Návrh uznesenia - B8-0218/2018Návrh uznesenia
B8-0218/2018

NÁVRH UZNESENIA o ochrane migrujúcich detí

25.4.2018 - (2018/2666(RSP))

predložený na základe otázky na ústne zodpovedanie B8‑0016/2018
v súlade s článkom 128 ods. 5 rokovacieho poriadku

Anna Maria Corazza Bildt, Roberta Metsola, Ivo Belet v mene skupiny PPE
Caterina Chinnici, Enrique Guerrero Salom, Sylvie Guillaume, Tanja Fajon, Juan Fernando López Aguilar, Ana Gomes, Miltiadis Kyrkos, Christine Revault d’Allonnes Bonnefoy v mene skupiny S&D
Cecilia Wikström, Nathalie Griesbeck, Hilde Vautmans, Sophia in ‘t Veld, Angelika Mlinar, Gérard Deprez v mene skupiny ALDE
Jean Lambert v mene skupiny Verts/ALE
Cornelia Ernst, Sofia Sakorafa, Stefan Eck, Merja Kyllönen, Eleonora Forenza, Nikolaos Chountis, Barbara Spinelli, Dimitrios Papadimoulis, Stelios Kouloglou v mene skupiny GUE/NGL
Laura Ferrara, Ignazio Corrao, Fabio Massimo Castaldo


Postup : 2018/2666(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B8-0218/2018
Predkladané texty :
B8-0218/2018
Prijaté texty :

B8‑0218/2018

Uznesenie Európskeho parlamentu o ochrane migrujúcich detí

(2018/2666(RSP))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. apríla 2017 o ochrane migrujúcich detí (COM(2017)0211),

–  so zreteľom na závery Rady z 8. júna 2017 o ochrane migrujúcich detí,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 19. septembra 2016 – newyorské vyhlásenie pre utečencov a migrantov[1],

–  so zreteľom na bod 44 všeobecného komentára č. 21 (2017) Výboru pre práva dieťaťa týkajúceho sa detí žijúcich na ulici z 21. júna 2017[2],

–  so zreteľom na usmernenia EÚ pre presadzovanie a ochranu práv dieťaťa: Nezabudnúť na žiadne dieťa, zo 6. marca 2017,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. novembra 2014 o 25. výročí Dohovoru OSN o právach dieťaťa[3],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2016 o situácii v Stredozemí a potrebe holistického prístupu EÚ k migrácii[4],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu v mene Európskej únie[5],

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 12. apríla 2018 vo veci C-550/16, A a S/Staatssecretaris van Veiligheid en Justitie, EU:C:2018:248[6],

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o ochrane migrujúcich detí (O-000031 – B8‑0016/2018),

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže podľa Unicefu žije v Európe odhadom 5,4 milióna migrujúcich detí[7]; keďže podľa najnovších údajov Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) prišlo v roku 2017 do Grécka, Talianska, Španielska a Bulharska 32 039 detí; keďže z týchto detí bolo 46 % bez sprievodu alebo odlúčených od rodičov a zvyšných 54 % bolo v sprievode rodičov alebo iných opatrovníkov; keďže k 1. septembru 2016 bolo nahlásených 821 detí v zariadeniach určených na zaistenie v deviatich členských štátoch; keďže väčšina členských štátov neposkytuje ani systematicky nezbiera údaje o zaisťovaní migrujúcich detí[8];

B.  keďže rok po vydaní oznámenia Komisie o ochrane migrujúcich detí z 12. apríla 2017 sa členské štáty stále stretávajú s problémami pri vykonávaní odporúčaní, ktoré sú v ňom uvedené;

C.  keďže nedostatok spoľahlivých informácií a zdĺhavé postupy zlučovania rodín a vymenovania opatrovníka spolu so strachom zo zaistenia, vrátenia alebo premiestnenia majú za následok úteky detí, ktoré sa tak poľahky môžu stať obeťami obchodovania s ľuďmi, násilia a vykorisťovania;

D.  keďže chýbajúce služby na ochranu detí a aktivity pre deti v záchytných táboroch majú nepriaznivý vplyv na duševné zdravie detí;

E.  keďže v Charte základných práv Európskej únie a Dohovore OSN o právach dieťaťa sa vyžaduje, aby sa pri všetkých opatreniach týkajúcich sa detí bral do úvahy v prvom rade záujem dieťaťa;

F.  keďže podľa nedávnej porovnávacej štúdie[9] zaraďujú členské štáty detských žiadateľov o azyl do škôl rozličným tempom, niekedy po vyše troch mesiacoch od podania žiadosti o azyl, čo spôsobuje problémy najmä starším deťom;

G.  keďže podľa správy databázy azylových informácií z roku 2016 je prístup k azylovým konaniam často problematický a môže viesť k ďalším výrazným omeškaniam[10];

