaľ ide o prínosy a riziká z vedeckého hľadiska[3];
D. keďže 95 % týchto ochorení, z ktorých niektoré môžu byť smrteľné a možno im predchádzať očkovaním, je v Európe v podstate zlikvidovaných výhradne vďaka hygienickým postupom, najmä pokiaľ ide o osýpky;
E. keďže vo svete ešte stále umiera 2,5 milióna ľudí, a to nie priamo z dôvodu nedostatočného očkovania, ale v dôsledku šírenia určitých ochorení výlučne v dôsledku nedostatočnej hygieny;
F. keďže 1. januára 2018 boli obrovské rozdiely v očkovaní medzi 28 členskými štátmi a v Európe sa už desať rokov prejavuje nedostatok očkovacích látok;
G. keďže napriek tomu nedošlo v Európe ani vo svete k pandémii, ktorá by odôvodňovala poplašné chýry v prospech očkovania;
H. keďže práve tieto zinscenované poplašné chýry v skutočnosti sú falošné správy;
I. keďže navyše neprebehli žiadne pokusy s polyvalentnými očkovacími látkami s viacerými kmeňmi pôvodcov ochorení napriek tomu, že používanie polyvalentných očkovacích látok sa v súčasnosti nariaďuje v rôznych krajinách Európskej únie;
J. keďže súvislosť medzi očkovacími látkami a antimikrobiálnou rezistenciou (AMR) nie je priama; keďže AMR možno riešiť iba správnym používaním antibiotík vo svetovom meradle, a nie iba náležitým používaním očkovacích látok;
K. so zreteľom na článok 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach, v ktorom sa ustanovuje, že: „1. Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. 2. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať s výnimkou prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom alebo zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo na ochranu práv a slobôd iných.“;
1. vyzýva na veľmi dôsledné kontroly migrantov na vonkajších hraniciach EÚ s cieľom zistiť, či by nemohli prenášať rezistentné mikróby;
2. vyzýva na vykonávanie rovnakých kontrol na hraniciach každého členského štátu;
3. vyzýva každý členský štát, aby spustil rozsiahly experiment s polyvalentnými očkovacími látkami pred ich uvedením na trh a uložením ich povinnosti zo zákona a porovnal pomer ich prínosov a rizík s inými preventívnymi technikami;
4. žiada zverejnenie – pri maximálnej transparentnosti – všetkých informácií týkajúcich sa uverejňovania výziev na predkladanie ponúk na európskej úrovni pre výrobcov očkovacích látok schválených 24 členskými štátmi;
5. požaduje, aby sa súlad s rozsudkom Európskeho súdu pre ľudské práva na rešpektovanie súkromia[4] rozšíril extrapoláciou aj na povinné očkovanie;
6. žiada, aby členské štáty mali právomoc stanoviť očkovací kalendár, ktorý sa musí dodržiavať;
7. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, členským štátom, Svetovej zdravotníckej organizácii a vládam a parlamentom členských štátov.