H.  keďže niektoré členské štáty sa stále stretajú s výzvami, pokiaľ ide o posudzovanie veku a ochranu detí, ktoré nepožiadali o azyl;

I.  keďže v nedávnej správe Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) o príchode sexuálne vykorisťovaných migrantov sa odhaduje, že 80 % dievčat, ktoré prichádzajú z Nigérie trasou cez centrálne Stredozemie, pričom ich počet prudko vzrástol z 1 454 v roku 2014 na 11 009 v roku 2016, je potenciálnymi obeťami obchodovania s ľuďmi na účel sexuálneho vykorisťovania; keďže členské štáty narážajú na ťažkosti pri identifikácii a podpore dievčat, ktorú sú obeťami obchodovania s ľuďmi a sexuálneho vykorisťovania;

J.  keďže stav bez štátnej príslušnosti predstavuje v prípade detí závažnú výzvu z hľadiska ľudských práv, a teda zdržiava proces určovania postavenia detí v Európskej únii, čím im upiera prístup k základným službám a právam;

1.  zdôrazňuje skutočnosť, že všetky deti bez ohľadu na svoje postavenie migranta alebo utečenca sú predovšetkým deťmi, ktoré majú nárok na všetky práva zakotvené v Dohovore OSN o právach dieťaťa;

2.  je pevne presvedčený, že Komisia by mala pomáhať členským štátom pri osvojovaní si a riadnom uplatňovaní celostného prístupu založeného na právach v súvislosti so všetkými politikami, ktoré sa týkajú detí;

3.  zdôrazňuje význam zostavenia individuálneho plánu vychádzajúceho z potrieb a ďalších konkrétnych zraniteľných stránok každého dieťaťa so zreteľom na skutočnosť, že kvalita života detí a ich blaho si vyžadujú aj včasnú integráciu, komunitný podporný systém a poskytnutie príležitosti na plné uchopenie vlastného potenciálu; zastáva názor, že takýto prístup sa osvedčil aj z hľadiska prevencie nezvestnosti detí;

4.  vyzýva členské štáty, aby uplatňovali zásadu najlepšieho záujmu dieťaťa pri všetkých rozhodnutiach týkajúcich sa detí, bez ohľadu na ich postavenie;

5.  zdôrazňuje, že všetky potrebné informácie o právach detí, postupoch a príležitostiach na ochranu by mali byť deťom poskytované spôsobom ohľaduplným k ich veku a pohlaviu a v jazyku, ktorému rozumejú; vyzýva Európsky podporný úrad pre azyl, aby pomáhal členským štátom s výrobou vhodných informačných materiálov, ktoré sa budú deťom poskytovať pri prijímaní;

6.  naliehavo žiada členské štáty, aby urýchlili postupy vymenovania opatrovníkov alebo dočasných opatrovníkov maloletých bez sprievodu bezprostredne po ich príchode;

7.  naliehavo žiada členské štáty, aby mali deti hneď po príchode prístup k úradníkom na ochranu detí, a to aj na hotspotoch, v špecializovaných zariadeniach pre maloletých a na hraničných priechodoch;

8.  naliehavo žiada členské štáty, aby všetkým, najmä maloletým bez sprievodu, zaručili prístup k dôstojnému ubytovaniu a zdravotnej starostlivosti a aby zabezpečili plný prístup k formálnemu a inkluzívnemu vzdelávaniu za rovnakých podmienok, aké majú deti, ktoré sú príslušníkmi daného štátu, vrátane prípravných opatrení, napríklad jazykových kurzov, s cieľom zaistiť, že deti budú začlenené do hostiteľskej spoločnosti po celý čas ich prítomnosti na území členského štátu;

9.  pripomína, že maloletí bez sprievodu by mali byť ubytovaní v zariadeniach oddelených od dospelých, aby sa predišlo akémukoľvek riziku násilia a sexuálneho zneužitia;

10.  žiada, aby sa prioritne riešilo premiestnenie zostávajúcich maloletých bez sprievodu z Grécka a Talianska, ktorí spĺňajú podmienky vyplývajúce z rozhodnutí EÚ o premiestnení; žiada, aby sa zaviedli štruktúry, ktorých prostredníctvom by sa pokračovalo v premiestňovaní deti z členských štátov prvého kontaktu, ak je to v ich najlepšom záujme;

11.  uznáva zásadnú úlohu miestnych a regionálnych orgánov, ktoré napriek obmedzeným zdrojom zohrávajú poprednú úlohu pri prijímaní a integrácii migrujúcich detí; vyzýva členské štáty, aby budovali kapacity a prideľovali náležité zdroje na prijímanie migrujúcich detí, najmä maloletých bez sprievodu;

12.  vyzýva členské štáty, aby trvalo poskytovali náležité finančné prostriedky a podporu miestnym a regionálnym orgánom a aby zabezpečili prístup k európskym prostriedkom, napríklad z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF);

13.  naliehavo žiada členské štáty, aby bezodkladne pokročili so všetkými nedoriešenými postupmi zlúčenia rodiny;

14.  zdôrazňuje, že deti sa na imigračné účely nesmú zaisťovať, a vyzýva členské štáty, aby ubytovali všetky deti a rodiny s deťmi počas spracúvania ich imigračného postavenia v neväzobných, komunitných zariadeniach;

15.  zastáva názor, že Komisia by mala ustanoviť postupy v prípade nesplnenia povinnosti proti členským štátom, v ktorých dochádza k dlhotrvajúcemu a systematickému zaisťovaniu migrujúcich detí a ich rodín, aby sa tak zaručilo dodržiavanie základných práv detí;

16.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty urýchlene investovali do psychologickej a psychiatrickej podpory a rehabilitácie s cieľom riešiť problémy duševného zdravia detí;

17.  zdôrazňuje, že je dôležité zriadiť mohutný identifikačný a registračný systém založený na najlepšom záujme dieťaťa, aby sa tak zabezpečilo, že deti budú začlenené do vnútroštátnych systémov ochrany a zotrvajú v nich, pričom počas celého postupu treba uplatňovať prístup zacielený na deti a v plnom rozsahu dodržiavať Dohovor OSN o právach dieťaťa;

18.  vyzýva členské štáty, aby sa podelili o najlepšie postupy v otázke posúdenia veku, s cieľom nastoliť vysoké štandardy pre postup posudzovania veku v celej EÚ; zdôrazňuje, že lekárske prehliadky detí by sa mali vykonávať spôsobom, ktorý nie je rušivý a rešpektuje dôstojnosť detí;

19.  okrem toho vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili úsilie a cezhraničnú spoluprácu orgánov presadzovania práva a úradov na ochranu detí v oblasti pátrania po nezvestných deťoch a ich ochrany a zároveň zaručili, že prvoradým hľadiskom bude vždy najlepší záujem dieťaťa;

20.  vyjadruje poľutovanie nad pretrvávajúcim a rozšíreným fenoménom detí bez štátnej príslušnosti; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zabezpečili, že vnútroštátne právne predpisy sa budú náležite venovať problematike detí bez štátnej príslušnosti, a to pri plnom dodržiavaní článku 7 Dohovoru OSN o právach dieťaťa;

21.  uznáva pokrok, ktorý dosiahli členské štáty a Komisia v súvislosti so sieťou EÚ pre opatrovníctvo, a vyzýva členské štáty, aby ju podporovali;

22.  zdôrazňuje, že žiadny z aktérov pracujúcich s deťmi nesmie mať preukázaný záznam v registri trestov, najmä pokiaľ ide o trestné činy alebo priestupky súvisiace s deťmi; vyzýva členské štáty, aby neustále zabezpečovali vhodnú odbornú prípravu zameranú na práva a potreby maloletých bez sprievodu vrátane akýchkoľvek uplatniteľných noriem ochrany detí;

23.  vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili úsilie (vrátane cezhraničnej spolupráce) o identifikáciu detských obetí obchodovania s ľuďmi, zneužívania a všetkých foriem vykorisťovania a aby všetkým detským obetiam zabezpečili rovnaký prístup k službám na podporu obetí; uznáva, že mimoriadny problém predstavuje využívanie dievčat na prostitúciu;

24.  zdôrazňuje, že vytvorenie nových bezpečných a zákonných ciest by Únii a členským štátom umožnilo lepšie sa venovať potrebám ochrany, najmä v prípade detí, a oslabovať spôsob činnosti prevádzačov;

25.  vyzýva členské štáty, aby naliehavo vystupňovali úsilie o spoločné riešenie rôznych foriem organizovaného zločinu vrátane obchodovania s deťmi, bojovali proti beztrestnosti a zabezpečili pohotové trestné stíhanie páchateľov takýchto trestných činov, bez ohľadu na to, či sú štátnymi príslušníkmi EÚ;

26.  je presvedčený, že v rozpočtovom období po roku 2020 by mali byť prioritou práva migrujúcich detí v duchu oznámenia Komisie o ochrane migrujúcich detí z roku 2017, cieľov trvalo udržateľného rozvoja a príručky Komisie o využívaní finančných prostriedkov EÚ na integráciu ľudí s migrantským pôvodom;

27.  vyzýva členské štáty, aby posilnili cezhraničnú spoluprácu, výmenu informácií a koordináciu rôznych útvarov členských štátov s cieľom odstrániť nedostatky a zabezpečiť, aby systémy ochrany detí, boli primerané, a nie rozdrobené;

28.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.

 

Posledná úprava: 27. apríla 2018
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia